Prvohory a druhohory

1. Prvohory a druhohory Adam Hriň V.E 2012/2013

2. Prvohory Prvohory delíme na: • staršie prvohory • kambrium • ordovik • silúr • devón • mladšie prvohory • karbón • perm

3. Druhohory Druhohory delíme na : • TRIAS • JURA • KRIEDA

4. Od 542  do 488 mil. rokov Od 145 do 65 mil. rokov pred n.l. Od 488 do 443 mil. rokov mil. rokov pred n.l. Od 199 do 145 mil. rokov pred n.l. Od 443 do 416 mil. rokov pred. n.l. Od 251 do 199 mil. rokov pred n.l. Od 416 do 359 mil. rokov pred n.l. Od 299 do 251 mil. rokov pred n.l. Od 359 do 299 rokov mil. rokov pred n.l.

5. KAMBRIUM Kambrium - Je to prvé obdobie prvohôr. Naše územie sa nachádzalo v miernom pásme južnej pologule pri okraji obrovského kontinentu Gondwany.  V mori sa objavilo veľké množstvo foriem bezstavovcov. Medzi nimi dominujú trilobity tie však v priebehu prvohôr vyhynuli. Na začiatku paleozoika prevládalo mierne až teplé podnebie, no koncom kambria už bola tropická klíma. Podnebie v rannom paleozoiku bolo značne zonálne, kým v rovníkových oblastiach prevládalo tropické v južnejšie položených častiach kontinentu Gondwana bolo chladnejšie mierne pásmo. Koncom ranného paleozoika (koniec ordoviku) došlo k ochladeniu , čo zapríčinilo druhé najmasívnejšie vymieranie živočíchov.

6. Ordovik • Je to obdobie od 490 do 435 miliónov rokov pred súčasnosťou. V tomto období vznikali horniny. • V Ordoviku bola hojná sopečná činnosť. • Začali vznikať nové organizmy. • Hovorí sa že na konci Ordoviku bolo niekoľko dôb ľadových. • Vo vhodnom prostredí sa rozvíjali aj korály a huby. Medzi rozvíjajúce sa mäkkýše patrili taktiež  chitóny a čiapočkovce. • Objavili sa prvé suchozemské rastliny osídľujúce postupne sa vytvárajúce sladkovodné bazény na okrajoch kontinentov. Prvýkrát sa objavili bezcievnaté rastliny.

7. Silúr Toto obdobie je typické tým, že naše územie sa posunulo k severu smerom k rovníku, takže do teplejších krajov. Objavujú sa prvé čeľustnaté ryby. K nim patrili panciernaté ryby plakodermy a potom aj tŕňové ryby Invázia výtrusných rastlín na súš bola najsilnejšia koncom silúru. Boli to predovšetkým cievnaté rastliny .

8. Devón Je nazývaný ako aj Vek rýb. Toto obdobie trvalo približne 50 miliónov rokov.V Devóne rastliny definitívne dobili súš. V moriach dominujú ryby. Vyvíja sa prvý hmyz. Na zem vyliezajú prvé obojživelníky. Je utvorená ozónová vrstva.

9. Karbón V neskorom karbóne sa objavujú plazy  a neskôr aj cicavcovité plazy . Počas karbónu vymreli panciernaté ryby. V tomto období zemi dominuje obrovský hmyz a v rastlinnej ríši dominovali predovšetkým stromovité formy (napr. papraďe)

10. Perm  V tomto období nastalo takzvané geokratické obdobie, čiže nastal ústup morí.   V oblastiach bližšie rovníku boli oblasti sezónnych dažďov. Suchšie obdobie znamená rozvoj plazov a ich rozširovanie po celom zemskom povrchu. 

11. Trias • Trias je známe tým že: • Vznikli prvé žaby, prví cicavci potom- Rozvoj plazov Rozvoj dvochžriabých hlavonožcovRozvoj moderných korálovRozvoj nahosemenných rastlín 

12. Začiatok aj koniec triasu bol poznamenaný veľkými vymieraniami. Vymieranie na konci Permu značne zmenilo flóru. Suchozemské rastliny naďalej vzdorovali suchej klíme.

13. Jura Jura bola obdobím veľkého rozšírenia morí, ktoré zaplavili rozsiahle časti kontinentov. Hladina svetového oceánu dosiahla svoje maximum na rozhraní stupňov kelovej a oxford.

14. Krieda Je to najdlhšia geologická perióda, trvala asi 80 mil. rokov (skoro polovicu mezozoika).  Na konci kriedy došlo k masívnemu vymieraniu živých foriem. Najviac postihnuté boli morské organizmy (pravdepodobne až 95 % všetkých druhov). Úplne vymizli amonity, belemnity a viacero druhov foraminifer. Taktiež zmizli všetky dinosaury, čo uvoľnilo miesto pre krátku nadvládu vtákov na začiatku treťohôr.

15. Ďakujem za pozornosť (ešte raz) Adam hriň 5.E 2012/2013