1 / 27

IMPLEMENTÁCIA KURIKULA DO VYUČOVACIEHO PROCESU

IMPLEMENTÁCIA KURIKULA DO VYUČOVACIEHO PROCESU. M. Kráľ, DKÚ 2012. KURIKULUM.

wyome
Download Presentation

IMPLEMENTÁCIA KURIKULA DO VYUČOVACIEHO PROCESU

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. IMPLEMENTÁCIA KURIKULA DO VYUČOVACIEHO PROCESU M. Kráľ, DKÚ 2012

  2. KURIKULUM • Dnes môžeme pojem kurikulum vymedziť týmito otázkami: prečo ? (zmysel, ciele vzdelania a koho? - ktorú časť populácie) v čom? (s akým obsahom) AKO? (aké vyučovanie stratégie) kedy? (v ktorých obdobiach života) za akých podmienok? (v akom prostredí) s akým efektom? (aké sú očakávané výsledky) • Tieto otázky sa vzťahujú k procesu plánovania realizácie a hodnotenia.

  3. PRÍSTUPY K VYUČOVANIU • DEDUKTÍVNE – PRIAME (transmisívne) VYUČOVANIE = priamy prenos poznatkov od učiteľa k žiakovi • INDUKTÍVNE – konštruktivistický prístup – žiak si skonštruuje svoje poznanie sám na základe doterajších kompetencií. Učiteľ k tomu vytvára podmienky. • SOCIÁLNE – žiaci sa učia od seba navzájom a učiteľ je faciliátorom učenia – diskutuje a pomáha im odvodzovať si nové poznatky z vlastných zážitkov

  4. PRÍPRAVA • Stanovenie cieľov (kognitívny (rozum), afektívny (srdce), psychomotorický (vôľa)) • Výber náplne hodiny a jej rozvrstvenie, výber DIDAKTICKÉHO PRÍSTUPU • Príprava pomôcok • Stanovenie spôsobov overenia splnenia cieľov

  5. Voľba niektorých metód • motivačná: vnútorná a vonkajšia motivácia • expozičná: voľba metódy pre naplnenie cieľov • fixačná: upevnenie učiva • Slovná metóda • Didaktické metódy práce so sv. Písmom • Metódy práce s obrazom • Metódy uvádzajúce do sveta symbolov • Dramatické metódy • Výtvarné metódy

  6. RIADENIE DEDUKTÍVNEJ VYUČOVACEJ HODINY • Organizačná časť • Úvod hodiny • Cieľ a zámer • Podávanie informácií a nadobúdanie zručností a kompetencií • Kontrola pochopenia • Riadené cvičenie (používanie, aplikácia, priebežná diagnostika) • Zistenie získaných znalostí a kompetencií (overenie dosiahnutých cieľov) • Samostatné precvičovanie, individuálna pomoc podľa potreby

  7. 1. ORGANIZAČNÁ ČASŤ • Úvodný pozdrav učiteľa so žiakmi • Zápis do triednej knihy – absencia žiakov a učivo, ktoré budem preberať (zhoda s časovo-tematickým plánom)

  8. 2. Úvod hodiny • TRVANIE 3-5 min. • Upútanie pozornosti (aktivizovanie žiakov) • Zopakovanie príslušných predchádzajúcich poznatkov • Diagnostika nadobudnutých zručností a kompetencií Vyučovanie začíname činnosťou, ktorá aktívne zapojí žiaka do práce – použitie niektorej z motivačnej metódy. Cieľom je informácia pre učiteľa o nadobudnutých zručnostiach a kompetenciách žiaka. Táto činnosť má byť zaujímavá, ale nie nakoľko, aby celkom upútala ich pozornosť a zabránila im sústredeniu sa na ďalšiu činnosť.

  9. 3. Cieľ a zámer • Vyjadrenie jazykovými prostriedkami blízkymi žiakom cieľa a zámeru hodiny • Motivácia žiakov CIEĽ: Čo by mali na konci hodiny vedieť (3 ciele hodiny), aké bude overovanie vedomostí a očakávaná úroveň. ZÁMER (ÚČEL): súvis s tematickým celkom a iné súvislosti

  10. 4. Podávanie informácií a nadobúdanie zručností a kompetencií • Vysvetľovanie učiva • Používanie rôznych metód – ich striedanie (dlhý výklad bez vizuálnych pomôcok a bez prestávok na spracovanie informácií sťažuje prijímanie informácií) ZÁSADA: „NEUSPOKOJ SA LEN S TÝM, ŽE IM TO POVIEŠ, ALE IM TO UKÁŽ!“ • Slovné označovanie (labeling) Keď učiteľ zadáva úlohu, ukáže dobre vyriešený príklad prostredníctvom projektoru. Používať aj farebné označenia pri jednotlivých postupoch. • Sústredenie vyučovania na KĽÚČOVÉ POJMY Používanie logických diagramov a nákresov. Používanie „reči žiaka“.

  11. 5. Kontrola pochopenia • Nie je samostatnou časťou • Rowe (1974) – pravidlo 10-2 = každých desať minút informácií treba 2 minúty aktívneho spracovania. • Žiaci majú príležitosť k aktívnemu spracovaniu informácií • Poskytuje priebežné informácie o dosahovaní cieľov

  12. Kontrola pochopenia počas sprostredkovania informácií kontrola ukážka vstup informácií

  13. 6. Riadené precvičovanie • Psychomotorická aktivita smerujúce k upevňovaniu zručností a kompetencií • Dôležitá je pomoc učiteľa • Nedávať dlhé cvičenia alebo celé pracovné listy!

  14. 7. Overovanie osvojených poznatkov • Niekedy nie je nutná – informácie z riadeného precvičovania. • Je dôležité zistiť to, či sa žiaci naučili to, čo bolo naplánované (krátky kvíz...) • Zhromaždenie informácií o práci jednotlivcov

  15. 8. Samostatné precvičovanie, individuálna pomoc podľa potreby • individuálny prístup – DOUČOVANIE • Ďalšie precvičovanie si zručností = DOMÁCA ÚLOHA - k prehĺbeniu získaných kompetencií.

  16. DEDUKTÍVNE VYUČOVANIE ÚVOD: Uvedenie nového pojmu alebo generalizácie BUDOVANIE VÝZNAMU: Učiteľ vysvetľuje a demonštruje APLIKÁCIA: Precvičovanie a hodnotenie úrovne dosiahnutých cieľov

  17. RIADENIE INDUKTÍVNEJ VYUČOVACEJ HODINY 1. PREDSTAVENIE ŠTUDOVANÉHO JAVU (vyjadrenie žiackych prekonceptov) 2. VNESENIE RUŠIVEJ UDALOSTI 3. REKONŠTRUKCIA IDEÍ

  18. 1. PREDSTAVENIE ŠTUDOVANÉHO JAVU (vyjadrenie žiackych prekonceptov) • Žiaci sú vyzvaní, aby formulovali (vyslovili) a prediskutovali svoje chápanie študovaného javu a svoj odhad jeho priebehu

  19. 2. VNESENIE RUŠIVEJ UDALOSTI • Žiaci sú konfrontovaní s javom, ktorý sa zdá byť v ich predstavách ťažko vysvetliteľný alebo ktorého priebeh protirečí ich predstavám • Cieľ – KOGNITÍVNY KONFLIKT – rozdiel medzi ich očakávaním a pozorovanými údajmi

  20. 3. REKONŠTRUKCIA IDEÍ • Pomocou rôznych praktických činností (skúmanie, diskusie...) hľadajú vysvetlenie pre nevysvetlený jav. • Cieľ: KOGNITÍVNA ROVNOVÁHA – zmena doterajších predstáv

  21. INDUKTÍVNE VYUČOVANIE ÚVOD: Bádateľská činnosť súvisiaca s pojmami alebo generalizáciou BUDOVANIE VÝZNAMU: Žiaci objavujú pojem alebo generalizáciu APLIKÁCIA: Učebné činnosti, ktoré overia / potvrdia pojem alebo generalizáciu a hodnotenie úrovne dosiahnutých cielov

  22. PRIPRAVOVANÉ ZMENY ŠPÚ • Revízia ŠVP (vrátane diskusií a zapracovania záverov z nich) bude ukončená do 31.8.2012 • Jeden školský rok na oboznámenies revidovaným ŠVP - 2012/13 a na úpravu ŠkVP

  23. VZŤAH ŠVP a ŠkVP • Doteraz uplatňovaný prístup (ŠPÚ hodnotí ako nesprávny) – Škola prevezme ŠVP bez akýchkoľvek zmien ŠkVP je doplnkom ŠVP, ktorý vytvorí škola sama • Zákon 245/2008 Z.z. v skutočnosti hovorí: ŠVP = východisko, ktoré určuje čo sa má žiak naučiť počas stupňa vzdelávania Čo sa má naučiť v jednotlivých ročníkoch = definuje škola v ŠkVP

  24. FORMA NOVÉHO ŠVP • Každý všeobecný cieľ (= predmetová kompetencia) bude rozpracovaný na špecifické ciele (konkrétne zručnosti a postoje), ktoré si má žiak osvojiť • Špecifické ciele budú rozpracované do podoby výkonového štandardu, v ktorom bude stanovený výkon na optimálnej a minimálnej úrovni

  25. VÝKONOVÝ ŠTANDARD • Minimálny výkon – minimálna požiadavka, aby mohol byť žiakovi priznaný stupeň vzdelania (zvláda konkrétnu zručnosť na danej úrovni) • Optimálny výkon – predpokladaná úroveň zvládnutia výkonu najlepších žiakov (výkon na jednotku) • Na gymnáziách zostávajú v platnosti cieľové požiadavky na maturitu, ktoré definujú maturitnú úroveň a môžu byť vyššie ako optimálny výkon absolventa, ktorý z daného predmetu nematuruje

  26. Obsahový štandard

  27. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ

More Related