1 / 11

Vnútroštátne prostriedky nápravy

Vnútroštátne prostriedky nápravy. na účely podania oznámenia na základe Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach Janka Debrecéniová Občan, demokracia a zodpovednosť Workshop on Social Rights Litigation, Bratislava 12-13 June 2013.

yeva
Download Presentation

Vnútroštátne prostriedky nápravy

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Vnútroštátne prostriedky nápravy na účely podania oznámenia na základe Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach Janka Debrecéniová Občan, demokracia a zodpovednosť Workshop on Social Rights Litigation, Bratislava 12-13 June 2013

  2. Opčný protokol – v Zbierke zákonov publikovaný pod č. 68/2013 Z. z. • POZOR!!! „Remedies“ sú tam nesprávne preložené ako „opravné prostriedky“ (správne má byť „prostriedky právnej ochrany“/“prostriedky nápravy“)

  3. Univerzálny „vzorec“ pre prostriedky nápravy využiteľné v jednotlivých prípadoch neexistuje • každý prípad má svoj vlastný právny režim – aj procesný • jednotlivé prípady môžu mať niekoľko paralelných procesných právnych režimov, a teda niekoľko rôznych „línií“ využiteľných sa účelom dosiahnutia nápravy

  4. to, aký konkrétny prostriedok právnej ochrany bude použiteľný, vyplýva z predpisov hmotného (napr. Zákonník práce) aj procesného práva (napr. Občiansky súdny poriadok): • § 14 ZP: „Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.“ • § 7 ods. 1 OSP: „V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.“

  5. v mnohých prípadoch prostriedky nápravy, resp. právnej ochrany („remedies“) nie sú jasné

  6. Príklad: šikana na pracovisku • v zákone nie je nikde definovaná a explicitne zakázaná – použiteľný prostriedok nápravy nejednoznačný najmä vo vzťahu k občianskoprávnej súdnej ochrane (obyčajný pracovnoprávny spor – „dobré mravy“? žaloba na ochranu osobnosti? konanie podľa antidiskriminačného zákona?)

  7. použitie „najpriliehavejšieho“ konania v závislosti od okolností – napr. antidiskriminačná žaloba (! dôvod diskriminácie), trestné stíhanie (! trestný čin, úmysel), priestupkové konanie (! neadekvátne sankcie + idú štátu), žaloba na ochranu osobnosti – často veľmi problematické a neadekvátne • paralelné použitie ďalších prostriedkov právnej ochrany – podnet na inšpektorát práce (osobitný predpis, ukladanie pokút a niektoré ďalšie konania podľa Správneho poriadku)

  8. Základné atribúty konaní dostupné v právnom poriadku SR • konania spravidla dvojinštančné – t. j. možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu („riadne opravné prostriedky“), o odvolaní rozhoduje orgán vyššieho stupňa alebo súd • možnosť súdneho preskúmavania právoplatných rozhodnutí vydaných v správnom konaní

  9. dovolanie – mimoriadny opravný prostriedok v občianskom súdnom konaní – možnosť podať proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu len výnimočne (napr. účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom); existujú aj ďalšie mimoriadne opravné prostriedky (napr. obnova konania) • po vyčerpaní všetkých riadnych aj mimoriadnych právnych prostriedkov možnosť podať sťažnosť na porušenie základných práv alebo slobôd na ústavný súd (čl. 127 Ústavy SR)

  10. Sťažnosť pred ústavným súdom podľa čl. 127 Ústavy SR • Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. • Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením. • Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. • Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.

  11. Medzinár. ĽP dohovory sú súčasťou právneho poriadku SR a majú prednosť pred zákonmi • čl. 154c Ústavy SR: „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona [t. j. pred 01. 07. 2001], sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“ • čl. 7 ods. 5 Ústavy SR: „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.“ • ICESCR – 1976, CCPR – 1976, CERD – 1974, CEDAW - 1987, CRPD - 2010

More Related