Z klady soci lnej pr ce
Download

Z klady soci lnej pr ce

Advertisement
Download Presentation
Comments
sampson
From:
|  
(115) |   (0) |   (0)
Views: 83 | Added: 07-09-2012
Rate Presentation: 0 0
Description:
1.Co v?etko je soci?lna pr?ca . R?zne pohlady a defin?cie soc.pr?ce u n?s i v zahranic? (americk? ?kola,eur?pska ?kola)Charakter soci?lnej pr?ce. 2. Pomoc a pom?hanie. Co je pomoc a co je pom?hanieV?voj organizovania pomociFormy pomoci,mot?vy pomociClenenie pomoci(horizont?lne,vertik?lne)Typy p
Z klady soci lnej pr ce

An Image/Link below is provided (as is) to

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use only and may not be sold or licensed nor shared on other sites. SlideServe reserves the right to change this policy at anytime. While downloading, If for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.











- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -




1. Z?klady soci?lnej pr?ce Sylabus

2. 1.Co v?etko je soci?lna pr?ca R?zne pohlady a defin?cie soc.pr?ce u n?s i v zahranic? (americk? ?kola,eur?pska ?kola) Charakter soci?lnej pr?ce

3. 2. Pomoc a pom?hanie Co je pomoc a co je pom?hanie V?voj organizovania pomoci Formy pomoci,mot?vy pomoci Clenenie pomoci(horizont?lne,vertik?lne) Typy pomoci

4. 3. Soci?lna starostlivost a soci?lna pomoc Vysvetlenie oboch pojmov,delenie soc.pomoci R?zne pohlady na soci?lnu starostlivost a soci?lnu pomoc

5. 4. Soci?lny pracovn?k R?zne defin?cie soci?lneho pracovn?ka Osobnost soci?lneho pracovn?ka Kompetencie soci?lneho pracovn?ka

6. 5. Soci?lny klient Kto je soci?lny klient Typol?gia klientov (na z?klade aktivity, veku, probl?movej situ?cie, spr?vania)

7. 6. Vztah soci?lneho pracovn?ka s jeho klientom Druhy vztahov Hranice medzi pom?haj?cim a klientom

8. 7. Soci?lna diagn?za R?zne ch?pania pojmu soc.diagn?za Soci?lna diagnostika

9. 8. Soci?lny probl?m Co je soci?lny probl?m Soci?lne skupiny probl?mov Soci?lny konflikt

10. 9. Soci?lna opora Co rozumieme pod pojmom soc.opora a co pod pojmom soc.podpora R?zne formy opory

11. 10. Soci?lna siet Co je soci?lna siet Predpokady pre tvorbu soc. siete

12. 11. Soci?lna intervencia Pojem Poskytovanie intervencie

13. 12. Polia soci?lnej pr?ce Pojem,druhy Vybran? polia soc.pr?ce

14. 13. Profesion?lne role Pojem rola Role, ktor? soc.pracovn?k zast?va v praxi

15. 14. ?rovne soci?lnej pr?ce R?zne ?rovne(mikro,mezo,makroprax) Nov? ?roven(glob?lna alebo meta?roven)

16. ?tudijn? literat?ra Levick?,J.:2005.Z?klady soci?lnej pr?ce. Trnava. ProSocio,2005 Levick?,J.-Mr?zov?,A.:?vod do soci?lnej pr?ce.Trnava,FZSP TU,2004 Matou?ek, O. a kol.:Z?klady soci?ln? pr?ce. Praha,Port?l.2001

17. 1.Medzin?rodn? feder?cia soc.pracovn?kov Soci?lna pr?ca podporuje soci?lne zmeny orientovan? na rie?enie probl?mov v medziludsk?ch vztahoch,pom?ha ludom zlep?ovat svoje ?ivoty prostredn?ctvom pomoci zameranej na rozvoj schopnost? robit slobodn? rozhodnutia.Opieraj?c sa o vedeck? poznanie ludsk?ho spr?vania a soci?lneho syst?mu zasahuje soci?lna pr?ca pr?ve tam,kde prich?dza k nezhod?m v interakcii lud? a ich okolia.Z?kladom soc.pr?ce s? princ?py ludsk?ch pr?v a soci?lnej starostlivosti.

18. 1.Americk? n?rodn? asoci?cia soc.pracovn?kov Soc.pr?ca je profesion?lna aktivita zameran? na pom?hanie jednotlivcom, skupin?m ci komunit?m zlep?it alebo obnovit ich schopnost soc.fungovania a na tvorbu spolocensk?ch podmienok priazniv?ch pre tento ciel.

19. 1.Holandsk? asoci?cia soc.pracovn?kov Funkciou soc.pracovn?ka je pom?hat ludom, ktor? sa pok??aj? rie?it a zvl?dnut probl?my vo fungovan?, v interakci?ch s ich soc.prostred?m.Prostredn?ctvom svojej pomoci sa soc.pracovn?k sna?? zlep?it sp?sob, ktor?m ludia soci?lne funguj?, alebo vztahy medzi ludmi a ich soc.prostred?m.

20. 1.?tefan Strie?enec Hlavn? ciel soc.pr?ce vid? v tom,?e sa optim?lnym fungovan?m soci?lnych in?tit?ci? zameran?ch na starostlivost, zabezpecenie a pomoc jednotlivcom,skupin?m alebo komunit?m.

21. 1.A. Salomonov? Vznik a n?rast soc.probl?mov v spolocnosti je priamo ?mern? vedecko-technick?mu rozvoju spolocnosti,kt.ovplyvnuje aj n?roky kladen? na jednotlivca spolocnostou. Za ciel starostlivosti pova?uje rozvoj celej osobnosti a to bud prisp?soben?m sa cloveka k okoliu alebo prisp?soben?m okolia po?iadavk?m a schopnostiam hendikepovan?ho.

22. 1.SP vo svete Soc.pr?ca je vo svete v s?casnosti vn?man? ako multidiscipli.vedn? oblast,kt. disponuje ?peci?lnymi met?dami pr?ce a teoreticky je zameran? na oblast soc.starostlivosti o jednotlivca,skup.,komunitu ako aj na pr?pravu odborn?kov do tejto oblasti. Je to tie? praktick? cinnost,kt.je zameran? na predch?dzanie,?pravu,rie?enie probl?mov jednotl.,skup.,komun.za pomoci soc.pracov.

23. 1.SP v na?ich podmienkach Je vn?man? ako cinnost orientovan? na z?skavanie a spracovanie inform?ci? o pr?cin?ch vzniku hmotnej a soci?lnej n?dze, ako aj o potrebe poskytovania soci?lnej pomoci,o volbe adekv?tnej formy soc.pomoci a sledovania jej ?cinnosti.

24. 1.Americk? ?kola Konkr?tnost D?raz na v?znam rodiny Vyu??vat v?etky zdroje v prospech klienta Osobn? kontakt ?peci?lna pr?prava odborn?kov Pomoc k svojpomoci

25. 1.Franc?zska ?kola Zd?raznuje v?znam hodnoty.Napr.pomoc bl?nemu v n?dzi-hodnota krestanstva. Z tejto po?iadavky sa vyvinula cel? z?padn? SP.

26. 1.Americk? a eur?pska ?kola SP Charakterizuj? SP takto:je to dynamick? a dlhodob? proces,kt.m??e byt obcas aj proviz?rny , ideologick? aspekt SP je nesporn? Niektor? eur?pske ?koly SP zd?raznuj? v?znam rodiny pri rie?en? soci?lnych kol?zi?.

27. 1.Vo v?eobecnosti je SP charakteristick?: Verejn? charakter In?titucion?lnu formu Prevent?vny charakter Pluralitu zdrojov ?zky vztah medzi te?riou a praxou Subjekt?vny charakter Premenliv? charakter

28. 2.Pomoc a pom?hanie Pom?hanie-?ivotne a prirodzene nevyhnutnou kateg?riou ludstva a lud? Stredovek-spont?nna a osobn? pomoc(almu?ny) -organizovan?(star? ludia,siroty,) ?pit?ly-prv? organizovan? in?tit?cie -zriadovatel cirkev zo zaciatku,nesk?r mestsk? vrchnost

29. 2.Pomoc a pom?hanie Vstredoveku soc.starostlivost poskytuj?: -kostoly -kl?tory -r?dy(r?d nemeck?ch rytierov,...) -z?mo?n? jednotlivci Nielen cirkev ale aj viacer? myslitelia sa sna?ili vytvorit ?model?,kt. by zabezpecil zlep?enie situ?cie obyvatelstva.

30. 2.Pomoc a pom?hanie Spolu s pravidlami upravuj?cimi profes.poskytovanie pomoci sa utv?raj? aj pravidl? n?roku upravuj?ce?pr?va na pomoc?.Pomoc sa tak st?va soc. Kateg?riou,niec?m re?lne existuj?cim. Tento v?voj sa zavr?uje v legislat?vne stanoven?ch form?ch pomoci.

31. 2.Pomoc a pom?hanie Z historick?ho hladiska je poskytovanie pomoci mo?n? rozdelit na: -individu?lnu,dobrovoln? pomoc poskytovan? s?kromn?mi osobami-aktu?lna pomoc -soci?lnu politiku reprezentovan? ?t?tom, a je urcen? pr?vom a peniazmi-prevent?vny charakter -slu?by orientovan? na cloveka,kt.s? reprezentovan? SP,zdravotnou starostlivostou a vzdel?van?m-najz?kladnej?ia starostlivost

32. 2.Pomoc a pom?hanie Starostlivost je prirodzenou s?castou pomoci. Starostlivost na tej najz?kladnej?ej ?rovni je ochranou ?ivota.Z?roven je ale niec?m viac ne? zachovan?m holej existencie-je to podpora d?stojn?ho ?ivota.Starostlivost ?zko s?vis? s kvalitou ?ivota.T?to starostlivost nie je realizovateln? bez solidarity.

33. 2.Pomoc a pom?hanie Starostlivost-priatelsk? aktivita zameran? na druh?ho cloveka a to na tie str?nky jeho existencie nad ktor?mi ludia nemaj? ?iadnu moc-zranitelnost,z?vislost, krehkost a smrtelnost. Clovek sa u? odd?vna ocital v situ?ci?ch,kt. nebol schopn? vyrie?it s?m, ale potreboval pomoc in?ch.

34. 2.Pomoc a pom?hanie ?tyri z?kladn? mot?vy pomoci: -s?cit-snaha zmiernit utrpenie in?ch -solidarita-predstava, ?e aj my niekedy budeme potrebovat pomoc -l?ska k bl?nemu-z?kladn? mor?lny princ?p -ludsk? d?stojnost-chr?nit nie len svoju d?stojnost, ale aj druh?ch

35. 2.Pomoc a pom?hanie Z hladiska zamerania m??me pomoc delit: -horizont?lne a vertik?lne Horizont?lne:zdravotn? oblast,hospod?rsko materi?lna, psychologick?(psychoterapia) soci?lna(poradenstvo) Vertik?lne:jednotlivcom, rodin?m, skupin?m, spolocnosti(soc.pr?vna ochrana),glob?lnemu spolocenstvu(3svet)

36. 2.Pomoc a pom?anie Kontrola ?je nevyhnutn?,?celn? a potrebn?.Je to pozit?vna aktivita prostred?ctvom ktorej sa spolocnost dozved?, ci v?etci clenovia si plnia svoje povinnosti,ci dodr?iavaj? ofici?lne akceptovan? soci?lne normy,...

37. 2.Pomoc a pom?hanie V praxi m??me v r?mci profesion?lneho konania soci?lneho pracovn?ka rozl?it osem sp?sobov pr?ce s klientom z kt.prv? 4 s? kontroln?:objasnovaie,presvedcovanie, dozor, opatrovanie.Ostatn? 4 priradujeme k cinnostiam vych?dzaj?cich z princ?pu pomoci:sprev?dzanie,vzdel?vanie,poradenstvo,terapia

38. 3.Soci?lna starostlivost a soci?lna pomoc Oba pojmy s? vyjadren?m urcit?ho vztahu,vznikaj?ceho medzi dvomi akt?rmi, jeden pod?va pomoc,starostlivost druh? prij?ma. Tento vztah vznik? z potreby jedn?ho z akt?rov nach?dzaj?ceho sa v situ?cii, v kt. potrebuje in?ho cloveka. Ten kto d?va podporu je charakterist: profesionalita,psychick? a fyzick? vybavenost, profesion?lne kompetencie kt.opr?vnuj? poskytovat t?to podporu

39. 3.Soci?lna starostlivost Dominantn? postavenie akt?ra podporu pod?vaj?ceho,kt.miera zaanga?ovanosti na rie?en? probl?movej situ?cie m??e prev??it zaanga?ovanie klienta. Soc.pracovn?k rozhoduje o v?bere foriem soc.staros.,o miere poskytnutia,dl?ke trvania soc.starostlivosti.

40. 3.Soci?lna starostlivost Klient kt.starostlivost prij?ma je vn?man? ako ten, kt. nedok?e, nevl?dze nie je schopn? hladat a nach?dzat rie?enia vlastn?ch probl?mov.Klient vystupuje ako odk?zan? na starostlivost odborn?ka, c?m sa zd?raznuje jeho pasivita.

41. 3.Soci?lna starostlivost Podla A.Salomonovej je ?lohou soc.starostlivosti: -Podporovat a rozv?jat u cloveka schopnosti, kt.disponuje -Zachovat a chr?nit tieto schopnosti. Predch?dzat a zabranovat po?kodeniu z?ujmov cloveka. -Obnovit straten? schopnosti,reparovat a vyrovn?vat po?kodenia,pokial to nie je mo?n? tak aspon chr?nit bezmocn?ch lud?

42. 3. Soci?lna starostlivost Vystupuje ako ?ir?? pojem, pricom zahrna v sebe aj obsah pojmu soci?lna pomoc. A. Salomonov? pod pojmom soc.starost. rozumie:pl?novan? podporu blahobytu u skup?n obyvatelstva namieren? na tie potreby, kt.si nie s? jednotlivci schopn? uspokojit ekonomickou cestou, a o kt. sa nedok?u postarat rodiny alebo ?t?t pomocou v?eobecn?ch verejn?ch slu?ieb.

43. 3.Soci?lna starostlivost Cielom soc.starost.je max.rozvoj celej osobnosti vedom?m prisp?soben?m sa cloveka jeho okoliu alebo prisp?soben?m okolia osobitn?m po?iadavk?m a schopnostiam hendicapovan?ho cloveka.

44. 3. Soci?lna pomoc Pom?haj?ci,ci?e akt?r pomoci vystupuje v partnerskej rovine,navrhuje, doporucuje, spolup?sob? pri realiz?cii optim?lnej formy pomoci. Prij?matel pomoci je akt?vnym cl?nkom, rozhoduje o tom v com chce pom?ct, ak? formu pomoci potrebuje, vol? si pom?haj?cu osobu.

45. 3.Soci?lna pomoc V na?ich podmienkach sa pojem soc. pomoc ch?pe ako u??ia forma ?t?tom garantovanej starostlivosti o obcana v soci?lnej oblasti,kt.v zmysle z?kona 195/98 Z.z o soci?lnej pomoci ako: a)soc.prevencia,soc.poradenstvo,soc.slu?by b)rie?enie hmotnej alebo soc.n?dze,vr?tane soc.n?dze ZTP, v d?sledku kt.si obcan s?m,alebo ani s pomocou rodiny nedok?e zabezpecit z?kladn? ?ivotn? podmienky. Z?kon presne stanovuje co s? z?kladn? ?ivotn? podmienky.Jedno tepl? jedlo denne,nevyhnutn? o?atenie a pr?stre?ie.

46. 3. Soci?lna pomoc Podla Strie?enca soci?lnu pomoc m??eme oznacit ako s?bor cinnost?, ktor? obcanovi pom?haj? zabezpecit z?kladn? ?ivotn? podmienky, nadobudn?t soci?lnu stabilitu a obnovit soci?lnu nez?vislost a soci?lnu suverenitu.

47. 3. Soci?lna pomoc Schilling del? soc.pomoc na tri ?rovne: 1.Prim?rna pomoc-sl??i rozvoju osobnosti, celkov?mu v?voju lud?,prevent?vna pomoc 2.Sekund?rna pomoc-aktu?lna pomoc, rie?enie a zvl?danie vznikl?ch probl?mov 3.Terci?rna pomoc-dodatocn? pomoc, vzniknut? situ?cie nie je mo?n? rie?it bez cudzej pomoci

48. 3.Soci?lna pomoc Soci?lnu pomoc m??eme teda ch?pat ako ?t?tom organizovan?, garantovan?, ci poskytovan? formy soci?lnej starostlivosti a to vr?tane ?t?tom vytv?ran?ch podmienok pre realiz?ciu t?chto cinnost? v r?mci ne?t?tneho sektoru.

49. 4. Soci?lny pracovn?k Chytil(2002):Soci?lny pracovn?k rie?i soci?lne probl?my,sprostredkuje pomoc pri rie?en? soc.probl?moch, sna?? sa zabr?nit ich vzniku alebo vyhroteniu. ?ilov?(2000)Soc.prac.pom?ha jednotlivcovi vytv?rat si rovnov?hu medzi mo?nostami a po?iadavkami soc.prostred. a vlastn?mi potrebami a schopnostami,

50. 4. Soci?lny pracovn?k nab?dat k spr?vnym postojom k ?ivotu a k spolocensky vhodn?m sp?sobom spr?vania, ucit jednotlivcov rozv?jat a zlep?ovat ich schopnost rie?it probl?my, vychov?vat jednotlivcov k pocitu zodpovednosti za vlastn? soci?lnu situ?ciu

51. 4. Soci?lny pracovn?k Medzin?rodn? feder?cia soc.pracovn?kov stanovila podmienky podmienuj?ce v?kon profesie soc.pr?ca: Ukoncen? minim?lne 3 rocn? pomaturitn? vzdelanie v oblasti SP(u n?s dosiahol titl.BC)alebo m? ukoncen? Mgr.vzdelanie v oblasti SP M? z?ujem o celo?ivotn? permanentn? vzdel?vanie M? minim?lny vek 21rokov Splna osobitn? po?iadavky-mor?lna bez?honnost, mlcanlivost,... Disponuje po?adovanou ?rovnou v?eobecn?ch a odborn?ch vedomost?,soc.zrucnost?

52. 4.Soci?lny pracovn?k Predstavy o tom ak? m? byt osobnost soc. pracovn?ka s? obsiahnut? v Etickom k?dexe soc. pracovn?ka,kt. obsahuje nasledovn? po?iadavky:spravodlivost, zodpovednost, mor?lna bez?honnost, d?veryhodnost, ?cta a slu?nost, zdvorilost, re?pektovanie s?kromia,...

53. 4. Soci?lny pracovn?k Profesion?lne kompetencie: Schopnost sebain?trumentaliz?cie-schopnost vyu??vat s?m seba ako pracovn? n?stroj,vyu?it v?etky vedomosti a zrucnosti v prospech klienta, vyjadrovat city, postoje, udr?at si nadhlad nad probl?mom, mat pod kontrolou svoje vlastn? konanie, nenechat sa ovplyvnovat citovo,prejavit pochopenie,schopnost tolerancie k cinom ktor? by som s?m nikdy neakceptoval,..

54. 4. Soci?lny pracovn?k Schopnost komunikovat a kooperovat Iniciovat klienta k spolupr?ci Podporovat klienta a viest ho k samostatnosti Zasahovat a poskytovat slu?by

55. 4. Soci?lny pracovn?k Za profesion?lne kompetentn?ho poklad?me soc. pracov.vtedy, ked je schopn? optim?lnym, vhodn?m sp?sobom dosahovat vyt?cen? ciele. Predpokladom je dobr? ovl?danie n?strojov, teda met?d a techn?k soc.pr?ce, v s?vislosti s t?m hovor?me o N?strojovej kompetencii soci?lneho pracovn?ka.

56. 4. Soci?lny pracovn?k Ak sa uc? zachytit a porozumiet procesu myslenia a emocn?m stavom klienta hovor?me o tzv.Reflex?vnej kompetencii. Schopnosti porozumiet vzniku a v?voju urcit?ch soc. situ?ci? klienta, kt. v pr?tomnej realite sp?sobuj? vznik probl?mu klienta hovor?me o Soci?lnej kompetencii.

57. 4. Soci?lny pracovn?k Profesion?lnu kompetenciu dosiahne soc. prac.a? vtedy, ked dok?e sp?jat n?strojov?,soci?lnu a reflex?vnu kompetenciu. Z?kladom na dosiahnutie a udr?anie t?chto kompetenci? je akt?vna orient?cia a vlastn? odborov? rast.

58. 5. Soci?lny klient Je jedinec, kt.sa ocitol v prenho nerie?itelnej situ?cii a z toho d?vodu prich?dza po?iadat soc.pracovn?ka o niektor? formu pomoci. Pre klienta je charakteristick?: -negat?vne hodnotenie probl?movej situ?cie -moment?lna neschopnost n?jst rie?enie -akt?vny pr?stup orientovan? na hladanie rie?enia -dobrovoln? spolupr?ca so soc. pracovn?kom

59. 5. Soci?lny klient Pojem soci?lny klient nepou??vame len na oznacenie jednotlivca, ale aj na pomenovanie skupinov?ch klientov:rodina, skupina, komunita , spolocnost.

60. 5.Typol?gia klientov Na z?klade aktivity klienta Na z?klade veku klienta Na z?klade spr?vania sa klienta Na z?klade probl?movej situ?cie klienta

61. 5.Na z?klade aktivity klienta DOBROVOLN? klient-vyhlad? soc.prac. Dobrovolne na z?klade vlastnej iniciat?vy. Je rozhodnut? pracovat na zmene. KLIENT-ODBERATEL si je vedom? v akej situ?cii sa nach?dza, ale za soc.pracov. prich?dza s cielom ,aby prostredn?ctvom neho z?skal niektor? slu?bu, d?vku,..On je vlastne pas?vny konzument

62. 5.Na z?klade aktivity klienta NEDOBROVOLN? klient-neprich?dza na z?klade vlastnej v?le, ale z rozhodnutia tretej osoby, alebo in?tit?cie. N?v?teva soc.pracov.mu bola prik?zan?.

63. 5.Na z?klade veku klienta Detsk? klient Ml?de? Dospel? klient v produkt?vnom veku Klient vo vy??om veku

64. 5.Na z?klade veku klienta DETSK? klient -vztahuje sa na dieta do 15 rokov Treba mat na zreteli, nie je sp?sobil? na pr?vne ?kony,jednou z prv?ch ?loch stanovit osobu,kt. bude konat v jeho mene a v jeho z?ujme. Re?pektovat ?roven jeho psychickej zrelosti, s t?m s?vis? aj komunik?cia

65. 5. Na z?klade veku klienta ML?DE? Vek 15-20rokov, z pohladu praxe najrizikovej?ia skupina,dostatocne dospel? aby vystupovali vo svojom mene, ale m?lo zrel?, aby vedeli adekv?tne zhodnotit situ?ciu v ktorej sa nach?dzaj?. Mnoho r?z sa usiluj? zvl?dat svoje probl?my sami, bez cudzej pomoci,o pomoc ?iadaj? a? ked je situ?cia kritick?.

66. 5. Na z?klade veku DOSPEL? klient Zdanlivo najlep?? klient pre spolupr?cu, z psychologick?ho hladiska zrel? osobnost. On si v?ak uvedomuje ak? to m? dosah napr. na rodinu-co ho m??e motivovat ale aj zastavit.

67. 5. Na z?klade veku klienta KLIENT VY??IEHO VEKU Tak ako pri detskom klientovi venovat pozornost komunik?cii,m??u byt poruchy sluchu, ta??ia koncentrovanost,pou??vat jednoduch? term?ny,nechat dostatok casu na premyslenie odpoved?,..

68. 5. Na z?klade spr?vania sa klienta Spolupracuj?ci klient Nespolupracuj?ci klient Rizikov? klient Mlcanliv? klient Klient v odpore Manipulat?vny klient Agres?vny klient

69. 5. Na z?klade spr?vania Rizikov? klient Hlavn? z?sada sna?it sa o minimaliz?ciu rizika.Potrebn? informovat kolegov, ?st do ter?nu vo dvojici.

70. 5. Na z?klade spr?vania MANIPULAT?VNY klient Nem? z?ujem o spolupr?cu, chce z?skat nejak? v?hody, navodzuje rodinn? atmosf?ru, chce z?skat pre seba v?nimky, je velmi vhodn? aby sme mali pri pr?ci svedka,..

71. 5. Na z?klade spr?vania AGRES?VNY klient -verb?lna agresivita -fyzick? agresivita Potrebn? osobn? odvaha, odborn? pr?prava na zvl?danie konfliktov, Zachovat pokoj,vecn? argument?cia, nereagovat nervozitou, nezastra?ovat, ..

72. 5. Na z?klade spr?vania MLCANLIV? klient Nekomunikat?vny,alebo jednoslabicn? odpovede,niekedy slab?ia slovn? z?soba,n?zka sebad?vera, pr?li?n? re?pekt pred soc.pracovn?kom

73. 5. Na z?klade spr?vania KLIENT V ODPORE Odmieta spolupr?cu,neguje soc.pracovn?ka, nere?pektuje odpor?cania pr?ve naopak, Hlavn?mi pr?cinami:predch?dzaj?ce negat?vne sk?senosti,ned?vera n?jst rie?enie,nepripravenost niest zodpovednost Kedy?strata bl?zkej osoby, nespravodliv? ods?denie,z?va?n? choroba,...

74. 5. Na z?klade spr?vania APATICK? klient Rezignoval n?jst rie?enie s?m alebo za pomoci odborn?ka,str?ca z?ujem o hladanie rie?enia,pri komunik?cii soc. pracovn?kom v?etko ods?hlas? ale nie je to schopn? previest

75. 5. Na z?klade probl?movej situ?cie KLIENT bezdomovec Z?VISL? KLIENT NEZAMESTNAN? KLIENT KLIENT SO ZDRAVOTN?M POSTIHNUT?M KLIENT P?CHAJ?CI TRESTN? cINNOST

76. 6. Vztah soci?lneho pracovn?ka s jeho klientom Podla toho, co vo vztahu soc. pracovn?k ?klient prevl?da m??eme rozli?ovat niekolko druhov vztahov: -vztah zalo?en? na partnerskom pr?stupe -vztah zalo?en? na expertnom pr?stupe( nadraden? vztah, soc.prac. sa ch?pe ako expert) -vztah zalo?en? na praktickom pr?stupe(ver? svojim osobn?m sk?senostiam, ned?veruje te?rii)

77. 6. Vztah soci?lneho pracovn?ka s jeho klientom Z hladiska potrieb klienta soci?lna pr?ca poklad? za optim?lny partnersk? vztah, ktor?ho vonkaj?ie znaky s?:form?lnost,trvanie v case na to vymedzenom,realiz?cia prostredn?ctvom niekolk?ch stretnut?,zameranie na ciel, ukoncenie vztahu po splnen? ciela ale aj v pr?pade nenaplnenia

78. 6.Vztah soci?lneho pracovn?ka s jeho klientom Vn?torn? znaky:zachovanie podstaty vztahu(soc.pracov.je pom?haj?ci, usmernuj?ci) Rovnost-partnerstvo, kt spoc?va:v re?pektovan? klienta, n?zorov, rozhodnut?, vedenie klienta k svojpomoci, komplexn? pr?stup,re?pektovanie v?etk?ch klientov?ch pr?v

79. 6.Hranice medzi pom?haj?cim a klientom Nadmern? pomoc-sna??me sa urobit v?etko, len aby klient musel robit co najmenej,c?m sa v?ak berie adres?tovi mo?nost osobn?ho vyrovnania sa so z?ta?ou situ?ciou. Obetovanie sa pre klienta-soc.prac.sa spr?va ku klientovi ako k osobe neschopnej vlastnej auton?mie,osobe z?vislej na starostlivosti soc.pracov.

80. 6.Hranice medzi pom?haj?cim a klientom Spl?vanie-ked soc.pracov. zacne probl?my klienta vn?mat ako svoje vlastn?. B?va to zalo?en? v?c?inou na s?cite.Je velmi d?le?it? rozli?ovat medzi s?citom a empatiou.Pri empatii si dok?eme predstavit a prec?tit co klient pre??va,ale zost?vame sami sebou. Pri s?cite sa s klientom stoto?n?me.

81. 6.Hranice medzi pom?haj?cim a klientom Nepriepustnost hran?c-u soc.pracov. Vznik?, ked chce ochr?nit seba sam?ho pred depresiami,... Prejavuje sa chladn?m pr?stupom, odstupom, na okolie m??e p?sobit ako prejav silnej osobnosti, ale v skutocnosti ide iba o snahu zakryt vlastn? citlivost a zranitelnost.

82. 7. Soci?lna diagn?za Term?ny u n?s zaviedla Krake?ov? ? Do?kov? Pod soci?lnou diagn?zou rozumie Richmondova snahu o pokial mo?no exaktn? defin?ciu nielen osobnosti cloveka, kt. potrebuje pomoc, ale i jeho soci?lnej situ?cie, v kt. sa nach?dza.Osobnost cloveka sa v ch?pe v sociologickom zmysle slova,ci?e s?castou osobnosti s? vztahy jednotlivca k okoliu, alebo z?vislost jednotlivca na okol? alebo okolia na jedincovi.

83. 7. Soci?lna diagn?za Richmondova hovor? o dvoch typoch soci?lnej diagn?zy: ?ir?ie a u??ie ch?panie soc.diagn?zy. ?ir?ie znamen?, ?e soc.pracov.dospel k z?verom prostredn?ctvom nasledovn?ch krokov:1.vy?etril okolnosti soci?lneho probl?mu-zozbieral materi?ly,inform?cie 2.Roztriedil a pos?dil zozbieran? inform?cie 3.Urobil v?klad probl?mu a definoval soc. obtia?e

84. 7.Soci?lna diagn?za U??ie ch?panie soc.diagn?zy sa orientuje na tret? bod- v?klad a definovanie probl?mu.Podla Richmondovej je mo?n? dospiet k spr?vnemu poznaniu prostredn?ctvom diagnosticko-metodick?ho postupu, kt. v sebe zahrna: 1.?pln? rozhovor 2.?etrenie u najbli???ch clenov rodiny 3.Vyhladanie dal??ch pramenov k dokonalej?iemu poznaniu klienta a jeho situ?cie

85. 7. Soci?lna diagnostika Rozumieme ucelen? syst?m met?d a postupov zameran?ch na z?skavanie a vyhodnocovanie info o klientovi s cielom odhalit pr?ciny, pre kt. sa ocitol v soci?lnej kol?zii, ako aj faktory, kt. sp?sobili,?e t?to soc.kol?ziu klient nevie rie?it samostatne s vyu?it?m vlastn?ch zdrojov.

86. 7.Hlavn? ciel soc. diagnostiky Nie je produkt-soc.diagn?za,kt.p?sob? ako triedic klientov do urcit?ch skup?n-alkoholik,bezdomovec,...ale vlastne stanovenie adekv?tnych foriem pomoci ako aj miery pomoci ktor? mu m? byt poskytnut?.

87. 8. Soci?lny probl?m Je ch?pan? ako spolocensky uznan?, alebo spolocnostou vn?man?, z?ta?ov? situ?cia, kt.konkr?tna spolocnost oznacuje za obtia?nu, ne?iad?cu. Staub-Bernasconi definuje soc.probl?m ako kvalitat?vny aj kvantitat?vny deficit pr?padne nadbytok vo vybaven? prim?rne individua,sekund?rne soc. syst?mov ako je napr. rodina

88. 8.Soci?lny probl?m Schiling hovor? o 4 deficitoch: -nesplnenie z?kladn?ch po?iadaviek a ?elan?,sp?soben?ch nedostatocnou v?bavou cloveka pri s?casnej nadmernej v?bave in?ch lud? alebo skup?n -prek?aj?ce mocensk? vztahy -asymetrick? pr?jmy a v?daje a t?m aj v?menn? vztahy -eticko-mor?lne dilemy,pr?va a povinnosti voci sam?m sebe a ostatn?m clenom spolocnosti

89. 8.Soci?lny konflikt Na soc.konflikt m??eme pozerat ako na urcit? ?protirecenia? kt. vznikaj? medzi dvoma alebo viacer?mi soc. subjektami. Soci?lnym konfliktom sa tak st?vaj? strety,vztahy v spolocnosti, ktor? v sebe obsahuj? rozpor v cieloch.Napr. generacn? konflikt,babka -vnucka

90. 9.Soci?lna opora Menej pou??van? term?n, v?c?inou vn?man? ako mor?lna podpora okolia,alebo konkr?tna materi?lna pomoc. Soc.opora m??e byt poskytovan? r?znymi formami: -emocn? soc.opora-citov? podpora,zalo?en? na empatii,povzbudzovan?,.. -informacn? opora-inform?cie -in?trument?lna alebo vecn?-materi?lna pomoc

91. 9.Soci?lna podpora Poskytovanie financnej pomoci,napr. d?vky v soci?lnej n?dzi,soci?lna p??icka,pr?spevok na kompenz?ciu.

92. 10.Soci?lna siet Ludsk? spolocnost pretrv?va vdaka r?znym druhom vn?torn?ch v?zieb: -na z?klade rodinnej pr?slu?nosti,bez mo?nosti v?beru -na z?klade osobn?ho v?beru(kamar?ti, man?elia) -na z?klade rozhodnutia tretej osoby(prac. skupiny,) -n?hodne(cesta elektrickou,..)

93. 10.Soci?lna siet Popri osobnej sieti zalo?enej na neform?lych vztahoch, existuje tie? form?lna soc.siet,respek.syst?m soc.siet?,kt. je tvoren?: -in?tit?ciami -organiz?ciami -nad?ciami -obc.zdru?eniami

94. 10.Soci?lna siet Soci?lna siet to s? vlastne na sebe navz?jom nez?visle existuj?ci poskytovatelia r?znych foriem soc. slu?ieb p?sobiacich v urcitej lokalite.Hovor?me o lok?lnej alebo komunitnej,ci verejnej socialnej sieti.

95. 10.Soci?lna siet Prax ukazuje,?e najlep?ie funguj?cimi s? pr?ve komunitn? soc.siete budovan? pre lok?lne potreby.Ide o siete vytvoren? v konkr?tnom soci?lnom prostred?,s dobrou znalostou miestnych podmienok, probl?mov.

96. 10.Soci?lna siet-dobre funguj?ca Adresn?-poskytuje a pon?ka tie slu?by, kt. s? potrebn? Dostupn?-?e je v mieste bydliska,alebo v bl?zkej vzdialenosti Akceptovan?-prostredie,kde je vybudovan? ju ch?pe ako potrebn? Stabiln?-slu?by poskytuje trvalo Flexibiln?-pru?ne reaguje na potreby komunity Zn?ma-vedia o nej klienti

97. 11.Soci?lna intervencia Soci?lna intervencia sa pou??va na oznacenie z?mern?ho zasahovania do sp?sobov konania jednotlivcov, skup?n ci in?tit?ci?, do ich ?ivotn?ch a pracovn?ch podmienok,do ?trukt?ry vztahov a pod... So soci?lnou intervenciou v jej dne?nom v?zname(ako uv?dza von Kardov)sa m??eme stretn?t u? v obdob? osvietenectva, teda ked sa zac?na budovat novo ch?pan? veda o ?t?te. Ide napr.o obdobie kedy sa ?t?t sna?? rie?it demogr.probl?my,starostlivost o chudobn?ch,..

98. 11.Soci?lna intervencia V 19.st. u? nach?dzame v jednotliv?ch ?t?toch praktick? postupy vyu??van? pri rie?en? soci?lnych procesov.V tomto obdob? sa pou??va pojem soci?lno-politick? intervencia. Soci?lno-politick? intervencia v tomto obdob? zaujala rolu sprostredkovatela, nach?dzaj?ceho sa medzi obcanmi a ?t?tom.Na z?klade SI doch?dza k teoretick?mu aj praktick?mu rie?eniu ot?zok:

99. 11.Soci?lna intervencia -ak?mi procesmi m? ?t?t regulovat dianie v spolocnosti -stanovenie rozsahu udalost? (choroba,staroba,nezamestnanost) na kt. sa m? soc.-politick? intervencia viazat -stanovenie stavu vy?aduj?ceho si soc.-polit. intervenciu

100. 11.Soci?lna intervencia Dnes sa pojem soc.-polit. intervencia pou??va zriedka.Odborn?ci sa zhoduj?, ?e pri poskytovan? intervencie je potrebn?: -re?pektovat pr?vo jednotlivca na urcenie hran?c intervencie -dodr?iavat ochranu soci?lnej, psychickej, fyzickej integrity klienta a to aj pr?va na odmietnutie pomoci -mus? byt realizovan? pre klienta zrozumiteln?m sp?sobom

101. 11.Soci?lna intervencia -re?pektovat pr?vo klienta nahliadnut do vlastn?ho spisu -max.miera dodr?ania dobrovolnosti -poskytn?t max.priestor na prevzatie vlastnej zodpovednosti, rozhodovania, rie?enia vlastnej situ?cie

102. 12.Polia soci?lnej pr?ce Soc.pole je prostredie,v ktorom p?sob? soc.pracovn?k. Strie?enec hovor?:Pole-je term?n pou??van? vo v?zname priestoru,plochy,?zemia,ako sily d?vaj?ce vymedzen?mu priestoru dynamick? ?trukt?ru.Pomocou pojmu pole sa charakterizuje spr?vanie subjektu v urcitej konkr?tnej soc.situ?cii(tu a teraz), s?hrn jeho aktu?lnych pohn?tok jeho aktivity.

103. 12.Polia soci?lnej pr?ce Jednotliv? oblasti soc.pr?ce m??eme ch?pat aj ako praktick? polia soc.pr?ce. -SPkurat?vna -SPterapeutick? -SPporadensk? -SPprevent?vna -SPrehabilitacn? -SPresocializacn?

104. 12.Vybran? polia soci?lnej pr?ce Chudoba Rodina Soci?lna pr?ca kurat?vna Choroba a zdravotn? postihnutie

105. 12.Vybran? polia soci?lnej pr?ce KURAT?VNA SOC.PR?CA Kriminalita,delikvencia, suic?dne spr?vanie, prostit?cia,z?vislosti,..-soci?lno-patologick? javy. Zmena tak?hoto spr?vania, jeho ?pln? odstr?nenie,alebo aspon minimaliz?ia a nahradenie nov?m spolocnostou akceptovan?m spr?van?m sa realizuje kurat?vnou soc.pr?cou.

106. 12.Kurat?vna soc.pr?ca sa orientuje: Na obcanov prepusten?ch z VTOS Obcanom ,kt. bol trest podmienecne odlo?en? Obcanom,kt.bol ulo?en? alternat?vny trest Jedincov prepusten?ch zo zariaden? na liecbu z?vislost? Jedincov ?ij?cich ned?stojn?m sp?sobom ?ivota(ludia bez domova).....

107. 12.Soci?lna pr?ca kurat?vna S?hrnne sa klientela, na kt.sa orientuje kurat?vna soc.pr?ca oznacuje ako spolocensky neprisp?sobiv? osoby. In?tit?cie s kt. Kur?tori spolupracuj?: -s?dy,pol?cia,resocializacn? zariadenia, kr?zov? centr?, azylov? domy,n?pravno.v?chovn? ?stavy,..

108. 13.Profesion?lne role Rola je ch?pan? vo v?eobecnosti ako ocak?van? sp?sob spr?vania sa viazan? na urcit? spolocensk? status. V SP sa s problematikou rol? stret?vame v dvoch z?kladn?ch rovin?ch: a)Profesion?lna rola,rola kt.hr? soc.pracov. b)Klientsk? rola

109. 13.Role,kt.zast?vaj? soc.pracovn?ci podla Austina, Smitha, Koppa 1.Sprostredkovanie a sp?janie-retazenie slu?ieb-ciel dostat klienta do kontaktu s existuj?cimi slu?bami 2.advok?cia-presadzovanie pr?v klienta 3.Posudzovanie statusu klienta-pos?denie probl?mov,stanovenie ich charakteru, rozsahu, naliehavosti 4.Posudzovanie zdrojov-pos?denie podmienok v ak?ch sa klient nach?dza, ak? s? zdroje kt. M? k dispoz?cii

110. 13.Role kt.zast?va soc.prac.podla Austina, Smitha, Koppa 5.Pl?novanie slu?ieb-navrhuje,modifikuje, pl?n slu?ieb 6.Poradenstvo a rie?enie probl?mov-rad? s cielom pom?ct klientovi z?skat nadhlad nad probl?mom, redukovat nap?tie, prispiet k rie?eniu 7.ucenie-rozv?jat zrucnosti klienta 8.Pr?padov? mana?ment/koordin?cia pr?padu-soc.pracov.vedie z?znami o pr?ci s klientom

111. 13.Role kt.zast?va soc.prac.podla Austina, Smitha , Koppa 9.Form?lna terapeutick? intervencia-podla ?tandardn?ch akceptovan?ch terapeutick?ch postupov sa usiluje poskytn?t profesion?lnu pomoc 10.dokument?cia-z?znam pr?ce postupov, do ?tandardn?ch formul?rov in?tit?cie poskytuj?cej slu?by 11.Sebahodnotenie a dal?? rozvoj- cielom stanovit adekv?tnost vlastn?ho v?konu, vyhladat radu a konzultovat(superv?zia)

112. 14.?rovne soci?lnej pr?ce Mikroprax-v SP sa tak oznacuje pr?ca s jednotlivcom, pre kt. je charakteristick?, ?e sa realizuje prostredn?ctvom osobn?ho kontaktu. Soc.pracovn?k kompetencie: -schopnost optim?lnej komunik?cie -empatia -otvorenost -vediet budovat profesion?lny vztah -schopnost akceptovat klienta -partnersk? pr?stup

113. 14.?rovne soci?lnej pr?ce Mezoprax-soc.pr?ca s rodinou alebo malou skupinou Pre pr?cu so skupinou je d?le?it?: -poznat a rozumiet dynamike skupiny -vediet vytv?rat pozit?vne vztahy v skupine -zap?jat v?etk?ch clenov skupiny -smerovat skupinu k pl?novanej zmene -vediet vyu??vat prirodzen? zdroje jednotliv?ch clenov v skupine pre pr?cu v skupine -vediet vytycovat ciele v skupine

114. 14.?rovne soci?lnej pr?ce Soc.pracovn?k v skupine disponuje: -flexibilita -discipl?na -citov? otvorenost -spont?nnost -akcept?cia -spravodlivost

115. 14.?rovne soci?lnej pr?ce Makroprax-soc.pr?ca na ?rovni komunity Cinnosti vykon?van? na tejto ?rovni smeruj? k pomoci ludom v konkr?tnych ?ivotn?ch situ?ci?ch na urcitom ?zemnom celku. Soc.pracovn?k by mal: -mat znalost pomerov v komunite,d?kladn? poznanie probl?mov,potrieb schopnost zaanga?ovat clenov komunity do rie?enia probl?mov Schopnost oslovit a z?skat k spolupr?ci form?lnych aj neform?lnych l?drov Schopnost zn?at nap?tie,kt.je typick? pre komunitu Zrucnost pri rie?en? konfliktov

116. 14.?rovne soci?lnej pr?ce Meta ?roven-glob?lna ?roven Soc.pracov.-p?sobiaci na tejto ?rovni pracuje v medzin?rodn?ch in?tit?ci?ch zameran?ch na oblast humanit?rnej a rozvojovej pomoci. Kompetencie S.pracovn?ka:jazykov? znalosti,n?bo?ensk?, etnick?, ekonomick?, soci?lne a in? osobitosti krajiny v kt. Bude pracovat.


Other Related Presentations

Copyright © 2014 SlideServe. All rights reserved | Powered By DigitalOfficePro