1 / 17

Monitoring európsky významných rastlinných druhov na Slovensku

Monitoring európsky významných rastlinných druhov na Slovensku. Ing. Marta Kubandová. Koncepcia monitoringu pre potreby „reportingu“ bola vypracovaná pre:. 37 druhov cievnatých rastlín z príloh II a IV Smernice o biotopoch

tamra
Download Presentation

Monitoring európsky významných rastlinných druhov na Slovensku

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Monitoring európsky významných rastlinných druhov na Slovensku Ing. Marta Kubandová

  2. Koncepcia monitoringu pre potreby „reportingu“ bola vypracovaná pre: • 37 druhov cievnatých rastlín z príloh II a IV Smernice o biotopoch • nezahŕňa 4 druhy cievnatých rastlín, ktoré sú považované za vyhynuté alebo už dlhšie neboli na našom území zaznamenané • nezahŕňa 9 druhov machorastov, pri ktorých nemáme dostatok údajov o ich rozšírení

  3. Pre každý monitorovaný druh bol vypracovaný systém monitoringu na základe: • ohrozenosti druhu na území Slovenska, • počtu v súčasnosti evidovaných lokalít, • rozšírení druhu na území Slovenska, • predpokladu zmien jeho biotopu, • biologických vlastností druhu (výrazné zmeny v početnosti populácií v jednotlivých rokoch).

  4. Pre jednotlivé druhy boli stanovené: • frekvencie monitoringu – každý rok, 1 × za 2 roky, 1 × za 3 roky, 1 × za 5 alebo 6 rokov a 1 × za 10 rokov • typy monitoringu: typ 1: všetky lokality sledovať pravidelne v daných intervaloch – pri 21 druhoch typ 2: vybranú vzorku sledovať častejšie a zvyšok lokalít v dlhšom vopred stanovenom intervale – 8 druhov typ 3: vybranú vzorku sledovať pravidelne a zvyšok lokalít len kontrolovať v rámci priebežného mapovania biotopov – 8 druhov

  5. Cirsium brachycephalum Typ 2: na vybraných 11 lokalitách vykonávať monitoring druhu 1 × za 2 roky, na ostatných 24 lokalitách monitorovať stav v intervale 1 × za 6 rokov. Najvhodnejšie obdobie pre monitoring:v čase kvitnutia druhu (jún – september), resp. pred kosením lokality.

  6. Monitorované parametre druhov európskeho významu • veľkosť plochy výskytu - veľkosť plochy v m2, ktorú osídľuje na lokalite anexový druh v podobe fertilných, sterilných alebo poškodených jedincov. - stanovuje sa odhadom priamo na lokalite alebo sa zameria pomocou GPS (nezisťuje sa dodatočne z GIS-vrstiev) - ak populáciu tvoríniekoľko dobre ohraničených mikropopulácií =>súčet plôch mikropopulácií - ak má druh rozptýlený výskyt=>celá plocha, na ktorej sa druh rozptylene vyskytuje (nie len bezprostredné okolie jedincov)

  7. 2. Počet jedincov - počet jedincov anexového druhu (fertilných, sterilných a poškodených spolu) zaznamenaný na lokalite, - pri druhoch tvoriacich trsy – počet trsov, - pri druhu Marsilea quadrifolia – veľkosť a súvislosť porastu - menšie populácie – presný počet exemplárov - veľké populácie a populácie v neprístupnom teréne – odhadom, napr. viac ako 300, do 500 a pod.

  8. 3. Vitalita populácie • percentuálny podiel kvitnúcich resp. plodných jedincov z celkového počtu jedincov druhu na lokalite. • pri druhoch tvoriacich trsy – podiel kvitnúcich resp. plodných trsov. • zisťuje sa na trvalých plochách (TMP) (všetky lokality z 1. typu monitoringu, pri 2. type všetky s výnimkou lokalít monitorovaných raz za 10 rokov a na vybraných lokalitách pri 3. type monitoringu – na zvyšných lokalitách sa vyberie náhodne plocha v rámci lokality)

  9. Veľkosť plôch – od veľkosti a prístupnosti lokality, typu biotopu, hustoty populácie druhu na lokalite. • menšie lokality (do 100 m2) – aby TMP zahŕňala väčšinu populácie druhu na lokalite • rozľahlé lúčne alebo lesné lokality – transekt (pri lúčnych napr. 5 m široký a 20-30 m dlhý; pri lesných biotopoch najmenej 20 m široký a dlhý podľa potreby) alebo štvorcovú trvalú plochu (rozmery reprezentatívne pre biotop, napr. 20 × 20 m v lesných biotopoch) • pobrežné a vodné biotopy – transekt (rozmery podľa potreby a podmienok) • stepné a rašelinné biotopy – plocha 4 × 4 m • skalné biotopy – štvorcová plocha alebo transekt (rozmery podľa podmienok)

  10. Pri nenápadných druhoch a druhoch, ktoré netvoria každoročne nadzemné orgány – je potrebné jedince na TMP zamerať. • na vymedzenej ploche sa zaznamená počet kvitnúcich a plodných exemplárov a počet sterilných jedincov • vitalitu vypočítame ako podiel kvitnúcich, resp. plodných jedincov z celkového počtu jedincov na lokalite • zistenú vitalitu na trvalej ploche budeme považovať za reprezentatívnu pre celú lokalitu

  11. 4. Stav biotopu 4.1 Veľkosť biotopu - plocha reálneho výskytu druhu (zhodná s tzv. veľkosťou plochy výskytu druhu) spolu s okolitou plochou biotopu v m2 – stanoví sa odhadom alebo pomocou GPS - vyjadruje veľkosť plochy, kde sa nachádzajú miesta na potenciálne šírenie druhu v rámci lokality 4.2 Percentuálne zastúpenie inváznych neofytných taxónov – pokryvnosť inváznych taxónov v % na ploche biotopu (uvedie sa zoznam zistených inváznych taxónov)

  12. 4.3 Svetelné pomery – miera zatienenia (zapojenia) resp. presvetlenia biotopu krovinami a stromami v %- stanoví sa odhadom v teréne 4.4 Nepriaznivé vplyvy - nepriaznivá zmena charakteru biotopu prirodzenými procesmi (napr. vysychanie, zarastanie nežiadúcimi druhmi) alebo ľudskými aktivitami, realizovanými na lokalite (napr. odvodňovanie, vysádzanie nepôvodných neinváznych taxónov) alebo v jej bezprostrednom okolí (napr. skládky odpadu, hnojenie, športové a rekreačné aktivity). - pre každú lokalitu sa nepriaznivé vplyvy predstavujúce ohrozenie lokality bližšie špecifikujú.

  13. 5. Dynamika populácie • zmena v početnosti populácie druhu na lokalite za posledných 10 rokov, resp. iné časové obdobie • potrebné zohľadniť prirodzené výkyvy v početnosti druhu na lokalite • charakteristika sa nebude hodnotiť priamo v teréne

  14. Koordinácia monitoringu • lokality na „intenzívny“ monitoring boli vyberané na COPK a konzultované s pracovníkmi • pracovníci na správach dostanú rozpis monitorovaných lokalít na obdobie 6 rokov • ku každej vybranej lokalite obdržia mapu a formulár vypracovaný zvlášť pre každý druh európskeho významu • lokality nezahrnuté do rozpisu budú podľa možností pracovníkov na organizačných útvaroch kontrolované v stanovených intervaloch

  15. názov druhu názov lokality názov organizačného útvaru dátum monitoringu meno pracovníka hodnotiacu tabuľku druhu prázdnu tabuľku na vypĺňanie údajov priestor pre zaznamenanie: negatívnych vplyvov v území a jeho bezprostrednom okolí počet kvitnúcich, plodných a sterilných jedincov a veľkosť TMP výskyt inváznych neofytov v území Formulár na monitoring druhov obsahuje:

  16. Vyplnené formuláre sa vždy koncom kalendárneho roka zašlú na COPK, kde: • sa budú zhromažďovať pre potreby reportingu • na základe metodiky sa vypočíta stav druhu na jednotlivých lokalitách a tiež v rámci územia Slovenska • v prípade zhoršenia stavu populácie na lokalite oproti predošlým rokom sa navrhnú manažmentové opatrenia na zlepšenie stavu populácie.

  17. Ďakujem za pozornosť.

More Related