T tny vzdel vac program a asovo tematick pl n
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 51

Štátny vzdelávací program a časovo-tematický plán PowerPoint PPT Presentation


  • 75 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

Štátny vzdelávací program a časovo-tematický plán. Základné dokumenty. Nová koncepcia vyučovania predmetu slovenský jazyk a literatúra Obsahový štandard pre predmet slovenský jazyk a literatúra Výkonový štandard pre predmet slovenský jazyk a literatúra.

Download Presentation

Štátny vzdelávací program a časovo-tematický plán

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


T tny vzdel vac program a asovo tematick pl n

Štátny vzdelávací program a časovo-tematický plán

PhDr. Ivana Gregorová


Z kladn dokumenty

Základné dokumenty

  • Nová koncepcia vyučovania predmetu slovenský jazyk a literatúra

    • Obsahový štandard pre predmet slovenský jazyk a literatúra

    • Výkonový štandard pre predmet slovenský jazyk a literatúra


V chodiskov dokumenty koncepcie predmetu

Východiskové dokumenty koncepcie predmetu

  • Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v SR (Milénium)

  • Národný program výchovy a vzdelávania schválený v roku 2001

  • Akčný plán pre multilingvizmus na roky 2004 – 2006 schválený Európskou komisiou

    • Materinský jazyk plus dva

  • Kompetencie ako základné východisko obsahovej reformy


  • S asn stav

    Súčasný stav

    • Tradičná koncepcia vyučovania

      • mechanické učenie

      • súvislé texty

      • rozvoj nižších kognitívnych operácií

      • školská podoba vednej disciplíny - lingvistiky


    Nov koncepcia predmetu sjl

    Nová koncepcia predmetu SJL

    • posilnenie komunikačno-zážitkového modelu vyučovania predmetu slovenský jazyk a literatúra

    • oslabenie tendencie obsiahnuť školskú podobu vedených disciplín – lingvistiky a literárna história

    • posilniť interpretačno-hodnotiaci spôsob práce s jazykovými komunikátmi


    Nov koncepcia predmetu sjl1

    Nová koncepcia predmetu SJL

    • Jazyková zložka

      • pokračovať v komunikačnom a zážitkovom vyučovaní

      • venovať získavaniu komplexných kompetencií, napr. dotvárať schopnosť žiakov interpretovať rôzne druhy súvislých aj nesúvislých textov

      • klásť dôraz na vlastnú produkciu ústnych aj písaných prejavov samotnými žiakmi

      • rozvíjať schopnosti rozpoznať cieľ a kontext komunikačnej situácie; vnímať rozdiely medzi ústnym a písaným prejavom a medzi subjektívnym a objektívnym spracovaním témy

      • rozvíjať schopnosť čítať s porozumením umelecké a vecné texty. Viesť žiakov k chápaniu podstaty textu, k schopnosti identifikovať kľúčové slová, k záujmu hľadať v texte problém, definovať ho a riešiť – aplikovať získané teoretické poznatky a praktické zručnosti


    Nov koncepcia predmetu sjl2

    Nová koncepcia predmetu SJL

    • Literárna zložka

      • ako teoreticky najlepší sa javí princíp obsahového osnovania predmetu, ktorý smeruje k rozvíjaniu čitateľských kompetencií, resp. súboru vedomostí, zručností, hodnôt a postojov zameraných na príjem (recepciu) umeleckého textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu, interpretáciu literárnohistorickej proveniencie.

    • postupné rozvíjanie čitateľa od naivnej úrovne, keď detský čitateľ ešte nedokáže rozlíšiť reálny svet od jeho virtuálneho zobrazenia v texte, cez schopnosť analyzovať a porozumieť sémantiku oznámenia zahrnutého v texte (analytické čítanie) a preniknúť do znakovej podstaty umeleckého diela až po schopnosť pracovať s významom textu na vyššej individuálnej úrovni spracovania, t. j. syntetizovať ho, interpretovať a hodnotiť zo všetkých jeho stránok (syntetické hodnotiace čítanie).


    Trukt rovan model rozv jania itate skej kompetencie

    Štruktúrovaný model rozvíjania čitateľskej kompetencie

    • 1. stupeň ZŠ

      • (predalfabetická recepcia textu – MŠ),

      • elementárna alfabetizácia,

      • plynulé čítanie,

      • porozumenie obsahu primeraného textu.

    • 2. stupeň ZŠ

      • čítanie so simultánnym porozumením,

      • analýza štruktúry textu a následná identifikácia jeho významu,

      • interpretácia textu.

    • stredná škola

      • čítanie s porozumením: analýza, syntéza a interpretácia,

      • metainterpretácia diela, individuálne hodnotenie.


    Prehodnotenie

    Prehodnotenie

    • sústavy všeobecných cieľov výchovy a vzdelávania,

    • sústavy špecifických cieľov predmetu SJL,

    • obsahu predmetu SJL.


    T tny vzdel vac program a asovo tematick pl n

    Zmena v sústave vzdelávacích cieľov

    • súvisí s novou štrukturáciou všeobecných cieľov vzdelávania, ktoré sa orientujú na kompetenčno-pojmový model výchovy a vzdelávania. Jazyková a slohová časť predmetu rozvíja predovšetkým interaktívne využívanie komunikačných nástrojov. Veľa tém v jazykovej aj literárnej časti slúži aj na rozvoj sociálnej interakcie v rámci heterogénnych skupín a formovania autonómneho správania žiaka.


    T tny vzdel vac program a asovo tematick pl n

    Zmeny v realizačnej rovine vzdelávania v jazykovej zložke predmetu SJL

    • Riešením úloh žiak sám prichádza na základe usmerňovaného zážitkového vyučovania na nové poznatky, ktoré vyučujúci systematizuje a zovšeobecňuje.

    • V prvých troch ročníkoch ZŠ sa sústredíme na zážitkové a komunikačné vyučovanie s elimináciou jazykových pojmov. Vytvorený priestor chceme venovať napr. precvičovaniu a zdokonaľovaniu schopnosti čítať text a primerane veku mu porozumieť. Deti sa budú zoznamovať len s malým počtom izolovaných jazykových pojmov, ktoré vyplynú z rozmanitých komunikačných situácií, na ktorých budú cvičiť svoju schopnosť počúvať, hovoriť, čítať a písať.

    • Na druhom stupni ZŠ chceme pokračovať v komunikačnom a zážitkovom vyučovaní. Veľkú pozornosť chceme venovať získavaniu komplexných kompetencií, napr. bude sa dotvárať schopnosť žiakov interpretovať rôzne druhy súvislých aj nesúvislých textov. Veľký dôraz bude na vlastnej produkcii ústnych aj písaných prejavov samotnými žiakmi.

    • V posledných dvoch ročníkoch ZŠ plánujeme systematizáciu získaných jazykových pojmov do zatiaľ neúplného jazykového systému, ktorý sa dotvorí až na strednej škole.

    • Presun jazykového učiva na strednú školu považujeme za veku primeranejší vzhľadom na vysoký stupeň abstrakcie, ktorý si jazykové učivo vyžaduje.


    T tny vzdel vac program a asovo tematick pl n

    Zmena v obsahovej rovine literárnej výchovy

    • namiesto faktografickej orientácie je obsah zameraný na činnosti

      • recepciu,

      • tvorbu.


    Kon truktivistick pr stup

    Konštruktivistický prístup

    • Špecifickou črtou novej koncepcie je uplatnenie spomenutého konštruktivistického prístupu k učeniu, a to tak v jeho kognitívnej zložke, ako aj v recepčnej a kreatívnej. Vo všetkých troch poznávacích činnostiach sa žiak stáva učiacim sa subjektom. Aj keď učiteľ naďalej rozhoduje o celej organizácii vyučovania, rozvoj žiakovho poznávania a s tým spojené formovanie jeho osobnosti prebieha v aktívnom procese, ktorý vykonáva žiak sám.

    • Tradičná schéma

    • výklad – prijatie – zapamätanie – reprodukcia


    Pojmy v pedagogickej dokument cii kompetencia defin cia

    Pojmy v pedagogickej dokumentácii KOMPETENCIA - definícia

    • Spôsobilosť mobilizovať v rôznych kontextoch a činnostiach systém vedomostí, zručností, schopností, sociálnych a kultúrnych hodnôt, postojov, emočných a ďalších osobnostných kvalít, ktorý je špecificky usporiadaný.

    • In: Darina De Jaegher, Dagmar Cagaňová: Pedagogická dokumentácia, Východiská a perspektívy


    Kompetencia

    Kompetencia

    • má činnostný charakter: formuje sa na základe osobnej a praktickej skúsenosti, pričom sa realizuje v praxi,

    • je komplexným celkom: vedomostí, zručností, postojov a ďalších zložiek, ktoré boli doteraz vnímané samostatne,

    • má procesuálny charakter: nevyjadruje trvalý stav, ale kvalitatívne sa mení podľa stupňa osvojenia v procese celoživotného vzdelávania,

    • je dynamická a rozvinutá na rôznej úrovni: počas procesu osvojovania ju možno len predpokladať, preto je nevyhnutné presne špecifikovať kritéria jej vyhodnotenia,

    • je predpokladom pre výkon subjektu v určitej oblasti činnosti: je výsledkom akéhokoľvek vzdelávania.


    K ov kompetencie

    Kľúčové kompetencie

    • Sú najvšeobecnejšie v štruktúre kompetencií.

    • Nie sú charakteristické pre jazyk, ale sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností.

    • In: Darina De Jaegher, Dagmar Cagaňová: Pedagogická dokumentácia, Východiská a perspektívy


    K ov kompetencie pre celo ivotn vzdel vanie

    Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie

    • Kľúčové kompetencie pre tento rámec sa definujú ako kombinácia vedomostí, zručností a postojov primeraných danému kontextu. Kľúčové kompetencie sú tie, ktoré potrebujú všetci jednotlivci ne osobné uspokojenie a rozvoj, aktívne občianstvo, spoločenské začlenenie a zamestnanosť.

      • Komunikácia v materinskom jazyku

      • Komunikácia v cudzích jazykoch

      • Matematická kompetencia a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky

      • Digitálna kompetencia

      • Naučiť sa učiť

      • Spoločenské a občianske kompetencie

      • Iniciatívnosť a podnikavosť

      • Kultúrne povedomie a vyjadrovanie

    • In: Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie


    Komunika n jazykov kompetencie

    Komunikačné jazykové kompetencie

    • Umožňujú žiakovi konať použitím konkrétnych jazykových prostriedkov.

    • In: Darina De Jaegher, Dagmar Cagaňová: Pedagogická dokumentácia, Východiská a perspektívy


    T tny vzdel vac program

    Štátny vzdelávací program

    • Rámcový učebný plán

    • Obsahový vzdelávací štandard

    • Výkonový vzdelávací štandard


    T tny vzdel vac program a asovo tematick pl n

    V rámci Školského vzdelávacieho programu odporúčame zvýšiť v jednotlivých ročníkoch 2. stupňa ZŠ časovú dotáciu nasledovne


    Odpor an po et hod n pre jednotliv zlo ky predmetu sjl na z

    Odporúčaný počet hodín pre jednotlivé zložky predmetu SJL na ZŠ


    Obsahov vzdel vac tandard

    Obsahový vzdelávací štandard

    • vymedzuje sústavu poznávacích a rečových kompetencií a obsahuje bázu jazykovedných termínov, ktoré predstavujú základ pre výkonový štandard.


    V konov vzdel vac tandard

    Výkonový vzdelávací štandard

    • Výkonový štandard tvorí text, v ktorom sú štandardizované obsahové prvky usporiadané na základe jednotlivých komunikačných jazykových kompetencií s prihliadnutím na systematizáciu jazykového učiva.

    • Výkonový štandard dvojúrovňový, čo znamená, že vymedzuje optimálny výkon, t. j. výborný, a minimálny výkon žiaka, ktorý môžeme hodnotiť ako dostatočný.


    Trukt ra v konov ho vzdel vacieho tandardu pre predmet sjl

    Literárna zložka

    obsahová časť – učebné osnovy

    kľúčové spôsobilosti,

    obsahový štandard,

     špecifické ciele predmetu

    výkonová časť

    maximálna úroveň výkonu (výborný),

     minimálna úroveň výkonu (dostatočný)

    Štruktúra výkonového vzdelávacieho štandardu pre predmet SJL

    • Jazyková zložka

    • spôsobilosti

    • obsahové vymedzenie učiva

      • pojmy

      • kontext

    • poznávacie spôsobilosti

    • výkon

      • optimálny výkon

      • minimálny výkon


    Trukt ra jazykovej zlo ky vv

    Štruktúra jazykovej zložky VVŠ

    • základom koncepcie pedagogického dokumentu sa stávajú komunikačné jazykové kompetencie: čítanie s porozumením, písanie a hovorenie

    • predstavujú členiaci princíp obsahu učiva (pojmový štandard) a výkonu (výkonový štandard) do relatívne uzavretých celkov na základe definovaných spôsobilostí

    • kompetencie je možné rozvíjať samostatne alebo ich vzájomne kombinovať.

    • postupnosť rozvíjania komunikačných jazykových kompetencií je v právomoci učiteľa


    Trukt ra jazykovej zlo ky vv1

    Štruktúra jazykovej zložky VVŠ

    • Spôsobilosti (kompetencie)

      • predstavujú cieľ, ktorý má učiteľ dosiahnuť v rámci vzdelávacieho procesu

      • majú činnostný charakter a sú napĺňané zručnosťami a obsahovým vymedzením učiva, t. j. pojmami a kontextom

      • sú usporiadané vzostupne, a preto je dôležité ich poradie zachovať

      • počet jednotlivých spôsobilostí je na rozhodnutí učiteľa, ktorý sa môže rozhodnúť pri preberaní a utvrdzovaní jednotlivých tematických celkov, či uplatní všetky spôsobilosti

      • v rámci celého školského roka musí učiteľ rozvíjať všetky spôsobilosti stanovené v pedagogickom dokumente


    Trukt ra jazykovej zlo ky vv2

    Štruktúra jazykovej zložky VVŠ

    • Pojmy

      • sú presne vymedzené v obsahovom vzdelávacom štandarde pre predmet slovenský jazyk a literatúra a predstavujú znalosti, ktoré žiak musí nadobudnúť pri dosiahnutí jednotlivých spôsobilostí


    Trukt ra jazykovej zlo ky vv3

    Štruktúra jazykovej zložky VVŠ

    • Kontext

      • je priestor, v ktorom sa preberajú a utvrdzujú nadobudnuté znalosti a spôsobilosti

      • je ohraničený slohovými útvarmi, ktoré sú vymedzené v obsahovom vzdelávacom štandarde pre predmet slovenský jazyk a literatúra

      • predstavuje diferenčný prvok


    Trukt ra jazykovej zlo ky vv4

    Štruktúra jazykovej zložky VVŠ

    • Poznávacie spôsobilosti

      • vychádzajú zo všeobecne akceptovaných taxonómií

      • predstavujú odstupňované kognitívne operácie, ktoré by mal žiak uplatňovať pri nadobúdaní vedomostí a zručností


    Trukt ra jazykovej zlo ky vv5

    Štruktúra jazykovej zložky VVŠ

    • Výkon

      • je definovaný dvoma úrovňami, a to optimálnou (najvyššou – výborný) a minimálnou (najnižšou merateľnou – dostatočný) úrovňou


    Trukt ra liter rnej zlo ky vv

    Štruktúra literárnej zložky VVŠ

    • obsahová časť – učebné osnovy

      • kľúčové spôsobilosti

      • obsahový štandard

      •  špecifické ciele predmetu

    • výkonová časť – výkonový vzdelávací štandard

      •  maximálna úroveň výkonu (výborný)

      •  minimálna úroveň výkonu (dostatočný)


    Trukt ra liter rnej zlo ky vv1

    Štruktúra literárnej zložky VVŠ

    • časť obsahový štandard

      • učivo je koncipované ako vzostupný program rozvíjania čitateľských a interpretačných zručností, ktoré sú spojené s osvojovaním si základných teoretických poznatkov o literatúre


    Trukt ra liter rnej zlo ky vv2

    Štruktúra literárnej zložky VVŠ

    • obsahový štandard

    • štandardizované a rozširujúce pojmy

      • štandardizované pojmy sú pre učiteľa záväzné a v texte sú vyznačené tučným typom písma

      • rozširujúce pojmy sú v texte uvedené kurzívou a učiteľ sa môže rozhodnúť, či ich chce prebrať alebo nie


    Trukt ra liter rnej zlo ky vv3

    Štruktúra literárnej zložky VVŠ

    • Princíp štruktúry dokumentu

      • konštruktivistický prístup: poznatky žiak nemá preberať hotové, ale do podoby svojich vedomostí ich konštruuje sám na základe podnetov, ktoré mu pripravuje učiteľ

    • V obsahovom štandarde tento princíp reprezentuje

      • vyvodenie nových literárnych poznatkov (časť A) pomocou slovies – vyvodenie pojmu, porovnanie textov a pod.

      • čítanie a interpretácia textu (časť B) je zameraná na

        • rozvíjanie čitateľských a interpretačných zručností

        • rozvíjanie tvorivosti žiakov

        • rozvoj sebavyjadrovacích schopností žiakov (ústnou a písomnou formou)


    Trukt ra liter rnej zlo ky vv4

    Štruktúra literárnej zložky VVŠ

    • po oboch stranách stĺpca s obsahovým vymedzením príslušnej témy sa nachádzajú konkrétne aplikácie kľúčových kompetencií, resp. predmetových zručností


    Trukt ra liter rnej zlo ky vv5

    Štruktúra literárnej zložky VVŠ

    • výkon

      • dve úrovne

        • maximálna (najvyššia – výborný)  

        • minimálna (najnižšia merateľná – dostatočný)


    Asovo tematick pl n

    Časovo-tematický plán

    • Skôr ako začnete pracovať

      • je nutné poznať Štátny vzdelávací program (všetky jeho dokumenty)

      • nájsť diferencujúci princíp obsahu učiva

      • rozdeliť si časovú dotáciu pre jednotlivé zložky

        • jazyková zložka (sloh je integrovaný)

        • literárna výchova


    Asovo tematick pl n1

    Časovo-tematický plán

    • Čo je dôležité si uvedomiť

      • ČTP je živý organizmus

      • koncepcia pedagogickej dokumentácie

      • OVŠ aj VVŠ (pre 6. – 7. ročník – dvojročný cyklus)

    • Z čoho vyplývajú možnosti

      • vytvoriť „globálny“ ČTP na dva roky a „klasický“ alebo „operatívny“ ČTP na určité časové obdobie (odsúhlasiť v PK)


    Asovo tematick pl n2

    Časovo-tematický plán

    • ČTP

      • „globálny“ ČTP

      • „klasický“ ČTP

      • „operatíny“ ČTP


    Asovo tematick pl n pre jazykov zlo ku

    Časovo-tematický plán pre jazykovú zložku

    • „Globálny“ ČTP

      • časové obdobie – dvojročné

    • Štruktúra „globálneho“ ČTP

      • je na rozhodnutí učiteľa

      • čo najjednoduchšia – závisí od diferencujúceho princípu, ktorý bude predstavovať najširšie tematické celky

        • ročník

        • tematický celok

        • počet hodín

        • poznámka


    Asovo tematick pl n3

    Časovo-tematický plán

    • Klasický ČTP

      • ČTP na 10 mesiacov


    Asovo tematick pl n4

    Časovo-tematický plán

    • Operatívny Č-TP bude obsahovať poradie mesiacov a hodín, názov tematického celku a poznámky. Používa sa v kombinácií s časovo-tematickým plánom, ktorý stanovuje počet hodín pre jednotlivé témy, ktorý však možno meniť podľa možností žiakov. OČ-TP je vhodné zostavovať postupne počas celého šk. roku, na určité časové obdobie, napr. na 3 mesiace.


    Upozornenie

    Upozornenie

    • Časovo-tematický plán (ďalej len Č-TP) nepatrí do základnej pedagogickej dokumentácie školy.

    • Ak si od vás riaditeľ vyžiada odovzdať vypracovaný Č-TP, ste povinný tak uskutočniť.

    • Č-TP je váš pracovný materiál, „živý organizmus“, do ktorého si môžete v priebehu roka robiť poznámky, vpisovať nápady, označovať zmeny atď.


    Asovo tematick pl n pre jazykov zlo ku1

    Časovo-tematický plán pre jazykovú zložku

    • Čo musí obsahovať ČTP

      • obsahové vymedzenie – pojmy stanovené v OVŠ

      • spôsobilosti


    Asovo tematick pl n pre jazykov zlo ku2

    Časovo-tematický plán pre jazykovú zložku

    • Deliaci princíp

      • vytvára štruktúru ČTP

      • rozhodnutie je v právomoci učiteľa

    • Deliaci princíp

      • kontext

      • spôsobilosti

      • pojmy


    Usporiadanie sp sobilost

    Usporiadanie spôsobilostí

    • Čítanie s porozumením – žiak sa s jednotlivými slohovými útvarmi a jazykovednými pojmami najprv oboznamuje v texte, resp. formou čítania. Vyvodzuje určité zistenia týkajúce sa napr. štruktúry textu, frekvencia slovných druhov, ich funkcia atď.

    • Hovorenie – následne prebieha diskusia, cieľom ktorej je ešte lepšie oboznámenie sa s problematikou. Ujasnenie si niektorých zistení a môže nasledovať predbežné zovšeobecnenie. V rámci hovorenia môžu žiaci tvoriť krátke texty (rozprávanie, opis).

    • Písanie – resp. produkcia ústna/písomná – ide o poslednú fázu, v rámci ktorej by žiak mal nadobudnuté zistenia aplikovať pri vlastnej tvorbe konkrétneho žánru a potvrdiť zistenia.

    • Hovorenie – po produkcii by mala nasledovať diskusia o vytvorenom texte.


    T tny vzdel vac program a asovo tematick pl n

    Téma bližšie vymedzuje TC. Uvádzané pojmy sú stanovené vo výkonovom štandarde ako kontext. Kontext predstavujú jednotlivé slohové útvary, ktoré má žiak vedieť vytvoriť a zároveň ide o priestor, v ktorom sa má žiak oboznámiť s jazykovednými pojmami. Téma rovnako ako TC sa môže opakovať viackrát do roka. Poradie tém je na rozhodnutí učiteľa.

    Spôsobilosti sú činnostnou zložkou Č-TP a sú stanovené vo výkonovom štandarde. Viažu sa k celej téme alebo k pojmom. V rámci jednotlivých kontextov sa budú opakovať, ale niektoré spôsobilosti môžu byť vynechané. Počas školského roku by mali byť rozvíjané všetky. Je dôležité sledovať výkon definovaný vo výkonovom štandarde, ktorý presne vymedzuje jednotlivé spôsobilosti.

    Fázy nadobúdania spôsobilosti – žiak nenadobudne spôsobilosť hneď. Najprv sa s ňou v určitom kontexte oboznamuje, následne ju nadobúda v určitom procese a nakoniec ju aplikuje v rámci nového kontextu. Preto sa spôsobilosti neustále opakujú v rámci rôznych kontextov.

    Uvádzané pojmy sú stanovené v obsahovom a výkonovom štandarde. Zaraďujú sa ku kontextu, v prípade Č-TP k téme TC na základe rozhodnutia učiteľa. Ich zaradenie do určitého kontextu znamená, že sú preberané ako jeho súčasť a nie ako samostatný jazykovedný pojem.

    Pojmy, ktoré boli zavedené už v predchádzajúcich tematických celkoch sa môžu objaviť aj v ďalších tematických celkoch. Vtedy je výhodné uviesť ich iným typom písma. Žiak ich už pozná a v rámci uvedeného tematického celku sa už len opakujú a prehlbujú.

    Tematický celok (TC) je väčší úsek, ktorý v sebe zahŕňa tematické heslá. Jeho názov je na rozhodnutí učiteľa, rovnako ako poradie tematických celkov v Č-TP. TC sa môžu počas šk. roka opakovať viackrát.


    Asovo tematick pl n pre liter rnu zlo ku

    Časovo-tematický plán pre literárnu zložku

    • Štruktúra (jedna z možností)

      • mesiac

      • hodina

      • názov tematického celku

      • téma – bližšia špecifikácia tematického celku

      • kľúčové spôsobilosti a špecifické ciele

      • poznámka


    Pozn mka

    Poznámka

    • Časovo-tematickýplán môže byť doplnený o ďalšie potrebné údaje. Rozhodnutie je v právomoci učiteľa.


    Www statpedu sk ivana gregorova@statpedu sk

    [email protected]


    Akujem za pozornos

    Ďakujem za pozornosť


  • Login