Vývoj a výhľad podpornej politiky agrosektora v EÚ po roku 2013

1. Vývoj a výhľad podpornej politiky agrosektora v EÚ po roku 2013 Ing. Peter Baco, PhD. Ing. Štefan Adam INŠTITÚT AGRÁRNEJ POLITIKY Trenčianske Teplice, 12.máj 2011

2. PODPORNÁ POLITIKA pôdohospodárstva EÚ je súčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP); je najcentralizovanejšia zo všetkých politík EÚ; CIELE SPP sa od roku 1958 nemenia: dlhodobé istoty a stabilita pre výrobcov potravín a pre vidiek; stabilita potravinových trhov v množstve, v kvalite a v cene;

3. PODPORNÁ POLITIKA pôdohospodárstva EÚ Pôvodne bolo treba, v období studenej vojny, dosiahnuťpotravinovú sebestačnosť(aj RVHP) Pôvodne bola SPP veľmi jednoduchá: garantovala farmárom odbyt a ceny – na trhové opatrenia išlo až 92 % nákladov na SPP; vysokými clami chránila pred dovozmi; na SPP išlo až85 % všetkých výdavkov rozpočtu EÚ; medziročný rast produkcie 2,7 % spôsobil postupne vysoké PREBYTKY potravín;

4. REFORMNÝ PROCES SPP SPP BOLA PRETO POSTUPNE REFORMOVANÁ: zásadne v rokoch 1992 a 2003; požiadavky WTO na zníženie podpory výroby a na zníženie ciel; reakcie na klimatické zmeny; potreba obmedzovania energetickej závislosti – bioenergie áno, biopalivá I. generácie? požiadavky na vyššiu garanciu kvality potravín(šialené kravy) a ochranu prírody(krížové plnenie); podiel rozpočtu EÚ pre SPP sa znížil na 42%;

5. REFORMNÝ PROCES SPP uplatnil sa systém dvoch pilierov; I. pilier priame platby a trhové opatrenia - len 7% rozpočtu SPP pre trhové opatrenia; II. pilier pre inovácie, ekológiu, diverzifikáciu a spoluprácu -17 % na rozvoj vidieka; tempo rastu produkcie sa znížilo pod 0,5 % zodpovednosť sa preniesla na jednotlivých farmárov v interakcii s globalizovaným trhom, čo má ale kľúčový vplyv na rozkolísanie prirodzene nestabilných agrárnych trhov;

6. PÄŤ OMYLOV- nedostatky a výzvy SPP z roku 2007, podklad pre zdravotnú prehliadku SPPpred reformou 2011 rozklad pôdohospodárstva v diskriminovaných NČŠ - neokoloniálne efekty, diskriminácia na trhu s pôdou; rastúca volatilita – eliminovať prirodzenú volatilitu agrárnych trhov je historicky najdôležitejšia a trvalá úloha agrárnych trhov; vysoké výrobné náklady – nekonkurenčnosť – podpory dať len na proefektívne opatrenia;

7. PÄŤ OMYLOV SPP podceňovanie role pôdohospodárstva pre stabilitu vidieka a krajiny – 13 % HDP najsilnejšie odvetvia EÚ + 15 % zamestnanosť + verejné služby nesystémová organizácia a krátkodobosť riešení lídrov Rady EÚ – po šiestich mesiacochsa mení vedenie Rady, chýba dlhodobá vízia a teda SPP je bez líderstva

8. SVETOVÝ KONTEXT nárast dopytu po potravinách o 70 % do roku 2050 – v rozvojových krajinách o 100 %; nárast počtu obyvateľov o jednu tretinu z dnešných 7 mld. na 9,2 mld. v roku 2050, z toho dve tretiny v Ázii a v Európe pokles najmenej 100 mil. oproti dnešnému 50 percentnému podielu sa zvýši podiel mestského obyvateľstva na 70 % - skoro celý prírastok bude v prímestských slumoch na najúrodnejších pôdach;

9. SVETOVÝ KONTEXT priemerná denná spotreba sa predpokladá zvýšiť z dnešných 2790 kcal/osoba/deň na 3130 kcal/osoba/deň; spotreba mäsa na obyvateľa za rok sa zvýši z 37 na 52 kg; počet trpiacich na nedostatok vody sa prehĺbi z 1 na 3 mld. obyvateľov; a 1 mld. hladných dnes – oproti 400 tis. pred 10 rokmi – tí, čo za to nemôžu;

10. SVETOVÝ KONTEXT 40 % potravín sa znehodnocuje v chudobnom svete pre zlé skladovanie a spracovanie a v bohatom svete prejedaním a vyhadzovaním otvorenie otázky fungovania kapitalizmu, nového svetového poriadku, spojenectiev, postavenia a marginalizácie Európy

11. RIEŠENIE, ktoré podporujeOZ – Inštitút agrárnej politiky EÚ má 40%obyvateľov na vidieku, SR 85 %- preto potrebuje prosperujúce pôdohospodárstvo; Slovensko potrebuje dlhodobú stabilnú agrárnu politiku, ako politickú doktrínu NR SR; už v roku 1993 NR SR konsenzom prijala rozvojovú koncepciu, nik nebol proti;

12. RIEŠENIE, ktoré podporujeOZ – Inštitút agrárnej politiky koncepcia vychádzala z kvantifikácie VÚPU, podľa ktorej slovenská krajina jeschopná poskytnúťpotravinový blahobyt pre 10 mil. obyvateľov; v roku 2007 vláda prerokovala prognózu s 50% potenciálom rastu produkcie; a s rastom zamestnanosti o130 tisíc pracovných miest a uložila ju aktualizovať v roku 2011;

13. RIEŠENIE, ktoré podporujeOZ – Inštitút agrárnej politiky Podľa prognózy sú možné3 scenáre: základný scenár(zisk 54,2 mil. Eur) v kontinuite súčasných trendov; rozvojový scenár(zisk 442,5 mil. Eur) prosperujúceho pôdohospodárstva ako /prioritného/ odvetvia s vyrovnanými podporami a ochranou pred konkurenciou; liberálny scenár(strata – 251,3 mil. Eur) postavený na liberalizácii /odbúravaní podpôr a ochrany/ až po úplnú liberalizáciu – PROGRAM SÚČASNEJ VLÁDY SR;

14. 3 možnosti budúceho smerovania SPP

15. Návrhy DG AGRI Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka – navrhlo zachovanie súčasnej dvojpilierovej štruktúry SPP: • I. pilier– je zameraný na podporu vstupov a trhové opatrenia; • zabezpečuje základ podpory pre všetkých farmárov; • členské štáty sú povinné implementovať opatrenia v rámci tohto piliera; • nie je prípustné žiadne kofinancovanie;

16. Návrhy DG AGRI II. pilier SPP pozostáva z cielených opatrení: • na zabezpečenie špecifických environmentálnych verejných služieb; • zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho a lesníckeho sektoru • podporu diverzifikácie ekonomickej aktivity a kvality života vo vidieckych oblastiach. • Tieto opatrenia sú prevažne dobrovoľné a zmluvné;

17. Návrhy DG AGRI (II.pilier) • členské štáty majú vysoký stupeň flexibility v tvorbe opatrení založený na národných a regionálnych špecifických potrebách, ale odrážajúci priority EÚ; • opatrenia v II.pilieri sú spolufinancované členskými štátmi;

18. DG AGRI – návrh prvkov budúcej SPP • DG AGRI navrhuje, aby súčasťou reformovanej SPP boli tieto prvky: • rovnejšie prerozdelenie priamych podpôr; • ekologizáciu, resp. „ozeleňovanie“ priamych platieb; • aktívni farmári;

19. DG AGRI – návrh prvkov budúcej SPP • zastropovanie úrovne priamych platieb; • zjednodušená schéma pre malých farmárov; • rozvoj teritoriálnej dimenzie;

20. Neformálne stretnutie ministrov • Takmer všetci ministri sa zhodli na tom, aby sa I. pilier stal „zelenší“(viac orientovaný na environmentálne výzvy) a súhlasili s myšlienkou presunu environmentálnych platieb do I. piliera; • Komisár Ciolos tiež navrhol, aby sa platby LFA stali súčasťou I. piliera;

21. Neformálne stretnutie ministrov • II. pilier by sa mal stať akýmsi doplnkom I. piliera a mohol by slúžiť ako nástroj na prispôsobovanie SPP individuálnym potrebám ČŠ;

22. Rozdelenie výdavkov SPP medzi oba piliere (v roku 2009)

23. Neformálne stretnutie ministrov • ministri EÚ-15 podporili, aby výšky priamych platieb boli spravodlivejšie, ale nie rovnaké; • požadujú zohľadňovať nákladové faktory, aby bolo možne rozlišovať a prispôsobovať priame platby pre jednotlivé štáty podľa ich ekonomickej situácie; (uvažuje sa tiež o „koeficiente kúpnej sily“, rozlohe pôdy, zamestnanosti, produkčných podmienkach)

24. ...isté však je, že musí dôjsť k prerozdeleniu finančných prostriedkov. Veľkosť prerozdelenia bude závislá na celkovom objeme finančných prostriedkov vyčlenených na SPP;

25. Výdavky na SPP a priebeh reformy SPP (stále ceny v roku 2007)

26. Čo je pre SR problematické? • za kľúčovú otázku pre SR pokladáme capping, t.j. zastropovanie príjmov pre farmy; • je to problematika, ktorá sa týka najmä veľkých fariem (tie sa v rámci EÚ nachádzajú najmä na Slovensku, v Českej republike, či východnom Nemecku); • Na Slovensku totiž hospodárime na farmách s priemernou výmerou 135 ha, v Česku priemerná výmera farmy predstavuje 84 hektárov, pritom priemer EÚ je iba 13 hektárov; • Nehovoriac o tom, že až 70% fariem v EÚ má veľkosť do 5 ha!

27. Čo je pre SR problematické? • Neustále sa zdôrazňuje orientácia podpory na tzv. aktívnych farmárov, pritom nikto nepovedal, kto to AKTÍVNY FARMÁR je; • Komisár Ciolos napr. uviedol, že ním nebude ten, ktorý iba udržiava pôdu v dobrých environmentálnych podmienkach – EK tým chce zabrániť veľkým nepoľnohospodárskym korporáciám bohatnúť na priamych platbách; • V dôsledku toho zrejme dôjde k úprave GAEC-u;

28. Čo je pre SR problematické? • Žiadame zavedenie stropu pre štátnu pomoc; • rakúsky farmár poberá v súčasnosti 277 eur/ha v rámci štátnej pomoci, slovenský farmár iba cca 5 eur/ha; • ak spočítame sumy financií, ktoré som uviedol - rakúsky farmár dostáva 519+277 = 796 eur/ha; slovenský farmár 239+5=244 eur/ha - čo je iba 31% príjmu rakúskeho farmára;

29. Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou Kvalifikovaná väčšina je dosiahnutá – ak najmenej 255 hlasov odovzdaných je „ZA“ - čo je 73,9% z celkového počtu

30. ZASTROPOVANIE PRÍJMOV Európska komisia navrhuje taký systém limitovania stropu: • ktorý bude závislí od počtu pracovníkovv jednotlivých poľnohosp. podnikoch; • a taktiež od usilovnosti podnikov v súvislosti s uplatňovaním tzv. zozeleňovania;

31. ZASTROPOVANIE PRÍJMOV Ostatná pracovná verzia - je EK pripravená v tom duchu: • že peniaze, ktoré sa uvoľnia stanovením stropu, zostanú danej krajine k dispozícii; • a tá ich bude môcťvyužiť na modernizáciu poľnohospodárstva; • a samozrejme takto uvoľnené financie budú môcť následne využiť aj veľké poľnohosp. podniky;

32. ZASTROPOVANIE PRÍJMOV • Slovenská republika je proti kráteniu priamych platieb v závislosti od stanoveného stropu; • takýmto návrhom budú znevýhodnené určité členské štáty pre ich historické štruktúry; • Komisia prezentovala takýto cieľ už v minulosti – za účelom vylúčenia prijímateľov pomoci – ako holandské letisko Schiphol, golfové kurty, atď. • vylúčenie takýchto príjemcov je však možné urobiť cez definíciu AKTÍVNEHO FARMÁRA;

33. ZASTROPOVANIE PRÍJMOV • Slovenská republika v prípade, že dôjde ku kráteniu priamych platieb, požaduje, aby tieto finančné prostriedky mohli byť použité podľa čl.68 (osobitná podpora) nariadenia Rady (ES) č.73/2009; • tento článok však požaduje rozšíriť o podporu monogastrických zvierat;

34. Budúca SPP - veci na diskusiu • Ako by sa mala vyvíjaťpriemerná úroveň platieb pre farmárov v EÚ? Malo by existovať prepojenie medzi priamymi platbami a vývojom cien poľnohospodárskych komodít na medzinárodných trhoch? • DG Agri navrhuje horný limit pre úroveň priamych platieb, ktoré môže akýkoľvek individuálny farmár poberať (zastropovanie). Ako by sa táto úroveň mala tvoriť a ako by sa mali použiť usporené prostriedky?

35. Budúca SPP - veci na diskusiu • Ako by sa mali vyvíjaťschémy špecifických trhových opatrení (napríklad vývozné náhrady, schémy pre mlieko a ovocie alebo programy pre odkázané osoby)?

36. Budúca SPP - veci na diskusiu • V súčasnosti sa úroveň priamych platieb na hektár značne líši medzi jednotlivými členskými štátmi. Znížením rozdielov v týchto úrovniach – napríklad znížením najvyšších úrovní a zvýšením najnižších alebo proporcionálnym spôsobom vrátane použitia rozumnej redukcie priemernej úrovne priamych platieb – je nevyhnutné pre dosiahnutie rovnejšej distribúcie finančnej podpory. Ako by mal byť tento rozdiel zúžený a akým tempom?

37. Budúca SPP - veci na diskusiu • Jasné kritériá a primeraná úroveň ekologizácie priamych platieb (okrem existujúcich povinností krížového plnenia) sa vyžaduje na zaistenie skutočných výsledkov v zmysle environmentálnych a klimatických cieľov EÚ, bez toho, aby sa podcenili základné ciele podpory príjmov. Aký podiel platieb by mal byť predmetom „ozeleňovania“?

38. Diskusia o SPP v rámci EÚ • ukončenie diskusie o SPP by sa malo udiať pod maďarským predsedníctvom; • malo sa tak malo stať v marci 2011; • legislatívne návrhy EK pôvodne mali byť pripravené do júla 2011; • nový termín – jeseň 2011;

39. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ!