Te ria soci lnej pr ce
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 41

Teória sociálnej práce PowerPoint PPT Presentation


  • 96 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

Teória sociálnej práce. Spracované podľa Matoušek a kol: Základy sociální práce. Súčasné poňatie a dilemy disciplíny.

Download Presentation

Teória sociálnej práce

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Te ria soci lnej pr ce

Teria socilnej prce

Spracovan poda Matouek a kol: Zklady sociln prce


S asn po atie a dilemy discipl ny

Sasn poatie a dilemy disciplny

Mnoh autori sa poksili vymedzi obsah, poatie a ciele SP, ale len niektor z navrhovanch definci poslili k ohranieniu profesionlneho poa SP. Nejasnosti o povahe, ele a kompetencich SP pretrvvaj a s posilovan nedostatkom odbornej diskusie v naich podmienkach.

Treba venova pozornos otzkam:

o je vlastne socilna prca?

Ak s ciele SP?

m je SP charakteristick?

Ak je predmet jej innosti?

Odliuje sa nejako od inch pomhajcich profesi?


Poslanie a cie sp

Poslanie a cie SP

Lia sa v rznych dobch, tak aj v zvislosti na teoretickom, spoloenskom a kultrnom kontexte.

Starie defincie:

SP je proste to, o robia socilni pracovnci

Hanvey a Philpot, 1996: SP je asto to, o in zdravotn sestry, lekri, polcia at., nerobia

Jordan: socilni pracovnci s presveden, e najvlastnejm cieom SP je pomha klientom, na druhej strane, najm politici povauj za cie SP socilnu kontrolu a rieenie i prevenciu socilnych problmov (pomoc versus kontrola)

Web, Winstow 1987: Ciele SP: 1. kontrola, 2. podpora zmeny ( idivdua, socilnych vzahov, socilneho prostredia), 3. socilne zachovanie (pomoc pri zachovan akceptovatenho spsobu ivota tch, ktor toho nie s schopn vlastnmi silami)


Koncept soci lneho fungovania

Koncept socilneho fungovania

Ciele socilnej prce chpeme dnes cez koncept socilneho fungovania:

Sheafor, Horejsi a Horejsi, 2000: 1.Pomha jednotlivcom a socilnym systmom zlepova ich socilne fungovanie 2. meni socilne podmienky tak, aby chrnili tchto jednotlivcov a systmy pred akosami vo fungovan

Navrtil, 2000: Cieom SP je podpora socilneho fungovania klienta v situcii, kde ja tak potreba bu skupinove, alebo individulne vnman a vyjadren. SP sa profesionlne zaober udskmi vzahmi v svislosti s vkonom socilnych rol.

Nrodn asocicia socilnych pracovnkov (USA) 1973:

Socilna prca je profesionlna aktivita zameran na pomhanie jednotlivcom, skupinm i komunitm zlepi alebo obnovi ich schopnos socilneho fungovania a na tvorbu spoloenskch podmienok priaznivch pre tento cie.


Te ria soci lnej pr ce

Holandsk asocicia socilnych pracovnkov (1987) definuje ciele SP takto:

Funkciou socilneho pracovnka je pomha uom, ktor sa pokaj riei a zvldnu problmy vo fungovan, v interakcich s ich socilnym prostredm. Prostrednctvom svojej pomoci sa socilny pracovnk sna zlepi spsob, ktorm udia socilne funguj, alebo vzahy medzi umi a ich socilnym prostredm.


Mnohozna nos term nu soci lne fungovanie

Mnohoznanos termnu socilne fungovanie

Bartlettov 1970 v knihe The common base of social work practice nm oznauje interakcie, ktor prebiehaj medzi poiadavkami prostredia a umi.

Zvldanie sa tka udskho silia riei situcie, ktor mu by vnman ako socilne lohy, ivotn situcie alebo problmy ivota. Vnman s umi ako tlaky zo svojho socilneho prostredia. Spojuje ich socilna interakcia.

Vnma otzku individulnej alebo skupinovej schopnosti riei problmy, ale aj otzku socilneho kontextu, v ktorom sa to deje. Pre oznaenie tejto schopnosti ud riei vlastn problmy pouva Bartlettov termn zvldanie alebo schopnos zvlda.

Kontext, v ktorom sa pokaj udia svoje problmy zvlda, popisuje termnom poiadavky prostredia


Te ria soci lnej pr ce

Navrtil a Musil, 2000: socilne fungovanie je komplex nasledujcich skutonost:

  • udia a prostredie s v trvalej interakcii

  • Prostredie kladie na loveka urt poiadavky oakvania, na ktor mus lovek reagova

  • Medzi poiadavkami prostredia a lovekom je obvykle rovnovha, ak to udia nezvldaj, vznik nerovnovha, problm

    4. Niektor udia s schopn si s problmom poradisami, in tto schopnos nemaj, problmov situciu nezvldaj

    5. Prinou problmov alebo ich nezvldania me by jednak nedostatok zrunost na strane klienta, ako aj neprimeranos poiadaviek prostredia voi nemu

    6. Predmetom intervencie socilneho pracovnka je interakcia medzi spsobilosou klienta zvlda a tm, o od neho prostredie oakva. Jeho cieom je podporova socilne fungovanie klienta tm, e mu pomha obnovi alebo udrova rovnovhu medzi viac i menej dostatonou kapacitou zvldania a tejto kapacite viac i menej primeranmi poiadavkami prostredia.


Te ria soci lnej pr ce

Longres 1995: vymedzuje socilne fungovanie ako: socilnu pohodu, zvl vo vzahu ku schopnosti jednotlivca zvlda rolov oakvania pridruen k jeho konkrtnej roli a statusu

Carlton, 1984:

Schopnos ud riei lohy kadodennho ivota a angaova sa vo vzahoch k inm uom spsobom, ktor je uspokojiv ako pre nich samotnch, tak pre inch a zodpoved potrebm organizovanej komunity.


Te ria soci lnej pr ce

Barker 1995 v slovnku socilnej prce, ktor vydala americk Nrodn asocicia socilnych pracovnkov (NASW), definuje socilne fungovanie nasledovne:

Naplnenie rol loveka v spolonosti, vo vzahu k uom v bezprostrednom socilnom okol i vo vzahu k sebe sammu. Toto fungovanie zahruje uspokojovanie potrieb tak zkladnch, tak tch, na ktorch zvis jeho uplatnenie v spolonosti. udsk potreby zahaj :

  • Telesn aspekty: jedlo, prstreie, bezpeie, zdravotn starostlivos a ochranu

  • Osobn naplnenie: vzdelanie, odpoinok, hodnoty, estetika, nboenstvo, dosiahnutie spechu

  • Emocionlne potreby: pocit spolupatrinosti, vzjomn starostlivos, spoloenstvo

  • Adekvtne sebaponmanie: sebadvera, sebacta a osobn identita

    Socilni pracovnci povauj za jednu zo svojich najvznamnejch rol pomha jednotlivcom, skupinm i komunitm zlepi alebo obnovi ich schopnos socilneho fungovania.


Paradigmy soci lnej pr ce

Paradigmy socilnej prce

V 20. stor. sa vykrytalizovali 3 odlin prstupy, ktor Payne, 1997, oznauje ako mal paradigmy.

  • SP ako terapeutick pomoc (terapeutick paradigma)- za hlavn faktor socineho fungovania sa povauje duevn zdravie a pohoda loveka. SP sa chpe ako terapeutick intervencia, ktor si kladie za cie pomc jednotlivcom, skupinm a komunitm zabezpei psychosocilnu pohodu. Prostriedkom je podpora a uahovanie ich rozvoja.. Draz sa kladie na komunikciu a budovanie vzahu. Interakcia s druhmi obohacuje vetkch astnkov. Komunikciou mu udia zska viac kontroly nad vlastnmi pocitmi a spsobom ivota. Prkladom je Rogersova humanitn koncepcia. Profesionlna vbava soc. pracovnka sa opiera psychologick znalosti a o terapeutick vcvik.


Te ria soci lnej pr ce

2. SP ako reforma spoloenskho prostredia: (reformn paradigma)

Socilne fungovanie sa spja s vziou spoloenskej rovnosti v rznych dimenzich spoloenskho ivota, s ohadom na spoloensk triedy, gender, vekov skupiny a pod. Predstava, e podporou a spoluprcou uritej spoloenskej skupiny pomu utlanm zska vplyv nad vlastnmi ivotmi. SP sa zameriava na zmocovanie (empowerment) jednotlivcov a skupn, usiluje sa o zvenie podielu klientov na tvorbe a zmench spoloenskch intitci.. Hovor sa o elitch, ktor akumuluj a obnovuj spoloensk moc a zdroje na svoj prospech.. Tak vznik tlak jednch nad druhmi. SP sa sna o budovanie spolonosti na rovnostrskych princpoch. Osobn a socilny rozvoj za nerovnch spoloenskch podmienok sa ned vbec dosiahnu.. Mus djs k signifikantnej spoloenskej zmene. Ostatn poatia SP podporuj poda tohto konceptu sasn spoloensk poriadok a tm aj zujmy elt. Napr. trukturlny model Middelman, Goldberg, Wood, 1974, 1989. Vzdelanos a vbava soc. Pracovnka je v oblasti politolgie, socilnej filozofie a sociolgie.


Te ria soci lnej pr ce

3. Poradensk paradigma (socilno-prvna pomoc)

Socilne fungovanie zvis na schopnosti zvlda problmy a na prstupe k zodpovedajcim informcim a slubm. SP sa chpe ako jeden z aspektov systmu socilnych sluieb. Ide predovetkm o pomoc klientom, vychdza v strety individulnym potrebm, poskytovanie informci, kvalifikovanm poradenstvom, sprstupovanm zdrojov a mediciou. Intitcie je treba zmeni, aby viac vyhovovali potrebm obanov.. Zdrazuje potrebu osobnho a komunitnho rastu.. V praxi sa zameriava na mal, individulne zmeny, ktor bezprostredne neved k vej socilnej zmene. Naprklad kolovo orientovan prstup prce s klientom. Teoretick zzemie poskytuje kombincia psycholgie, sociolgie a prva.


Te ria soci lnej pr ce

Stpenci rznych paradigiem s voi sebe vemi kritick. Maj vak aj styn plochy.

Terapeutick a reformn prstup sa usiluje o zmenu a rozvoj, socilno-prvna pomoc a terapeutick prstup na prcu s indivduom.

Okrem paradigiem existuj i tzv. praktick terie , napr. teria radiklna, antiopresvna, zmocujca.


Dilemy sp

Dilemy SP

  • V socilnej prci v 19. a 20. storo sa objavia cel rad protichodnch tendenci, ktor sa daj oznai ako vvojov dilemy.

  • Formalizcia SP: v procese vvoja sa oslabuje prirodzen innos jednotlivca, rodiny a inch spoloenstiev, stva sa predmetom formalizovanho, financovanho a centralizovanho silia. Intitucionalizcia, racionalita, efektivita


Te ria soci lnej pr ce

  • priebehu tohto vvoja vznikla pochybnos, i takto formalizovan socilna prca m schopnos riei problmy klienta. Snaha o deformalizciu: Nvrat SP priamo do rk socilneho pracovnka, ktor ju vykonva na zklade licencie, konkrtna pomoc sa uskutouje v prirodzenom prostred klienta, v domcnosti, s pomocou rodiny. Rozvoj nettneho sektora.


Profesionaliz cia a deprofesionaliz cia

Profesionalizcia a deprofesionalizcia.

Profesionalizcia uritho zamestnania znamen, e profesionlna skupina sa usiluje o kontrolu, snaha typizova a tandardizova prcu.

Procesy prebiehajce v SP:

  • Vznik novch foriem vzahov medzi soc. pracovnkmi a klientmi

  • Ovplyvovanie rozhodovania o vhodnch metdach poskytovania sluieb a smeru budceho vvoja praxe tzv. vekou spolonosou prostrednctvom tvorby organizovanch profesnch asocici a odbornho kolstva

  • Budovanie istho profesnho statusu v hierarchii ostatnch profesi

  • Tvorba profesnho etickho systmu

  • Existencia jurisdiknch polemk o rozsahu kompetenci medzi prbuznmi profesiami


Te ria soci lnej pr ce

Alternatvna socilna prca poaduje deprofesionalizciu, ktor m otvori prstup k SP aj laikom. Socilne sluby poskytovan priatemi, rodinou a dobrovonkmi s poda tohto prstupu ovea efektvnejie a ved k lepm vsledkom.


Normat vnos a nenormat vnos

Normatvnos a nenormatvnos

SP sa stanovila ako profesia pomhajca uom stojacim mimo vinov spolonos, Tm sa prihlsila k normatvnemu princpu.

Poda marxistov je to boj proti etablovanej majoritnej spolonosti.


Pomoc a soci lna kontrola

Pomoc a socilna kontrola

Urit as soc. Pracovnkov je presveden, e najvlastnejm ciem SP je pomoc klientom.

In s presveden, e cieom SP je socilna kontrola (politici).


Polyvalencia a pecaliz cia

Polyvalencia a pecalizcia

Polyvalencia soc. Pracovnk v rmci svojej zemnej kompetencie poskytuje sluby klientom v najrozmanitejch ivotnch situcich, riei problmy mladistvch i dospelch delikventov, obanov invalidnch, starch, intervenuje v rodinch s demi.

pecializcia vyjadruje tak poatie SP, pri ktorom so, pracovnk v rmci svojho profesionlneho psobenia zaober len uritm socilnym problmom alebo jednm z jeho aspektov.


Soci lna pr ca ako veda i umenie

Socilna prca ako veda i umenie

SP je umenm, ktor vyaduje vek klu schopnost: porozumenie pre potreby inch, schopnos pomha uom tak, aby sa na pomoci nestali zvisl.

SP je tie vedou, ktor m svoje terie a alej vytvra nov terie vysvetujce vznik a rieenie individulnych, skupinovch a komunitnch problmov.

Osobnostn predpoklady soc. Pracovnka, ako je talent, tvorivos s zkladom. Bez vzdelania a kultivcie svoo talentu vak nevysta. Dnen komplikovan spoloensk pomery vyaduj odborn prpravu najvyej kvality. Nejde len o prost vedomosti, ide o schopnos pracova s informciami a tvoriv uplatovanie osvojench zrunost.


Druhy te ri v sp

Druhy teri v SP

Pouvanie terie v prvom rade uahuje prax, pretoe pecifikuje, o mme robi, ako a preo. Pomhajci pracovnk tak nvody potrebuje. Je vek rozdiel, i sa jeho intervencia uskutouje na zklade domienok, pocitov, alebo i jedn pouene na zklade kompaktnho teoretickho rmca. Snaha pomha uom bez presnho porozumenia ich akost, bez znalost metodickch postupov me by nebezpen. Me ohrozova klientov, v prpade vh projektov i cel spolonos.


Te ria soci lnej pr ce

Hoci socilna prca erp z rznych vednch odborov, teria asto vychdza z nich, originalita odboru spova vo zvltnom spsobe vyuitia terie v adaptcii teoretickch modelov pre rieenie problmov klientov. Dochdza k dotvraniu teri tak, aby bolo mon vnma loveka ako celistv bytos zakotven v prostred. SP sa vyznauje schopnosou integrova, vyuva a modifikova rznorod poznatky v snahe pomha uom pri podpore, prp. obnove ich socilneho fungovania.


Humanistick a existenci lne modely sp

Humanistick a existencilne modely SP

Predpokladaj, e nzory postoje a interpretcie kadho jednotlivca s platn a cenn. Socilny pracovnk pomha odhaova rzne vznamy jeho sksenost.

Zmena sa chpe ako kontinuum, malmi zmenami sa buduje zmena vek. Ku klientovmu socilnemu zzemiu a k jeho osobnm potencim sa pristupuje ako k prostriedku rieenia problmovej situcie. S klientom sa jedn partnersky, ako s expertom na jeho vlastn ivot.

K humanistickm a existencilnym kolm sa pota napr. Rogersova terapia orientovan na klienta, Franklova logoterapia, existencilna analza. K sasnm autorom patria Thompson, Krill, Lukasov, May a Schneider ako existencilny smer a transakn analza Erika Berneho ako predstavitea humanistickho prstupu.


Humanizmus v soci lnej pr ci

Humanizmus v socilnej prci

Prstup orientovan na klienta- najvznamnej autor je Carl R. Rogers, ktor najviac ovplyvnil socilnu prcu. Psob hlavne tam, kde sasou SP je poradensk a terapeutick innos. K jeh prnosu patr zistenie tkajce sa podmienok spenej prce s klientom. Kov podmienky svisia s tm, akm spsobom pristupuje socilny pracovnk ku klientovi a ako tento vzah vnma klient. Poda Rogersa je podstatn, aby pomhajci pracovnk v terapeutickom vzahu usiloval o kongruenciu a pravdivos, bezpodmienen sptn vzbu a empatiu.


Te ria soci lnej pr ce

Kongruencia a pravdivos znamen, e pomhajci pracovnk m jedna v slade so svojm prevanm. Vo vzahu ku klientovi vystupuje ako skuton osoba, nejde o pouitie uritej techniky, ale o zdieanie vzahu.

Bezpodmienen pozitvna sptn vzba (bezvhradn prijatie) vyjadruje silie pomhajceho pracovnka o prijmanie klientovej osobnosti bez hodnotenia jeho postojov a chovania.

Empatia je snaha preva a chpa klientovu situciu jeho oami. alej m by prstup socilneho pracovnka poda Rogersa nedirektvny a nehodnotiaci, jeho sasou m by aktvne naslchanie a autentick priatestvo. Rogersovo poatie pomhajceho vzahu a jeho dimenzi patr dnes k zkladnm poznatkom, ktor sa v SP iroko uplatuj. Vskumy potvrdili, e tento prstup m skutone vznamn lohu.

Rogers predpoklad klientovu jedinenos, odmieta diagnzu a klasifkciu podmienok.. Osobnos loveka chpe ako proces, osonos je neustle vo vvoji a nikdy nie je celkom hotov.


Te ria soci lnej pr ce

Rogers charakterizuje udsk osobnos:

  • lovek m prvo na vlastn dstojnos a rozvoj, jeho podstata je prirodzene dobr, udsk osobnos treba repektova

  • lovek je schopn uvedomova si svoje vlastn hodnoty a riadi sa nimi, by zodpovedn k sebe aj k druhm

  • lovek je schopn usporiada a hodnoti svoje vlastn pocity, mylienky a chovanie

  • lovek je schopn sa sm rozvja a utvra svoje pozitvne vlastnosti

  • lovek je schopn kontruktvnej zmeny a osobnostnho vvoja na pln uspokojenie svojho ivota


Te ria soci lnej pr ce

Rogers prisudzoval udskmu bytiu principilnu slobodu. Zitok slobody m vznamn terapeutick efekt.


Existenci lna anal za a logoterapia

Existencilna analza a logoterapia

Zaloil ju V. E. Frankl. Vychdza z tzy, e zkladnou udskou potrebou je va ku zmyslu. V prpade, e tto potreba zostva nenaplnen, mu vznika psychick, somatick i socilne problmy. Predmetom zujmu logoterapeuta s predovetkm zitky bezzmyslovosti, ktor s oznaovan ako existenilne vkuum. Frankl predpoklad, e v dsledku existencilnej frustrcie neschopnosti njs zmysel sa me vyvin problmov chovanie : uvanie drog, kriminalita, agresivita, rizikov sexulne chovanie at. Vznik existencilneho vkua je poda Frankla spojen s tm, e lovek opustil ru intinktov a pustil tradcie vlastnej kultry. Jeho intinkty mu u nehovoria, o mus robi a nie je pre neho vodtkom ani tradcia. lovek nevie o chce a dokonca ani to, o by chcie mal. Preto sa udia utiekaj ku konformite s masovou kultrou alebo sa nechvaj spta totalitarizmom, ktor m dnes mnoho podb sekty, politick extrmizmus. Oboje je vrazom rezigncie na vlastn slobodu a zodpovednos.


Te ria soci lnej pr ce

Sloboda poda Frankla je zkladnou charakteristikou udskej existencie. Existuje sloboda od a sloboda -k.

Sloboda od je snaha by nezvisl : na uoch, intitcich, socilnych podmienkach,

Sloboda k nieomu je zodpovednos : voi uom, intitcim... V tejto slobode k sa lovek dobrovone podriauje zkonu. Takto ns zodpovednos vdy nejako prepja s vym rdom (legislatvny systm, rodinn puto, priatesk vzahy, nboenstvo) a je sptnou vzbou naej slobody -od.

Kovou otzkou existencilnej analzy a logoterapie je otzka zmyslu udskho ivota. lovek sa poda Frankla vlastne vbec nem pta: Ak m ivot zmysel? Lebo otzky vyslovuje ivot sm a naou lohou je len odpoveda. Otzkami mieni rozmanit ivotn situcie, do ktorch sa lovek behom ivota dostva. Nae reakcie, postoje, chovanie s potm odpovede.


Te ria soci lnej pr ce

Zmysel kadej ivotnej situcie m subjektvnu a objektvnu zloku. Subjektvna znamen, e neexistuje jedin zmysel pre vetkch, ale pre kadho loveka je zmysel in, ete premenliv poda situcie.. lohou loveka v kadej situcii je zachyti a pochopi jej zmysel. Zmysel situcie je danosou objektvnou zlokou zmyslu. Zmysel situcie je akoby hdankou s jedinm sprvnym rieenm pre kadho loveka.

Zmysel poda Frankla lovek nachdza predovetkm uskutoovanm hodnt.


Te ria soci lnej pr ce

Zatia o zmysel je viazan na jedinenos situcie, hodnoty s plan veobecne. Del ich na hodnoty tvoriv, zitkov a postojov.

Tvoriv hodnoty sa najastejie realizuj prcou. S to aktivity, ktor pretvraj vonkaj svet. Nie je podstatn, o lovek rob, ale ako to rob. Podstatn je spsob, ako lovek prcu vykonva: S nasadenm bez zujmu, poctivo nepoctivo.

Hodnoty zitkov sa realizuj skorej v prijman vonkajieho sveta. Je to prevanie spojen s vnmanm prrody, umenia, vzahu.

Hodnoty postojov sa realizuj v osudovch situcich, ktor nie s ovplyvniten. V takch situcich me lovek uskutoni hodnotn vkon tm, e prijme svoje utrpenie (Frankl to charakterizuje slovami vzia na seba svoj kr). Urit ivotn okolnosti (nemoc, raz) mu spsobi, e lovek strat monos realizova tvoriv a zitkov hodnoty. Postojov hodnoty vak me uskutoova, pokia dcha a je pri vedom.


Te ria soci lnej pr ce

Otzkam utrpenia Frankl venoval vek pozornos. udsk ivot sa poda neho napluje nielen v radosti, ale aj v utrpen. Nespenos ivota z hadiska sveta neznamen jeho bezzmyslovos. Slas neme zmysel ivotu da, o znamen, e ani jej nedostatok neme zmysel ivotu vzia. Utrpenie dokonca vytvra plodn naptie tm, e dva loveku pocti rozdiel medzi tm, o je a o m by.

Napr. trchlenie za zomrelm sa mus z hadiska zdravho rozumu javi ako neuiton. Trpi sa niem, o je nenvratne straten, sa jav ako zbyton. Pre loveka vak m trchlenie, smtok a tos nenahraditen vznam. Umouje mu adaptova sa na zmenu, ku ktorej v jeho ivote prilo. Podobn zmysel m ndza a nuda. Nuda je tu preto, aby sme sa vyhli ninerobeniu. Ndza je signl, vzva. Boles je v biologickej rovine strkyou integrity organizmu, v rovine duevnej a duchovnej m analogick lohu, chrni loveka pred duevnou strnulosou. V utrpen zrejeme a rastieme, lovek, ktor sa poka vyhn neastiu, otupi pocit bolesti, neodstrauje prinu, ale len stav neprjemnosti. Rozptlenm a otupnem sa len hr na neexistenciu bolesti a utek pred ou.

Pokia trpme, zostvame duevne naive. Poda Frankla utrpenie prinle k zmyslulnmu ivotu rovnako ako osud a smr.


Te ria soci lnej pr ce

udsk osud m poda Frankla dimenziu biologick- vroden dispozcie, psychologick napr. duevn choroby a sociologick socilne pomery. Logoterapia vychdza z predpokladu, e lovek m voi vetkm tmto aspektom osudu slobodu.

BioIogick, psychologick ani sociologick zkony nemu determinova loveka a jeho chovanie. Nemu ho toti zbavi jeho slobodnej vle. lovek sa me voi osudu slobodne rozhodn. Aj dokonca v prostred koncentranho tbora je schopn utvra svoju vlastn existenciu.


Te ria soci lnej pr ce

Optimistick postoj k smrti je poda Frankla umonen jeho pohadom na as. as je veda priestoru a zmyslu jednou z troch zkladnch sradnc bytia.

Budcnos v porovnan s minulosou a prtomnosou nie je podstatn, podstatn je predovetkm prtomnos a minulos.. Minulos je vak medzi nimi jedin prav skutonos. To o prejde z prtomnho do minulho, je v dialektickom zmysle sasne znien aj uchovan. Pominuten sa Franklovi javia len monosti, ktor sme mali pre uskutonenie hodnt, prleitosti k tvoreniu, prevaniu alebo utrpeniu. Ak sme ich vak uskutonili, u pominuten nie s. Stali sa skutonmi a s navdy, pre cel venos zakonzervovan.

Minul poda Frankla existuje nezvisle na naom vedom. Aj ke vetci zomrieme, minul zostane uchovan a bude navdy scnom. Vetko je pominuten a sasne tie ven. Vetko sa zveuje samo sebou, akonhle je uveden do asu nam ivotom. Nesieme zodpovednos za to o je zveovan tm, e sme to uviedli do asu.


Te ria soci lnej pr ce

Vetko minul sa stva nam osudom. A aj napriek tomu je lovek slobodn aj voi minulmu. lovek m vonos prija minulos fatalisticky, alebo sa z nej poui. Nezmenitenos minulho burcuje udsk slobodu a m by vzvou k zodpovednmu konaniu.

Vetko, o sme preili, urobili alebo vytrpeli, sa poda Frankla zachytva do protokolu sveta. Tento protokol sa neme strati.

Frankl pe:

Obvykle lovek vid len strnisko pominutenosti, o vak prehliada, s pln stodoly minulosti. Tm, e sa to stalo minulm, nie je toti ni nenvratne straten, ba skorej je vetko nestratiten uchovan. Ni sa ned odstrni zo sveta, o sa raz stalo. Nezle potom vetko tm viac na tom, aby to bolo do sveta vytvoren?


Te ria soci lnej pr ce

Otzky okolo smrti: v smrti lovek u nem ni k dispozcii, ani telo, ani duu. Dochdza k strate psychofyzickho Ja. o zostva, je len on sm, sm duch. lovek po smrti u nem iadne Ja, nem u vbec ni, je len samo bytie. lovek sa akoby stva filmom svojho ivota. Je teraz svojm preitm ivotom., stal sa svojou vlastnou histriou, ako tou, ktor sa mu stala, tak aj tou, ktor sm vytvoril.. A preto je tie svojm peklom alebo svojm nebom. Minulos loveka je vlastne jeho budcnosou. Do sveta sa okovek uvdza tm, e sme to uviedli do bytia v minulosti. Aj lovek sm sa uvdza do sveta nie narodenm, ale a smrou. Prirodzen umieranie preto patr k ivotu a uzatvra ho do zmysluplnho celku.


Te ria soci lnej pr ce

Zmern ukonenie ivota vo forme eutanzie alebo sebevrady, Frankl principilne odmieta. Trpiacim uom, uom neastnm kvli tomu, e nemaj partnera, s chudobn alebo chor, nemusme pomha zska partnera, lepiemu zrobku i zdraviu. V niektorch prpadoch je podstatnejie pomc tmto uom pochopi, e kus zmyslu ich ivota spova prve v tom, e svoje neastie vntorne prijm a prekonaj.

Logoterapia sa k loveku stavia ako k svojbytnmu subjektu, ako k bytosti obdarenej slobodou a zodpovednosou. Frankl podobne ako Rogers pomhajcich vyzva, aby sa od svojich klientov dokonca uili. Mnoh z klientov doku zna obrovsk utrpenie a to je dvod k ich obdivu. Logoterapia m by cestou cty ku klientoi, nie cestou k jeho pouovaniu.


Te ria soci lnej pr ce

Zkladnou metdou logoterapie je sokratovsk rozhovor. Formou otzok je klient veden k premaniu a prijatiu vlastnho ivota ako lohy. Neskr bol tento spsob prce nazvan ako modulcia postoja Lukasov, 1998. Rozhovor m pomc klientovi njs zmysluplnos prevanej situcie, pomc mu pri osvojen pozitvnych postojov k vlastnmu ivotu.

Za astm sa ned s, astie prichdza samo. podstata techniky dereflexie. Napr. prehnan usilovanie o sexulny vkon kon zlyhanm.Prehnan usilovanie o dosiahnutie iadceho ciea spenosti, slasti, astia, blokuje jeho dosiahnutie.


Humanistick po atie

Humanistick poatie

teda v socilnej prci s zrove vplyvn i okrajov.

  • Humanistick hodnoty sa stali vchodiskom viny etickch kdexov asocici socilnych pracovnkov v Eurpe i Amerike.

  • Jeho okrajovos spova v charaktere jeho uplatnenia- ako praktick teria sa v socilnej prci vemi nerozril. Je bene akceptovan ako filozofick pozcia. Podobne aj existencionalizmus pri prci s klientom vyuva len mlo socilnych pracovnkov.


Al ie modely

alie modely

Socilne psychologick a komunikan modely:

  • Teria rol

  • Etiketizan terie

  • Komunikan terie

    Systematick prstup

    Kognitvno-behaviorlne terie

    Prstup orientovan na lohy

    Antiopresvne prstupy

    Sociobiolgia

    Socilnoekologick model a fenomenologik tradcia

  • Ekologick model

  • Socilna ekolgia

  • Fenomenologick poatie

  • Koncept prirodzenho sveta

  • Tri zkladn pohyby udskho ivota

  • Prask kola psychickej deprivcie

  • Socilne fungovanie a metda PIE


  • Login