1 / 22

4 REKONŠTRUKCIA CIEST (STN 73 6101)

4 REKONŠTRUKCIA CIEST (STN 73 6101). 4.1 SMEROVÉ VEDENIE KATEGÓRIA CESTNEJ KOMUNIKÁCIE Pri návrhu kategórie sa zohľadňuje požiadavka plynulosti jazdy v ucelenom ťahu bez väčších a náhlych zmien priestorového usporiadania ovplyvňujúc cestovnú rýchlosť .

pearly
Download Presentation

4 REKONŠTRUKCIA CIEST (STN 73 6101)

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. 4 REKONŠTRUKCIA CIEST (STN 73 6101) 4.1 SMEROVÉ VEDENIE KATEGÓRIA CESTNEJ KOMUNIKÁCIE Pri návrhu kategórie sa zohľadňuje požiadavka plynulosti jazdy v ucelenom ťahu bez väčších a náhlych zmien priestorového usporiadania ovplyvňujúc cestovnú rýchlosť. RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  2. Na cestách s neobmedzeným prístupom treba zaistiť bezpečný pohyb peších a cyklistov. Nepostačujúcakategória znamená vždy nutnosť rekonštrukcie. Posúdenie kategórie cestnej komunikácie sa vykonáva z týchto stavebných a dopravných podmienok: • šírkové usporiadanie cestnej komunikácie • návrhová rýchlosť • možnosť predbiehania • veľkosť a dĺžka stúpania • podiel pomalých vozidiel v dopravnom prúde • podiel veľmi pomalých vozidiel v dopravnom prúde. 4.2 Smerové a výškové vedenie Posúdenie smerového vedenia trasycestnej komunikácie sa vykonáva pre priame úseky a oblúky, z ktorých je priemet trasy do pôdorysu vyjadrením smerových pomerov na cestnej komunikácii. Smerové prvky, najmä polomery a množstvo oblúkov má podstatný vplyv na jazdu cestných vozidiel, najmä z hľadiska rýchlosti. RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  3. Najmenšie dovolené polomery smerových oblúkov vo vzťahu k návrhovej rýchlosti (vyplývajú z kategórie) a k zatriedeniu sú určené vzorcom vn2 Ro = 0,3 m p kde R - je minimálny polomer v [m] vn - návrhová rýchlosť [km.h-1] p - dostredný sklon vozovky smerového oblúka [%] Ohodnotenie smerového vedenia trasy je možné súčtom veľkostí vrcholových uhlov príslušného úseku. Hodnota smerového vedenia trasy (Hsv ) sa vypočíta podľa vzťahu 1 +2 + 3 + ...n Hsv = /km LAB kde LAB - je dĺžka úseku (vrátane oblúkov) v km RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  4. km.h-1 vmax 200 vpriem 100 °/km 300 600 900 B α1 L2 α2 L3 L1 A Obr. 1 Schéma smerového vedenia trasy RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE Obr. 2 Vplyv smerového vedenia trasy na cestovnú rýchlosť vozidiel vmax – max. možná rýchlosť vzhľadom na smerové prvky trasy vpriem - priemerná cestovná rýchlosť

  5. Použitie priamky vo väzbe na smerový oblúk RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  6. 4.3 Výškové vedenie trasy Výškové vedenie trasy cestnej komunikácie je závislé od pozdĺžneho sklonu z hľadiska veľkosti a početnosti ich výskytu. Maximálna dovolená hodnota pozdĺžneho sklonu vzhľadom na kategóriu cestnej komunikácie je predpísaná v norme. Maximálne hodnoty výsledného sklonu sú pre diaľnicu 7,00 % rýchlostné cesty 7,50 %; dvojpruhové komunikácie v extraviláne 10,0 %. RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  7. h1 hn h2 L1 Najmenšie polomery vydutých a vypuklých zakružovacích oblúkov sú stanovené normou. Rekonštrukcia cestnej komunikácie by sa mala vykonať vtedy, ak hodnoty polomerov výškových oblúkov sú menšie ako minimálne hodnoty uvádzané normou. Ohodnotenie výškového vedenia trasy je možné vykonať súčtom absolútnych hodnôt jednotlivých prevýšení na príslušnom úseku. Hodnota výškového vedenia trasy (Hvv) sa vyjadrí vzťahom h1+h2+hi+...hn Hvv =  LAB kde hi - výška prevýšenia v stúpaní alebo klesaní [m] LAB - dĺžka úseku v km (nie zvislý priemet) RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  8. Rozhľadovépomerysa posudzujú z hľadiska bezpečnosti jazdy. Cestná komunikácia musí svojím smerovým a výškovým vedením umožňovať rozhľad pre zastavenie vozidla a na dvojpruhových komunikáciách i rozhľad pre predbiehanie vozidiel. Dĺžky rozhľadu pre zastavenie sú predpísané v norme pre rôzne návrhové rýchlosti a pozdĺžne sklony v rozmedzí 40 m (vn = 50 km.h-1) až po 340 m (vn = 140 km.h-1). Dĺžka rozhľadu pre predbiehanie má byť zabezpečená na čo najväčšej dĺžke komunikácie. Súvislý úsek bez rozhľadu pre predbiehanie v jednom dopravnom smere má byť čo najkratší a nemá prekročiť pri novostavbe dĺžku 500 m a pri rekonštrukcii 1 000 m, ak by rekonštrukčné práce nedosahovali nadmerné ekonomické náklady. Pre rozhľad na predbiehanie sa môže použiť riešenie: zväčšenie zemných, demolačných a podobných prác rozšírenie jazdného pásu o ďalšie jazdné pruhy v smere s nevyhovujúcim rozhľadom, pričom sa dĺžka rozhľadu na predbiehanie nahradí dĺžkou rozhľadu na zastavenie ak výhľadová intenzita dosiahne hodnotu 80 % a viac z hodnoty návrhovej RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  9. intenzity, navrhuje sa samostatný pruh, ktorý sa striedavo prideľuje k jednotlivým dopravným smerom; možnosť jeho využitia musí byť riadne označená dopravnými značkami zamedzenie predbiehania súvislou deliacou čiarou medzi obidvoma jazdnými pruhmi so zvislými dopravnými značkami “Zákaz predbiehania“. Súvislý úsek bez rozhľadu na predbiehanie v jednom dopravnom smere má byť čo najkratší a nemá presiahnuť dĺžku 500 m a pri rekonštrukciách ciest 1000 m, ak by riešenia spôsobili nadmerné zväčšenie ekonomickej náročnosti. Súčasne sa znižuje návrhová intenzita príslušnej kategórie cesty. Percentuálny podiel zabezpečených dĺžok rozhľadu na predbiehanie sa vypočíta z dĺžky cestného úseku, v ktorom je zachovaná najmenej tá istá návrhová rýchlosť príslušnej kategórie. RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  10. 4.3 Šírkové usporiadanie Základný priečny sklon jazdných pruhov sa v priamej aj v oblúkoch pre D a RC navrhuje spravidla >2,50 % (viac v oblúkoch). V priamej sa väčšinou navrhuje strechovitý sklon. Z dôvodov ľahšieho odvodnenia, alebo v oblasti úrovňových križovatiek, či vo vhodných terénnych podmienkach a pod. sa môže navrhnúť aj ako jednostranný. Zmeny strechovitého sklonu na jednostranný sklon musia byť zrealizované plynulo. RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  11. Dostredný sklon Dostredný sklon v smerových oblúkoch musí byť v zodpovedajúcom vzťahu k návrhovej rýchlosti a k polomeru oblúka. Najväčšie prípustné hodnoty dostredného sklonu pre návrhové rýchlosti v pahorkovitom a horskom území zodpovedajú najmenším hodnotám smerových oblúkov. V rovinatom a mierne zvlnenom území sa použijú ako najväčšie hodnoty o 0,50 % menšie. Na území s častými poľadovicami sa však nesmie navrhnúť dostredný sklon väčší ako 6,00 %, s výnimkou točiek. Dostredný sklon sa navrhne v hodnote 2,50 % na všetkých oblúkoch, ktorých polomer nedosahuje hodnoty, pri ktorých podľa normy nie je potrebný dostredný sklon (pozri normatívnu prílohu C a D STN), a ktoré nevyžadujú väčší dostredný sklon, ako je základný sklon. 4.4 Výsledný sklon Výsledný sklon jazdného pásu m [%] je daný vzťahom: kde s, p sú hodnoty pozdĺžneho a priečneho sklonu jazdného pásu [%] Výsledný sklon nesmie byť väčší ako hodnoty podľa STN a nesmie byť menší ako 0,50 %. RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  12. 4.5 Etapovitosťvýstavby Na štvor- a viacpruhových smerovo rozdelených cestných komunikáciách je etapizácia účelná, ak ekonomický a dopravno-inžiniersky rozbor nepreukáže vhodnosť výstavby cestnej komunikácie v celom rozsahu: pri dostavbe v krátkom časovom horizonte, sa rieši ako stavebná fáza výstavby celej komunikácie (zemné teleso, mostné objekty, tunely a križovatky sa budujú v prvej etape v ekonomicky, technologicky a dopravne zdôvodnenom rozsahu RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  13. pri dostavbe vo vzdialenejšom časovom horizonte sa etapovite budovaná štvorpruhová cestná komunikácia navrhne v priečnom usporiadaní prislúchajúcom jej polovici. V mieste budúceho stredného deliaceho pásu sa navrhne krajnica len v šírke nevyhnutnej na zaistenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, s ohľadom na kategórie diaľnic, rýchlostných ciest alebo ciest. Do času dostavby druhého pásu sa vodorovné dopravné značenie vyznačí symetricky ako pre dvojpruhovú cestu situovanie prídavných jazdných pruhov v mieste budúceho stredného deliaceho pásu sa musí maximálne obmedziť, pričom treba dbať, aby nezasahovali na mostné objekty. V prípade nutnosti väčších úsekov so zväčšeným počtom jazdných pruhov, prípadne pruhov pre pomalé vozidlá, treba ihneď zvážiť výstavbu štvorpruhovej smerovo rozdelenej komunikácie Návrhové obdobie Cestné komunikácie v území neurčenom k zastavaniu sa navrhujú, prípadne posudzujú na výhľadovú päťdesiatrazovú intenzitu v jednom jazdnom smere predpokladanú v dvadsiatomroku po uvedení do prevádzky. RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  14. Doplnenie ďalších jazdných pruhov sa uvažuje v období do 30 rokov po uvedení cestnej komunikácie do prevádzky: pre návrh vozoviek je návrhové obdobie pre netuhé vozovky a pre tuhé vozovky s nevystuženýmicementobetónovými vrstvami 25rokov a pre spojité vystuženécementobetónovým krytom 35 rokov pri vyššej ako je výhľadová intenzita dopravy v poslednom roku návrhového obdobia, vypracuje sa dopravná štúdia, ktorá posúdi dopravné a ekonomické problémy prípadu a navrhne sa riešenie. Vhodným riešením je pripustenie zníženia stupňa úrovne kvality dopravy v období s prechodnou vyššou intenzitou dopravy v prípade poklesu jazdnej rýchlosti pod 50 km/h sa urobí kapacitný výpočet na štvor- a v odôvodnených prípadoch aj na viacpruhových diaľniciach a rýchlostných cestách sa zväčší počet jazdných pruhov a na cestách so zväčšeným počtom jazdných pruhov sa navrhuje rozširovací klin (STN 73 6102) RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  15. ak klesne jazdná rýchlosť pomalého vozidla pod 70 km/h, treba na konci prídavného – stúpacieho pruhu pre pomalé vozidlá vytvoriť možnosť, aby vozidlo znovu získalo aspoň jazdnú rýchlosť 70 km/h a viac, aby sa bez problémov mohlo zaradiť do pravého jazdného pruhu jazdného pásu. Na diaľniciach, rýchlostných cestách a smerovo rozdelených cestách sa zväčšuje počet jazdných pruhov v stúpaní, ak v daných stavebných a dopravných podmienkach výhľadová intenzita dopravného prúdu vozidiel pri najnižšej prípustnej hodnote požadovanej jazdnej rýchlosti prekračuje návrhovú intenzitu a hodnotenie stúpania údajom rýchlosti návrhového pomalého vozidla. RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  16. RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  17. Na cestách s neobmedzeným prístupom sa zväčšuje počet jazdných pruhov v stúpaní tam, kde by v daných stavebných a dopravných podmienkach výhľadová intenzita dopravného prúdu vozidiel pri zohľadnení možnosti predbiehania: a) prekročila návrhovú intenzitu pri najmenšej prípustnej hodnote požadovanej jazdnej rýchlosti pri prvom stupni hodnotenia stúpania, b) dosiahla hodnoty vyššie ako 80 % návrhovej intenzity pri druhom stupni hodnotenia stúpania, c) dosiahla hodnoty vyššie ako 80 % návrhovej intenzity pri treťom stupni hodnotenia stúpania. Ak je prekročená návrhová intenzita zodpovedajúca druhému alebo tretiemu stupňu hodnotenia stúpania, alebo hodnoty podľa bodu b) a c), zväčší sa počet jazdných pruhov v plnej šírke od miesta, kde rýchlosť návrhového pomalého vozidla klesne pod 50 km/h. Zmenšenie počtu jazdných pruhov sa navrhuje v mieste, kde rýchlosť návrhového pomalého vozidla dosiahne opäť aspoň 50 km/h a rozhľadové pomery zaistia bezpečné zaradenie vozidiel do priebežného jazdného pruhu. RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  18. Na diaľniciach, rýchlostných cestách a smerovo rozdelených cestných komunikáciách sa navrhne ďalší jazdný pruh v plnej šírke od miesta, kde rýchlosť návrhového pomalého vozidla klesne pod hodnotu najnižšej požadovanej jazdnej rýchlosti. Koniec tohto pruhu sa umiestni tam, kde návrhové pomalé vozidlo dosiahne opäť najnižšiu požadovanú jazdnú rýchlosť. Pri požadovanej rýchlosti 80 km/h sa na zistenie začiatku a konca zväčšenia počtu jazdných pruhov uvažuje rýchlosť 70 km/h. Únikové zóny Sa navrhujú v prípade, ak je potrebný zväčšený počet jazdných pruhov: ak je na diaľniciach a rýchlostných cestách vzdialenosť medzi koncom pripojovacieho úseku (Lz) a začiatkom nasledujúceho odbočovacieho úseku (Lv) dvoch po sebe nasledujúcich úsekov so zväčšeným počtom jazdných pruhov pre pomalé vozidlá menšia ako 10 vnmetrov (kde vnje hodnota návrhovej rýchlosti v km/h) a na cestách s neobmedzeným prístupom menšia ako 500 m a ak nie je v klesaní, navrhne sa ďalší jazdný pruh v plnej šírke aj na inak vypustiteľnej dĺžke Lz + max.10 vn + Lv alebo na cestách s neobmedzeným prístupom Lz + max.500 m + Lv. RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  19. na diaľniciach a rýchlostných cestách sa odbočovacie a pripojovacie úseky so zväčšujúcim (zmenšujúcim) počtom jazdných pruhov navrhujú v tvare podľa obrázka, na cestách s neobmedzeným prístupom sa tvar a dĺžka týchto úsekov navrhne podľa obrázka (na pruhoch pre pomalé vozidlá sa tvar a dĺžka týchto úsekov navrhne podľa STN 73 6102). RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  20. Krátke núdzové pruhy Krátky núdzový pruh sa navrhuje: pri rekonštrukciách dvoj- štvor - a viacpruhových cestných komunikácií bez spevnených krajníc, ak je výhľadová intenzita premávky väčšia ako 8000 voz/deň je určený na odstavenie vozidiel, na ktorých sa počas jazdy vyskytla porucha. Navrhuje sa na vhodných miestach v odporúčanej vzdialenosti 2 km až 5 km navrhuje pre každý smer osobitne po pravej strane v smere jazdy šírka krátkeho núdzového pruhu je 3,00 m (minimálne 2,50 m od vodiaceho prúžku), dĺžka núdzového úseku sa navrhuje 30 m, minimálne 25 m. Odbočovací a pripojovací úsek sa navrhuje v pomere šírky k dĺžke 1:5. hodnota pozdĺžneho sklonu krátkeho núdzového pruhu nesmie prekročiť v stúpaní 6,00 % a v klesaní 8,00 % navrhujú sa ako priľahlé k pravému vodiacemu prúžku cestnej komunikácie ak je na ceste intenzita chodcov alebo cyklistov v príslušnom smere vyššia ako 20 za hodinu, odsadzuje sa tento pruh od vodiaceho prúžku o 1,00 m so šírkou krajnice minimálne 1,0 m, inak o šírku tejto krajnice. RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  21. Na diaľniciach, rýchlostných cestách a smerovo rozdelených cestných komunikáciách sa navrhne ďalší jazdný pruh v plnej šírke od miesta, kde rýchlosť návrhového pomalého vozidla klesne pod hodnotu najnižšej požadovanej jazdnej rýchlosti. Koniec tohto pruhu sa umiestni tam, kde návrhové pomalé vozidlo dosiahne opäť najnižšiu požadovanú jazdnú rýchlosť. Pri požadovanej rýchlosti 80 km/h sa na zistenie začiatku a konca zväčšenia počtu jazdných pruhov uvažuje rýchlosť 70 km/h. Únikové zóny Sa navrhujú v prípade, ak je potrebný zväčšený počet jazdných pruhov: ak je na diaľniciach a rýchlostných cestách vzdialenosť medzi koncom pripojovacieho úseku (Lz) a začiatkom nasledujúceho odbočovacieho úseku (Lv) dvoch po sebe nasledujúcich úsekov so zväčšeným počtom jazdných pruhov pre pomalé vozidlá menšia ako 10 vnmetrov (kde vnje hodnota návrhovej rýchlosti v km/h) a na cestách s neobmedzeným prístupom menšia ako 500 m a ak nie je v klesaní, navrhne sa ďalší jazdný pruh v plnej šírke aj na inak vypustiteľnej dĺžke Lz + max.10 vn + Lv alebo na cestách s neobmedzeným prístupom Lz + max.500 m + Lv. RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

  22. na cestných komunikáciách vybavených telefónmi núdzového volania sa odporúča ich umiestnenie v blízkosti krátkeho núdzového pruhu. Odporúčaným vybavením krátkych núdzových pruhov je aj informačná tabuľa o umiestnení najbližšieho telefónu núdzového volania, o zdravotníckej pomoci, servisných zariadeniach, odťahovej službe a pod., vrátane prevádzkového času a telefónnych čísel. Účel a umiestnenie krátkeho núdzového pruhu je vhodné zdôrazniť dopravnými značkami. Krajnice Únosnosť spevnenej časti krajnice musí zodpovedať požiadavke občasného využitia ako jazdného pruhu, napr. pri opravách, rekonštrukciách (haváriách a pod.). Špeciálne úpravy nespevnenej časti krajnice sa navrhujú len v prípadoch cyklistických chodníkov. RUS_K4_SMEROVÉ VEDENIE

More Related