MONITOROVANIE VPLYVU ŤAŽBY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

1. ŠTÁTNY GEOLOGICKÝ ÚSTAV DIONÝZA ŠTÚRA, BRATISLAVA • MONITOROVANIE VPLYVU ŤAŽBY • NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE • – ČIASTKOVÝ MONITOROVACÍ SYSTÉM GEOLOGICKÉ FAKTORY • KLUKANOVÁ ALENA

2. Definícia Monitoring je sledovanie určeného javu alebo parametra v presne definovaných rovnakých časových a priestorových podmienkach.

3. História • Stretnutie ministrov - Luzern 1990 Ekologický akčný program pre Strednú a Východnú Európu • Uznesenie vlády č. 623(21. december 1990) koncepcia monitoringu na území SR • Rio de Janeiro 1992 – Summit Zeme • Uznesenie vlády č.449 (1992) - realizácia celoplošného monitorovacieho systému a čiastkových monitorovacích systémov pre jednotlivé zložky životného prostredia.

4. Uznesenie vlády č.620 (7. september 1993)- zabezpečenie výkonu funkcie stredísk čiastkových monitorovacích systémov a prostredníctvom nich koordinovať vlastnú realizáciu čiastkových monitorovacích systémov a parciálnych informačných systémov. • Uznesenie vlády č.7 (12. januára 2000) • Informačný a monitorovací systém. • Systém monitorovania a informačný systém je potrebné chápať ako jeden z dôležitých nástrojov pre zabezpečenie ochrany a tvorby životného prostredia SR, ktorý je súčasne základom pre rozhodovanie sa o súčasných aktivitách a tiež o perspektívnych zámeroch v oblasti životného prostredia.

5. Monitorovací systém životného prostredia SR Monitorovací systém životného prostredia je systematické, v čase a priestore definované pozorovanie presne určených atribútov zložiek životného prostredia a vplyvov na ne pôsobiacich (spravidla v bodoch, tvoriacich monitorovaciu sieť), ktoré s určitou mierou výpovednej schopnosti reprezentujú sledovanú oblasť a v súhrne potom väčší územný celok.

6. Monitorovací systém životného prostredia: Garant Stredisko Ovzdušie MŽP SR SHMU Bratislava Meteorologia a klimatologiaMŽP SR SHMU Bratislava Voda MŽP SR SHMU Bratislava Geologické faktoryMŽP SR ŠGÚDŠ Bratislava PôdaMP SR VUPOP Bratislava Biota (fauna a flora) MŽP SR SAŽP B.Bystrica LesyMP SR LVU Zvolen OdpadyMŽP SR SAŽP B.Bystrica Cudzorodé látky v požívatinách MP SR VUP Bratislava Rádioaktivitaživotného prostredia MŽP SRSHMU Bratislava

7. Monitorovacísystém geologickéfaktory Monitorujú sa hlavne geologické hazardy, t.j. škodlivé, prírodné alebo antropogénne geologické procesy, ktoré ohrozujú prírodné prostredie, a v konečnom dôsledku človeka. Monitoring slúži na sledovanie a vyhodnocovanie mechanizmu negatívnych zmien v geologickom prostredí.

8. 01 Zosuny a iné svahové deformácie 02 Erózne procesy 03 Procesy zvetrávania 04 Objemovo nestále sedimenty 05 Vplyv ťažby na životné prostredie 06 Zmeny antropogénnych sedimentov 07 Stabilita horninových masívov pod historickými objektami 08 Antropogénne sedimenty pochované 09 Tektonická a seizmická aktivita územia 10 Monitorovanie kvality snehovej pokrývky 11 Monitorovanie seizmických javov 12 Monitorovanie aktívnych riečnych sedimentov 13 Monitorovanie objemovej aktivity radónu

9. Koncepcia ČMS GF – 2006 - 2010 • Zosuvy a iné svahové deformácie • Tektonická a seizmická aktivita územia • Antropogénne sedimenty zakryté • Vplyv ťažby na životné prostredie • Monitoring objemovej aktivity radónu v geologickom prostredí • Stabilita horninových masívov pod historickými objektami • Monitorovanie riečnych sedimentov • Objemovo nestále zeminy

11. Vplyv ťažby na životné prostredie • zmeny reliéfu • vytvorenie veľkých vyrúbaných priestorov v podzemí aj na povrchu • prejavy podrúbania - sadanie a prepadávanie územia • odvodňovanie horninových komplexov • zníženie výdatnosti využívaných zdrojov • vytváranie bezodtokových depresií

12. zmeny hydrogeologického režimu podzemných vôd • zmeny chemického zloženia pôd a vôd • degradácia pôd • vznik výsypiek, odvalov, odkalísk sobsahom kontaminantov • aktivácia geodynamických javov, predovšetkým svahových deformácií.

13. Kroky monitorovania : • zmeny kvality podzemných a povrchových vôd (kontaminácie banskými vodami a výluhmi z háld a odkalísk) • zmeny kvality aktívnych riečnych sedimentov • terénne zmeny vzniknuté podrúbaním a to: • vertikálne - poklesy, prepadliská, javy majúce za následok vznik močiarov, poruchy na stavbách • horizontálne - rôzne druhy povrchových deformácií.

14. Štiavnicko-Hodrušský rudný obvod Hodrušský potok nad štôlňou Zlatý stôl - 200 mg.l-1 - voda nízko mineralizovaná A2-S2(SO4) prechodného až S2(SO4) nevýrazného typu • Voznická dedičná štôľňa • Nová odvodňovacia štôľňa • štôlňa Zlatý stôl • odkalisko v Hodruši

15. OdkaliskoHodruša NOŠ Štôlňa Zlatý stôl VOŠ element potok nad odkal. výtok z odkaliska potok pod odkal. ústie štôlne 1 km pod ústim štôlne potok nad štôlňou ústie štôlne potok 1 km pod štôlňou ústie štôlne geol. slo BŠ-1 BŠ-2 BŠ-3 BŠ-4 BŠ-5 BŠ-7 BŠ-8 BŠ-9 BŠ-6 Q 100 5 100 20 20 25 10 35 200 pH 7,88 7,75 8,01 7,85 7,91 7,9 7,65 7,9 7,45 T.D.S. 305 314 338 710 707 214 825 283 1 281 SO4 73 92 90 282 280 73,8 148 82,5 674 Cl 6,5 5,0 7,2 4,2 3,7 2,5 1,8 2,5 6,4 NO3 5,1 1,0 4,9 1,8 2,0 5,9 0,8 5,0 1,7 Fe 0,20 0,45 0,99 0,47 0,40 0,08 0,20 0,09 8,1 Mn 0,07 0,45 0,24 0,53 0,43 0,03 0,38 0,05 5,2 Al 0,26 0,69 0,26 0,08 0,08 0,10 0,03 0,03 0,77 Pb 0,9 1,7 1,0 0,2 1,0 0,1 0,1 0,2 19,9 Zn 7,5 0,5 45 1 062 892 3,0 1,5 3,0 9 690 Cu 3,7 1,7 9,0 3,1 1,2 2,4 1,7 1,7 73 Cr 0,9 0,6 1,6 0,2 0,4 0,2 0,3 0,2 0,7 Co 0,2 0,2 0,2 0,5 0,5 0,1 0,2 0,2 11,5 Hg 0,33 0,6 0,32 0,32 0,30 0,32 0,30 0,32 0,32 Ni 2,4 3,8 2,0 1,6 1,0 0,9 1,2 0,5 8,5 As 0,20 0,18 0,78 0,02 0,36 0,01 0,06 0,20 4,60 Ag 0,1 0,1 0,2 0,2 0,2 0,3 0,1 0,2 0,3 Cd 0,1 0,1 0,1 1,0 4,3 0,2 0,2 0,1 4,3 Se 0,03 0,04 0,04 0,05 0,05 0,02 0,01 0,03 0,01 T.D.S.mg.l-1, PbSe vg.l-1; (Q) - l.s-1.

16. štôlňa Zlatý stôl - mineralizácia 4x vyššia (nad 800 mg.l-1) sírany a hydrogénuhličitany alkálií a alkalických kovov Fe, Mn a Al o 1 rád zvýšené obsahy 25x obsah Zn. odkalisko - obsah K (10x) obsahy Fe a Mn (25 x) Fe, Mn, K, Zn, Pb, Cu a Cr – mierny nárast VDŠ- celková mineralizácia 6x vyššie sírany (8x) 100 x Fe a Mn 1 000 x Zn (2,79,69 mg.l-1). NOŠ - 3x celková mineralizácia a sírany najvyššie nárasty - Zn.

17. poruchy na objektoch - oblasť Štiavnických Baní, Banskej Belej a v Banskej Štiavnici • tri kategórie územných celkov podľa hĺbky podrúbania (I. kat. 70 – 120 m, II. kat. 40 – 70 m, III. kat. 0 – 40 m). • prejavy subsidencie povrchu územia - napr. na žile Terézia - zrútenie stropu • 300 m JV od rybníka Ottergrund, • komunikácia od rybníka Červená studňa smerom k rybníku Ottergrund. – permanentné poklesy • prepadlisko po starej šachte pod Weiden štôlňou. • antropógennne sedimenty - banské haldy a výsypky

23. Handlovsko  Cígeľský hnedouhoľný revír • Vplyv banskej činnosti na prírodné vody • Vplyv banskej činnosti na povrch územia

24. Vplyv banskej činnosti na prírodné vody • baňa Cígeľ - hlavná štôlňa, ktorá ústí pri závode Cígeľ – Q = 80,21 l.s-1 • potok nad Hlavnou štôlňou cca 0,55 l.s-1. • odvodňovacia štôlňa 921-0, ktorá ústí v Malej Lehote - 65,44 l.s-1 • potok cca 1 000 m pod ústim štôlne - 80150 l.s-1 • Hlavná štôľňa pod závodom Cígeľ - celková mineralizácie +150200 mg.l-1 (sírany). • Železo, nikel, mangán (3 x) • Síra, arzén a cadmium 10 x • Zn, Cu, a Cr – 2x. • štôľňa - Malá Lehota 34 x vyššia celková mineralizácia - nad 2 000 mg.l-1 - sírany(510x)

25. Baňa Cígeľ Baňa Handlová štôlňa Cígeľ štôlňa Lehota štôlňa Handlová (pri Rybe) štôlňa Cígeľ (Hlboká dolina) element potok nad štôlňou ústie štôlne potok 1 km pod štôlňou ústie štôlne potok 1 km pod štôlňou potok nad štôlňou ústie štôlne potok 1 km pod štôlňou ústie štôlne potok 1 km pod štôlňou geol. číslo BC-1 BC-2 BC-3 BC-5 BC-6 BH-1 BH-2 BH-3 BH-5 BH-6 CHSKMn 3,45 4,20 4,00 2,60 2,85 1,35 2,35 2,10 2,35 1,80 Vol. CO2 11,20 11,0 0 37,40 8,80 4,40 8,80 0 6,60 2,20 SiO2 21,15 31,71 30,05 19,81 18,85 19,70 29,62 26,30 33,71 31,20 MIN. 419,95 734,69 592,07 1900,07 2012,42 644,33 516,73 644,42 822,64 691,52 Li 0,010 0,078 0,070 0,16 0,120 0,080 0,041 0,050 0,086 0,055 Na 10,12 69,90 31,35 126,80 141,0 45,21 36,80 38,80 49,40 38,45 K 2,88 12,62 11,15 22,17 23,30 9,85 8,66 11,80 17,21 13,37 NH4 0,050 0,720 0,65 0,055 0,08 0,62 2,72 0,07 0,240 0,24 Ca 64,35 70,20 75,20 232,00 238,5 90,35 63,40 86,80 100,20 88,60 Mg 23,15 22,13 24,25 104,40 100,50 24,70 16,33 30,10 37,20 30,6 Sr 0,35 0,45 0,40 1,31 0,97 0,24 0,65 1,10 0,60 0,44 Fe 0,05 3,56 0,68 3,50 0,42 0,35 1,17 0,08 3,72 1,27 Mn 0,21 0,52 0,35 1,97 1,27 0,28 0,16 0,15 1,02 0,62 Al 0,22 0,052 0,27 0,12 0,24 0,31 0,9760 0,10 0,14 0,33 Zn 0,0030 0,0177 0,0250 0,0415 0,0080 0,0080 0,0426 0,0150 0,0119 0,0022 Cu 0,0010 0,0039 0,0031 0,0016 0,0030 0,0010 0,0192 0,0020 0,0021 0,0004 Cl 5,05 3,74 3,98 41,53 40,70 5,42 12,92 6,05 2,95 3,05 F 0,08 0,10 0,18 0,10 0,07 0,11 0,10 0,22 0,10 0,10 SO4 76,20 104,10 138,20 657,15 805,80 248,80 142,40 238,8 379,00 296,50 NO2 0,01 0,20 0,23 0,02 0,02 0,03 1,79 0,05 0,26 0,04 NO3 1,50 2,45 6,24 11,70 6,65 3,11 6,40 5,50 3,45 3,50 PO4 0,05 0,05 0,32 0,020 0,15 0,08 0,42 0,22 0,060 0,15 HCO3 213,5 402,75 268,5 671,20 634,00 198,30 192,25 198,30 183,05 183,05 Cr 0,0006 0,0037 0,0008 0,0024 0,0042 0,0015 0,0031 0,0002 0,0024 0,0008 As 0,0008 0,0162 0,0033 0,0022 0,0065 0,0025 0,0221 0,0085 0,0550 0,0245 Cd 0,0001 0,0001 0,0007 0,0002 0,0004 0,0001 0,0001 0,0001 0,0050 0 Se 0,00002 0,00007 0,00008 0,00002 0,00009 0,00003 0,00009 0,00004 0,00001 0,0003 Pb 0,0002 0,0037 0,0007 0,0005 0,0004 0,0002 0,0025 0,0006 0,0179 0,0004 Hg 0,0005 0,0007 0,0200 0,0007 0,00002 0,0003 0,0007 0,0004 0,0007 0,0001 Ba 0,0400 0,0300 0,0004 0,0700 0,0080 0,9000 0,0080 0,1800 0,1500 0,0800 Co 0,0004 0,0003 0,0002 0,0033 0,0060 0,0001 0,0002 0,0002 0,0034 0,0004 Ni 0,0015 0,0016 0,0003 0,0118 0,0205 0,0010 0,0015 0,0080 0,0029 0,0003 Ag 0,0008 0,0004 0,0004 0,0030 0,0008 0,0004 0,0004 0,0001 0,0005

26. Profil zosuvom vyvolaným ťažbou uhlia S od obce Podhradie (podľa Fussgänger et al, 1985) 1 – andezity, 2 – nadložné tufitické íly, 3 – uhoľný sloj (1-3 – sarmat), 4 – podložné tufity (báden), 5 – aktivizovaný zosuv, 6 – teleso potenciálneho zosuvu, 7 – prieskumné vrty, 8 – šmykové plochy, 9 – odlučná stena zosuvu

27. Vplyv banskej činnosti na povrch územia Medzi gravitačnými deformáciami svahov a ťažbou uhlia vzniká komplikovaná vzájomná väzba, na jednej strane gravitačné poruchy vplývajú na ťažbu uhlia, na druhej strane ťažba aktivuje už existujúce svahové deformácie.

31. Meranie pohybov • terčové meradlo TM-71 • Vzájomný pohyb dvoch skalných blokov vykazuje pohyb cca 2 cm za rok • geodetické metódy - zmeny povrchu sú merané ako pohyb pozorovacích bodov bodového poľa.

32. Terčové meradlo TM-71

33. Nebezpečenstvo nastáva: • podrezaním alebo priťažením zosuvných svahov • výstavbou nových komunikácií a obytných štvrtí v nestabilných zosuvných územiach Handlová - Morovniansky oblúk, Kunešovská cesta a pod.

34. Zhodnotenie Štiavnicko - hodrušský rudný obvod • mobilizácia ťažkých kovov v pôdach a v aktívnych riečnych sedimentoch, v povrchových a podzemných vodách • kvalitatívne a kvalitatívne zmeny podzemných a povrchových vôd • kontaminácia zemín v celom rudnom rajóne od háld a odkalísk • kontaminácia aktívnych riečnych sedimentov • výskyt zvýšeného množstva radónu v meste Banská Štiavnica • prejavy podrúbania, závaly a prepadliská.

35. Handlovsko - Cígeľský hnedouhoľný revír • vertikálne a horizontálne zmeny povrchu, poklesávanie a zosuvy, • zmeny hydrogeologických pomerov, • kontaminácia pôd a povrchových a podzemných vôd, • aktivácia svahových pohybov.

36. Systém zisťovania a monitorovania škôd na životnom prostredí, vznikajúcich banskou činnosťou.