Ing. Tomáš ŠOLTÉS Katedra regionálnych vied a manažmentu Ekonomická fakulta

1. TEORETICKÉ ASPEKTY NÁRODNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI A ICH APLIKÁCIA V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Ing. Tomáš ŠOLTÉS Katedra regionálnych vied a manažmentu Ekonomická fakulta Technická Univerzita v Košiciach tomas.soltes@tuke.sk

2. Obsah • Úvod • Teoretické prístupy ku konkurencieschopnosti • Porovnanie vybraných prístupov k definovaniu a meraniu konkurencieschopnosti • Definovanie konkurencieschopnosti v podmienkach SR • Záver

3. 1. ÚVOD

4. Dôvody skúmania problematiky • Prezentované snahy o zvyšovanie efektívnosti produkcie a zabezpečovanie konkurencieschopnosti krajín v medzinárodnom meradle. • Neexistuje jednotná a všeobecne akceptovaná definícia pojmu konkurencieschopnosť • Snaha o pochopenie konkurencieschopnosti a jej faktorov pre prípravu politík a stratégií rozvoja krajín/regiónov so zreteľom na zistené skutočnosti.

5. Situácia v SR • Konkurencieschopnosť SR je stanovená v programových a strategických dokumentoch ako jedna z významných prioritných oblastí cielená na dosahovanie rastu životnej úrovne obyvateľstva a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja Slovenska, • Neexistuje konkrétna a jednotná definícia konkurencieschopnosti.

6. Osnova príspevku • Vnímanie konkurencieschopnosti zo strany ekonomických teórií, • Vnímanie konkurencieschopnosti zo strany relevantných svetových inštitúcií, • Vnímanie konkurencieschopnosti zo strany programových dokumentov Slovenska, • Záver.

7. 2. Teoretické prístupy ku konkurencieschopnosti

8. Merkantilizmus • Nepracuje priamo s pojmom konkurencieschopnosť. • Skúma bohatstvo krajiny. Na základe tohto pojmu dokáže merkantilizmus odvodiť schopnosť krajiny uspieť v medzinárodnom meradle. • Pojem „bohatstvo“ je spájané prevažne s peniazmi (drahými kovmi). Krajina je tým bohatšia, čím viac drahých kovov má, • Za zdroj bohatstva krajiny je považovaný medzinárodný obchod, • Doktrína aktívnej obchodnej bilancie krajiny – zabezpečovať kontinuálne zvyšovanie bohatstva krajiny je možné len prostredníctvom udržiavania aktívnej obchodnej bilancie.

9. Klasická ekonómia A. SMITH: • Bohatstvo národa chápal ako národný produkt → za zdroj bohatstva považoval výrobu tovarov → len práca zameranú na výrobu statkov je produktívnou (jedine táto je zdrojom bohatstva národu). • Zdroj rastu = spoločenská deľba práce, • Dôraz kládol na ekonomický rast, • Zameriaval sa na produktivitu a jej zvyšovanie a vyzdvihoval medzinárodný obchod. • Presadzoval tzv. absolútnu výhodu krajín.

10. Klasická ekonómia D. RICARDO: • presadzoval komparatívne výhody krajín. • zisky je možné dosiahnuť aj pri obchodoch, v ktorých krajiny medzi sebou obchodujú s dvoma statkami, u ktorých majú navzájom komparatívne výhody – výhodu v produktivite práce (práce na robotníka). • Krajina by sa za účelom ekonomického rastu mala zameriavať na produkciu statkov, u ktorých má komparatívnu výhodu a s týmito obchodovať na medzinárodných trhoch.

11. Nová obchodná teória • Hlavný predstaviteľ - Paul Krugman, • Kritizuje konkurencieschopnosť, • Kritiku zakladá na troch kľúčových bodoch (Krugman, 1994): • Neexistencia akejsi hranice pre krajiny, ktorá by predstavovala medzník medzi životaschopnosťou krajiny a jej bankrotom. • Konkurencieschopnosť krajín nie je hra s nulovým výsledkom (angl. zero-sum game). • Ak má konkurencieschopnosť nejaký význam, tak je to potom len ten, že predstavuje iným slovom vyjadrenú produktivitu: rast životnej úrovne je determinovaný rastom produktivity.

12. Zhodnotenie Dva hlavné prístupy ku konkurencieschopnosti: • Ako výhoda krajín • Ako úspešnosť na medzinárodných trhoch Prienik teórií: - Skúmanie produktivity ako základného faktora úspešnosti (konkurencieschopnosti) krajiny.

13. 3. POROVNANIE VYBRANÝCH PRÍSTUPOV K DEFINOVANIU A MERANIU KONKURENCIESCHOPNOSTI

14. Svetové ekonomické fórum (WEF) • Publikuje Správu o globálnej konkurencieschopnosti Definícia konkurencieschopnosti: „ ... súbor inštitúcií, politík a faktorov, ktoré určujú úroveň produktivity krajiny. Úroveň produktivity následne stanovuje udržateľnú úroveň prosperity, ktorá môže byť ekonomikou dosahovaná.“ Identifikuje 12 pilierov konkurencieschopnosti ....

15. WEF – Piliere konkurencieschopnosti • Inštitúcie • Infraštruktúra • Makroekonomická stabilita • Zdravie a základné vzdelanie • Vyššie vzdelanie a tréning • Efektívnosť trhu tovarov • Efektívnosť trhu pracovnej sily • Sofistikovanosť finančných trhov • Technologická pripravenosť • Veľkosť trhu • Sofistikovanosť podnikov • Inovácie

16. WEF – Postavenie Slovenska

17. Inštitút pre Stratégiu a konkurencieschopnosť na Univerzite v Harvarde • Pôsobisko profesora Michael-aPortera-a Definícia konkurencieschopnosti: „ Prosperita krajiny závisí od jej konkurencieschopnosti, ktorá je odvodená od produktívnosti, s ktorou dokáže daná krajina produkovať tovary a služby. Zdravé makroekonomické politiky a stabilné politické a právne inštitúcie sú nevyhnutnou, ale nie postačujúcou podmienkou prosperujúcej krajiny. Konkurencieschopnosť má korene v národnýchmikroekonomických základoch -prepracovanosť fungovania a stratégií firiem a kvalita mikroekonomického podnikateľského prostredia. Pochopenie mikroekonomických základov konkurencieschopnosti je základom pre národné hospodárske politiky.“

18. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) • V širšom ponímaní možno na národnú konkurencieschopnosť pozerať ako na makroekonomickú výkonnosť a zvyšovanie životného štandardu, s dôrazom kladeným na produktivitu. • Detailnejší pohľad opäť skúma úroveň produktov. • Konkurencieschopnosť krajiny je potom priamo spojená s jej schopnosťou predať svoje produkty na svetových trhoch. Definícia: „ ... schopnosť firiem, sektorov, regiónov, krajín alebo supranárodných regiónov generovať, v prostredí vystavenia medzinárodnej konkurencii, relatívne vysoké faktorové príjmy a faktorovú zamestnanosť na trvalo udržateľnej báze.“

19. Európska správa o konkurencieschopnosti Definícia: „ Konkurencieschopnosť je chápaná ako udržateľný rast životnej úrovne krajiny alebo regiónu a čo najnižšia možná nedobrovoľná nezamestnanosť.“ Hlavný dôraz sa kladie na skúmanie produktivity ako najspoľahlivejšieho indikátora konkurencieschopnosti v dlhodobom horizonte.

20. Medzinárodný inštitút pre rozvoj manažmentu (IMD) • Vzdelávacie programy IMD sa pravidelne umiestňujú na popredných priečkach na úrovni EÚ aj globálneho hodnotenia, • Publikuje World Competitiveness Yearbook (WCY) • WCY poskytuje objektívne porovnanie, trendy, štatistiky a názory v oblasti konkurencieschopnosti najdôležitejších ekonomík sveta. Definícia: „ Konkurencieschopnosť ekonomiky nemôže byť chápaná len v súvislosti s HDP a produktivitou, pretože podniky musia taktiež prekonávať politické, spoločenské a kultúrne dimenzie. Preto krajiny musia vytvárať prostredie s najvhodnejšou štruktúrou, inštitúciami a politikami, aby podporili konkurencieschopnosť podnikov.“

21. IMD – Faktory konkurencieschopnosti Výkonnosť ekonomiky (angl. EconomicPerformance) o Domáca ekonomika o Medzinárodný obchod o Medzinárodné investície o Zamestnanosť o Ceny Efektívnosť vlády (angl. GovernmentEfficiency) o Verejné financie o Fiškálna politika o Inštitucionálny rámec o Legislatíva v oblasti podnikania o Spoločenský rámec Efektívnosť podnikania (angl. BusinessEfficiency) o Produktivita o Trh práce o Financie o Manažérske praktiky o Postoje a hodnoty Infraštruktúra (angl. Infrastructure) o Podnikateľská infraštruktúra o Technologická infraštruktúra o Vedecká infraštruktúra o Zdravie a životné prostredie o Vzdelanie

22. IMD – Postavenie Slovenska

23. IMD – Postavenie Slovenska (vývoj podľa oblastí indikátorov)

24. 4. DEFINOVANIE KONKURENCIESCHOPNOSTI V PODMIENKACH SR

25. Analyzované programové dokumenty • Národný strategický referenčný rámec SR pre roky 2007-2013, • Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, • Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 – Národná lisabonská stratégia. NSRR: Kontext konkurencieschopnosti chápe ako schopnosť dosahovať ekonomický rast, a na druhej strane taktiež schopnosť Slovenska úspešne realizovať svoju produkciu v prostredí medzinárodných trhov.

26. Analyzované programové dokumenty OP KaHR: „Cieľom je zachovať a ďalej rozvíjať konkurencieschopný a efektívne vyrábajúci potenciál priemyselnej výroby, energetiky, ako aj potenciál cestovného ruchu a ďalších vybraných služieb v podmienkach trvalo udržateľného rozvoja, a tak účinne prispievať k zvyšovaniu ekonomickej výkonnosti Slovenska ako celku a znižovaniu disparít ekonomickej výkonnosti v regiónoch SR.“ Z toho môžeme usudzovať, že konkurencieschopnosť je vnímaná ako schopnosť udržiavať alebo zvyšovať úroveň ekonomického rastu (výkonnosti) SR.

27. Analyzované programové dokumenty Národná lisabonská stratégia (Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 ) : Cieľ: Do roku 2010 spraviť z ekonomiky SR konkurencieschopnú ekonomiku schopnú čo najrýchlejšie dobiehať životnú úroveň najvyspelejších krajín Európskej únie. Stratégia definovala, že jej „cieľ sa dá dosiahnuť iba prostredníctvom rýchleho a dlhodobého hospodárskeho rastu“.

28. 5. ZÁVER

29. Výsledky analýzy: • Zhoda v identifikovaných faktoroch konkurencieschopnosti na národnej úrovni. • Vnímania konkurencieschopnosti v podmienkach SR je založené prevažne na ekonomických ukazovateľoch, • Identifikovaná potreba skúmania aj iných faktorov konkurencieschopnosti, • Oblasť konkurencieschopnosti vykazuje vysoký potenciál pre ďalšie skúmanie, • Pochopenie teoretických základov a ich jasné pomenovanie môže výraznou mierou napomôcť v tvorbe strategických dokumentov a stanovovaní priorít rozvoja Slovenska do budúcnosti s cieľom zvyšovať konkurencieschopnosť a úspešnosť ekonomiky.

30. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ.