Tradičné a inovatívne metódy výchovy v školských zariadeniach

1. Tradičné a inovatívne metódy výchovy v školských zariadeniach Teória výchovy v školských zariadeniach

2. Tradičné metódy výchovy • Autori Masariková, Višňovský, Pelikán, Gogová, Kročková, Bakoš a ďalší. Tradičné rozdelenie metód: • Pôsobia na intelekt: rozhovor, presviedčanie, vysvetľovanie, presviedčanie, diskusia, beseda • Pôsobia na city: hodnotenie (pozitívne: pochvala, odmena, ocenenie a negatívne: trest, pokarhanie) • Pôsobia na vôľu: metóda cvičenia, požiadaviek, navýkanie

3. Metóda požiadaviek • Pri požiadavkách: sú priame alebo nepriame. Nepriama požiadavky má formu hodnotenia spontánneho správania, kedy posilňujeme alebo odmietame požadované správanie) Požiadavka má byť: • Konkrétna, jasná, jednoznačná • Splniteľná • Rešpektujúca osobnosť vychovávaného • Jej splnenie si vyžaduje určité úsilie

4. Metóda vysvetľovania • Pomáha pochopiť príčiny, súvislosti, predkladá dôkazy. Vysvetľovaním sa zároveň poukazuje na nevyhnutnosť plnenia požiadaviek. • pri vysvetľovaní treba vychádzať z faktických a logických argumentov • súčasne používať aj iné metódy • primeranosť argumentov veku a rozvoju dieťaťa

5. Metóda presviedčania (persuázie) • Pôsobí nie len na kognitívnu ale i emocionálnu stránku osobnosti. Úspešnosť presviedčania ovplyvňuje: • keď máme jasne sformulované ciele presvedčenia, • sprostredkovanie argumentov je plynulé, isté a logické, • ak sme pri presviedčaní empatickí, • ak využívame i emocionálne argumenty vyplývajúce zo strany recipienta, • ak pri presviedčaní podporujeme aktivitu a motiváciu recipienta, • ak v prípade, že nemáme pravdu, nemáme problém to priznať.

6. Metóda hodnotenia (valorizácie) • Patrí k historicky najstarším. Cieľom hodnotenia je vytvoriť spojenie medzi určitým správaním a emocionálnym zážitkom vychovávaného. • Trest má iba vtedy účinok, ak spôsobí pocit viny. Pri trestoch je potrebné, aby dieťa riešilo dôsledky svojho správania. Dieťa nie vždy považuje za trest to, čo my vnímame ako trest. Trestom sa dieťa učí, že mať moc, je prospešné – naučené správanie. • Snažiť sa neodmeňovať deti, ale oceňovať, chváliť.

7. Metóda hodnotenia (valorizácie) Pri hodnotení musíme rešpektovať: • objektívnosť hodnotenia, teda hodnotíme nie len správanie, ale aj jeho motívy, • malo by byť vyvážené, teda nezameriavame sa len na chyby alebo neodmieňame za povinnosti, • malo by byť konkrétne, aby vychovávaný poznal dôvod hodnotenia, • malo by mať výchovný cieľ nie odsúdenie, • rešpektujeme pri formách hodnotenia osobnosť vychovávaného, • hodnotenie má byť primerané situácii a výkonu za ktorý hodnotíme, • pri trestaní by nemalo ísť o fyzické tresty, alebo psychické týranie, • hodnotenie by nemalo meškať v čase, • účinnosť hodnotenia je podmienená autoritou pedagóga.

8. Metódy cvičenia a navykania (exercitácie) • Cvičením rozumieme mnohonásobné opakovanie žiadaného správania. Tým sa žiaduce spôsoby správania upevňujú a stávajú sa automatickými. Metóda cvičenia je metóda každodenne používaná, ktorá v mladšom veku pripúšťa i určité donútenie a preto je spájaná s metódou kontroly. Metóda kontroly je používaná počas cvičenia a umožňuje lepšie a rýchlejšie zvládnuť dané správanie. Metóda sa dá použiť nielen pri výchove, ale aj pri prevýchove. Metóda sa spája s požiadavkami.

9. Metóda prikladovania (exemplifikácie) Vzory môžu napodobňované formou: • imitácie - kde vychovávaný bezmyšlienkovite napodobňuje správanie ľudí vo výchovnom prostredí, • identifikácie - kde si vychovávaný uvedomuje súvis medzi danou osobnosťou a jej správaním, je motivovaný správať sa podľa nej a vzor nemusí byť prítomný fyzicky aby pomáhal riešiť rôzne voľby.

10. Metóda poskytovania pomoci • Pri poskytovaní pomoci sa vyhneme tomu faktu, že vychovávaný si osvojí nevhodný postup a zafixuje si ho, pretože ho vieme korigovať, • Poskytnutie pomoci uvoľní napätie, ktoré sa pri nácviku nového správania, novej situácie nutne objaví. Keď však vychovávaný vie, že mu v prípade potreby bude poskytnutá pomoc, je uvoľnenejší a aj úroveň výkonu stúpa, • Poskytovanie pomoci je zároveň i predpokladom pre model správania vychovávaného v budúcnosti iným, • Prísľub poskytovania pomoci i samotné poskytnutie pomoci vyvolá pozitívne emocionálne stavy.

11. Metóda rozhovoru • Použitie rozhovoru ako výchovnej metódy je náročné, pretože sa musíme sústrediť nie len na obsah, ale i na spôsob komunikácie, reč, a partnera, s ktorým komunikujeme. Proces rozhovoru zahŕňa: • pozorné počúvanie odpovedí na otázky, ktoré položíme, • poskytovanie spätnej väzby, ako sme vnímali, cítili a rozumeli tomu, čo nám partner odpovedal, • kognitívne usporiadanie nami vnímaného a konfrontácia s vychovávaným.

12. Inovatívne – aktivizačné metódyMetóda etickej besedy (riešenie morálnych dilem) • Je to metóda, ktorá si vyžaduje od jej aktérov, aspoň takú úroveň mravného vedomia, keď už je vychovávaný riadený v správaní vlastnými názormi. Diskusia sa na rozdiel od rozhovoru vyznačuje tým, že všetci členovia skupiny si navzájom kladú otázky a odpovedajú na ne. Veľký význam má diskusia pre nácvik vystupovania.

13. Metóda vytvárania tradícií • Je to komplexná metóda, ktorá má vplyv, ako na vychovávaného, tak i na skvalitňovanie výchovnej skupiny. Jej význam vidíme hlavne v nepriamom pôsobení vychovávateľa na skupinu a teda aj jej členov. Metóda vytvárania tradícií je metóda, ktorou posilňujeme v prvom rade súdržnosť skupiny. Postup vychovávateľa tiež môžeme popísať v etapách: • 1) podľa záujmu členov skupiny organizujeme rôzne spoločné akcie (výlety, večierky, hry), do prípravy zapájame členov skupiny, • 2) podľa toho čo najviac uspokojilo najväčší počet členov skupiny, túto akciu uskutočníme, • 3) prenechávame organizáciu a prípravu stále viacerým členom skupiny, ktorí si rozdeľujú úlohy, kontrolujú sa, a umožňujeme tvorivo dopĺňať činnosti. Výchovná skupina si lepšie uvedomí svoje úlohy, ciele a stabilizujú sa vzťahy.

14. Situačná metóda • Situácie, ktoré v tejto metóde využívame, môžu byť reálne, alebo vymyslené. Vychovávateľ postupuje vždy rovnako: • prerozpráva situácia a poskytne dôležité základné informácie, • odpovedá na prípadné doplňujúce otázky účastníkov, • účastníci spoločne, alebo v skupinách prediskutujú situáciu a dôvody, prečo je potrebné túto situáciu riešiť, • konfrontujú sa názory, postupy, riešenia a odôvodňujú sa, • situácia sa vyrieš najmä ak ide o využitie tejto metódy u žiakov mladšieho a stredného veku.

15. Inscenačná metóda • aktéri sa identifikujú s rolou počas hrania role, • aktéri vychádzajú z vlastných skúseností a poznania ako i z vlastných osobitostí, • úloha aktérov nespočíva iba v tom, aby prípad vyriešili ale treba zvoliť správny spôsob a zdôvodniť riešenie, • pedagóg, vychovávateľ sa až do končenia inscenácie vzdáva zasahovania do priebehu, • nezaujatí pozorovatelia sledujú inscenácie, ale sa zdržiavajú emocionálnych či iných prejavov,

16. Brainstorming • Riešenie situácií • Konštruktívne a inovatívne riešenia • Rozvoj tvorivosti • Rozvoj kritického myslenia • Rozvoj sociálnych kompetencií