1 / 35

Globálne ekologické problémy

Globálne ekologické problémy. Mgr. Iveta Polkorábová. Globálne ekologické problémy. Globálny – celosvetový, vzťahujúci sa na celú planétu Ekologický – vyjadrujúci vzťah živých organizmov medzi sebou navzájom a tiež aj ich vzťah k prostrediu,

nola
Download Presentation

Globálne ekologické problémy

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Globálne ekologické problémy Mgr. Iveta Polkorábová

  2. Globálne ekologické problémy Globálny – celosvetový, vzťahujúci sa na celú planétu Ekologický – vyjadrujúci vzťah živých organizmov medzi sebou navzájom a tiež aj ich vzťah k prostrediu, v ktorom žijú Problém -- starosť, ťažkosť, na riešenie ktorej musíme vynaložiť úsilie, alebo ktorú v danom čase nevieme riešiť Globálny ekologický problém akýkoľvek faktor negatívne pôsobiaci na rovnováhu života na Zemi, či dokonca jeho existencia

  3. vulkanická činnosť • rozklad organickýchlátok • zemetrasenie • pád meteoritu prírodné Faktory: antropické • vyrubovanie lesov • odvodňovanie riek • obrábanie pôdy • priemyselná výroba • výroba tepla a energie • doprava

  4. Najväčšie globálne ekologické problémy: • znečisťovanie ovzdušia • znečisťovanie vôd • znižovanie tvorby kyslíka ( výrub lesov) • úbytok a znehodnocovanie pôdy • ohrozenie biodiverzity • nárast objemu odpadov a problémy ich • odstraňovania • rozširovanie púšti • populačná explózia

  5. Znečisťovanie ovzdušia • Ovzdušie – atmosféra - je plynný obal Zeme. Tvorí ho: 78% dusík, • 21% kyslík a 1% ostatné plyny (oxid uhličitý, argón, hélium, neón,...) • Význam atmosféry: • poskytuje kyslík potrebný na dýchanie organizmov • chráni Zem pred dopadom nebezpečných slnečných • ultrafialových lúčov • zachytáva odparenú vodu nad oceánmi a vzdušným • prúdením ju prenáša nad pevninu • rozptyľuje slnečné žiarenie, čím zabraňuje silnému • ohrievaniu povrchu Zeme • v noci zabraňuje rýchlemu • ochladeniu zemského povrchu

  6. Príčiny znečisťovania ovzdušia: • prírodné zdroje:1. vulkanická činnosť • 2. vegetácia • 3. rozklad organických látok • 4. oceán • umelé zdroje:1. výroba tepla a energie • ľudská činnosť 2. hutníctvo a metalurgia • 3. chemický priemysel • 4. doprava • 5. stavebná činnosť

  7. Znečisťovanie ovzdušia • úbytok ozónovej vrstvy • skleníkový efekt • kyslé dažde

  8. Úbytok ozónovej vrstvy Ozón - je zvláštna forma existencie kyslíka, trojatómový kyslík. V atmosfére Zeme je veľmi nerovnomerne rozložený. V stratosfére (vo výške 10-50 km) prebieha neustály kolobeh vzniku a zániku ozónu. Za prítomnosti slnečného žiarenia tu dochádza k fotochemickým reakciám, ktorých výsledkom je vyššia koncentrácia ozónu – ozónová vrstva. Je hrubá 2,5–3,8 mm a závisí od nej náš život na Zemi. UV - + = Kyslík O2 Ozón O3

  9. Význam ozónovej vrstvy: • filtruje ultrafialové žiarenie a prepúšťa na Zem teplo a svetlo • absorbuje UV – C žiarenie so smrtiacimi účinkami pre živé • organizmy a čiastočne UV – B žiarenie (spôsobuje poškodenie • nukleových kyselín, poškodenie zraku, rakovinu kože, zníženie • imunity, ničí planktón...) Príčiny úbytku ozónovej vrstvy Ozón milióny rokov existoval v stratosfére v rovnováhe medzi svojim vytváraním a deštrukciou. Tento prirodzený proces narušila prítomnosť reaktívnych chemikálií vyprodukovaných ľudskou činnsťou: • freóny CFC • halón, tetrachlórmetán • trichlóretán a iné ...

  10. O úbytku – ozónovej diere hovoríme, ak nastane 50% dočasná strata ozónu. Vzniká v jarných mesiacoch. Vyjadruje sa v Dobsonových jednotkách.

  11. Dôsledky narušenia ozónovej vrstvy: • poškodzovanie rastlinných a živočíšnych buniek • genetické zmeny DNA • dopad na počasie a klímu – globálne otepľovanie • dopady na ľudské zdravie – spôsobuje rakovinu kože • oslabenie imunity • oslepnutie • dopady na morské ekosystémy – ničenie fytoplanktónu • začnú miznúť lesy - strata kyslíka • pokles úrody vo svete v dôsledku porúch fotosyntézy rastlín

  12. Skleníkový efekt Planéta Zem je chránená tenkou vrstvou plynov, ktoré sa označujú ako skleníkové plyny. Patrí k nim: oxid uhličitý, vodná para, metán, oxid dusný... Dopadajúce slnečné žiarenie preniká atmosférou až k povrchu Zeme, ktorý je ohrievaný. Časť energie sa spätne odrazí do vesmíru, časť jepohlcovaná molekulami týchto plynov, čím sa atmosféra zohrieva. Tento proces sa nazýva skleníkový efekt a je úplne prirodzený . Existoval aj v minulosti a umožnil vznik a rozvoj života na Zemi.

  13. Zemský povrch vyžaruje energiu Atmosféra vyžaruje energiu Skleníkové plyny sú zohrievané žiarením z povrchu Zeme Slnečné žiarenie zohrieva povrch Zeme Bezskleníkových plynov: -18 stupňov! So skleníkovými plynmi: +15 stupňov!

  14. Dôsledky skleníkového efektu • bráni tepelnej výmene medzi povrchom • Zeme a kozmickým priestorom • zadržiava teplo v atmosfére • zvýšenie globálnej teploty atmosféry • zmeny zrážkového režimu • posun podnebných pásiem • roztápanie ľadovcov • zvýšenie hladiny oceánov a morí • zaplavenie nízko položených oblastí • rozširovanie suchých oblastí • strata úrody, hlad, epidémie

  15. Kyslé dažde Vznikajú v dôsledku silného znečistenia ovzdušia. Pôvod okysľovania – acidifikácie – je zapríčinený hlavne únikom emisií : 1. oxidu siričitého - z tepelných elektrární a vykurovania domov 2. oxidov dusíka- zo spaľovania ropných látok v priemysle a doprave V ovzduší reagujú s vodnou parou a podnecujú vznik kyseliny sírovej a kyseliny dusičnej, ktoré sa prostredníctvom zrážok dostávajú späť na Zem. Často sa objavujú v značnej vzdialenosti od zdroja znečistenia. SO2 + NO + H2O = Kyslý dážď Za kyslý dážď sa považuje dažďová voda s pH faktorom od 2,0 – 5,0.

  16. Dôsledky kyslých dažďov • zvýšená chorobnosť ľudí – dráždia sliznice dýchacích ciest • znižovanie pôdnej úrodnosti – pôda stráca živiny • poškodenie lesného porastu – hrdzavenie ihličnanov • vytváranie smogu nad väčšími mestami • znehodnocujú vodu – vymiera fytoplanktón • poškodzujú budovy, umelecké a kultúrne pamiatky.

  17. Znečisťovanie vody Voda je vzácnym darom planéty Zem. Nachádza sa všade okolo nás. Všetci vodu používame , všetci sme zodpovední za to, aby sme ju chránili pred znečistením a aby sme ňou šetrili.

  18. Zdroje vody • Na Zemi je 1350 miliónov metrov kubických vody. Z toho je: • 97,2% slanej vody v oceánoch • 2,5% sladkej vody v ľadovcoch • 0,009% v sladkovodných jazerách • 0,0001 % vo vodných tokoch • 0,001% v atmosfére • 0,0005% v živých organizmoch: • telo človeka obsahuje 60% vody • rastliny až 90%, •   lúčna tráva 79% vody

  19. Pre človeka a ostatné suchozemské rastliny a živočíchy je potrebná najmä sladká voda. 97% vody je ale voda slaná. Proces premeny slanej vody na sladkú je cyklický. Tento proces nazývamekolobeh vody.

  20. Príčiny znečisťovania vody • Znečisťovanie vody na Zemi je dôsledkomantropogénneho • tlaku na životné prostredie. Človek je najväčším používateľom a • zároveň aj jej najväčším znečisťovateľom . • Ročná spotreba vody sa odhaduje na temer 4 000 miliárd m3. • Vo vyspelých krajinách je denná spotreba až 500 l na osobu. • Na Slovensku je priemerná denná spotreba 120 l vody na osobu. • Najväčšími spotrebiteľmi vody sú poľnohospodárstvo - 70%, • priemysel – 22%, domácnosti – 8% ročnej spotreby vody • Na výrobu 1 tony cukru treba až 120 000 l vody • Na výrobu 1 tony papiera 120 - 190 tisíc litrov. Najviac míňame vodu na : 4 l na pitie a varenie 55 l na kúpanie 32 l na splachovanie WC 25 l na pranie 8 l na umývanie riadov

  21. Zdroje znečistenie • z priemyselnej výroby - ropa a ropné produkty, detergenty, • chemické látky , ortuť, olovo, arzén, ..., rádioaktívne látky • z poľnohospodárskej výroby - pesticídy, priemyselné hnojivá, • odpadové vody • zo sídiel - tuhý a kvapalný odpad - splašky • z dopravy - exhaláty, ropné produkty • turizmus

  22. Zdroje a účinky znečisťovania vôd

  23. Dôsledky znečisťovania vody • 1 tona ropy zamorí ropnou škvrnou plochu až 10km2. Má • škodlivé účinky na kvalitu vody a flóru i faunu svetového oceánu. • Jeden l benzínu alebo oleja znehodnotí až 5 miliónov l vody • V dôsledku znižovania kyslíka vo vode zahynú ryby, potom • vyhynie všetko živé v rieke •   Ročne sa zásoby pitnej vody zmenšujú o 1%. • Viac ako 1miliarda ľudí nemá prístup k zdravotne nezávadnej • pitnej vode. Odhad na rok 2025 – až 3 miliardy ľudí budú trpieť • nedostatkom vody. • Každých 8 sekúnd umiera jedno dieťa na choroby spojené • s nedostatkom vody, ohrozenie zdravia ľudí • 20%sladkovodných druhov rýb je ohrozené • vyhynutím

  24. Populačná explózia - jav spojený s veľkým rastom ľudskej populácie, mnohonásobné a stále rýchlejšie znásobovanie jedincov populácie od jej vzniku. Rast počtu obyvateľov sa zrýchlil na prelome 19. a 20. storočia Zdvojnásobovanie počtu obyvateľov: 7 000 rokov p.n.l. z 10 mil. na 20 mil. obyvateľov trvalo 2 500 rokov 0 rokov n. l. z 200 mi. na 400 mil. 1 000 rokov 1700 – 1850 zo 600 mil. na 1,2 mld. 150 rokov 1850 - 1950 z 1,2 mld. na 2,5 mld. 100 rokov 1950 - 1987 z 2,5 mld. na 5 mld. 37 rokov 1987 - 2001 z 5 mld. na 6 mld o 1 miliardu 14 rokov Predpokladá sa, že na konci 21. storočia bude na Zemi 14 miliárd obyvateľov

  25. Procesy na udržanie rovnováhy medzi rastom obyvateľstva a podmienkami pre zabezpečovanie jeho existencie delíme na: Autoregulačné procesy:- vychádzajú z prírodných zákonitostí • sociálne napätia, vojny, násilnosti, rasové pohromy – brzdia premnoženie • prírodné katastrofy - povodne, zemetrasenia, erupcie sopiek, hurikány • civilizačné choroby, epidémie (rakovina, AIDS, mor, cholera a iné ) Antroporegulačné procesy: • snaha po zachovaní života za každú cenu, a to aj za • cenu narušenia rovnováhy genetického fondu ľudstva • zabezpečovanie blahobytu privilegovaných skupín • odprírodnenie človeka • priestorová a ekonomická disproporcia vo vývoji ľudstva

  26. Dôsledky populačnej explózie • nadmerné a neúmerné využívanie prírodných zdrojov • nedostatok materiálneho a energetického zabezpečenie • narušenie rovnováhy v prírode • nedostatok potravy, hlad • rasové, náboženské nezhody, vojny • vznik väčšieho množstva odpadov

  27. Odpad Čo je to odpad? Odpadom nazývame niečo, čo sa nám už zdá nepotrebné, nechcené. To, čo vyhadzujeme, však môže byť potrebné pre niekoho iného. V  prírode pojem odpad neexistuje. Odpadové látky jedných organizmov sa stanú potravou pre druhé organizmy. Tak sú zaradené do prírodného kolobehu látok . Túto rovnováhu začal silne narušovať až súčasný človek. Opätovné využitie odpadu môže ušetriť prírodné zdroje, energiu, znečistenie, naše peniaze.

  28. Odpady delíme na : • Komunálne : tvoria 75 % odpadu : noviny, textil, kovy, • plasty, sklo, staré lieky, popol, chemikálie,... • Priemyselné:obalové materiály, kyseliny, kovové a umelohmotné • odpady, jedovaté odpady, plyny, haldy,... • Poľnohospodárske: trus zvierat, postreky, umelé hnojivá Odpadové vody – kaly : tekutý odpad z podnikov a domácností • Biologický odpad: trus zvierat, kyslík z rastlín, oxid uhličitý, • odumreté telá rastlín a živočíchov • Nebezpečný odpad :ortuťové výbojky a žiarivky, akumulátory, • kal z galvanovní , rádioaktívny odpad, atď...

  29. Zloženie odpadu: 20% papiera 12% skla 45% bioopadu 7% plastov 4% kovov 4% textilu 3% dreva, gumy a kože 1% nebezpečné látky 4% anorganických látok

  30. Spôsoby spracovania odpadu skládky – 93% všetkého odpadu spaľovanie kompostovanie – 3,3% odpadu recyklácia – 1,2 % odpadu Ako obmedziť nárast odpadov • Predchádzať vzniku odpadov a • ich nebezpečnosti. • Využívať odpady ako zdroj • surovín a energie • Nevyužiteľné zbytky bezpečne • odstraňovať

  31. Putovanie odpadu spotrebiteľ Odpadkový kôš Opätovné Použitie odpadu obchod Triedený zber výkupne spaľovna Plnenie obalov recyklácia OBMEDZIŤ výroba energia PODPORIŤ ťažba devastácia krajiny skládka

  32. Doba rozkladu odpadu • Sklenená fľaša 6 000 rokov • Fľaša z umelej hmoty – PVC 100 – 1000 rokov • Plastová nádobka od jogurtu 50 - 80 rokov • Igelitová taška 20 – 30 rokov • Plechovka od Coca-coly, piva 10 rokov • Žuvačka 5 rokov • Textil 1 – 3 roky • Kôra z pomaranča 1 – 2 roky • Ohryzok z jablka 6 mesiacov • Zápalka 6 mesiacov • Ohorok z cigarety bez filtra 3 – 4 mesiace • Papierová vreckovka 3 mesiace

  33. Dôsledky rastu odpadu: • znečisťovanie životného prostredia • tvorba skládok • trvalé zaťaženie prostredia • zníženie estetickej hodnoty krajiny • riziko vzniku nákazlivých chorôb a infekcií • premnoženie škodcov v miestach vysokej koncentrácie odpadu

  34. Globálne ekologické problémy sú problémami nás všetkých. Všetci obývame spoločnú planétu a jej ochrana sa stáva jednou z priorít ľudských aktivít. Ďakujem za pozornosť Použité zdroje: internetové stránky

More Related