Kni nica a kni ni n kult ra
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 19

Knižnica a knižničná kultúra PowerPoint PPT Presentation


  • 69 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

Knižnica a knižničná kultúra. Mgr. Monika Lobodášová. Základná terminológia. kniha – ako tradičný predstaviteľ komunikovania ľudí prostredníctvom zaznamenaného obsahu. Plní funkciu univerzálneho komunikačného média.

Download Presentation

Knižnica a knižničná kultúra

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Kni nica a kni ni n kult ra

Knižnica a knižničná kultúra

Mgr. Monika Lobodášová


Z kladn terminol gia

Základná terminológia

kniha – ako tradičný predstaviteľ komunikovania ľudí prostredníctvom zaznamenaného

obsahu. Plní funkciu univerzálneho komunikačného média.

1. symbolické označenie jednoty myšlienkového obsahu vyjadreného textom alebo

obrazom – kniha ako symbol civilizácie, kultúry, písomníctva vôbec

2. rukopisný, tlačený alebo akýmkoľvek spôsobom rozmnožený grafický dokument,

knihársky spracovaný do zväzku a tvoriaci myšlienkový i výtvarný celok

3. neperiodická, knihársky spracovaná publikácia, ktorá má viac ako 48 strán

knihoveda (bibliológia) – náuka o knihe

súbor disciplín, ktorých predmetom výskumu je kniha a procesy spojené s jej podstatnými funkciami

súčasťou sú disciplíny zaoberajúce sa : - vývojom písma

periodickej a neperiodickej

tlače

editorstva

kníhtlače

knižnej distribúcie

propagácie kníh

činnosťou knižníc

knihovníctvo – sociálny jav, ktorý zahŕňa knižnice a knižničné systémy, ako aj teoretické,

odborné, vzdelávacie, profesijné, sociálne, kultúrne, právne a iné súvislosti

ich existencie.

Pojem sa používa na označenie: 1. sústavy knižníc

2. činnosti v knižniciach (praxeologický aspekt)

3. zamestnania (profesijný aspekt)

4. vedecká disciplína a študijný odbor (teoretický aspekt)

  • :


Z kladn terminol gia1

Základná terminológia

knihovník– informačný pracovník s príslušnou kvalifikáciou, ktorý vykonáva v knižnici

odborné činnost

knižná kultúra – súbor aktivít a výsledkov spojených s existenciou a spoločenským

pôsobením knihy. Je to oblasť kultúry, ktorá zahŕňa výrobu, distribúciu

a pôsobenie knihy v spoločnosti

knižnica – 1. kultúrna, informačná a vzdelávacia ustanovizeň, ktorá zhromažďuje, spracúva

a uchováva knižničný fond a poskytuje knižničné a informačné služby

čitateľom a používateľom

2. systematicky usporiadaná zbierka kníh a iných nosičov informácií, ktoré sú

určené na používanie verejnosťou alebo určitou skupinou ľudí s cieľom

uspokojovať hlavne ich informačné, kultúrne, vzdelávacie a rekreačné potreby

3. budova alebo miestnosť, kde sa takáto zbierka nachádza

knižničná jednotka – každá z vonkajšej stránky uzavretá dokumentová jednotka, ktorá je

súčasťou knižničného fondu. Musí byť zaznamenaná v prírastkovom

zozname pod samostatným prírastkovým číslom

knižničný fond – súbor vybraných, usporiadaných, spracovaných uchovávaných a priamo

fyzicky sprístupňovaných dokumentov v súlade s funkciami informačného

systému, ktorého sú súčasťou, je nadradeným pojmom pojmu

knižný fond - ktorý označuje iba časť knižničného fondu , tvoreného výlučne knihami

používateľ – jednotlivec, skupina ľudí, inštitúcia, systém, ktorému sú informácie z rôznych

informačných zdrojov určené a sprístupňované a ktorí ich prijímajú a využívajú

na uspokojovanie svojich informačných potrieb a požiadaviek

čitateľ - subjekt, ktorý sa v procese čítania prejavuje individuálnou poznávacou činnosťou,

determinovanou psychickými a socio-kultúrnymi dispozíciami a literárnym

vzdelaním, čitateľ je právnická alebo fyzická osoba, zapísaná v knižnici, na meno ktorej je vystavený čitateľský preukaz a môže využívať služby knižnice na určitý,

obmedzený čas


Dejiny kni n c a kni nej kult ry

Dejiny knižníc a knižnej kultúry

  • Vznik a existencia písma – predchodca písma

  • Priekopníkmi knižnej vzdelanosti a zakladateľmi prvých knižníc :

    starovekí Babylončania, Egypťania, Asýrčania, Gréci, Rimania, Arabi a iné kultúrne národy

  • Vznik prvých knižníc:

    vznikali výlučne v chrámoch a na panovníckych dvoroch

    až neskôr v starom Grécku a Ríme vlastníkmi knižníc sa stávali aj vzdelanci a bohatí ľudia

  • knižnica kráľa Assurbanipala - 22 000 hlinených tabuliek

  • úctu ku knihám a starostlivosť o knihy a knižnice u mnohých národov patrila k najčestnejším povinnostiam panovníkov

  • Egypťania nazývali knižnice liečebňami duše

  •  Arabi domom múdrosti.

  • Aténach - Peisistratova knižnica

  • na ostrove Samos - Polykratova knižnica

  • známa knižnica filozofa Platóna - knižnicou jeho Akadémie.

  • Alexandrijská knižnica - spojená s ústavom Museion -približne 450 000 rotúl

  • pri Serapisovom chráme bola knižnica s 43 000 rotulami

  • v malej Azii jednou z najväčších knižníc knižnica v Pergamone - 200 000 rotúl

  • Kresťanská kultúra - zväčša knižnice súčasťou kláštorov

  • Franský kráľ Karola Veľkého (768-814) - milovník kníh a vzdelanosti

  • Kníhtlač - v 15. storočí objavená JohannomGutenbergom

  • rukopisné - kódexy a prvé vytlačené exempláre - inkunábuly.


Dejiny kni n c a kni nej kult ry1

Dejiny knižníc a knižnej kultúry

  • Dejiny knižnej kultúry na Slovensku

  • Cyrila a Metoda a ich žiaci na území Veľkej Moravy

  • chrámové zbierky kníh – náboženské neskôr na študijné účely

  • 11. storočie vznik kláštorných knižníc

  • chrámové a farské knižnice v Bardejove, Levoči, Kremnici, kapitulská knižnica v Bratislave, knižnica Spišskej kapituly, diecézna knižnica v Nitre

  • vplyv husitského, renesančného a reformačného hnutia rozširovanie kníh medzi širšie vrstvy spoločnosti

  • knižnica v Spišskej Kapitule v roku 1699 - 407 zväzkov kníh, v 18. storočí - prezentuje 14 kódexov, čiže rukopisných kníh, 30 prvotlačí, 52 slovenských a 158 maďarských kníh. V roku 1900 mala knižnica okolo 5 000 zväzkov.

  • Prvá slovenská univerzita na Slovensku AcademiaIstropolitana ( 1465) počas svojho trvania (necelých 25 rokov) pravdepodobne využívala knižné zbierky kapitulskej knižnice v Bratislave a viedenskej knižnice súkromnej zbierky prednášajúceho profesora Vavrinca Kocha z Krompách

  • školské knižnice - lyceálna knižnica v Levoči - v roku 1837 - 6 000 zväzkov

  • V roku 1888 už bol vybudovaný lístkový katalóg

  • knižnica evanjelického lýcea v Kežmarku, ktorá vznikla v 16. storočí a v roku 1896 mala 38 000 zväzkov.


Najzn mej ie osvietensk kni nice

Najznámejšie osvietenské knižnice

  • Historická knižnica grófa Leopolda Andrássyho v Betliari – otvorená v roku 1816 – verejný charakter

  • Apponyiovská knižnica – zakladateľ gróf Anton Juraj Apponyi (1751-1817) vo Viedni okolo roku 1774. Počet zväzkov 30 000. V roku 1825 prevezená z Viedne do Bratislavy. Prvá knižnica, ktorá mala svoj výpožičný a čitárenský poriadok. Z Londýna - čestné exempláre vzácnych anglických publikácií. 1846 bola presťahovaná do Oponíc V dobe rozkvetu knižnica bola považovaná za Verejnú národnú knižnicu (PublicNationalLibraryofPresburg).

  • Zayovská knižnica – zakladateľ gróf Albert Zay z Uhrovca niekedy pred rokom 1840.Vtedy mala 20 500 zväzkov. 1940 bola ohodnotená na sumu 45 729 korún

  • Zo súkromných zbierok učencov ako bol Ján Čaplovič, Juraj Palkovič, Michal Rešetka , Jozef Šafárik, Martin Hamuljak vznikali knižnice verejného charakteru

  • Gašpara FejérpatakyBelopotockého (1794-1874) - zaslúžilého predstaviteľa slovenskej knižnej a knižničnej kultúry. V roku 1829 založil známu Slovenskú požičovaciu bibliotéku v Liptovskom Mikuláši, aby poslúžil uvedomovaniu a vzdelávaniu slovenského

  • V rokoch 1845 až 1849 bolo formovanie siete verejných ľudových knižníc a čitateľských spolkov, vznik Matice slovenskej , kedy bolo oživených asi 200 knižníc

  • Zákon 430/1919 Sb. o verejných knižniciach – presadzovať do praxe po roku 1925 - zakladanie knižníc v každej obci - odhadom do druhej svetovej vojny bolo na Slovensku približne 7 000 knižníc asi so 4 miliónmi zväzkov kníh


Cie a poslanie kni n c

Cieľ a poslanie knižníc

  • Knižnica je tradičná kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia, ktorá už od vzniku písma získava, spracúva, uchováva, ochraňuje a sprístupňuje knižničný fond a poskytuje knižnično-informačné služby

  • Poslaním knižníc

    - je uspokojovať kultúrne, vedeckovýskumné, vzdelávacie a informačné potreby občanov, podporovať ich celoživotné vzdelávanie a duševný rozvoj a zabezpečovať slobodný prístup k informáciám šíreným na všetkých druhoch nosičov

    - je založené na princípe rovnosti prístupu pre všetkých, bez ohľadu na vek, rasu, pohlavie, náboženstvo, národnosť, jazyk alebo spoločenské postavenie

  • Špecifické služby a dokumenty sú poskytované tým používateľom, ktorí nemôžu z akéhokoľvek dôvodu využívať bežné služby a materiály

    ( ľudia s fyzickým alebo mentálnym hendikepom, hospitalizovaným alebo uväzneným)

  • Knižničný fond a služby by mali zahŕňať všetky druhy médií a modernej techniky, ale tiež aj tradičné materiály

    - musia odrážať súčasné trendy a vývoj spoločnosti a zároveň pripomínať tvorivé úsilie ľudí v dobe minulej

    - nemal by podliehať žiadnej forme ideologickej, politickej , alebo náboženskej cenzúry, ani komerčnému nátlaku


Manifestu unesco o verejn ch kni niciach

Manifestu Unesco o verejných knižniciach

  • 1 . vytváranie a upevňovanie čitateľských návykov detí už od skorého veku

  • 2. podporovanie individuálneho vzdelávania a sebavzdelávania, ako aj formálneho

    vzdelávania na všetkých úrovniach

  • 3. vytváranie príležitostí pre tvorivý osobnostný rozvoj

  • 4. stimulovanie predstavivosti a tvorivosti detí a mladých ľudí

  • 5. prehlbovanie poznania kultúrneho dedičstva, umenia, výsledkov vedy a techniky

  • 6. sprístupňovanie kultúrnych prejavov všetkých reprodukčných umení

  • 7. posilňovanie medzikultúrneho dialógu a podporovanie rozmanitosti kultúry

  • 8. rozvíjanie tradície ústneho podania

  • 9. zabezpečenie prístupu občanov k všetkým druhom miestnych informácií

  • 10. poskytovanie primeraných informačných služieb pre miestne podniky, združenia a záujmové skupiny

  • 11. vytváranie podmienok pre rozvíjanie informačnej a počítačovej gramotnosti

  • 12. podpora a účasť na aktivitách a programoch rozvoja gramotnosti pre všetky

    vekové skupiny a v prípade potreby zavádzanie takýchto aktivít

  • Cieľom knižníc je:

    - vytvoriť svetovú virtuálnu knižnicu dostupnú prostredníctvom globálnej knižničnej siete, no popritom zachovať knižnicu ako inštitúciu, prezentujúcu miestnu informačnú spoločnosť

    - budovanie globálneho knižnično-informačného systému podmieneného dodržiavaním všeobecne platných medzinárodných a národných legislatívnych, organizačných a technologických štandardov.


Z kon183 2000 z z o kni niciach

Zákon183/2000 Z.z. o knižniciach

  • Legislatívne upravené postavenie, úlohy, zriaďovanie, poskytovanie knižnično-informačných služieb verejnosti , ochrana , využívanie a sprístupňovanie historických knižničných fondov

  • knižničný systém SR je súčasťou štátneho informačného systému a tvorí ho:

    národná knižnica

    vedecké knižnice

    akademické knižnice

    verejné knižnice

    školské knižnice

    špeciálne knižnice

  • národná knižnica: Slovenská národná knižnica v Martine

  • vedecké knižnice:- univerzálne vedecké knižnice:UK v Bratislave, ŠVK v Banskej Bystrici, ŠVK v Košiciach a v Prešove, ÚK SAV v Bratislave

    - špecializované vedecké knižnice: SLK v Bratislave, SPK v Bratislave, CVTI SR v Bratislave. SEK EU v Bratislave, SLaDK pri TU vo Zvolene, SPK pri SPU v Nitre

  • akademické knižnice :(zriaďujú sa na univerzitách, fakultách a katedrách vysokých škôl)

  • verejné knižnice : - obecné knižnice,- regionálne knižnice, - krajské knižnice.


Z kon183 2000 z z o kni niciach1

Zákon183/2000 Z.z. o knižniciach

  • školské knižnice

  • špeciálne knižnice (majú špecializovaný knižničný fond, knižnično-informačné služby poskytujú najmä svojmu zriaďovateľovi, s jeho súhlasom aj verejnosti. Špeciálne knižnice väčšinou nemajú právnu subjektivitu) - špeciálne knižnice s právnou subjektivitou:Parlamentná knižnica Národnej rady Slovenskej republiky v BratislaveSlovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, Knižnica pre mládež mesta Košice v Košiciach- špeciálne knižnice ako súčasť inej právnickej osoby: lekárske knižnicetechnické knižnicepôdohospodárske knižniceknižnice múzeí a galériíknižnice cirkví a náboženských spoločnostívojenské knižniceväzenské knižnice knižnice Zboru väzenskej a justičnej stráže)


Po et kni n c v slovenskej republike

Počet knižníc v Slovenskej republike

  • národná knižnica: 1 - vedecké knižnice: 8- akademické knižnice: 33- verejné knižnice: 8 regionálnych s krajskou pôsobnosťou29 regionálnych knižníc 106 mestských knižníc 233 obecných profesionálnych knižníc2 222 obecných neprofesionálnych knižníc - špeciálne knižnice: 95 lekárskych knižníc 35 technických knižníc15 pôdohospodárskych knižníc84 knižníc múzeí a galérií55 knižníc inštitúcií SAV21 vojenských knižníc44 knižníc ZVJS 8 iné špeciálne

  • spolu 2997 knižníc

  • Školské knižnice približne 4 500

  • spolu na Slovensku podľa štatistických údajov máme v súčasnej dobe 7497 knižníc


Zria ovate kni nice

Zriaďovateľ knižnice

  • Ústredný orgán štátnej správy, samosprávny kraj, obec, iná právnická osoba, fyzická osoba

  • Ministerstvo kultúry je zriaďovateľom Slovenskej národnej knižnice v Martine, Univerzitnej knižnice v Bratislave, Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, Prešove a v Košiciach a Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči

  • Zriaďovateľom ostatných vedeckých knižníc sú alebo ústredné orgány štátnej správy (ministerstvá) alebo univerzity

  • Zriaďovateľom verejných knižníc sú alebo VÚC (regionálnych knižnice a regionálne knižnice s krajskou pôsobnosťou) alebo obce ( mestské knižnice, obecné knižnice profesionálne i neprofesionálne)

  • Zriaďovateľom školských knižníc je škola, resp. obec, ktorá je zriaďovateľom školy

  • zriaďovateľom Parlamentnej knižnice je Národná rada SR.

  • Špeciálne knižnice sú buď samostatné právnické osoby, alebo sú súčasťou organizácie, podniku, inštitúcie. Samostatné právnické osoby sú: Knižnica pre mládež mesta Košice, Slovenská knižnica pre nevidiacich v Levoči


N pl innosti kni nice

Náplň činnosti knižnice

  • uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať svoj knižničný fond

  • vykonávať odbornú evidenciu, revíziu a vyraďovanie knižničného dokumentu z knižničného fondu

  • odborne spracúvať svoj knižničný fond

  • vypracovať a sprístupniť knižničný a výpožičný poriadok a v súlade s ním poskytovať knižnično-informačné služby

  • dodržiavať podmienky poskytovania medziknižničnej výpožičnej služby a medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby

  • poskytovanie knižnično-informačných služieb (používateľ nesmie opomenúť, že táto služba je záväzkovým právnym vzťahom)

  • základné knižnično-informačné služby sú výpožičky knižničných dokumentov v knižnici a výpožičky knižničných dokumentov mimo priestorov knižnice a ústne faktografické a bibliografické informácie. Základné knižnično-informačné služby sa poskytujú bezplatne

  • špeciálne knižnično-informačné služby sú najmä písomné bibliografické informácie, rešerše, medziknižničné výpožičné služby, medzinárodné medziknižničné výpožičné služby, prístup k vonkajším informačným zdrojom, prehľadové štúdie, poskytovanie kópií knižničných dokumentov, preklady knižničných dokumentov a vydávanie publikácií. Špeciálne knižnično-informačné služby sa môžu poskytovať za primeranú úhradu.

  • Odborné činnosti knižnice zabezpečuje odborný zamestnanec knižnice s vysokoškolským vzdelaním alebo so stredoškolským vzdelaním, ktorý má osobitnú odbornú spôsobilosť


Kni ni no informa n slu by

Knižnično – informačné služby

  • 1. Základné knižničné služby – výpožičné - bibliograficko-informačné

    – konzultačné

    - inštruktážne

  • 2. Nadstavbové knižničné služby – rešeršné

    – referátové

    - referenčné

  • 3. Vyššie knižničné služby – študijno-rozborové

    – expertízne

    – prognostické

  • 4. Doplnkové knižničné služby - elektronické

    – metodické

    – reprografické

    – mikrografické

    – currentcontens

    – propagačné

    – publikačné

    - prekladateľské


Kult rno vzdel vacia innos

Kultúrno-vzdelávacia činnosť

  • vplyv spoločenských pomerov

  • postavenia knižníc v spoločnosti

  • Manifest IFLA/UNESCO o verejných knižniciach z roku 1994 kladie dôraz na :

    - oblasť rozvoja čitateľských návykov detí

    - rozvoj predstavivosti a tvorivosti

    - zlepšovanie vyjadrovacích schopnosti a slovnej zásoby

    - informačná gramotnosť

    - vzory správania a riešenia problémov

    Konkurencia kníh : - počítačové hry, televízia, multimediálny a virtuálny priestor

    negatívny dopad - postupne zabíjajú ich kreativitu, vlastnú predstavivosť, fantáziu

    - zreteľ požiadavky a potreby mladých ľudí a tiež dospelého

    používateľa

  • Orientácia : - na širokú verejnosť (všetky skupiny verejnosti v lokalite, v ktorej knižnica pôsobí)

    -možnosti integrácie (stretnutia rôznorodých skupín )

    - možnosti multikultúrnosti (poznávaniu a zbližovaniu rozličných kultúr)


Aktivity kni nice v oblasti kult rno vzdel vacej innosti

Aktivity knižnice v oblasti kultúrno-vzdelávacej činnosti

  • Aktivity:

    - podporujú celoživotné vzdelávanie občanov a návyk využívať najnovšie informácie pre usmerňovanie súkromného, občianskeho i spoločenského života, - podporujú čitateľské aktivity občanov, - vytvárajú priestor na prezentáciu vedomostí, schopností, zručností i talentu jednotlivcov i skupín, - vytvárajú priestor pre komunikáciu medzi jednotlivými skupinami verejnosti, - podporujú vytváranie záujmu a návyku občanov na kultúrne využívanie voľného času, - podporujú vytváranie dobrých vzťahov medzi knižnicou a verejnosťou

  • Formy,

    - krátkodobé - beseda, prednáška, diskusia, - dlhodobé - cyklus, program, pobyt, krúžková a klubová činnosť. Z hľadiska objektu pôsobenia ide o aktivity: - pre deti - vekové stupne, - pre mládež - stredoškolská, vysokoškolská, pracujúca, - pre dospelých-ekonomicky aktívni, seniori, nezamestnaní, ženy na materskej dovolenke ap

  • Metódy - predčítanie

    -rozprávanie

    -beseda

    - dramatizácia

    - exkurzia

    – prednáška

    - diskusia

    - literárno-hudobné pásmo –

    - výstavka, výstava,

    - súťaž, kvíz


Informa n v chova

informačná výchova

  • Kultúrno-vzdelávacie aktivity pre jednotlivé skupiny verejnosti

  • dlhodobý, postupný a cieľavedomý proces

  • osvojenie si vedomostí, schopností a návykov potrebných pre dosiahnutie informačnej gramotnosti a interakcie s informačným prostredím

  • Realizácia:

    - vo vyučovacom procese v škole

    - na prenesených vyučovacích hodinách v knižnici

    - v rámci mimoškolských a voľnočasových aktivitách

    - ďalšieho vzdelávania


Najzn mej ie kult rno vzdel vacie innosti dlhodob ho charakteru

Najznámejšie kultúrno–vzdelávacie činnosti dlhodobého charakteru:

  • Deň ľudovej rozprávky – čítanie, súťaže, kvízy z tvorby Pavla Dobšinského

  • Noc s Andersenom – zábavné večery na počesť H. Ch. Andersena

  • Čítajme si - detský čitateľský maratón .Cieľom pritiahnuť k čítaniu viac detí a zároveň poukázať na význam literatúry pre detského čitateľa Objav mlieko - Svetový deň mlieka – zábavné podujatia na podporu pitia mlieka (jún)

  • Čítame s Osmijankom – pridaj sa aj ty! - základným motívom súťaže je „čítanie ako hra“. Rozvoj čitateľskej gramotnosti žiakov mladšieho školského veku.

  • Kráľ detských čitateľov – Snem Kráľov čitateľov

    Myšlienka vznikla v 90. rokoch minulého storočia s cieľom aktivizovať čítanie detí. 

  • Túlavá knižnica - Podujatie špeciálne určené na letné, prázdninové mesiace

  • Týždeň slovenských knižníc -Celoslovenské podujatie, ktoré každoročne vyhlasuje Slovenská asociácia knižníc. Cieľom je pozitívne zviditeľňovať knižnice

  • Zázračný oriešok. Kniha v rozhlase – rozhlas v knihe Festival rozhlasových rozprávok, ktorý každý druhý rok pripravuje Mestská knižnica mesta Piešťany v spolupráci so Slovenským rozhlasom. Zázračný oriešok je predovšetkým významným projektom na podporu čítanie detí a mládeže

  • Svet je kniha - Analfabeta Negramotná

    Multižánrový kreatívny projekt na podporu čítania, ktorý sa realizuje vďaka podpore Ministerstva kultúry. Autorom projektu je spisovateľ Daniel Hevier a do jeho aktivít budú zapojení aj ďalší slovenskí autori a ilustrátori

  • literárne súťaže – Štúrovo pero

  • súťaže v prednese – Šaliansky Maťko

    - Hviezdoslavov Kubín


Kni nica a kni ni n kult ra

Ďakujem za pozornosť


  • Login