1 / 30

Rusko

Rusko. Marek Coronič 3 G-I. Obsah. Základná charakteristika Ruska Prírodné pomery Podnebie Obyvateľstvo Hospodárstvo Priemysel a nerastné suroviny Doprava História Politický systém Umenie Ruská literatúra Ruská klasická hudba. Základná charakteristika.

oni
Download Presentation

Rusko

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Rusko Marek Coronič 3 G-I

  2. Obsah • Základná charakteristika Ruska • Prírodné pomery • Podnebie • Obyvateľstvo • Hospodárstvo • Priemysel a nerastné suroviny • Doprava • História • Politický systém • Umenie • Ruská literatúra • Ruská klasická hudba

  3. Základná charakteristika • Oficiálny názov: Ruská federácia • Medzinárodné kódy krajiny: RUS, RU • Rozloha: 17 075 400 km2 • Počet obyvateľov: 146,7 miliónov • Hustota zaľudnenia: 8,6 obyv./km2 • Hlavné mesto: Moskva • Štátne zriadenie: federatívna republika • Štátny sviatok: 2.apríl, 12.jún, 24.august • Mena: rubeľ (RUR) • Úradný jazyk: ruština • Administratívne členenie: 7 federálnych okruhov, 21 republík, 6 krajov, 49 oblastí, 2 štatutárne mestá Späť

  4. Prírodné pomery • Územie Ruska sa rozkladá v 11 časových pásmach • Väčšina pobrežia prilieha k Severnému ľadovému oceánu • Úseky pobrežia Baltského a Čierneho mora sú krátke • Prakticky celú európsku časť zaberá Východoeurópska nížina • Z rozsiahlych rovín na juhu vystupuje systém Kaukazu s najvyšším vrchom Ruska – Elbrus (5 642m) • Európu a Áziu oddeľuje pásmo Uralu (maximálna výška 1 895m) • Z východnej strany naň nadväzuje močaristá Západosibírska nížina Baltské more Severný ľadový oceán Východoeurópska nížina Čierne more Západosibírska nížina Kaukaz Ural

  5. Na východe sa dvíha viacero horských pásem ako: • Altaj (najvyšší vrch Belucha 4 506m) • Sajany • Stanovoj chrebet • Čerského chrbát • Stredosibírska vysočina • Verchojanského pohorie • Kolymské pohorie • Pohorie Džugdžur Kolymské pohorie Baltské more Severný ľadový oceán Čerského chrbát Východoeurópska nížina Čierne more Stredosibírska vysočina Verchovanského chrbát Západosibírska nížina Kaukaz Sajany Pohorie Džugdžur Ural Altaj Stanovoj chrebet

  6. Väčšina územia je odvodňovaná do Severného ľadového oceánu – rieky: • Ob • Jenisej • Lena • Najväčšia rieky európskej časti Volga tečie na juhu do Kaspického mora • Z riek, ktoré tečú do Atlantického oceánu má najväčší význam Don • Do Tichého oceánu je odvodňovaný najmä systém najdlhšej ruskej rieky Amur Severný ľadový oceán Don Volga Lena Azovské more Tichý oceán Ob Jenisej Kaspické more Amur

  7. V Rusku je tiež množstvo jazier. Najväčším z nich je Kaspické more • Najväčší objem sladkej vody má zároveň najhlbšie jazero – Bajkal • Množstvo jazier sa nachádza v severoeurópskej časti – Ladožské jazero • Jazerá sú aj v ázijskej časti, a to napr. Tajmýrske jazero Tajmýrsk jazero Ladožské jazero Kaspické more Bajkalské jazero Späť

  8. Podnebie Ruska • Napriek početným rozdielom medzi jednotlivými oblasťami je podnebie takmer v celom Rusku kontinentálne, usporiadané (od arktického na severe po takmer subtropické v okolí Soči na juhu) a najmä drsné. • Na Sibíri nie sú zvláštnosťou päťdesiatstupňové mrazy, • V Ojmiakone v Jakutsku namerali teplotný rekord severnej pologule: -71,2 °C. • Takmer 58% rozlohy Ruska pokrýva permafrost – trvalo zamrznutá pôda. Sibír Ojmiakon Späť

  9. Obyvateľstvo • Podľa počtu obyvateľov je Rusko 6. najľudnatejšou krajinou sveta, ale jeho populácia klesá • V Rusku žije vyše 100 národov a národností. Rusi však tvoria jednoznačnú väčšinu • Z národnostných menšín sú najpočetnejší – Tatári, Ukrajinci, Čuvaši, Baškiri, Bielorusi, Moldvini a Čečenci • V Rusku prevláda jednoznačne pravoslávna cirkev no niektoré národy vyznávajú aj Islám (Čečenci) alebo budhizmus (Buriati) Späť

  10. Hospodárstvo • Je sústredené do úrodného trojuholníka, ktorý sa rozkladá od Petrohradu, Ukrajiny na západe až po Sibír • Prevláda živočíšna výroba a to najmä chov: • Ošípaných • Hydiny • Oviec • Rastlinná výroba je zameraná na obilniny a to najmä na pestovanie: • Pšenice : (4 miesto na svete) • Jačmeň • Zemiaky: (najväčší producent) • Technické plodiny: (slnečnica, cukrová repa,ľan) • Rybolov: • Ruské loďstvo je jedno z najväčších a tiež je Rusko v produkcii rýb na popredných miestach

  11. Graf podielu jednotlivých odvetví v ruskom hospodárstve

  12. Graf využitia územia v Rusku Späť

  13. Priemysel a nerastné suroviny • Dominuje ťažký priemysel s ťažbou a spracovaním surovín • Strojársky priemysel- jeden z najdôležitejších odvetí priemyslu, zameraný na výrobu strojov pre ťažbu, energetiku, stavebníctvo, obrábacie stroje a dopravné prostriedky • Zbrojársky priemysel - sústredený do oblastí väčších miest: • Novosibirsk (Kamerovo, Bijsk, Tomsk) • Moskva (Tula, Jaroslavľ, Smolensk, Kaluga, Ivanovo) • Nižný Novgorod (autá, lode) • Petrohrad (obrábacie stroje, lode) • Hutníctvo Fe – najrozšírenejšie odvetvie Ruska (najväčšia produkcia železa a ocele v Európe): • Dnepropetrovsk • Jekaterinburg • Tula

  14. Hutníctvo neželezných kovov – prevažne hliník a ostatné farebné kovy. Hlavne v oblasti: • Jekaterinburgu • Zaporožia • Novokuznecka • Belova • Chemický priemysel – orientácia na ťažkú chémiu (výroba kyseliny sírovej a umelých hnojív, pohonné hmoty): • Kursk • Omsk • Petrohrad • Uchta • Drevársky priemysel – prevažne situovaný v južnej Sibíri, blízko Bajkalského jazera a na rieke Amur blízko tichomorského pobrežia: • Murmansk • Lensk • Penza

  15. Potravinársky priemysel – úzky sortiment, ktorý nezabezpečuje spotrebu. Je situovaný vo väčších mestách ako: • Moskva • Petrohrad • Volgograd • Textilný priemysel - má starú tradíciu najmä v okolí Moskvy. Mestá ako: • Jaroslav • Smolensk • Petrochemický priemysel – je rozvinutý v okolí mesta Kazaň a okolí ťažby ropy

  16. Nerastné suroviny • Ropa – Severozápadný Sibír, medzi Volgou a Uralom (Tatarstán), severný Kaukaz a Sachalin • Zemný plyn – sever Západosibírskej nížiny, pri polárnom kruhu, na Jamalskom poloostrove • Čierne a hnedé uhlie – stredný a východný Sibír (Jakutsko), v Kuzneckej pánve • Železná ruda – hranica s Ukrajinou a južný Sibír • Zlato – východný Sibír, ďaleký východ • Nikel – Norilsk, polostrov Kola • Meď – Ural • Bauxit – Ural, východný Sibír • Polymetalické rudy – Kuzbas, Ural • Cín – Zabajkalsko • Azbest – polostrov Kola • Platina – Ural, Sibír • Diamanty - Jakutsko Späť

  17. Doprava • Železničná doprava – Dĺžka železničnej trate je 149 000km. Železnica je základom ruskej dopravy a slúži na prepravu nákladov na veľké vzdialenosti. Rozvinutá je najmä v európskej časti s radiálnou sieťou tratí, smerujúcich z Moskvy do všetkých metropol Ruska. Dôležitý má význam spojenie Sibíru s Ďalekým východom, ktorý zabezpečuje po celej dĺžke zdvojená sibírska magistrála. Transibírska magistrála: ( Moskva – Rjazaň - Omsk – Novosibirsk – Vladivostok) je najdlhšou železnicou s dĺžkou 10000km. Miľník pri kilometri 9 288 na konci trate vo Vladivostoku

  18. Automobilová doprava – Cestná sieť je rozsiahla (952 000km), ale skutočne kvalitných ciest je málo. Diaľnice predstavujú len (336 000km). Automobilizácia je nízska. • Vodná doprava – Riečna preprava je pomerne lacná – (prepravujú sa hlavne nerastné suroviny). Najdôležitejšou vnútrozemskou vodnou cestou Ruska je rieka Volga. Námorná preprava slúži predovšetkým zahraničnému obchodu. Najväčšími prístavmi sú prístavy ako: • Novorossijsk na Čiernom mori • Petrohrad na Baltskom mori • Nachotka na Ďalekom východe • Murmansk a Kalinigrad na Barentsovom mori Novorossijsk Murmansk

  19. Potrubná doprava – je dlhá 203 000km a z toho 140 000km je preprava zemného plynu. Prepravuje väčšinu ropy a zemného plynu zo západného Sibíru do strednej Európy. • Letecká doprava – sieť leteckých liniek bola najdlhšia na svete, ale so vzrastom cien palív a leteniek poklesla. Veľký význam má vnútroštátne spojenie Moskva – Vladivostok: 7 500km. Späť Ropovod Družba

  20. Stručná história • Na západnom Rusku a v povodí Dnepra sa usadzovali slovanské kmene. V 9. storočí nájazd Vikingov spôsobil, že sa kmene zjednotili s rurikovskou dynastiou a vytvorili Kyjevskú Rus. Strediskom bol Kyjev. • V polovici 11. storočia sa Kyjevská Rus rozpadla na viacero kniežatstiev, ktoré si v 13. storočí ľahko podrobili Mongoli. • Novým centrom Ruska sa stala Moskva, ktorej panovníci si začali od 14. storočia podmaňovať ostatné ruské kniežatstvá a nakoniec v roku 1480 definitívne porazili a vyhnali mongolov. • Po zjednotení kniežatstiev a prijatí cárskeho titulu začalo Rusko počas vlády Ivana IV. Hrozného expandovať na západ. Mapa Kyjevskej Rusi v 11. storočí

  21. Na prelome 16. a 17. storočia došlo po vymretí Rurikovcov ku kríze. • Po nástupe Romanovcov 1613 sa opäť začala expanzia Ruska, ktorú ohrozovali iba občasné ľudové povstania • Ťaženie Petra Veľkého k Čiernemu a Baltskému moru bolo na juhu neúspešné, na severe v severnej vojne Rusko získalo Pobaltie, kde bol založený Petrohrad. • V čase napoleonských vojen utrpeli ruské vojská v strednej Európe porážku a počas francúzskeho ťaženia do Ruska bola v roku 1812 dobytá Moskva. Po porážke Napoleona I. Bonaparteho sa Rusko stalo jedným z pilierov Svätej aliancie. • Súperenie Ruska s európskymi veľmocami o vplyv v Turecku vyvolalo Krymskú vojnu (1853 -1856)v ktorej bolo Rusko porazené. • Po dokončení transibírskej magistrály 1901 si Rusko posilnilo kontrolu nad Áziou Peter I. Veľký Napoleon I. Bonaparte

  22. Počas 1. svetovej vojny Nemecko doslova rozdrvilo ruskú armádu a následná hospodárska kríza (1917) viedla k vypuknutiu februárovej revolúcie a zvrhnutiu cára. • Po októbrovej revolúcii Rusko uzavrelo mier s Nemeckom a v Rusku vypukla občianska vojna v ktorej boli protikomunistické sily porazené. V roku 1922 vznikol ZSSR. • Počas diktatúry J.V.Stalina krajina industrializovala a vďaka paktu s A.Hitlerom Rusko znova ovládlo pobaltie. • Po napadnutí ZSSR Nemeckom v roku 1941 sa začala Veľká vlastenecká vojna. Napriek počiatočným porážkam sa stal ZSSR nakoniec hlavným víťazom vojny a ovládol strednú Európu. • Počas tzv. Studenej vojny stálo ZSSR proti USA. Josif Vissarionovič Stalin Späť

  23. Politický systém Michail Sergejevič Gorbačov prezident ZSSR v rokoch 1989-1991 • Rusko je federatívna republika s prezidentským systémom. • Hlavou štátu je prezident, volí sa všeľudovým hlasovaním na 4. roky. • Prezident menuje a odvoláva vrchné velenie armády, predsedá Bezpečnostnej rade Ruska, má pod kontrolou ruské jadrové zbrane, podpisuje a vyhlasuje zákony, riadi zahraničnú politiku a schvaľuje vojnovú doktrínu. • Má právomoc rozpustiť Štátnu dumu a vyhlásiť nové voľby. • Na čele vlády stojí premiér, ktorého navrhuje prezident a schvaľuje Štátna duma. • Zákonodarným orgánom je dvojkomorové Federálne zhromaždenie • Dolná komora sa nazýva Štátna duma a má 450 poslancov, ktorí sa volia na 4.roky • Horná komora sa nazýva Rada federácie, má 178 členov, ktorí sa volia tiež na 4. roky Boris Nikolajevič Jeľcin prezident Ruskej federácie v rokoch 1991-1999 Vladimir Vladimirovič Putin súčasný ruský prezident Späť

  24. Výtvarné umenie • Rozvíjalo sa od 9. storočia v súvislosti s formovaním Kyjevskej Rusi, hlavné centrá v Novgorode a Kyjeve, kde boli založené prvé chrámy a opevnené kláštorné komplexy. Architektúra aj maľby sa riadili byzantskými vzormi • Od 14. storočia sa centrom ruského výtvarného umenia stala Moskva s novostavbami Kremľa a.i. Na maliarskej výzdobe tamojších chrámov sa podieľali Teofanes Grék a jeho žiak A.Rubľov. • V 2. polovici 17. storočia bolo ruské umenie pod vplyvom baroka, ktorý sa uplatnil najmä pri budovaní Sankt – Peterburgu. (Domenico Andrea Trezzini) • 19. storočie prinieslo neoklasicizmus a historizmus, ale už v 2. polovici 19. storočia sa ohlásil sociálne motivovaný realizmus. Najvýznamnejším predstaviteľom bol I.J.Repin. • Začiatok 20. storočia patril modernému umeniu. Umelci sa podieľali na rozvoji expresionizmu a abstraktného umenia. V 70. rokoch 20. storočia vzniká v Moskve hnutie konceptualizmu Kremeľ Sankt - Peterburg Späť

  25. Ruská literatúra (predstavitelia) • Leonid Andrejev – Jeho tvorba bola blízka expresionizmu. Zaujímala ho psychika človeka, čo zobrazil v poviedkach a drámach ako – Poviedka o siedmich obesených, hrá Ten, kto dostáva zauchá • Michail Buglakov – Patrí k najväčším satirikom a cynikom ruskej literatúry. Jeho najznámejšie a na celom svete známe dielo je Majster a Margaréta – satiricko groteskné spracovanie faustovského motívu, cesta cez mnohé časové epochy • Anton Pavlovič Čechov – Vo svojej tvorbe naráža na tému „zbytočných ľudí“, mladých talentovaných šľachticov bez zmyslu života, možnosti uplatnenia a bez budúcnosti. Z jeho diel sú najznámejšie – Tri sestry či Višňový sad. Michail Buglakov Anton Pavlovič Čechov

  26. Maxim Gorkij Fiodor Michajlovič Dostojevskij Michail Jurievič Lermontov Nikolaj Vasilievič Gogoľ • Fiodor Michajlovič Dostojevskij – je jedným zo zakladateľov moderného psychologického románu. Jeho umelecká tvorba významne ovplyvnila vývin svetovej prózy. Z najznámejších diel sú – Biele noci či Chudobní ľudia • Nikolaj Vasilievič Gogoľ –bol hlavným predstaviteľom ruského kritického realizmu. Z diel možno spomenúť - Mŕtve duše či Revízor • Maxim Gorkij – bol ruský spisovateľ, dramatik, básnik a revolucionár. Je považovaný za priekopníka socialistického realizmu. K najznámejším dielam patria – Matka a Na dne • Michail Jurievič Lermontov – bol ruským romantickým básnikom a dramatikom. Za jeho najväčšie diela sa pokladajú Démon a Hrdina našej doby

  27. Michail Vasilievič Lomonosov – bol ruským prírodovedcom, filozofom, chemikom a spisovateľom. Bol taktiež iniciátorom založenia univerzity v Moskve - 1755. Zakladateľ súčasného ruského spisovného jazyka. • Boris Leonidovič Pasternak - jeden z najvýznamnejších ruských spisovateľov. V roku 1958 získal Nobelovú cenu za literatúru (za dielo Doktor Živago) • Alexander Sergejevič Puškin – bol jedným z najväčších ruských romantických básnikov a prozaikov. K najvýznamnejším dielam patria – Eugen Onegin a Piková dáma • Lev Nikolajevič Tolstoj – bol ruským spisovateľom, filozofoma predstaviteľom realizmu. K jeho dielam patria – Vojna a mier či Anna Kareninova • Ivan Sergejevič Turgenev – bol ruským spisovateľom. Jeho román Otcovia a deti je považovaný za jedno z najlepších prozaických diel 19.storočia. Späť Michail Vasilievič Lomonosov Lev Nikolajevič tolstoj Boris Leonidovič Pasternak Ivan Sergjevič Turgenev Alexander Sergejevič Puškin

  28. Ruská klasická hudba (predstavitelia) • Piotr Iľjič Čajkovský – Čajkovského hudba patrí do epochy vrcholiaceho dekadentného romantizmu. Jeho symfonické i koncertné skladby sú nasýtené „citovým programom“. Jeho hudba navodzuje veľa asociácií s ruským hudobným folklórom. Bol ovplyvnený „otcom“ ruskej národnej hudby Michailom Ivanovičom Glinkom. Jeho celoživotným vzorom bol Wolfgang Amadeus Mozart, ktorý mal tiež vplyv na jeho tvorbu. Z jeho tvorby môžeme uviesť: • Balety: • Labutie jazero • Luskáčik (práve znie Kvetinový valčík) • Opery: • Eugen Onegin • Piková dáma

  29. Sergej Sergejevič Prokofiev – bol jedným z najväčších skladateľov 20. storočia. Skladal v širokej škále žánrov v rátane opery, baletu, filmovej hudby, orchestrálnych a komorných prác. Zároveň bol brilantných klaviristom a dirigentom. Prokofievové najlepšie práce sú Peter a Vlk a balet Rómeo a Júlia. Jeho smrť v roku 1953 zatienilo Stalinovo úmrtie v ten istý deň. • Sergej Vasilievič Rachmaninov – bol ruský skladateľ neskorého romantizmu a klavírny virtuóz, ktorý strávil mnoho rokov v USA. Vytvoril vlastný hudobný štýl, komponoval symfónie, práce pre klavír a orchester, sonáty, zborové diela a diela pre sólový klavír s nezabudnuteľnou hudbou a najpôsobivejšími hudobnými myšlienkami. Slávu dosiahol nie len ako skladateľ ale aj ako dirigent. Z diel: • Pre klavír • Variácia na Chopinovu tému • Päť skladieb pre klavír Sergej Sergejevič Prokofiev Späť Sergej Vasilievič Rachmaninov

  30. Ď a k u j e m z a p o z o r n o s ť

More Related