Download
1 / 16
E N D
Púšť Najsuchšie oblasti Zeme sú púšte ktoré pokrývajú takmer tretinu súše na Zemi. Teplota vzduchu tam môže vystúpiť až na 55 stupňov Celzia a noci sú pomerne chladné. Povrch púšte tvorí piesok, štrk, kamene. Nebezpečné sú piesočné búrky. Nežije tam veľa druhov živočíchov. Sú tu viac nočné zvieratá, ktoré sa tak vyhnú vysokým denným teplotám. Ročne tam spadne menej než 250 mm zrážok.
Púšť-zvieratá škorpión ťava jašterica Ťava je najtypickejším púštnym cicavcom skvelo prispôsobené drsnému podnebiu. Vydržia dlho bez potravy a nemusia piť až 7 dní. Škorpióny sú pavúkovce, ktoré žijú v teplých oblastiach a často ich nájdeme na púšti. Majú veľké klepietka a pretiahnutý, zahnutý zadoček s jedovatým bodcom na konci. Živia sa hlavne hmyzom a pavúkmi. Samičky škorpiónov nosia mláďatá na chrbte. Asi po 12 dňoch sa o seba dokážu postarať samé. Štrkáč je dokonale prispôsobený prostrediu v ktorom žije. Za niekoľko sekúnd dokáže zmyznúť v piesku a chrániť sa pred nepriateľmi. štrkáč
Púšť-rastliny palmy kaktusy Pre rastliny je veľmi ťažké prežiť v púšťach, kde je nedostatok vody. Púštne rastliny majú mimoriadne dlhé korene siahajúce do hĺbky alebo rozprestreté do šírky, aby získali čo najviac vody. Môžu taktiež uchovávať vodu v zhrubnutých stonkách alebo podzemných výhonkoch. Litopsy majú dva mäsité listy, ktoré sú plné vody. Vyzerajú ako kamienky, a tak ich zvieratá neohrýzajú. Niektoré rastliny majú namiesto listov tŕne. Zvláštne sú niektoré semená rastlín dokážu čakať na dážď v zemi aj niekoľko rokov.
Moria Viac ako dve tretiny Zeme tvorí voda. Vďaka tomu má naša planéta pri pohľade z vesmíru modrú farbu. Na Zemi sú 4 oceány: Tichý, Atlantický, Indický a Severný ľadový. Tichý oceán je najväčší na svete. Je väčší ako ostatné tri oceány do kopy a je aj oveľa hlbší. Moria sú len časťou oceánu ktoré sú blízko pevniny. Morí je na Zemi veľa. Oceány a more hrajú dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní podnebia na svete. Ich voda pohĺcuje teplo zo slnka najme v tropických oblastiach a morským povrchovým prúdením ho šíri po celej Zemi. Teplé oceánske prúdenie môže spôsobiť tropické cyklóny-hurikány. Sú to silné búrky s veľkou rýchlosťou vetra ktorý môže vytvoriť vlny vysoké až 25 metrov.
Život v oceánoch žralok kosatka delfín Životné prostredie morí a oceánov, domova mnohých druhov morských živočíchov sa nachádza v neustálom ohrození. Je to dôsledkom ľudskej činnosti napr. zmenou klímy , toxickým znečistením alebo rybolovom. Ryby sú živočíchy ktoré žijú vo vode. Majú rôzne tvary a veľkosti ale všetky majú žiabre a plutvy. Žiabre im umožňujú dýchať pod vodou a plutvy im pomáhajú pri pohybe. Povrch tela pokrývajú šupiny ktoré neprepúšťajú vodu a pomáhajú rybu chrániť pred škodcami a lovcami. morská hviezdica
Lesy-pľúca Zeme Sú jednou so základných zložiek životného prostredia. Ovplyvňujú a zlepšujú podnebie a vytvárajú prirodzené prostredie pre mnohé druhy rastlín a živočíchov. Sú zdrojom zdravia a poskytujú trvalý zdroj dreva. Lesy rozdeľujeme do troch skupín: listnaté, ihličnaté a zmiešané. Žijú v nej najväčšie divožijúce zvieratá ako medveď, vlk, rys mnohé dravé vtáky, stavovce a hlavne bezstavovce.
Lesy-zvieratá Je najväčší Európsky mäsožravec. Na našom území žije v lesných komplexoch stredného a severného Slovenska v nadmorských výškach 700-1500 m. Robustné telo je dlhé 150-220cm, hmotnosť 150-350 kg. Medveď je všežravec na jar vyhľadáva aj zdochliny. Najaktívnejší je večer a v noci. Žije zväčša samotársky, párenie prebieha v máji-v júni. Mláďatá sa rodia v brlohu počas zimného spánku. Dožívajú sa asi 30 rokov. Veverica je malý hlodavec. Bleskovo lozí po stromoch , s ľahkosťou skáče z konára na konár. Má živú a bojovnú povahu. Živí sa mladými výhonkami, kôrou,šiškami,lieskovými orechmi. Uprostred leta si pripravuje zásoby na zimu. Môže zhromaždiť až 100 kg potravy. Hniezdo máva umiestnené v bútľavine dostatočne vysoko. Pred útokmi nepriateľov ako sú rys, líška a sova. medveď hnedý veverica
Lesné rastliny černice jahody šípky Rastlinstvo poskytuje či už priamo alebo nepriamo potravu živočíchom a ľuďom. Rastliny, od drobných machov po obrovité stromy, sú živé organizmy, ktoré si dokážu vytvárať vlastné živiny. Živočíchy toho schopné nie sú, a preto sú závislé od rastlín, z ktorých živiny získavajú. Rovnako ako živočíchy, aj rastliny dýchajú, rozmnožujú sa a rastú. Na rozdiel od nich však rastú po celý život. Rastliny využívajú slnečnú energiu, aby z vody a oxidu uhličitého vytvárali cukry. To sa odohráva hlavne v listoch.
Džungľa Tropické dažďové lesy rastú okolo rovníka, pretože je tam po celý rok horúco a vlhko. V džungli rastie najmenej polovica všetkých druhov rastlín na svete. Pretože tu nie sú ročné obdobia, sú tu stromy vždyzelené. Pre tieto oblasti je charakteristická vysoká teplota a vlhkosť vzduchu 90%. Často sú potom silné dažde a búrky. Rozoznávajú sa 2 ročné obdobia suchšie a dažďové. Využitie dažďových pralesov sa spája z ťažbou vzácneho dreva a na výrobu liekov. Človek sa naučil z pralesov brať a nič nevracať.
Džungľa-zvieratá papagaj orangutan anakonda V dažďových pralesoch žije veľa druhov opíc ako napr. orangutan, šimpanzy, gorily alebo gibony. Je tu tiež veľa veľhadov ako napr. pyton,anakonda.Prírodu krásne dotvára pestrofarebné vtáctvo ako napr. papagáje. V pralesoch tiež žije mnoho plazov , hmyzu alebo hmyzožravcov ako napr. mravcožrút. V tropických dažďových pralesoch žije asi polovica všetkých rastlín a živočíšnych druhov na Zemi. Ničenie tropických dažďových pralesov pripravý o život mnoho živočíchov ale má vplyv aj na klímu Zeme.
Džungľa-rastliny Epifytickébromélie eukalyptus Na vetvách stromov v džungli rastie mnoho iných rastlín, pretože sú tak bližšie k svetlu. Označujeme ich ako epifyty. Väčšina stromom nijako neškodí. Niektoré osamotené stromy v džungli siahajú do výšky 30-50metrov. Ich olistené koruny tvoria doslova zelenú strechu. Popínavé liany sa šplhajú po ich kmeňoch, zatiaľ čo mohutné kmene pomáhajú spevňovať lesnú pôdu. Epifytickébromélie majú voskovité listy, ktoré tvoria pevný lievik, kde sa zachytí aj niekoľko litrov vody. Živočíchy, napr. žaby, sa v týchto rybníčkoch rozmnožujú.
Chladné oblasti Zeme Niektorým rastlinám a živočíchom sa darí aj v chladnejších oblastiach. Tieto krajiny sú väčšiu časť roka pokryté snehom a ľadom. Najchladnejšími miestami na Zemi sú severný a južný pól. Aj takejto krajine sa však rastliny a živočíchy dokázali prispôsobiť.
Chladne oblasti Zeme-zvieratá tučniaky polárna líška medveď biely Obývajú južnú pologuľu od Antarktídy až po južnú Afriku, južnú Ameriku a Galapágy. Tučniaky sú so všetkých vtákov najlepšie prispôsobené vodnému prostrediu. Ich kostra nie je pneumatizovaná. Majú husté šupinové perie, ktoré dokonale chráni pred mrazom a svojou hladkosťou pred trením pri plávaní pod vodou. Na tele majú silnú vrstvu tuku, perie majú dobre premastené olejom a dokážu tak vydržať aj 60 stupňové mrazy. Žije v severných polárnych oblastiach hlavnou potravou sú tulene. Putuje za nimi denne aj niekoľko desiatok km. V blízkosti pobrežia hľadá zdochliny. Má veľmi dobrý čuch. Veľrybiu zdochlinu zacíti na vzdialenosť až 50km. Je vynikajúci plavec. Váži až 500kg.
Vzduch Vzduch je zmes viacerých plynov.Potrebuje ho k životu každá rastlina a živočích. Vo vzduchu žijú všetky živočíchy ktoré majú krídla. Krídla majú napr. vtáky alebo hmyz. Atmosféra sa delí do piatich vrstiev:Troposféra-1-11 km{to je časť kde lietajú vtáky} Stratosféra-11-50 km{to je časť kde lietajú lietadlá} Mezosféra-50-80 km, Termosféra-80-480 km {to je časť kde lietajú rakety} Exosféra-480-900 km {to je časť kde sú satelity vo vesmíre}Znečisťovanie atmosféry ovplyvňuje prírodu aj samotného človeka.
Vzduch-zvieratá orol vrabec sýkorka Orol je dravý vták a živý sa napr. hlodavcami. Vrabca a sýkorku v zime prikrmujeme. motýľ
Vypracovala: Vypracovala:FilippaŠtofová Buzica 268 044 73 Zš-Moldavačsl armády 15
