1 / 23

DRÁMA AKO LITERÁRNY DRUH

DRÁMA AKO LITERÁRNY DRUH. Charakteristika drámy. Názov pochádza z gréckeho slova draó , čo znamená činiť, konať, uskutočňovať . Základnou vlastnosťou drámy je dialogická forma, dramatický konflikt a neprítomnosť rozprávača. Dej prebieha pred očami divákov na divadelnej scéne .

pepin
Download Presentation

DRÁMA AKO LITERÁRNY DRUH

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. DRÁMA AKO LITERÁRNY DRUH

  2. Charakteristika drámy • Názov pochádza z gréckeho slova draó, čo znamená činiť, konať, uskutočňovať. • Základnou vlastnosťou drámy je dialogická forma, dramatický konflikt a neprítomnosť rozprávača. • Dej prebieha pred očami divákov na divadelnej scéne. • Dráma má spoločné znaky s epikou (dej) aj s lyrikou (postavy môžu vyjadrovať svoje pocity, nálady a myšlienky). • Medzi základné dramatické žánre patria : tragédia, komédia, fraška, činohra, bábková hra, rozhlasová hra, televízna hra, filmový scenár, opera, muzikál, pantomíma.

  3. Vznik drámy • Dráma vznikla v starovekom Gréckuz náboženských osláv Dionýza, boha plodnosti a vína. • Vyvinula sa z dialógu medzi hercom a zborom. Aischylos neskôr pridal druhého herca a Sofokles herca tretieho. • Išlo o spojenie slova, hudby a tanca. Priamočiary dej sa odohrával na jednom mieste, od rána do večera – jednota miesta, času a deja. • Herec hral viac postáv (muži hrali aj ženské roly). Herci vystupovali v maskách a v kostýmoch. Divadlo sa hralo v amfiteátroch. Predstavenia mohli sledovať iba muži, ženy smeli byť počas prestávok diváčkami komédií, ktoré sa vtedy nepovažovali za vysoký dramatický žáner.

  4. TRAGÉDIA • Z gréc. tragóidiá = capí spev (speváci boli pôvodne oblečení do kozích koží). • Najstarší dramatický žáner; hlavným znakom je boj jednotlivca alebo skupiny s nepriateľskými silami. • Postavy sú vždy výrazné osobnosti, hrdé a presved-čené o svojej pravde, za ktorú sú ochotné i umrieť. • Žijú pre svoje ideály, ktoré chcú presadiť, ale sú osamotené, preto sa im to nedarí. • Umierajú, lebo sa svojich ideálov nechcú vzdať.

  5. PREDSTAVITELIA • AISCHYLOS- zakladateľ gréckej tragédie; zameriaval sa na náboženské motívy; zachytával konflikt človeka a osudu. • SOFOKLES– najväčší grécky dramatik; zaviedol tretieho herca. Najvýznamnejším dielom je tragédia Antigona- zachytáva konflikt medzi „premenlivými“ zákonmi vládcov a večnými pravidlami morálky. • EURIPIDES– zameral sa na konflikt človeka s človekom; zaviedol na scénu aktuálne problémy aténskej spoločnosti.

  6. PREDSTAVITELIA • Veľký rozmach zaznamenal tento žáner v období renesancie v Anglicku – Shakespearove tragédie(Hamlet) a v období klasicizmu vo Francúzsku – tragédieP. Corneilla(Cid). • Tragédia vzniká sporadicky i v ďalších vývinových obdobiach literatúry. V slovenskej literatúre sa pokúsil o tragédiu P. O. Hviezdoslav(Herodes a Herodias). V medzivojnovom období boli najvýznamnejšími predstaviteľmi tohto žánru I. Stodola(Bačova žena) a J. Barč-Ivan(Matka).

  7. KOMÉDIA • Z gréc. kómódiá = spev veselého sprievodu; základný dramatický žáner, ktorého podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiechu diváka. • Konflikt je komický, lebo hlavný hrdina si buď určí nezmyselný a bezvýznamný cieľ, alebo si volí nepri-merané prostriedky na jeho dosiahnutie. • Komickosť môže byť charakterová (na zákl. charakteru postáv) a situačná (zakladá sa na grotesknosti situácie). • V porovnaní s tragédiou predstavovala každodennosť; reálny život v nej prevládal nad výnimočnosťou a vznešenosťou.

  8. PREDSTAVITELIA • ARISTOFANES bol najvýznamnejší antický tvorca komédií; je považovaný za zakladateľa politickej komédie. • Vo svojej tvorbe kritizoval politikov, vážených občanov mesta, rétorov aj sofistov. • Bol milovaný národom pre jeho schopnosť verne vykresliť život a city. • Najznámejším dielom je protivojnová satira Lysistrata.

  9. PREDSTAVITELIA • V období renesancie písal komédieW. Shakespeare (Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej) a v období klasicizmu dosiahol tento žáner vrchol v tvorbe Moliéra (Lakomec). Ďalší rozvoj nastal v 19. a v 20. storočí – N. V. Gogoľ,O. Wilde,G. B. Shaw. • K známym predstaviteľom komédie v slovenskej literatúre patria najmä J. Chalupka(Kocúrkovo), J. Záborský (Najdúch), J. Palárik(Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch), J. G. Tajovský(Ženský zákon) a I. Stodola(Jožko Púčik a jeho kariéra).

  10. ČINOHRA • Vyvíjala sa popri tragédii a komédii od 19. storočia. • Zobrazuje závažné spoločenské problémy. • Základom jej dramatického napätia bývajú rozpory medzi postavami. Rozpory sa prehlbujú, vyúsťujú do zrážky, ale na rozdiel od tragédie nedochádza k bezvýchodiskovým situáciám, ktoré by nevyhnutne museli končiť smrťou hrdinu. • Hrdinami sú bežní ľudia. • Z našej literatúry je známa Tajovského dráma Statky-zmätky.

  11. INSCENÁCIA • Premena literárneho diela(dramatického, hudobno-dramatického alebo scenára) na divadelnú alebo televíznu hru. Na tvorbe divadelnej hry sa zúčastňujú: • Dramatik – autor divadelnej hry, spisovateľ • Dramaturg – vyberá dramatické diela a vytvára tzv. dramaturgický plán divadla. • Režisér– vytvára celkovú koncepciu divadelného predstavenia. Vychádza predovšetkým zo scénických poznámok autora, ale využíva aj svoj pohľad na dielo, skúsenosti s hercami, ich osobitosťami...

  12. Scénický výtvarník– pripravuje scénu pre jednotlivé dejstvá. Vychádza zo scénických poznámok, ale aj z požiadaviek režiséra. • Skladateľ scénickej hudby– pripravuje hudbu pre jednotlivé dejstvá. • Navrhovatelia a realizátori kostýmov– pripravujú vhodné oblečenie pre hercov, ktoré musí zodpovedať predovšetkým dobovému charakteru dramatického diela. • Osvetľovači – pripravujú vhodné osvetlenie. Osvetlenie musí zodpovedať scéne, ale malo by podporovať a vytvárať rôzne efekty, predvádzané výjavy. • Vizážisti, maskéri– dokončujú úpravu hercov, dotvárajú výzor jednotlivých postáv. • Herci– stvárňujú na javisku postavy dramatického diela.

  13. Uvedenie divadelnej hry • Generálka – hlavná skúška pred premiérou. • Premiéra - prvé predstavenie divadelnej hry. Väčšinou sa jedná o veľmi slávnostnú udalosť. • Repríza- opakované predstavenie divadelnej hry. • Derniéra – posledné uvedenie divadelnej hry.

  14. Vonkajšia kompozícia divadelnej hry • Dejstvá– menšie úseky divadelnej hry, medzi ktorými sú prestávky. Dejstvá naznačujú zmenu prostredia, času... • Jednoaktovky – diela , ktoré sa skladajú len z jedného dejstva. • Výstup – úsek dejstva, v ktorom sa na javisku nezmení počet postáv. Nový počet postáv na javisku znamená nový výstup. • Monológ– samostatný prehovor postavy. Slúži na komentovanie istých udalostí, na vysvetlenie súvislostí... • Dialóg– rozhovor medzi dvoma alebo viacerými postavami. Musí mať najmenej dve repliky. • Replika – základná jednotka dialógu, prehovor jednej postavy.

  15. Vnútorná kompozícia divadelnej hry • Expozícia (úvodná časť) uvádza diváka do času a prostredia deja, oboznamuje ho s hlavnými predstaviteľmi. • Kolízia (zápletka, zauzľovanie deja) je udalosť s rozhodujúcim vplyvom na vývin a priebeh deja. • Krízaje dejová situácia, v ktorej vyvrcholí konflikt, dochádza k zrážke medzi hlavnými postavami. • Peripetia, čiže nečakaný dejový obrat. • Katastrofa, čiže riešenie konfliktu, rozuzlenie.

  16. Ďakujem za pozornosť Vypracovala: Mgr. Martina Demeterová

More Related