1 / 11

Rast napätia v Európe v tridsiatych rokoch

Rast napätia v Európe v tridsiatych rokoch. Svetová hospodárska kríza. Začiatkom 30.rokov v priebehu niekoľkých mesiacov skolabovali všetky európske ekonomiky

suchin
Download Presentation

Rast napätia v Európe v tridsiatych rokoch

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Rast napätia v Európe v tridsiatych rokoch

  2. Svetová hospodárska kríza • Začiatkom 30.rokov v priebehu niekoľkých mesiacov skolabovali všetky európske ekonomiky • Kolaps sa preniesol z USA – ukázal, ako Európa závisí od USA, ale aj to, ako sú jednotlivé národné ekonomiky previazané (ak mali problémy americké banky, stiahli svoje investície z Európy) • Najskôr sa zrútili nemecké a rakúske banky (mali najväčší podiel amerických pôžičiek), stiahli so sebou aj britské a francúzske banky • Nastala živelná reťazová reakcia – okrem finančného sektora zasiahla aj priemysel a poľnohospodárstvo

  3. Nastal prudký pokles cien a ziskov, znižovanie výroby a bankroty → nezamestnanosť • Pokles výroby bol v priemere až tridsaťpercentný • Najrozsiahlejšia, najhlbšia a najzdĺhavejšia hospodárska kríza alebo hospodárska depresia v dejinách • Okrem Európy a USA sa rýchlo šírila aj na iných kontinentoch → svetová • Katastrofálnejšie ako priemysel depresia zasiahla poľnohospodárstvo a malé ekonomiky - boli zraniteľnejšie • Mimoriadne postihla agrárne a malé štáty – Rakúsko, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Juhosláviu, ČSR – trvala tu dlhšie ako v ostatných krajinách

  4. Nezamestnanosť dosiahla závratné rozmery - 40 mil. nezamestnaných (podľa štatistík, no v skutočnosti bola vyššia) • Keď kríza vrcholila – bez práce 1/3 obyvateľstva • Obete krízy: takmer všetky sociálne skupiny → robotníci, roľníci, remeselníci, obchodníci, živnostníci • Kríza spôsobila Európe veľkú biedu • Ani 1 vláda nebola schopná nájsť účinné východisko z kolapsu – snažili sa uchrániť zamestnanosť vo vlastnej krajine → uzatváranie domácich trhov pred zahraničnou konkurenciou → takéto masívne štátne zásahy do ekonomiky odstraňovali posledné zvyšky slobodného obchodu • Liberálny ekonomický kapitalizmus v Európe pomaly prestáva existovať

  5. Sovietsky systém – odpoveď na krízu • Traumu veľkej krízy podčiarkol fakt, že krajina, ktorá sa s kapitalizmom rozišla, bola voči nej imúnna • Kým liberálny západný kapitalizmus stagnoval, v ZSSR sa v rámci plánovaného hospodárstva rýchle a masívne industrializovalo • Priemyselná výroba ZSSR sa strojnásobila – nebola nezamestnanosť → mnohí západoeurópsky politici začali viac či menej veriť tajomstvu úspechu sovietskeho systému → plánovanie

  6. John Maynard Keynes • Prišiel s názorom, že ekonomická rovnováha nie jeprirodzenou situáciou kapitalizmu, treba sa o ňu starať a ekonomický rast zabezpečovať riadením vzťahov medzi ponukou a dopytom (podporovaním dopytu – spotreby) • V medzivojnovom období sa jeho teória uplatnila len čiastočne, po r.1945 sa keynesovská revolúcia stala základom rastu a prosperity spoločností masovej spotreby (za cenu rozšírenia úlohy štátu v ekonomike)

  7. Politické dôsledky krízy • Slabé demokratické vlády si nevedeli s krízou poradiť a to využili pravicoví radikáli, ktorí chceli odstrániť liberalizmus a zaviesť vládu silnej ruky. • V Európe vznikajú ďalšie pravicové diktatúry. • Fašistické združenia vznikajú po celej Európe. Ich stúpenci považovali svoj národ za nadradený a boj za prostriedok uplatňovania svojich záujmov. Tieto prvky prenikali aj do programov pravice. • Širšie vrstvy obyvateľstva sa často priklonili k pravici, pretože sa obávali znárodňovania- neúspechy revolučnej ľavice.

  8. Španielska občianska vojna • Rozpory a konflikty ideológií spôsobili zvrhnutie monarchie a nastolenie rebubliky v Španielsku (1931). • Španielsko však bolo naďalej politicky a nacionálne rozdelené. • Vznikajú hnutia za autonómiu v Katalánsku a Baskicku. • Proti prívržencom silnej cirkvi stáli antiklerikáli. • Vo vedení najskôr prevažovala pravica, no neskôr sa k moci dostala extrémistická časť ľavice. Ich rozpory mala riešiť armáda.

  9. Časť armádnych kruhov vyhlásila povstanie proti vláde- občianska vojna (1936-1939) . • Vďaka vojenskej pomoci Nemecka a Talianska zvíťazili povstalci. • Ich vodca Francisco Franco zaviedol tvrdý autoritatívny režim opierajúci sa o armádu, monarchistických konzervatívcov a katolícku hierarchiu. Pokusy o všeobecnú bezpečnosť • Versailská zmluva bola čoraz naštrbenejšia- potreba globálnej kolektívnej bezpečnosti. • 1932-1933 odzbrojovacia konferencia v Ženeve. • Rokovania sa skončili neúspešne.Na základe rovnosti bolo dokonca povolené znovuvyzbrojenie Nemecka.

  10. Paneurópa • Francúzsko navrhovalo zjednotenie európskych štátov ako ochranu pred vplyvom ZSSR, VB a USA. • Nemecko a VB túto myšlienku nepodporili, pretože v nej videli iba snahu Francúzska o hegemóniu. Nové súperiace bloky • Nenašlo sa žiadne spoločné riešenie hospodárskej krízy • Zavrhnuté zásady slobodného obchodu. • Rozpad Malej Dohody. • Vedúce mocnosti sa snažia ovládnúť svoj vyhliadnutý hosp. priestor.

  11. Európska integrácia • Nemecko sa snažilo ovládnuť strednú a juhovýchodnú Európu-plán Mitteleuropy. V polovici 30-tych rokov si iba Švédsko, Fínsko, Británia, Írsko, Švajčiarsko a Česko- Slovensko ponechalo rovnaký charakter ako pred hosp. krízou.

More Related