Income distribution and trade policy. International negotiations and trade policy

1. Income distribution and trade policy.International negotiations and trade policy Andrea Benková Lucia Miklósová Hana Váleková

2. Volebné súťaže • Jednoduchý model súťaže medzi politickými stranami • Prepodkladajme, že existujú dve navzájom si konkurujúce strany, z ktorých každá je ochotná sľubovať, aby vyhrala politické voľby. Môžu sa však podpísať len pod jeden spoločný projekt, napríklad úroveň colnej sadzby

3. Voliči sa líšia v politike, ktorú uprednostňujú • Krajina vyváža statok náročný na zručnosti a dováža statok náročný na prácu. • Voliči s vysokým levelom zručností budú podporovať nízke colné sadzby, avšak pre voličov s nižšou kvalifikáciou bude výhodnejšie, ak krajina uloží vysoké colné sadzby (Stolper-Samuelsonov efekt, kapitola 5) • Môžeme teda uvažovať o zoradení všetkých voličov v poradí, v akom uprednostňujú výšku colných sadzieb

4. Zlatá stredná cesta • Obe strany sa snažia konvergovať na colné sadzby, ktoré preferuje „priemerný volič“

5. Vládna politika by mala byť zvolená podľa toho, koľkých voličov uspokojí • Ak spôsobí straty niektorým ľudom, ale bude veľkým prínosom pre veľkú masu ľudí, mala by byť víťazná • Ak spôsobí rozsiahle straty a pomôže iba malej skupine ľudí, mala by byť tá porazená

6. Kolektívne akcie • Politické aktivity v mene skupiny sú verejnosťou považované za dobré • Výhody tejto činnosti pripadajú na všetkých členov skupiny, nielen na jedinca, ktorý vykonáva danú činnosť • Spotrebiteľ napíše list kongresmanovi a požaduje nižšiu colnú sadzbu na jeho obľúbený dovážaný statok. Tento list zmení hlasovanie osoby v kongrese, čo rozhodne, že budú schválené nižšie tarify. Tým pádom všetci spotrebitelia daného statku majú prospech z nižších cien, aj v prípade, že sa neobťažovali písať listy.

7. Modelovanie politického procesu • Výhra vo voľbách – zásluha obhajovania populárnej politiky • Dostatočne veľký finančný príspevok – dôvod na zmenu obhajovanej pozície • Financie v hodnote stratených hlasov • Aukcie záujmových skupín – príspevky na politickú kampaň

8. Chránený trh • Poľnohospodárstvo • Nedostatok poľnohospodárov • Organizovaná a politicky silná skupina • Japonsko – zákaz dovozu ryže • USA – veľký vývozca potravín – tarify a dovozné kvóty nemôžu zvýšiť ceny

9. Odevný priemysel • Textil (pradenie a tkanie látok) • Oblečenie (montáž látky) • Silno chránené odvetvie pomocou dovozných kvót • Priemysel náročný na pracovnú silu avšak nenáročný na kapitál (v niektorých prípadoch stačí šijací stroj) • Vysoká komparatívna výhoda oproti krajinám s vyššou mzdou

10. Medzinárodné rokovania a obchodná politika • Je ťažké vypracovať politiku na zvýšenie národného blahobytu • Dominancia záujmových skupín • USA a ďalšie krajiny postupne odstraňujú clá a rôzne iné prekážky • Nárast medzinárodnej integrácie • Vlády súhlasia zapojiť sa do vzájomného zníženia taríf

11. Výhody rokovaní • Vzájomná dohoda pomáha mobilizovať podporu voľnejšieho obchodu • Pomáha vládam predchádzať deštruktívnej obchodnej vojne • Konkurenčný výrobcovia sú lepšie informovaný ako spotrebitelia

12. Príklad • Existujú iba dve krajiny – USA a Japonsko • Majú iba dve politické voľby (voľný obchod alebo ochranu trhu)

13. Jednotlivé hodnoty prínosov v tabuľke predstavujú dva predpoklady • Aj keby každá vláda konala jednotlivo a bola by na tom lepšie, ak by využívala ochranu trhu, bol iba to iba jednorazový zisk. • Pre obe je najlepšou voľbou spolupráca – čiže voľný trh • Situácia známa z teórie hier – väzenská dilema • Súčasný systém medzinárodného obchodu je postavený na celom rade vzájomných dohôd

14. Medzinárodné obchodné dohody – história • 1930 U.S. - Smoot Hawley Act • nepodarený colný zákon, ktorý zvýšil americké sadzby na historicky vysokú úroveň • cieľ: zvýšiť ochranu domácich poľnohospodárov proti zahraničným dovozom poľnohosp. výrobkov • Začiatok rady kôl vedúcich k medzinárodnému koordinovanému zníženiu ciel

15. General Agreement on Tariffs and Trade - GATT • Medzinárodná Zmluva o clách a obchode • Stanovuje pravidlá medzinárodného obchodu a obchodnú politiku • Cieľ: liberalizácia svetového obchodu, zabránenie zvyšovaniu ciel a colných dotácií, zabezpečenie zníženia colných bariér

16. Princípy GATT • Ochrana domáceho hospodárstva – použitie tarifných prostriedkov • Zníženie tarifných bariér a zákaz ich opätovného zvýšenia • Určovanie obchodných podmienok • Tzv. „national treatment“ – upravenie uvalenia daní

17. Rokovania GATT – Trade Round • 1947 – 1962 prvých päť kôl – krajiny medzi sebou rokujú, čo viedlo k upravovaniu colných sadzieb • 1964 – 1967 Kennedy round • 1973 – 1979 Tokyo round • 1986 – 1993 The Uruguay round • 1995 GATT nahradená WTO

18. Kennedy round • 6. kolo svetového obchodného rokovania • zníženie ciel v hlavných priemyselných krajinách • antidumpingové opatrenia

19. Tokyo Round • 7. kolo svetového obchodného rokovania • zníženie colných sadzieb podobne ako u Kennedy Round • netarifné dohody • rámcové dohody • zákon o dotáciách, vládnych objednávkach, technických prekážkach

20. The Uruguay Round • 8. kolo svetového obchodného rokovania • zníženie colných sadzieb na celom svete • netarifné opatrenia • obchod so službami (nehmotné veci) • obchod s duševným vlastníctvom • nástup Svetovej obchodnej organizácie (WTO)

21. Word Trade Organization - WTO • medzinárodná organizácia • pravdilá týkajúce sa obchodu medzi členskými krajinami za účelom odstraňovania prekážok v obchode • rieši spory členských štátov

22. Princípy WTO • voľný obchod – čím menej bariér, tým lepšie • zvyšovanie konkurencie • nediskriminovaný prístup – so všetkými krajinami treba zaobchádzať rovnako • trpezlivý trh pri adpatovaní sa menej rozvinutých krajín

23. Prípadová štúdia – oceľ • v marci 2002 váda USA uvalila 30% dovážané výrobky z ocele • oficiálny dôvod: priemysel U.S. čelí nárastu dovozu => snaha ochrániť domácich oceliarov • skutočný dôvod: obchodná politika + snaha získať voličov (voľby sa konali v roku 2004) • reakcia WTO – ak USA nezníži alebo nezruší clo, tak oni vyrúbia tarify 2 bilióny dolárov na americký vývoz • výsledok: U.S. zrušili zavedenie cla

24. Rokovania WTO v Dohe (2001) • Obchod s priemyselným tovarom je liberalizovaný => zisky z ďalšieho odbúravania beriér sa môžu zdať minimálne • Obchod s poľnohospodárskym (PĽH) tovarom je málo liberalizovaný => zníženie taríf = zvýšenie ziskov (Podľa Svetovej banky liberalizáciou PĽH obchodu možno dosiahnuť až 63% zo svetových ziskov z voľného obchodu) • Ubránenie sa deformáciám trhu • Dbať na potreby a záujmy rozvojových krajín • Vybudovať férový a trhovo orientovaný systém

25. Vyspelé verzus rozvojové krajiny • Vyspelé krajiny si môžu dovoliť omnoho vyššie dotácie na danú produkciu • Príklad: Vysoké dotácie na produkciu bavlny v USA=> stlačenie svetových cien bavlny smerom nadol =>zníženie potenciálnych ziskov z produkcie bavlny rozvojových krajín =>zhoršenie životnej úrovne

26. Preferenčné obchodné dohody • Nediskriminačné tarify - čo platí pre jeden štát, platí aj pre druhý • Uprednostňujúce tarify tzv. preferenčné obchodné dohody – tarify sú pre jeden štát nižšie ako pre druhý proti pravidlám integračného zoskupenia, no existuje výnimka: Ak krajina A má nižšie clo na dovoz z krajiny B ako z C, je to prijateľné ak B a C majú navzájom dohodnuté nulové clo

27. Zóna voľného obchodu verzus colná únia • Zóna voľného obchodu – krajiny si dodávajú tovary bez cla po vzájomnej dohode, ale colnú politiku voči ostatným krajinám si určujú už sami (napr. Severoamerická dohodo o voľnom obchode) • Colná únia – všetky krajiny, ktoré sú jej členom, majú spoločnú colnú politiku a colný sadzobník na dovoz z nečlenských štátov ( napr. EÚ)

28. Banánová vojna • Obchodný spor medzi USA a EÚ v oblasti importu banánov do EÚ  uprednosťňované niektoré krajiny tým, že mohli dovážať bez cla • Výsledok: - EÚ spor prehralo=>stanovili sa tarify na dovoz určitých tovarov z EÚ do USA ako náhrada spôsobených skôd pre USA • rokovania o výške cila skončili kompromisom

29. Summary • Väčšina krajín sa pridržiava voľného obchodu ako žiadúcej politiky. Efektivita sa za pomoci voľného obchodu zvyšuje a produkuje zisk nad rámec obchodu. • Krajiny napriek všetkému môžu zlepšiť podmienky obchodu pomocou optimálnych taríf a vývozných daní. Malé krajiny však nemajú veľký vplyv na ich dovozné a vývozné ceny, takže nemôžu využívať tarify alebo iné opatrenia na zvýšenie a zlepšenie ich obchodných podmienok.

30. GATT – je medzinárodná obchodná dohoda o clách a obchode • WTO – je medzinárodná organizácia určujúca pravidlá obchodu medzi členmi • Liberalizácia PĽH obchodu => vyššie zisky • Vyššie dotácie rozvinutých krajín => zníženie potenciálnych ziskov rozvojových krajín • Colná únia – forma medzinárodnej integrácie pre odstránenie vzájomných prekážok a ciel • Zóna voľného obchodu – dohoda 2 a viac krajín o vzájomnom znížení alebo odstránení cla na určité tovary

31. Ďakujeme za pozornosť