1 / 45

G lobálna kríza : „unikajúca“ dôvera?

G lobálna kríza : „unikajúca“ dôvera?. d oc. Ing. Marta Orviská, PhD. Ekonomická fakulta UMB, Banská Bystrica marta.orviska@umb.sk. http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/reforma-rozpoctu-eu-015144. Štruktúra vystúpenia. niektoré aspekty súčasnej krízy

taji
Download Presentation

G lobálna kríza : „unikajúca“ dôvera?

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Globálnakríza: „unikajúca“ dôvera? doc. Ing. Marta Orviská, PhD. Ekonomická fakulta UMB, Banská Bystrica marta.orviska@umb.sk

  2. http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/reforma-rozpoctu-eu-015144http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/reforma-rozpoctu-eu-015144

  3. Štruktúra vystúpenia • niektoré aspekty súčasnej krízy • konsolidácia verejných financií - problém verejných príjmov? • daňové úniky a tieňová ekonomika • kríza dôvery • výzvy pre budúcnosť

  4. Verejný dlh ako % HDP v krajinách G20 (IMF)

  5. Verejný dlh Japonska (v % z HDP) Zdroj: IMF Fiscal Monitor, September 2011

  6. Verejný dlh (v % HDP)- vybrané krajiny Source: IMF Fiscal Monitor, September 2011

  7. V kontraste s tým je Grécko Zdroj: IMF Fiscal Monitor, September 2011

  8. Problémy Grécka • Grécke problémy nie sú spôsobené len príliš vysokými verejnými výdavkami. • Grécko má taktiež nízke daňové príjmy. Tak je tomu aj v Španielsku.

  9. Verejné výdavky ako % z HDP Zdroj: IMF Fiscal Monitor, September 2011

  10. Verejné príjmy ako %HDP Zdroj: IMF Fiscal Monitor, September 2011

  11. V ďalších krajinách • Taliansko - príjmy aj výdavky sú veľmi vysoké (ale príjmy nižšie ako výdavky) • Írsko - pokles príjmov výrazne pod úroveň výdavkov • Napriek tomu vo väčšine krajín je kladený dôraz skôr na znižovanie výdavkov ako na zvyšovanie príjmov.

  12. Daňové úniky • Verejné príjmy sú predovšetkým dane a môžu byť nižšie kvôli nízkej daňovej sadzbe. Ale tiež môžu byť nízke aj kvôli legálnym (tax avoidance) a nelegálnym daňovým únikom (tax evasion) • Legálne daňové úniky - firmy a jednotlivci využívajú medzery v zákonoch na zníženie daňovej povinnosti • My sa zameriame na nelegálne daňové úniky, ale je nutné podotknúť, že väčšie úsilie musí byť venované aj boju proti vyhýbaniu sa platenia daní v EÚ a výskumu jeho merania.

  13. Meranie rozsahu tieňovej ekonomiky a daňových únikov • Prepojenie daňových únikov s tieňovou ekonomikou • Meranie daňových únikov je náročné. Ako je možné merať niečo čo je skryté?

  14. Schneider a jeho odhady • Schneider pravidelne vypracovával odhady tieňovej ekonomiky po celom svete • Je potrebné pripomenúť, že sú to odhady a boli podrobené kritike.

  15. Schneiderove odhady pre rok 2010 Zdroj: Schneider (2011).

  16. Čo ak ? • Ak by Grécko malo rovnakú veľkosť tieňovej ekonomiky ako je vo Švédsku v priebehu viacerých rokov. • Nemalo by žiadny problém s verejným dlhom. • To isté platí pre Taliansko, Španielsko a Portugalsko. • A euro by pravdepodobne nemuselo byť v kríze

  17. Odhad podielu tieňovej ekonomiky v nových členských štátoch EÚ podľa Schneidera(pre rok 2010) Zdroj: Schneider (2011).

  18. Ďalšie problémy tieňovej ekonomiky • Daňové úniky a tieňová ekonomika spôsobujú výraznejšie problémy než samotná zlá finančná situácia v krajine. • Spôsobujú tiež problémy firmám pôsobiacim v legálnej ekonomike.

  19. Friedman (2000): - Korupcia a slabý právny systém sú spojené s rozsiahlejšou tieňovou ekonomikou. - Vyššie daňové príjmy sú pozitívne korelované so silnejším právnym prostredím. Torgler, Schneider (2009): - Vyššia kvalita inštitúcií znamená menší rozsah tieňovej ekonomiky v krajine. Frey and Torgler (2007): - Daňové úniky súvisia s daňovou morálkou v štáte, ktorá závisí predovšetkým od dôvery v štátne inštitúcie a spokojnosti s úrovňou demokracie.

  20. Nur-Tegin (2008), Schleifer (1997) a.i. : - miera korupcie má významný vplyv na výšku daňových únikov - tieňová ekonomika súvisí s rozsahom byrokracie a úplatkov legálnej ekonomike Tedds (2010): - na daňové úniky má najväčší vplyv korupcia a výška daní - ďalšími faktormi sú inflácia, politická a menová stabilita a spravodlivosť právneho systému

  21. The World Business Enterprise Survey (WBES) Hibbs a Piculescu (2010) a Nur-Tegin (2008) - analýza daňových únikov v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a východnej Európy Závery • Významná je komplexnosť daňového systému a čas, ktorý vrcholový manažment strávi s vládnymi úradníkmi pri vyjasňovaní legislatívy a regulačných opatrení • Menšie firmy sa s väčšou pravdepodobnosťou budú vyhýbať plateniu daní. • Absencia dôvery v legislatívu vedie k daňovým únikom.

  22. Kríza a otázka dôvery vo vládne inštitúcie a v EÚ

  23. Kríza a otázka dôvery • Kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky krajiny, niektoré viac, iné menej, vrátane subjektov v rámci jednotlivých krajín. • Otázka znie: ako táto skutočnosť ovplyvnila dôveru občanov k EÚ i k jednotlivým národným vládam? • Pokiaľ kríza znížila túto dôveru, potom máme seriózny problém, keďže takýto pokles dôvery predstavuje nebezpečenstvo pre budúcnosť demokracie, EÚ i pre budúcnosť samotnej Európy • Pozornosť národných vlád a EÚ bola sústredená viac na riešenie problematickej makroekonomickej i finančnej situácie, než na skúmanie a vytváranie zázemia a podpory u občanov

  24. Zdroj nasledujúcich mapiek a trendových grafov je z http://ec.europa.eu/public_opinion/cf/index.cfm?lang=en • Informácia je upravená zo štúdií Eurobarometra.

  25. V máji 2012 sa dôvera vytratila, najviac v Grécku a v Španielsku. V tomto období Slovensko patrilo ku krajinám s najvyššou úrovňou dôvery v EÚ. Avšak aj na Slovensku došlo k poklesu dôvery.

  26. Dôvera v EÚ v roku 2007 bola v mnohých krajinách pomerne v ostrom kontraste k dôvere v národné vlády , vrátane Grécka a Španielska

  27. Avšak dôvera v národné vlády poklesla, a teda aj v Grécku a Španielsku v polovici roku 2012 viac ľudí dôverovalo EÚ, ako ich národným vládam

  28. Dôvera v rámci EÚ V EÚ ako celku, dôvera zostala pomerne silná až do roku 2010, kedy začala rásť nedôvera a od tohto obdobia sa priepasť prehlbuje. Tendencie k dôvere Tendencie k nedôvere Neviem

  29. Pozícia Grécka Po dlhú dobu Gréci prejavovali veľkú dôveru v EÚ, ale v súčasnosti je rozdiel v dôvere a nedôvere u respondentov obrovský Tendencie k dôvere Tendencie k nedôvere Neviem

  30. Na Slovensku tiež podpora klesla, ale ešte stále je dôvera vyššia Tendencie k dôvere Tendencie k nedôvere Neviem Neviem

  31. Ale EÚ ako celku, ľudia stále dôverujú viac než národným vládam Dôvera v EÚ Dôvera národným vládam Hoci pokles dôvery v EÚ je väčší

  32. V Grécku podpora pre EÚ i pre národnú vládu kolabuje, avšak možno prekvapujúco je dôvera v EÚ stále vyššia než podpora národnej vlády. Môže to byť reflexia dlhodobo nevyhovujúceho politického systému, ktorý by mal byť reformovaný. Dôvera v EÚ Dôvera národným vládam

  33. Meniaca sa dynamika dôvery k EÚ Údaje sú z troch prieskumov Eurobarometra, ktoré sa týkajú krízy. Aké sú charakteristiky tých, ktorí podporujú EÚ a ako sa tieto charakteristiky zmenili?

  34. Podpora EÚ (v%) Podpora je najväčšia medzi mladými, mužmi, vzdelanými respondentmi, ktorí žijú v mestách. Je nižšia u nezamestnaných a manuálne pracujúcich.

  35. Rast podpory vo všetkých skupinách s výnimkou respondentov vo veľkomestách Na Slovensku Podpora medzi staršími a menej vzdelanými respondentmi významne vzrástla

  36. Probit regresia • Regresia dôvery k EÚ a k vládam podľa socio-ekonomických premenných • Závislé premenné sú kódované 1 ak respondent dôveruje, inak 0 • Údaje sú z databázy Eurobarometer 2010.

  37. Probit regresia: dôvera k vláde

  38. Dôvera s vekom najskôr rastie, neskôr klesá • Je vyššia u mužov a rastie s úrovňou vzdelania • Je nižšia u nezamestnaných a významná u tých, ktorí majú problémy s platením účtov

  39. Dôvera v EÚ

  40. Podobné výsledky ako v prípade dôvery ku vláde s ohľadom na vek, vzdelanie, atď. Avšak existujú rozdiely, napr. vplyv schopnosti platiť účty je silnejší a u manuálne pracujúcich je dôvera nižšia.

  41. Závery • Dôvera k vláde, resp. vnímaná dôveryhodnosť vlády je fundamentálna v demokratických procesoch. Bez nej vláde hrozí nebezpečenstvo nahradenia niečím iným – ako v 30-tych rokoch. • Naše výsledky naznačujú a potvrdzujú, že dôvera je reflexiou ekonomických podmienok. V dobrých ekonomických podmienkach – dôvera má tendenciu k rastu, v neistých podmienkach rastie nedôvera. • Pre EÚ je nevyhnutná obnova ekonomickej prosperity sprevádzaná rastom individuálneho blahobytu, inak existuje veľké riziko jej budúcnosti. • EÚ a národné vlády by mali venovať väčšiu pozornosť tým, ktorí sú najviac postihnutí krízou, chudobným a nezamestnaným. • Situácia v niektorých krajinách ako Grécko a Španielsko vyvoláva veľké obavy.

  42. Riešenie? • Podpora výroby v kontexte rozvoja inovácií • Štandardizácia európskeho ekonomického prostredia a normotvorba, ktorá nebude brzdou, ale hybnou silou ekonomickej prosperity • Obnova dôvery vo vládne inštitúcie a ich kvalitu ponukou zodpovedajúcich statkov a služieb

  43. Jedno z východísk z krízy s ohľadom na spomínaný problém daňových únikov – dodržiavanie daňovej disciplíny • Vyššie tresty • Cielená kontrola a rast pravdepodobnosti odhalenia • Zverejnenie mena a spoločenské odsúdenie (sociálna stigma) • Posilnenie občianskej zodpovednosti a dodržiavania zákona, výchova občanov k občianskej zodpovednosti a lojálnosti voči štátu • Boj s korupciou • Iné

  44. Zmena prístupu • Musíme tiež zmeniť postoje tak, aby sa daňové úniky stali spoločensky neprijateľné • Tieto kroky je potrebné urobiť na úrovni EÚ, ak sa pohybujeme čoraz bližšie smerom k fiškálnej únií. • Orgány EÚ, ECB alebo nejaká federálna organizácia by mali byť nápomocné pri riešení problémov členských štátov s daňovými únikmi.

  45. Orviská, M., Hudson, J. 2004. Tax evasion, civic duty and the law abiding citizen. In: European Journal of Political Economy, Vol. 19, str. 83 – 102. • Orviská, M., Hudson, J. 2010. BusinessundertheShadowoftheinformalsector: TheImpact on theRegionalGovernment. IIPF kongres, Uppsala, Švédsko, august 2010 • Orviská, M., Hudson, J. 2010. Standardization en Petit:  EngagingtheConsumer? EURAS conference, Lausanne, Švajčiarsko, júl 2010 • Orviská,M., Čaplánová, A. 2010. Trust in Transition. ICABR conference. Ras Al Khaimah, Spojené arabské emiráty. November 2010 • Orviská, M., Šagát, V. 2011. Daňové úniky a politika boja proti daňovým únikom. Konferencia EF UMB, Banská Bystrica, máj 2011 • Orviska, M., Hudson, J., Williams, C., Nadin, S. 2012. Evaluatingtheimpactoftheinformaleconomy on businesses in SouthEastEurope:Somelessonsfromthe 2009 world bank enterprisesurvey. In: SouthEastEuropeanJournalofEconomics and Business 7 (1), pp. 99-110

More Related