Spôsoby modlitby podľa sv. Ignáca

1. Spôsoby modlitby podľa sv. Ignáca 1. Meditácia 2. Kontemplácia

2. 1. Meditácia • Vzdialená príprava • Vedomie Božej prítomnosti • Predstava miesta • Prosba o ovocie meditácie • Priebeh meditácie • - počúvať Božie slovo • - podriadiť sa Božiemu slovu • - nechať sa preniknúť Božím slovom • Záverečný rozhovor

3. Vzdialená príprava • „Keď som sa utiahol na odpočinok a už chcem zaspať, za čas jedného Zdravas si pomyslím na hodinu, kedy mám vstať a načo, a pritom si krátko preberiem cvičenie, ktoré mám robiť.” DC [73] 2. • : „Keď sa prebudím, nedám miesto tým alebo iným myšlienkam, ale hneď obrátim pozornosť na to, o čom idem nazerať v prvom cvičení o polnoci”, DC [74] 1. • „a s takýmito alebo inými podobnými myšlienkami podľa predloženej látky sa budem obliekať”. • DC [74] 5.

4. Vedomie Božej prítomnosti • „Postojím krok alebo dva pred miestom, na ktorom chcem nazerať alebo rozjímať, na dobu jedného Otčenáša, uvažujúc s pozdvihnutou mysľou, ako Boh, náš Pán, sa díva na mňa atď., a pokloním sa na znak úcty a poníženosti.” DC [75]. • Prosím o hlboké pochopenie Božieho slova a o poznanie, akým spôsobom ono osvecuje môj život.

5. Predstava miesta - fixovanie predstavivosti • „Tu treba poznamenať, že v nazeraní alebo v rozjímaní o nejakej viditeľnej veci, ako napr. v rozjímaní o Kristovi, našom Pánovi, ktorý je viditeľný, predstavenie miesta bude spočívať v tom, že vidím očami obrazotvornosti hmotné miesto, na ktorom sa nachádza... „ • V rozjímaní o nejakej neviditeľnej veci, ako je tu o hriechoch, predstavenie miesta bude: vidieť očami obrazotvornosti a uvažovať o tom, že moja duša je uväznená v tomto porušiteľnom tele a akoby vo vyhnanstve medzi nerozumnými zvermi..” DC [47].

6. Prosba o ovocie meditácie • Prosiť od Boha, nášho Pána, to, čo chcem a si žiadam. Prosba musí byť primeraná predloženej látke, t. j., ak je nazeranie o zmŕtvychvstaní, treba prosiť o radosť s tešiacim sa Kristom; ak je o umučení, máme prosiť o bolesť, slzy a utrpenie s trpiacim Kristom. Tu treba prosiť o stud a zahanbenie nad sebou, keďže vidím, že mnohí boli zatratení pre jediný smrteľný hriech a ja, koľko ráz som si zaslúžil večné zatratenie pre toľké svoje hriechy.DC [48]. • Prosba o ovocie meditácie určuje cieľ, ktorý chceme dosiahnuť.

7. Priebeh meditácie • počúvať Božie slovo • podriadiť sa Božiemu slovu • nechať sa preniknúť Božím slovom

8. počúvať Božie slovo • Je potrebné pozorne hľadieť a počúvať, aby sme objektívne poznali Božie posolstvo, obsiahnuté v meditovanom biblickom texte. • Akú pravdu mi zvestuje Boh v tejto perikope? • Osobitným spôsobom zadržím svoju pozornosť pri tom, čo ma zaráža. • Zastavím sa nad tým, čo ma priťahuje, alebo čo sa mi zdá nepochopiteľné. • Uvedomím si, že je to Božia výzva.

9. podriadiť sa Božiemu slovu • Potom sa treba podriadiť úsudku Božieho slova, ktoré je vždy zjavené a určené konkrétnemu človeku. • Poznaná pravda je určená mne. Aké dôsledky vyplývajú z tejto pravdy pre mňa? Akým spôsobom osvecujú môj život – minulý, terajší i budúci? • Posudzovanie vlastného života vo svetle Božieho slova má byť veľmi konkrétne, to znamená, že Božie slovo musí mať vplyv na konkrétne situácie a problémy v mojom živote.

10. nechať sa preniknúť Božím slovom • A napokon, odpoveď spočíva v citovom unesení, ktoré vzniká vplyvom Božieho slova na môj život. • City majú sprevádzať celú meditáciu: cit lásky k Bohu, poďakovanie, cit ľútosti, prosby a i. • Zatiaľ čo poznávacie schopnosti máme vedome vzbudzovať, riadiť, ba niekedy obmedzovať, v citovej oblasti sa máme správať spontánne. • „Lebo dušu nasycuje a uspokojuje nie to, že veľa vie, lež to, že veci vnútorne pociťuje a vychutnáva.” DC [2].

11. Záverečný rozhovor • „Rozhovor sa koná vlastne tak, ako keď priateľ hovorí s priateľom, sluha s pánom; tu prosíme o nejakú milosť, tu zas žalujeme na seba, že sme spáchali nejaké zlo, tu rozprávame svoje veci a prosíme o radu v nich.” DC [54]. • „Predstavím si Krista, nášho Pána, prítomného a ukrižovaného, ako sa s ním rozprávam a pýtam sa ho, ako sa stalo, že On, Stvoriteľ, sa stal človekom, a .... zomrel za moje hriechy. ... pozriem na seba (a budem sa pýtať sám seba), čo som urobil pre Krista, čo robím pre Krista a čo mi bude treba urobiť pre Krista. DC [53].

12. Postoj pri modlitbe • „Potom začnem nazerať, raz kľačiačky, raz ležiac na tvári, alebo ležiac na chrbte s pohľadom upretým na nebo, potom zasa sediačky alebo postojačky, vždy s úmyslom hľadať to, čo chcem. Na dve veci upozorníme: prvá je, že keď nachádzam to, čo chcem, na kolenách, neprejdem k inej polohe, alebo podobne, ležiac na tvári; druhá je, že v bode, v ktorom nájdem to, čo chcem, zostanem, dokiaľ sa neuspokojím, bez toho, že by som sa úzkostlivo usiloval postúpiť ďalej.” DC [76].

13. Reflexia po meditácii • „Po ukončení cvičenia asi za štvrť hodinku, či už sediačky alebo prechádzajúc sa, preskúmam, ako mi išlo nazeranie alebo rozjímanie; ak zle, budem hľadať príčinu, prečo to tak bolo. Keď ju nájdem, vzbudím si ľútosť, aby som sa v budúcnosti polepšil; ak dobre, poďakujem sa Bohu, nášmu Pánovi, a podobne to budem robiť aj inokedy.” DC [77]. • Učiť sa z vlastnej skúsenosti • Je veľmi užitočné zaznamenať si reflexie, ktoré sú ovocím meditácie

14. 2. Kontemplácia • Termín kontemplácia alebo nazeranie, použitý ako názov konkrétnej metódy modlitby, sa v Duchovných cvičeniach objavuje prvýkrát na začiatku druhého týždňa. • A počnúc týmto miestom, cez celý druhý, tretí a štvrtý týždeň je nazeranie predkladané ako základná metóda modlitby exercitanta, • ktorá je prehlbovaná v opakovaniach a • v uplatnení zmyslov. Porov. DC [101].

15. Jadro kontemplácie - nazerania • 1. Vidieť osoby, miesta, udalosti... • Porov. DC [106, 114]. • 2. Počúvať, čo hovoria osoby... • Porov. DC [107, 115]. • 3. Pozorovať, čo robia... • Porov. DC [108, 116].

16. Prvá predohra • Rozpamätám sa na udalosť, na ktorú chcem nazerať.” Kľúčovým pojmom je tu slovo udalosť. V nazeraní o vtelení ide o trojitú scénu, akoby o triptych, ktorý nie je iba zobrazením ľudskej udalosti v zmysle moderného chápania dejín alebo dejinných udalostí. Udalosť je u sv. Ignáca mysterium fidei, tajomstvo viery, čiže v tomto prípade tajomstvo spásy vložené do dejín DC [102].

17. Druhá predohra • „je zostavenie pozeraním na miesto ... vidieť veľkú rozsiahlosť a okruh sveta, v ktorom sú toľké a také rozličné národy; potom tiež vidieť zvlášť dom a izby Panny Márie v meste Nazarete v galilejskej provincii.” DC [103]. • „Očami obrazotvornosti vidieť cestu z Nazareta do Betlehema, uvažujúc o jej dĺžke, šírke a či je rovná alebo či azda vedie cez údolia a vŕšky; takisto uvažovať aj o mieste alebo o jaskyni narodenia, či je veľká, či malá, či nízka, či vysoká a ako je zariadená.” DC [112].

18. Tretia predohra • „Prosiť o to, čo chcem. Tu to bude: prosiť o prenikavé poznanie Pána, ktorý sa pre mňa stal človekom, aby som ho viac miloval a nasledoval.” DC [104]. • Prenikavé poznanie Pána je podľa sv. Ignáca vnútorným precítením a vychutnávaním prítomnosti samého Pána. Také prežívanie nie je len intelektuálnou vedomosťou, ale predovšetkým vnútornou skúsenosťou duše, skúsenosťou lásky • „Vidieť a všímať si, čo sa tu robí, ... ako cestujú a znášajú útrapy a prečo sa Pán Ježiš narodil v chudobe a ako po toľkých útrapách zomrel na kríži, a to všetko pre mňa.”DC [116].

19. Body na nazeranie • Ide tu o to čo viac pomáha k dosiahnutiu cieľa • Jednému exercitantovi prináša väčšie ovocie „vidieť”, iný bude čerpať viac osohu z „vpočúvania sa” a iný sa sústredí na „konanie” • „V bode, v ktorom nájdem to, čo chcem, zostanem, dokiaľ sa neuspokojím, bez toho, že by som sa úzkostlivo usiloval postúpiť ďalej.“ hovorí sv. Ignác • Bod na modlitbu je pre sv. Ignáca akýmsi prameňom modlitby, z ktorého môže modlitba vychádzať a rozvíjať sa pod vplyvom Ducha Svätého a v aktivite exercitanta.

20. Nazeranie o vtelení • V prvom nazeraní o vtelení je rozvinutá veľmi široká scéna, ktorá objíma ľudí na zemskom okruhu, so všetkými kontrastmi: bieli a čierni, žijúci v pokoji a vo vojne, zdraví a chorí, rodia sa a umierajú. No pohľad nezostáva len na zemi, pozdvihuje sa k trónu Božského majestátu a pozoruje tri Božské Osoby. Napokon hľadí na Máriu, ako jej anjel zvestuje radostnú zvesť v jej domčeku v Nazarete. Scéna určená na nazeranie sa veľmi rýchlo mení, je fascinujúca svojou rozľahlosťou, veľkosťou, množstvom osôb a scén. Porov. DC [101–109].

21. Nazeranie o narodení • Druhé nazeranie o narodení má celkom iný charakter, zvýrazňuje sa v ňom intímna rodinná atmosféra. „Uvažovať aj o mieste alebo o jaskyni narodenia.” • „Vidieť osoby ... Pannu Máriu, sv. Jozefa a slúžku a potom Ježiška práve po narodení, pričom sa urobím chudobným žobráčikom a nehodným služobníkom, dívajúc sa a nazerajúc na nich.” • Celá scéna je uzatvorená do malého priestoru jaskynky, v ktorej sa usilujem poslúžiť Svätej rodine, schýlenej nad malým Dieťaťom.DC [112]., DC [114].

22. Uplatnenie zmyslov • „aplikovanie piatich zmyslov obrazotvornosti” • vidieť osoby očami obrazotvornosti, rozjímať a nazerať • počúvať, čo hovoria alebo môžu hovoriť, aplikovať to na seba a vyťažiť z toho nejaký osoh • ovoniavať a ochutnávať čuchom a chuťou nekonečnú ľúbeznosť a sladkosť božstva, duše a jej cností a všetkého podľa osoby, na ktorú nazeráme • Dotýkať sa hmatom, ako napr. objímať a bozkávať miesta, kde tie osoby kráčajú a sedia • Zvyčajný rozhovor