1 / 31

primárny vstup – zrážkový úhrn

Vplyv fyzicko-geografických parametrov územia na hydrologický cyklus v povodí. primárny vstup – zrážkový úhrn. Na čo môžu vplývať parametre povodia?. na vznik odtoku vody v krajine na priebeh odtoku vody v krajine na priestorové rozdelenie odtoku vody v krajine.

sugar
Download Presentation

primárny vstup – zrážkový úhrn

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Vplyv fyzicko-geografických parametrov územia na hydrologický cyklus v povodí • primárny vstup – zrážkový úhrn Na čo môžu vplývať parametre povodia? • na vznik odtoku vody v krajine • na priebeh odtoku vody v krajine • na priestorové rozdelenie odtoku vody v krajine Čo je nezávislé na parametroch povodia? Sú naozaj zrážky nezávislé?

  2. Atmosférické zrážky • Zrážky, či už kvapalné alebo pevné sú jedinou vstupnou veličinou do hydrologického cyklu v povodí. • Ich množstvo a časové rozloženie predurčuje veľkosť odtoku ako aj jeho časové rozloženie, t.j. režim odtoku. • Zrážky sú produktom kondenzácie vodnej pary v atmosfére. Zdrojom vodnej pary pre atmosféru je najmä aktívny povrch, preto množstvo vodnej pary s výškou klesá.

  3. Búrkový oblak Krúpy Sneh Dážď Hladina kondenzácie

  4. Typ oblaku Označenie Zrážky Latinsky S Vysoké oblaky - řasa - řasová kupa - řasová sloha Cirrus Cirrocumulus Cirrostratus Ci Cc Cs bez zrážok bez zrážok bez zrážok Stredné oblaky - vyvýšená kupa - vyvýšená sloha Altocumulus Altostratus Ac As mrholenie, drobné sneženie Nízke oblaky - dešťová sloha - slohová kupa - sloha Nimbostratus Stratocumulus Stratus Ns Nc St dlhodobý dážď alebo sneženie mrholenie, drobný dážď, slabé sneženie slabý dážď, slabé sneženie Oblaky s vertikálnym vývojom - kupa - bouřková kupa Cumulus Cumulonimbus Cu Cb len dážď v letnom období v lete lejak, v zime silné sneženie

  5. Kolmý priemet do roviny Vrstevnica Reálne tvary reliéfu

  6. Úloha srážek v hydrologickém cyklu • Zrážky, či už kvapalné alebo pevné sú jedinou vstupnou veličinou do hydrologického cyklu v povodí. • Ich množstvo a časové rozloženie predurčuje veľkosť odtoku ako aj jeho časové rozloženie, t.j. režim odtoku.

  7. Z hľadiska tvorby povrchového odtoku a najmä jeho prípadných negatívnych dôsledkov sú z jednotlivých druhov zrážok najdôležitejšie dažde. • Rozoznávame dažde normálne (bežné), ktoré majú menšiu výdatnosť a kratšiu dobu trvania, takže dažďová voda vsakuje do pôdy a okrem nepriepustných povrchov nevzniká okamžitý povrchový odtok. • Druhým typom sú dažde extrémne, ktoré sa vyznačujú buď veľkou intenzitou a kratším trvaním (tzv. krátkodobé dažde) alebo nižšou intenzitou a dlhým trvaním (dlhodobé napr. cyklonálne dažde). Extrémne dažde už vyvolávajú okamžitý povrchový odtok.

  8. Pri klasifikácii týchto dažďov vychádzame z ich intenzity (i): • i = (mm.min-1)‏ • kde Hz je výška zrážok a t je doba ich trvania. Klasifikácia krátkodobých dažďov podľa intenzity je uvedená v tabuľke.

  9. Okrem hodnoty intenzity dažda pracujeme aj s hodnotou jej ekvivalentu, ktorý je vyjadrený objemom vody na jednotku plochy za jednotku času. • Nazývame ju špecifická výdatnosť dažďa – qz(l.s-1.ha-1 alebo m3.s-1.km-2). Vzťah medzi intenzitou a špecifickou výdatnosťou je nasledovný: • qz = 166,7 i (l.s-1.ha-1) alebo qz = 16,67 i (m3.s-1.km-2)‏ • kde 166,7 resp. 16,67 sú prevodové koeficienty. • Napr. pri intenzite 1 mm.min-1 je prevod na l.s-1.ha-1 nasledujúci: • 1 mm.min-1 = 1/60 = 0,01667 mm.s-1 = 0,01667 l.s-1.m-2 = 0,01667.10000 = 166,7 l.s-1.ha-1. • Pre prevod na m3.s-1.km-2 platí: • 1 mm.min-1 = 1/60 = 0,01667 mm.s-1 = 0,01667 l.s-1.m-2 = (0,01667/1000).1000000 = 16,67 m3.s-1.km-2

  10. Špecifickým druhom vertikálnych zrážok je sneh. Pri priaznivých klimatických podmienkach ostáva na zemskom povrchu a spôsobuje dočasnú akumuláciu vody v povodí v pevnom stave. • Jednoduchým prevodom hmotnostných jednotiek na jednotky objemové (1 l vody = 1 kg vody) získavame informáciu o vodnej hodnote snehovej pokrývky, čo je objem vody, ktorý vznikne roztopením snehovej vrstvy príslušnej hrúbky. Vodnú hodnotu snehu udávame v % alebo ako bezrozmerné číslo.

  11. Ak teda vynásobíme výšku snehovej pokrývky v mm vodnou hodnotou snehu, získame údaj o výške vodného stĺpca, ktorý by z tohto snehu vznikol. • Ak údaj o vodnej hodnote snehu vynásobíme plochou povodia, ktorá je pokrytá snehovou pokrývkou s touto vodnou hodnotou, získavame informáciu o potenciálnej zásobe (objeme) vody v povodí, ktorá je obsiahnutá v snehovej pokrývke. • Z tohto dôvodu majú informácie o výške snehovej pokrývky a jej vodnej hodnote zásadný význam pre prognózu veľkosti odtoku a napríklad manipuláciu s hladinou vodnej nádrže, t.j. vytvorením dostatočného zásobného objemu v nádrži.

  12. Ůkol 1 • Vypočítajte, na aký objem je nutné znížiť objem vodárenskej nádrže Šance, aby bola schopná zadržať 50% objemu vody sústredenej v zásobe snehovej pokrývky? Bude postačovať ochranný objem nádrže na riešenie tejto úlohy? • Pokladové údaje: • Celkový objem nádrže 61,8 mil m3 • Z toho stály objem 2,5 mil m3 • zásobný objem 43,1 mil m3 • ochranný objem 16,2 mil m3 • Plocha povodia toku Ostravica po nádrž 146,3 km2

  13. Ďalšie podkladové údaje: • Priemerná výška snehovej pokrývky (napr. 15.3) 460 mm • Vodná hodnota snehu 0, 75 • Řešení • Výpočet zásoby vody v snehovej pokrývke: • 460 mm x 0,75 = 345 mm = 0,345 m3.m-2 x 146 300 000 m2 = • = 50 473 500 m3 /2 = 25 236 750 km3

  14. V hydrologickej praxi sa používa metóda teplotného faktora. • Je to empirická metóda, ktorá pracuje s dostupnými hydrometeorologickými údajmi. • Podstata metódy je vyjadrená rovnicou: • HT = a . D • kdeHTje vrstva vody, ktorá sa roztopí za 1 deň v cm, a je koeficient vyjadrujúci vplyv klimatických podmienok na topenie snehu a D je priemerná hodnota kladných teplôt v priebehu 24 hodín.

  15. Závislosť zrážkového úhrnu na nadmorskej výške • Vertikálne členenie georeliéfu výrazne ovplyvňuje úhrny zrážok v jednotlivých oblastiach. • Efekt náveternosti a záveternosti pomerne výrazne mení hodnotu zrážkových úhrnov na staniciach s porovnateľnou nadmorskou výškou. • Pribúdanie zrážkových úhrnov s rastúcou nadmorskou výškou vyjadrujeme hodnotou pluviometrického gradientu, ktorý predstavuje prírastok zrážkového úhrnu pri zmene nadmorskej výšky o 100 m. Pre výpočet ročného úhrnu zrážok vzhľadom na nadmorskú výšku stanice môžeme použiť niekoľko vzťahov. • Podľa Gregora (pre bývalú ČSSR) je možné úhrn zrážok HZ vypočítať pomocou nadmorskej výšky stanice HA nasledovne: • HZ = 1/2 HA + 560, pre polohy do 650 m n.m a • HZ = 3/5 HA + 560, pre polohy viac ako 650 m n.m.

  16. Šamaj a Valovič zostavili pre územie Slovenska vzťah • HZ = 591 + 0,162 HA + 0,00031HA2 • Na základe údajov o zrážkových úhrnoch a nadmorských výškach 132 staníc na území Slovenska v období rokov 1951 – 80 sme odvodili niekoľko závislostí. • Vychádzali sme zo základnej funkcie HZ = f(HA) a pomocou lineárnej regresie sme odvodili závislosť HZ a HA. • Urobili sme niekoľko „pokusov“ s nasledujúcimi výsledkami. • Keď sme použili všetky stanice bez akejkoľvek selekcie výsledkom bol nasledujúci vzťah

  17. Keď sme zo súboru staníc vylúčili tie, pri ktorých sa vzhľadom na ich polohu dal predpokladať efekt náveternosti alebo záveternosti dostali sme nasledujúcu závislosť

  18. Pri rozdelení súboru staníc podľa nadmorskej výšky podľa Gregora do a nad 650 m n.m sme dostali nasledujúce výsledky

  19. URČENIE ZRÁŽKOVÉHO ÚHRNU V POVODÍ • Meranie zrážok = bodová hodnota (v mieste stanice, resp. zrážkomeru)‏ • Hodnotu hydrologickej bilancie určujeme pre plochu = povodie vodného toku • Na ploche povodia môže byť 1 až n zrážkomerných staníc v rôznych polohách (náveternosť) a v rôznych nadmorských výškach, t.j. môžeme mať n rôznych hodnôt zrážkových úhrnov

  20. zrážkomery

  21. Otázka: • Akú hodnotu dosadíme do rovnice hydrologickej bilancie? • Odpoveď: • Jednoduchý aritmetický priemer • Problém: • Jednoduchý aritmetický priemer nezohľadňuje výškové ani polohové umiestnenie staníc a teda ani hodnotu nameraného úhrnu zrážok a výsledok bude veľmi skreslený najmä pri väčších tokoch s výrazným výškovým rozdielom (napr. Morava alebo Ostravica)‏

  22. Riešenie: • Tak vypočítajme nejakú inú priemernú hodnotu • Najčastejšie využívame vážený aritmetický priemer

  23. Na základe váženého aritmetického priemeru je založených niekoľko grafických metód. • Hortonova polygónová metóda

  24. Metóda izohyet

  25. 1.7. - 31.7. 1995 1.7. - 31.7. 1996 1.7. - 31.7. 1997 1.7. - 31.7. 1998 1.7. - 31.7. 1999 1.7. - 31.7. 2000 1.7. - 31.7. 2001 • Zrážkové úhrny v mesiacoch júl 1995 – 2001 pre povodie Boca v Nízkych Tatrách

More Related