Siln a slab str nky durkheimovej a maussovej te rie soci lnych klasifik ci
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 52

Silné a slabé stránky Durkheimovej (a Maussovej) teórie sociálnych klasifikácií PowerPoint PPT Presentation


  • 35 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

Silné a slabé stránky Durkheimovej (a Maussovej) teórie sociálnych klasifikácií. Martin Kanovský Fakulta sociálnych vied Univerzita Komenského.

Download Presentation

Silné a slabé stránky Durkheimovej (a Maussovej) teórie sociálnych klasifikácií

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Siln a slab str nky durkheimovej a maussovej te rie soci lnych klasifik ci

Silné a slabé stránky Durkheimovej (a Maussovej) teórie sociálnych klasifikácií

Martin Kanovský

Fakulta sociálnych vied

Univerzita Komenského


Siln a slab str nky durkheimovej a maussovej te rie soci lnych klasifik ci

Durkheim & Mauss De quelques formes primitives de classification. Contribution à l'étude des représentations collectives(1903)L’Année sociologique 6 – 1901/1902


Slab str nky durkheima

Slabé stránky Durkheima


Slab str nky durkheima1

Slabé stránky Durkheima

  • petitio principii


Slab str nky durkheima2

Slabé stránky Durkheima

  • petitio principii

  • ignorovanie systematických variácií a ich dôsledkov


Slab str nky durkheima3

Slabé stránky Durkheima

  • petitio principii

  • ignorovanie systematických variácií a ich dôsledkov

  • nerozlišovanie medzi ontológiou a epistemológiou


Slab str nky durkheima4

Slabé stránky Durkheima

  • petitio principii

  • ignorovanie systematických variácií a ich dôsledkov

  • nerozlišovanie medzi ontológiou a epistemológiou

  • prehnaný dôraz na individualistickú, introspekcionistickú psychológiu


Slab str nky durkheima5

Slabé stránky Durkheima

  • petitio principii

  • ignorovanie systematických variácií a ich dôsledkov

  • nerozlišovanie medzi ontológiou a epistemológiou

  • prehnaný dôraz na individualistickú, introspekcionistickú psychológiu

  • nekoherentné, vágne a nekonzistentné formulovanie vzťahu medzi sociálnym a mentálnym


Slab str nky durkheima6

Slabé stránky Durkheima

  • petitio principii

  • ignorovanie systematických variácií a ich dôsledkov

  • nerozlišovanie medzi ontológiou a epistemológiou

  • prehnaný dôraz na individualistickú, introspekcionistickú psychológiu

  • nekoherentné, vágne a nekonzistentné formulovanie vzťahu medzi sociálnym a mentálnym

  • ignorovanie v jeho dobe známych a ním citovaných, no nehodiacich sa empirických dokladov


De quelques formes primitives de classification

De quelques formes primitives de classification

  • vzťah medzi „symbolickými klasifikáciami“ a „sociálnou organizáciou“


De quelques formes primitives de classification1

De quelques formes primitives de classification

  • vzťah medzi „symbolickými klasifikáciami“ a „sociálnou organizáciou“

  • (premisa 1): Ľudská myseľ je tabula rasa


De quelques formes primitives de classification2

De quelques formes primitives de classification

  • vzťah medzi „symbolickými klasifikáciami“ a „sociálnou organizáciou“

  • (premisa 1): Ľudská myseľ je tabula rasa

  • (premisa 2): V každej spoločnosti sa vyskytujú (morálne a náboženské) klasifikácie


De quelques formes primitives de classification3

De quelques formes primitives de classification

  • vzťah medzi „symbolickými klasifikáciami“ a „sociálnou organizáciou“

  • (premisa 1): Ľudská myseľ je tabula rasa

  • (premisa 2): V každej spoločnosti sa vyskytujú (morálne a náboženské) klasifikácie

  • (premisa 3): Tieto klasifikácie a ich princípy sa nedajú pozorovať v prírode zmyslami


De quelques formes primitives de classification4

De quelques formes primitives de classification

  • vzťah medzi „symbolickými klasifikáciami“ a „sociálnou organizáciou“

  • (premisa 1): Ľudská myseľ je tabula rasa

  • (premisa 2): V každej spoločnosti sa vyskytujú (morálne a náboženské) klasifikácie

  • (premisa 3): Tieto klasifikácie a ich princípy sa nedajú pozorovať v prírode zmyslami

  • (záver): Ich modelom je spoločnosť a jej skupiny (klany, moiety, sekcie, subsekcie, etc.)


De quelques formes primitives de classification5

De quelques formes primitives de classification

  • Aká čistá je vlastne tabula rasa?


De quelques formes primitives de classification6

De quelques formes primitives de classification

  • Aká čistá je vlastne tabula rasa?

  • „...point de départ au développement individuel... elles [les représentations]sont toutes fragmentaires. Ceci est à droite et ceci est à gauche, ceci est du passé et ceci du présent, ceci ressemble à cela, ceci a accompagné cela“ (6)


De quelques formes primitives de classification7

De quelques formes primitives de classification

  • Aká čistá je vlastne tabula rasa?

  • „...point de départ au développement individuel... elles [les représentations]sont toutes fragmentaires. Ceci est à droite et ceci est à gauche, ceci est du passé et ceci du présent, ceci ressemble à cela, ceci a accompagné cela“ (6)

  • ľavé / pravé, prítomnosť / minulosť, podobnosti / diferencie, súslednosť / následnosť


De quelques formes primitives de classification8

De quelques formes primitives de classification

  • Nepodarilo sa im uviesť jediný prípad korešpondencie, a už vôbec nie systematickej korelácie medzi sociálnou organizáciou a formami klasifikácie.

  • V ich dobe dostupné doklady (uvádzané nimi samými) ukazujú, že v austrálskych spoločnostiach sa dajú nájsť všetky možné kombinácie sociálnej organizácie a symbolických klasifikácií.


De quelques formes primitives de classification9

De quelques formes primitives de classification

  • Napríklad, snažia sa ukázať, že spoločnosť s duálnou formou symbolickej klasifikácie je sociálne rozdelená na moiety (Port Mackay), no sami na inom mieste uvádzajú príklad susednej spoločnosti (Wakelbura), kde je duálna forma klasifikácie sprevádzaná sociálnym rozdelením na 4 sekcie (11).


De quelques formes primitives de classification10

De quelques formes primitives de classification

  • Napríklad, snažia sa ukázať, že spoločnosť s duálnou formou symbolickej klasifikácie je sociálne rozdelená na moiety (Port Mackay), no sami na inom mieste uvádzajú príklad susednej spoločnosti (Wakelbura), kde je duálna forma klasifikácie sprevádzaná sociálnym rozdelením na 4 sekcie (11).

  • Ich kontrast medzi spoločnosťami s moietami a sekciami na jednej strane a spoločnosťami s (totemovými) klanmi na strane druhej (s. 20) sa rozpadá po uvedení jednoznačných dokladov, že spoločnosti s moietami a sekciami (Wotjobaluk, Moorawaria) majú aj klany (33).


De quelques formes primitives de classification11

De quelques formes primitives de classification

  • Systematické variácie: spoločnosti s identickou sociálnou organizáciou (moiety, 4 sekcie, 8 subsekcií...) a rozdielnymi formami klasifikácie (rodové skupiny, totemové klany, duálne mytologické systémy, ceremoniálne náboženské príslušnosti) a naopak, spoločnosti s rozdielnymi sociálnymi organizáciami, no identickou symbolickou klasifikáciou.


De quelques formes primitives de classification12

De quelques formes primitives de classification

  • Je teda veľmi ťažké, ak nie nemožné postulovať akékoľvek kauzálne spojenie medzi sociálnou organizáciou a formami klasifikácie, a je to dokonca zbytočné.


De quelques formes primitives de classification13

De quelques formes primitives de classification

  • Je teda veľmi ťažké, ak nie nemožné postulovať akékoľvek kauzálne spojenie medzi sociálnou organizáciou a formami klasifikácie, a je to dokonca zbytočné.

  • Okrem toho, ak sú formy klasifikácie „kolektívnymi reprezentáciami“, treba zistiť, čo presne tým chcú D & M povedať, pretože ich koncepcia kolektívnych reprezentácií (tu rovnako ako inde) je ustavičnou osciláciou medzi dvomi úplne rozdielnymi určeniami:


Contribution l tude des repr sentations collectives

Contribution à l'étude des représentations collectives

  • (1) „kolektívne reprezentovanie“ ako funkcionálna, sociálne daná schopnosť mysle (logické operácie, pojmy, všeobecnosť, teda schopnosť kategorizácie)


Contribution l tude des repr sentations collectives1

Contribution à l'étude des représentations collectives

  • (1) „kolektívne reprezentovanie“ ako funkcionálna, sociálne daná schopnosť mysle (logické operácie, pojmy, všeobecnosť, teda schopnosť kategorizácie)

  • (2) „kolektívne reprezentácie“ ako súbor obsahovo charakterizovaných, kultúrne a sociálne rôznorodých ideí, zdieľaných ľuďmi danej spoločnosti.


Contribution l tude des repr sentations collectives2

Contribution à l'étude des représentations collectives

  • (1) „kolektívne reprezentovanie“ ako schopnosť kategorizácie:

  • V tomto prípade nemá zmysel tvrdiť, že táto schopnosť má pôvod v „spoločnosti“, pretože akýkoľvek „sociálny model“ musí byť samotný vnímaný a internalizovaný, aby sa pomocou neho dali klasifikovať iné prvky, no nemožno ho vnímať a internalizovať bez kategórií, ktoré D & M odvodzujú práve z modelu.


Contribution l tude des repr sentations collectives3

Contribution à l'étude des représentations collectives

Ide vlastne o variant Kantovej kritiky (Humovho a Lockovho) empirizmu a tabula rasa – totiž fundamentálne princípy kategorizácie nikdy nemôžu prísť do ľudskej mysle zvonka, s empirickými dátami:


Contribution l tude des repr sentations collectives4

Contribution à l'étude des représentations collectives

  • Ide vlastne o variant Kantovej kritiky (Humovho a Lockovho) empirizmu a tabula rasa – totiž fundamentálne princípy kategorizácie nikdy nemôžu prísť do ľudskej mysle zvonka, s empirickými dátami:

  • a) ak je tok empirických dát kontinuálny a chaotický, a naráža na tabula rasa, nejestvuje spôsob, kde by sa dala vziať kategorizácia.


Contribution l tude des repr sentations collectives5

Contribution à l'étude des représentations collectives

  • Ide vlastne o variant Kantovej kritiky (Humovho a Lockovho) empirizmu a tabula rasa – totiž fundamentálne princípy kategorizácie nikdy nemôžu prísť do ľudskej mysle zvonka, s empirickými dátami:

  • a) ak je tok empirických dát kontinuálny a chaotický, a naráža na tabula rasa, nejestvuje spôsob, kde by sa dala vziať kategorizácia.

  • b) ak sú v údajoch zvonka systematické pravidelnosti, nemôžu sa prosto odtlačiť v mysli.


Contribution l tude des repr sentations collectives6

Contribution à l'étude des représentations collectives

  • (2) „kolektívne reprezentácie“ ako súbor kultúrne a sociálne rôznorodých ideí.

  • ak sú kolektívne reprezentácie toto, nijaký ich opis, komparácia či popis obsahových vzťahov medzi nimi nikdy neumožní odhaliť pôvod fundamentálnych kategórií, pomocou ktorých sú univerzálne kategorizované (priestor, čas, rytmus, logické operácie)


Ako sa z toho dosta

AKO SA Z TOHO DOSTAŤ?


Ako sa z toho dosta1

AKO SA Z TOHO DOSTAŤ?

Od

„Formes primitives de classification“

späť k

„Les règles“


Les r gles

Les règles...

„...la méthode d'explication généralement suivie par les sociologues est essentiellement psychologique. (...) il n'y a rien dans la société que des consciences particulières; c'est donc dans ces dernières que se trouve la source de toute l'évolution sociale. Par suite, les lois sociologiques ne pourront être qu'un corollaire des lois plus générales de la psychologie; l'explication suprême de la vie collective consistera à faire voir comment elle découle de la nature humaine en général...“ (63)


Les r gles1

Les règles...

„Mais une telle méthode n'est applicable aux phénomènes sociologiques qu'à condition de les dénaturer. Il suffit, pour en avoir la preuve, de se reporter à la définition... Puisque leur caractéristique essentielle consiste dans le pouvoir qu'ils ont d'exercer, du dehors, une pression sur les consciences individuelles, c'est qu'ils n'en dérivent pas et que, par suite, la sociologie n'est pas un corollaire de la psychologie“ (64)


Les r gles2

Les règles...

„la société n'est pas une simple somme d'individus, mais le système formé par leur association représente une réalité spécifique qui a ses caractères propres. Sans doute, il ne peut rien se produire de collectif si des consciences particulières ne sont pas données; mais cette condition nécessaire n'est pas suffisante. Il faut encore que ces consciences soient associées, combinées, et combinées d'une certaine manière; c'est de cette combinaison que résulte la vie sociale et, par suite, c'est cette combinaison qui l'explique.“ (65)


Les r gles3

Les règles...

„En s'agrégeant, en se pénétrant, en se fusionnant, les âmes individuelles donnent naissance à un être, psychique si l'on veut, mais qui constitue une individualité psychique d'un genre nouveau. C'est donc dans la nature de cette individualité, non dans celle des unités composantes, qu'il faut aller chercher les causes prochaines et déterminantes des faits qui s'y produisent. Le groupe pense, sent, agit tout autrement que ne feraient ses membres, s'ils étaient isolés. Si donc on part de ces derniers, on ne pourra rien comprendre à ce qui se passe dans le groupe.“ (65)


Les r gles4

Les règles...

„Si la psychologie était plus avancée, elle constaterait, sans doute, que chaque catégorie d'états mentaux a ses lois formelles qui lui sont propres. S'il en est ainsi, on doit a fortiori s'attendre à ce que les lois correspondantes de la pensée sociale soient spécifiques comme cette pensée elle-même.“ (65)


Ot zka

Otázka

Čo by povedal Durkheim, keby vedel o existencii psychológie, ktorá trvá na tom, že existujú špecializované kognitívne moduly mysle, evolučne dizajnované práve na sociálne interakcie, orientujúce pozornosť k relevantným socializačným praktikám?


Ot zka al ia

Otázka (ďalšia)

Čo ak sú tieto kognitívne moduly (presnejšie povedané, skôr mentálne reprezentácie, ktoré spracovávajú) nevyhnutnou konštitutívnou zložkou sociálnosti? Nie však dostatočnou: sociálne javy sa musia zároveň skladať zo správaní, ktoré sú tiež nevyhnutnou, no samy osebe tiež nie dostatočnou konštitutívnou zložkou sociálnosti. Čo ak každá z týchto zložiek je nevyhnutná, no iba spolu sú dostatočné? Prečoby mali sociálne javy prestať byť mentálne, aby boli sociálne?


Ne akan spojenci

Nečakaní spojenci


Ne akan spojenci1

Nečakaní spojenci

„It has become clear over the years that the existence of society is part of the problem and not of the solution. 'Society' has to be composed, made up, constructed, established, maintained, and assembled. It is no longer to be taken as the hidden source of causality which could be mobilized so as to account for the existence and stability of some other action or behaviour... In one way, we are witnessing, a century later, the revenge of Gabriel Tarde over Emile Durkheim: society explains nothing but has to be explained... And if it is to be accounted for, it will be, by definition, through the presence of many other little things that are not social by nature, but only social in the sense that they are associated with one another“.


Ne akan spojenci2

Nečakaní spojenci

BRUNO LATOUR


Ne akan spojenci3

Nečakaní spojenci

„These theories [modern anthropological theories of culture] also have fundamental weakness in common. Complex notions like culture, or discourse, inhibit an analysis of the relationships among the variables they pack together. Even in sophisticated modern formulations, culture – or discourse – tends to be represented as a single system, though one shot through with arguments and inconsistencies…this methodological strategy is turned (usually implicitly) into a presumption that culture can be explained in its own terms, a move that must disable further analysis… In short, it is a poor strategy to separate out a cultural sphere, and to treat it in its own terms… unless we separate out the various processes that are lumped together under the heading of culture, and then look beyond the field of culture to other processes, we will not get far in understanding any of it“


Ne akan spojenci4

Nečakaní spojenci

ADAM KUPER


Siln str nky

Silné stránky


Siln str nky1

Silné stránky

  • otvorenie úplne nových problémov pri charakterizácii sociálnych javov


Siln str nky2

Silné stránky

  • otvorenie úplne nových problémov pri charakterizácii sociálnych javov

  • empirická „objektivizácia“ sociálnosti


Siln str nky3

Silné stránky

  • otvorenie úplne nových problémov pri charakterizácii sociálnych javov

  • empirická „objektivizácia“ sociálnosti

  • vytvorenie celého súboru nových analytických pojmov


Siln str nky4

Silné stránky

  • otvorenie úplne nových problémov pri charakterizácii sociálnych javov

  • empirická „objektivizácia“ sociálnosti

  • vytvorenie celého súboru nových analytických pojmov

  • prvý (alebo aspoň s Weberom súbežný) pokus o teóriu sociálnosti


Siln str nky5

Silné stránky

  • otvorenie úplne nových problémov pri charakterizácii sociálnych javov

  • empirická „objektivizácia“ sociálnosti

  • vytvorenie celého súboru nových analytických pojmov

  • prvý (alebo aspoň s Weberom súbežný) pokus o teóriu sociálnosti

  • inšpiratívnosť a plodnosť myslenia, dokonca (a najmä) pri omyloch


Akujem za pozornos

Ďakujem za pozornosť


Akujem za pozornos1

Ďakujem za pozornosť


  • Login