Download
1 / 18
E N D
3. Normovanie spotreby práce Pracovný výkon je množstvo práce, ktoré pripadá na časové obdobie (hodinu, pracovnú smenu, týždeň, mesiac, rok). Čím je práca zložitejšia, tým dlhšie musí byť časové obdobie, ku ktorému je výkon vztiahnutý. Súčasne s tým úzko súvisí aj stanovenie jednotky, ktorou môžeme pracovný výkon merať. Výsledkom merania práce sú normy spotreby práce.
Pracovný výkon závisí od dvoch základných činiteľov, t. j. od technicko - organizačných podmienok, v ktorých práca prebieha a od osobných predpokladov zamestnanca. Technicko - organizačné podmienky práce predstavujú súhrn činiteľov určujúcich priebeh pracovného procesu. Ide hlavne o vybavenie pracoviska (výrobné zariadenie, organizačná a výpočtová technika), pracovný postup, druh a kvalita spracovávaného materiálu, druh a rozsah spracovávaných informácií, požiadavky nakvalitu výrobku, alebo práce, organizáciu pracoviska, pracovné prostredie, pracovný režim, bezpečnostné podmienky a pod. Osobné predpoklady zamestnanca sú dané predovšetkým jeho kvalifikáciou, schopnosťami, zdravotným stavom a motiváciou.
3.1 Klasifikácia pracovných noriem Pracovné normy sú predpisy, ktoré určujú ako sa má určitá práca vykonávať, aká kvalifikácia je na jej vykonávanie potrebná a aké množstvo času je za určitých podmienok nevyhnutné na jej vykonanie. Do sústavy pracovných noriem patria: - normy pracovného postupu, - kvalifikačné normy, - normy spotreby práce.
Normy pracovného postupu určujú technologickú nadväznosť jednotlivých úkonov alebo operácií. Kvalifikačné normy vyjadrujú kvalifikačné požiadavky na pracovníka pri uskutočňovaní konkrétnych prác. Kvalifikačné normy obsahuje kvalifikačný katalóg prác.
Normy spotreby práce Normovanú spotrebu práce vyjadrujeme pomocou: výkonových noriem, noriem obsadenia. Výkonové normy bývajú určené buď ako norma času Nč, t.j. ako množstvo času potrebného na uskutočnenie určitej pracovnej úlohy, alebo ako norma množstva Nm, t.j. ako množstvo úkonov alebo operácií, ktoré má pracovník uskutočniť za jednotku pracovného času (spravidla hodinu, alebo smenu). Norma času predstavuje údaj prvotný, norma množstva je údaj odvodený na základe platného vzťahu:
Všeobecná rovnica na výpočet normy množstva Nm = T/Nč Všeobecná rovnica na výpočet normy množstva Nč = T/Nm Kde: Nm - norma množstva (ks, kg, m, m2, m3, ...) T - čas celej smeny v min. (resp. inej časovej jednotky) Nč- norma času (min/ks)
Normy obsadenia možno vyjadriť buď ako normu obsluhy, alebo ako normu početného stavu. Norma obsluhy udáva, koľko zamestnancov si vyžaduje obsluha stroja, alebo strojného zariadenia. Norma obsluhy môže byť stanovená aj tak, že udáva koľko strojného zariadenia má obsluhovať jeden zamestnanec. Norma početných stavov udáva počet zamestnancov určitej profesie a kvalifikácie, ktorí sú potrební v konkrétnom organizačnom útvare na plnenie správnej, alebo riadiacej funkcie tohoto útvaru.
Hospodárska prax vyžaduje, aby používané normy spotreby práce spĺňali požiadavku technicky zdôvodnených noriem. To znamená, že normy času majú vychádzať z technických parametrov strojov a pokrokovej technológie, z moderných foriem organizácie výroby a práce a z pracovných skúseností najlepších zamestnancov. Podmienkou objektivity technicky zdôvodnených noriem sú metódy štúdie práce, pomocou ktorých sa získavajú podklady pre stanovenie noriem spotreby práce. Zásadne je potrebné pri tvorbe noriem využívať metódy rozborové.
3.2 Členenie času smeny Pre potreby výpočtu noriem času sa používa členenie času smeny, kde sa celkový čas smeny delí na čas normovateľný a čas nenormovateľný - čas strát
Celkový čas smeny (T) je čas od začiatku určitej smeny až po jej ukončenie. Dĺžka smeny na konkrétnych pracoviskách môže byť rôzna podľa uplatňovaného režimu smennosti (480 min., 495 min., 510 min.).Čas normovateľný (TN) je súhrnné označenie rôznych druhov spotreby času (práce aj prestávok) zamestnanca, ktoré sú nevyhnutné pre účelný priebeh pracovného procesu a pre splnenie pracovnej úlohy v konkrétnych technických a organizačných podmienkach práce na pracovisku.Čas strát (TZ) predstavuje všetky časy, ktoré nemožno považovať za časy nutné - teda za časy normovateľné, pretože sa pri účelnom priebehu pracovného procesu vôbec nemusia vyskytovať.
V rámci času normovateľného z hľadiska obsahu jednotlivých časových druhov rozlišujeme: čas práce (T1) čas všeobecne nutných prestávok (T2) čas podmienečne nutných prestávok (T3).
Čas práce (T1) je spoločné označenie všetkých druhov spotreby času, v ktorých pracovník priamo vykonáva pracovné úkony potrebné na splnenie pracovných úloh alebo uskutočnenie pracovnej operácie. Patrí sem napr. čas na premiestňovanie materiálu, čas na prevzatie a odovzdanie nástrojov, čas na upínanie opracovávaných súčiastok, čas priameho dohľadu na chod výrobného zariadenia, čas na meranie a kontrolu vykonávanej práce, čas potrebný na zoznámenie pracovníka s prácou a výkresmi, čas potrebný na prechod od stroja k stroju pri viacstrojovej obsluhe a pod.
Čas všeobecne nutných prestávok (T2) je spoločné označenie tých prerušení v práci, ktoré vyplývajú z charakteru práce, pracovných podmienok a z fyziologických potrieb zamestnanca. Patrí sem čas na oddych, čas zákonnej prestávky na jedlo a čas na osobné potreby zamestnanca. Čas podmienečne nutných prestávok (T3) je čas nečinnosti zamestnanca, ktorý nevyhnutne vyplýva z danej úrovne techniky, používanej technológie a organizácie práce. Patrí sem napr. čakanie zamestnanca počas úkonov automatickej činnosti stroja, čakanie zamestnanca na ukončenie operácie na predošlom pracovisku pri nesynchronizovanej pásovej výrobe, čakanie na prísun materiálu žeriavom a pod.
Časy práce, časy všeobecne nutných prestávok a časy podmienečne nutných prestávok sa pre potreby normovania ďalej rozlišujú podľa toho, či majú povahu času jednotkového, dávkového alebo smenového. Čas jednotkový (TA) je čas trvania prác a prestávok, ktorý sa vzťahuje k jednotke produkcie a preto jeho spotreba rastie priamo úmerne s množstvom opracovaných jednotiek. Opakuje sa pri každej jednotke. Čas dávkový (TB) je čas trvania prác a prestávok, ktorý sa vzťahuje k jednej výrobnej dávke, pritom však nie je závislý na počte kusov v dávke. Čas dávkový sa v čase smeny vyskytuje toľkokrát, koľko výrobných dávok bolo na pracovisku opracovaných. Čas smenový (TC) je čas trvania prác a prestávok, ktorý sa vzťahuje k jednej pracovnej smene.
Osobné straty (TD) vznikajú porušením pracovnej disciplíny. Patrí sem napr. oneskorený príchod na pracovisko, predčasný odchod zo smeny, zbytočné rozhovory, predlžovanie prestávok na jedlo a osobné potreby, oprava vlastných zmätkov počas smeny a pod. Technicko-organizačné straty (TE) sú všetky stratové časy, ktoré nezavinil pracovník, ale ktoré sú spôsobené nedostatočným technickým a organizačným zabezpečením pracoviska počas smeny. Patria sem straty z času smeny spôsobené čakaním na odstránenie rôznych porúch, straty spôsobené viacprácou na výrobku zavinené nekvalitným materiálom, chybným výrobným postupom a pod. Straty z vyššej moci (TF) sa obyčajne vyskytujú len v tých výrobných procesoch, ktoré sú priamo vystavené nepredvídaným zmenám v pôsobení rôznych prírodných síl.
