Dejiny Sociálnej práce

1. Dejiny Sociálnej práce Mgr. Monika Bosá, PhD.

2. Štruktúra prezentácie: Sociálna práca – piliere sociálnej práce cirkev a SP humanistická orientácia a filantropia ženské hnutie Sociálna práca ako veda (teórie SP a výskum v SP) teoretické vplyvy vlastná teoretická orientácia (hist. prehľad) Profesionalizácia Medzinárodné hnutie v SP zdroje (konferencie) organizácie časopisy Vzdelávanie v SP školy SP (USA, Európa, ČSR)

3. Tradícia – možnosť porozumenia vlastným koreňom • Dejiny vedy plnia viacero úloh: • Poznanie rozvoja danej disciplíny • Zber a dopĺňanie poznatkov o teóriách, osobnostiach alebo inštitúciách, ktoré prispeli k rozvoju danej oblasti • Hlbšie porozumenie pôvodu a okolnostiam vzniku jednotlivých teórií a metód, ale aj vplyvom, ktoré ich formovali • Vyhľadávanie ešte vždy neznámych, alebo zabudnutých osobností, metód a teórií, ktoré by mohli byť prínosom k súčasnému rozvoju danej oblasti

4. ...bez poznania a pochopenia dejín nemôžeme hovoriť o budúcnosti... Bez hlbšieho porozumenia širším historickým, politickým a ideologickým okolnostiam vzniku jednotlivých teórií a metód sociálnej práce riskujeme, že ich nebudeme vedieť správne použiť.

5. Zdroje sociálnej práce – 3 piliere

6. Zdroje profesionalizácie sociálnej práce (Lorenz 1994) • Kresťanská tradícia starostlivosti o blížnych (cirkevné rády, diakonky, cirkevné charity) • Humanistická orientácia (18., 19. stor. (vzdelávanie, kvalita života, liberalizmus, ...) • Ženské hnutie(robotnícke, mierové) Vplyv ženského hnutie je neodškriepiteľný. Zvlášť, ak hovoríme o sociálnej práci ako profesii, či vedeckej disciplíne. • Sociálna práca ako názov profesie pochádza zo ženského hnutia. (Schilling 1999)

7. I. CIRKEV • Diakonia • Charita • Mládež • Settlements movement • Elberfeldský systém

8. diakonia • AmaliaSieveking • 1832 Ženská spoločnosť pre starostlivosť o chudobných a chorých • snažila sa vytvoriť obdobu katolíckych milosrdných sestier, umožňujúcu ženám poskytovať starostlivosť o chud. a chorých formou riadneho zamestnania • TheodorFliedner (na základe aktivít A. Sievekingovej ) • založil v Nem. Diakoniu žien , 1836: prvý "materský dom diakoniek" a malá nemocnica, diakonky sa vzdelávali v kurzoch • JohanWichern • založil diakoniu mužov (pol. 19. s) • azylový dom pre deti z nefunkčných a rozvrátených rodín • vzdelávacie kurzy, založil aj "vnútornú misiu", ktorá koordinovala aktivity diakonie

9. Charity • Thomas Chalmers • v 70 tych rokoch 19. s. inicioval a inšpiroval v Anglicku hnutie "Spoločnosť charitatívnych organizácií (Charity Organization Society - COS) • nazývali sa "priatelia návštevníci" - mali na starosti každý max. 5 rodín, viedli "ústredný register ľudí odkázaných na pomoc" • silne moralistická ideológia "ochrana úbohých ľudí pred hriechom chudoby" • vzdelávací kurz (program) 1898

10. mládež • YMCA, YWCA • YMCA: druhá pol. 19. stor. organizácia pre mládež, zal: George Williams:1844 • YWCA: 1855: Založená vďaka spojeniu a spolupráci „General Female Training Institute“ sociálnej aktivistky Lady Mary Jane Kinnaird a kresťanskej Prayer Union Emmy Robarts • Plánovaný ako systém sociálnej a duchovnej podpory pre mladé anglické ženy

11. Settlements movement • iniciované v Anglicku vikárom Samuelom A. Barnetom • 1884 založil s manželkou Toynebee Hall • neskôr (sekulárne: New Yourk, Chicago) • považované za prvé "komunitné centrum" • Barnet diskutoval o všetkých prípadoch - pokus o prvú "supervíziu"

12. Elberfeldský systém • 1867, Daniel von ferHeyds, GustavSchieper, DavidPeters • Patril medzi najúspešnejšie koncepcie, počet chudobných sa podarilo znížiť o viac ako 50 percent. • Systém sa snaží riešiť dva problémy: nezamestnanosť pomocou získania zamestnania (sprostredkovanie práce, zriaďovanie vlastných činností), pracovné nariadenia (klient musel prijať prácu, ale ak sa mu prácu nepodarilo nájsť dostal podporu, vymedzenú vo výške, tak aby nestratil motiváciu). • 1.  doteraz mestá financovali núdzové situácie z obecných daní, mesto Elberfeld vytvorilo racionálny systém • 2.  účelom bola maximálna šetrnosť: zavádzanie dobrovoľníctva, individualizácia sociálnej starostlivosti (sociálnemu pracovníkovi nesmú pripadnúť viac ako 4 rodiny), decentralizácia (soc. pracovníci rozhodujú o podporách na okresných schôdzach), rozdelenie na obvody a odstránenie dlhodobých služieb (maximálne 14 dní) • cirkev a mesto

13. Matka Tereza • spoločnosť Misionárok lásky • pol. 20.s. • zatiaľ posledná cirkevná iniciatíva • ChadVarah - 1953: (anglikánsky kňaz) zakladá "Linku dôvery" • spolupráca - partnerstvá so štátom: • 80te roky 19. s. v Anglicku: "rozdeľovatelia zdravotných podpôr" (almoners) • úradníci: hodnotili fin. situáciu, poskytovali v ťažkej situácii pacientovi a rodine poradenstvo, poskytovali starostlivosť a pomôcky po prepustení z nemocnice • pokus o zavedenie prvej prípadovej práce

14. II. Humanizmus a filantropia • Sociologické vplyvy • Mary Richmond • Octavia Hill • Vplyv psychológie (ďalších vied) • Welfare state • Hnutie ľp

15. Sociologická inšpirácia (20 roky) • inšpirácia: sociologické výskumy chudoby (Ch. Booth, S. Rowntree, ...), sociálna podmienenosť situácie jednotlivca • prevládajúca: prípadová práca a práca a s rodinou (M. Richmondová), skupinová a komunitná práca (OctaviaHillová) • medicínsky jazyk, špecializácia SP • necirkevné charitatívne organizácie • spolupráca so štátom v oblasti soc. služieb • vplyv na soc. politiku

16. Mary EllenRichmond(1861-1928)Americká humanistka, vedúca osobnosť profesionálnej sociálnej práce • Výnimočná praktička, učiteľka a teoretička, formulovala prvé všeobecné ustanovenia princípov pre praktickú sociálnu prácu. • Svoje aktivity realizovala vrámci charitatívnej činnosti. • Zamerala sa na prípadovú SP. Svoje humanistické východiská a prístupy popísala v prácach „Priateľská návšteva medzi chudobnými“, „Sociálna diagnóza“. Publikácia , „Čo je prípadová sociálna práca?“ je úvodom do prípadovej SP. Predstavuje rôzne typy SP (SP v nemocniciach, v domácnostiach, na pracovisku, vrátane právnych aspektov SP. • Poukazovala na vzťah medzi jednotlivcom a jeho sociálnym prostredím ako na hlavný faktor jeho životnej situácie alebo statusu. Až na základe poznania sociálneho prostredia jednotlivca je možné poskytovať pomoc zameranú na to, aby človek sám bol schopný meniť svoju životnú situáciu. Sústredila sa predovšetkým na posilnenie klientky, či klienta. • Svojim výskumom „985 vdov“ zásadne prispela k chápaniu problematiky rodín, ich pracovnej situácie, ekonomických zdrojov pre vdovy a spôsobom, ako k vdovám pristupoval systém sociálneho zabezpečenia a sociálnej starostlivosti v jej dobe. • Svojou výskumnou činnosťou prispela k tomu, že mnohé organizácie začali venovať pozornosť metódam pomoci rodinám. Viaceré organizácie sa zamerali práve na túto problematiku, aj prostredníctvom poskytovania finančnej podpory rodinám.

17. OctaviaHill(1838 –1912) Anglická humanistka, sociálna reformátorka, filantropka • Svoje aktivity realizovala predovšetkým ako charitatívnu činnosť, prácu však často manažovala sama a sama ju aj financovala (z darov, podpôr a výnosov majetku). • Zaslúžila sa o výstavbu sociálnych bytov, obecných bytov a venovala sa aj kvalite životného prostredia v mestách – predovšetkým v robotníckych štvrtiach. • Zasadzovala sa za otvorenie parkov, verejných ciest a ulíc všetkým, iniciovala budovanie ihrísk, výsadbu zelene, ... • Napriek tomu, že pre svoj aktivizmus (verejné vystúpenia, politický lobbing, ...) bola dobovou viktoriánskou spoločnosťou odsúdená, dostalo sa jej aj obdivu: nad jej aktivitami prevzala záštitu samotná britská kráľovná Viktória. • Pre svoj aktivizmus čerpala inšpiráciu a motiváciu predovšetkým z osobného kresťanského cítenia a filantropie, ale aj z viktoriánskeho obrazu ženy – pomáhajúcej druhým.

18. Vplyv ďalších vied • (30 - 40 roky): • sociológia (19. s. do pol. 20: prevažujúca) • psychológia a pedagogika (medzivojnové obdobie: V. P. Robinsonová, Radlinská • povojnové roky: systemika

19. Welfare state (50 – 60 roky) • Termín 1942 William H. Beveridge na označenie svojho modelu univerzálneho minimálneho sociálneho zabezpečenia. • Rozšírenie sociálneho štátu nastáva spolu s rozsiahlymi sociálnymi reformami po II. s. vojne • V 70. rokoch prichádza s ropnou krízou aj kríza sociálneho štátu. Objavujú sa nové výzvy, ktorým musia štáty čeliť. Mení sa štruktúra pracovného trhu, rodinné usporiadanie, objavujú sa nové témy, ako sú ochrana životného prostredia a rovnosť príležitostí žien a mužov a ľudí rôznych rás, i nové fenomény ako starnutie populácie a globalizácia

20. Welfare state – pokr. • Obdobie od konca70. rokov býva označované ako éra uskromnenia, kedy vlády zápasili a zápasia s pomalým ekonomickým rastom, narastajúcou nezamestnanosťou, rozpočtovými deficitmi a rastúcim zaťažovaním rozpočtu dôchodkovým a zdravotným systémom v dôsledku starnutia populácie.

21. Welfare state - Esping-Andersenova typológia • Dánsky teoretik soc. štátu,Gøsta Esping-Andersen, v r. 1990 v knihe The Three Worlds of Welfare Capitalism poukázal na rozdielnosť reálnych sociálnych štátov a na základe spôsobu stratifikácie a miery dekomodifikácie a vzťahov medzi štátom, trhom a rodinou vytvoril tri ideálne typy sociálneho štátu.

22. Welfare state - Esping-Andersenova typológia

23. Western Welfare State modelsZdroj: Esping_Andersen, Lewis, 1994, IN: Matthies 2005)

24. Welfare state - kritika • Sprava: prichádza od liberálnych (Fridrich Hayek, MiltonFriedman, RobertNozick) a konzervatívnych mysliteľov, ktorí vyčítajú sociálnemu štátu obmedzovanie slobody jednotlivca a voľného trhu. • Zľava: Naopak marxistická kritika považuje sociálny štát len za nástroj vládnucej triedy k umlčaniu triedy pracujúcich, ktorý podporuje súčasný sociálny systém. • Od 60. rokov sa hovorí o krízach sociálneho štátu, ktoré súvisia so všeobecnejším polit., ekon. a demografickým vývojom spoločností. • Všeobecne je možné rozlišovať tieto typy kríz sociálneho štátu: kríza nákladov (sociálny štát je príliš drahý), kríza efektivity (aparát sociálneho štátu je ťažkopádny, pracuje neefektívne a netransparentne), kríza legitimity (sociálny štát je nespravodlivý, zvýhodňuje určité vrstvy spoločnosti)

25. Welfare štát a ČSR • Povojnový trend: pod vplyvom záp.krajín prevzalo ČSR Keynesovu koncepciu aktívnej úlohy štátu a Beweridgeovu koncepciu welfare (1942) • Pripravovala túto koncepciu už počas vojny exilová vláda v Londýne • Druhý trend: Košický vládny program • Po 1948: zrušené všetky tendencie, aj samotná SP (takmer)

26. Hnutie ľudských práv • v súvislosti s welfare štátom • inšpirácia pre SP: Goffman Asylums, na ktorú nadväzuje antipsychiatrické hnutie (Thomas Szasz: Mýtus o duševnej chorobe, podobne aj Foucault, ...), problém nálepkovania • od 70tych rokov: svojpomocné skupiny (AA), dobrovoľníctvo, občianska spoločnosť

27. III. Feministické hnutie • Východiská • Argumenty • Predstaviteľky

28. Východiská • Fem. hnutie - jeden zo zdrojov a pilierov profesionalizácie SP • Názov profesie „Sociálna práca“ pochádza z fem. hnutia • Vzdelávanie v SP bolo organizované takmer výhradne ženami – ženskými aktivistkami • Úzke prepojenie hnutia za profesionalizáciu SP a hnutia za presadenie práv žien na zač. 20. s. (Je fascinujúce, koľko priekopníckej práce v rámci ženského hnutia na národnej a medzinárodnej úrovni, aby bola sociálna práca konštituovaná ako profesia v celej spoločnosti.) • Okrem národných škôl SP a národných profesných združení SP, aj množstvo medzinárodných asociácií a konferencií bolo org. práve na zač. 20 s. ženskými aktivistkami aj na poli SP. • Prvé kurikulárne porovnania a tvorba spoločných kurikulárnych východísk v SP boli v Európe realizované už na z. 20 s.! • Významné ženy, ako Mary Richmond, Jane Addams, Jessie Taft, Alice Salomon a mnohé iné podporovali jedna druhú a navzájom sa od seba učili.

29. Argumenty V oboch smeroch – svojej histórii i prístupe, sociálna práca je od základu feministická svojou podstatou. (Collins 1986, Andrews and Parnell 1994. Stere 1986). Paralely medzi feministickým myslením a sociálnou prácou je možné nájsť v ich spoločnom presvedčení, že : osobné je politické a naopak; problémy spočívajú v štruktúre spoločnosti viac, než by boli chybou samotných znevýhodnených;… Obe perspektívy – feministická asociálnej práce – hľadanie premostenia priepasti medzi osobným a politickým prostredníctvomm procesu posilňovania / zmocňovania. Obe perspektívy čelia všetkým formám inštitucionálneho útlaku. (Wormer 2002)

31. HullHouse • JANE ADDAMS so svojou družkou ELLEN GATES STARR založili v r. 1889 HULL HOUSE – ubytovňu v Chicagu. Spočiatku Hull house ponúkal služby dennej starostlivosti, knižnicu, vyučovanie a sprostredkovanie zamestnania. • Už v 2. roku prevádzky poskytoval služby vyše 2000 ľuďom týždenne (v 13 budovách). Od r.1900 poskytoval aj svojpomocné a podporné ubytovanie pre pracujúce ženy, priestor pre stretávanie odborových zväzov, ale aj telocvičňu a bazén. • V priebehu rokov v Hull House vznikla sieť vplyvných aktivistiek. • S cieľom zlepšenia podmienok klientiek a ich detí začali realizovať aj sociologický výskum podmienok v susedstvách a širšom sociálnom prostredí. • Iniciovali programy zamerané na problémy zlých pracovných podmienok, podvýživy, nízkych miezd, zlej hygieny a zdravotnej starostlivosti a  ďalších ťaživých sociálnych javov. • Vyvíjali nátlak na lokálne a národne vlády, aby presadili potrebné legislatívne zmeny. (Zaslúžili sa napr. o zákaz detskej práce, povinnú školskú dochádzku a právnu ochranu žien a detí, ale aj vznik prvého súdu pre mladistvých v USA.) • Hull House okrem ubytovania prevádzkoval jasle, škôlku, prípravu na prijatie občianstva, pracovné a sociálne poradenstvo, knižnicu, jazykovú školu, pracovné poradenstvo, remeselné kurzy, zriadili však aj športové družstvá, divadelné skupiny, spevokol, ale aj divadlo a kino. Otvorili aj kúpalisko a detské ihrisko.

38. HullHouse: EdithAbbot (1876 –1957) • V Hull House, spolu so svojou sestrou GRACE ABBOT (1878 –1939) propagovala hnutie za volebné právo žien (women's suffrage). • Zasadzovala sa za zabezpečenie ubytovania pre chudobných. • Presadzovala legislatívne zmeny na ochranu prisťahovalcov, pracujúcich žien a detí. • Podieľala sa na štúdiách o mladých delikventoch a problémoch trestného systému. • Je aj autorkou viacerých štúdií o ženách pracujúcich v priemysle .

39. HullHouse:Jessie Taft (1882 – 1960) • Vo svojej odbornej práci sa sústredila predovšetkým na otázky ženského hnutia a sociálnej situácie žien. • Študovala sociológiu u Georga Herberta Meada. Svoju absolventskú prácu nazvala The Woman Movement from the Point of View of Social Consciousness" (Ženské hnutie z hľadiska Sociálneho povedomia). • Po publikovaní (1916) sa táto práca stala jedným z teoretických základov prvej vlny feministického hnutia.

40. HullHouse: JuliaLathorp (1858 - 1932) • Jedna z najaktívnejších členiek Hull Housu. • Stála v čele spolupráce so Chicago Women's Club (Chicagským ženským klubom). • Bola správkyňou Immigrants' Protection League (Ligy na ochranu prisťahovalcov) a členkou National League of Women Voters (Národnej Ligy žien voličiek). • Viedla výskum zameraný na detskú prácu, detskú úmrtnosť, úmrtnosť matiek, delikvenciu mladistvých, materské príspevky a nemanželské deti. • V r. 1921 pomohla presadiť Sheppard-Towner Act, ktorý poskytoval federálnu pomoc do jednotlivých štátov na podporu starostlivosti o matky a ich deti.

41. HullHouse: FlorenceKelley (1859 –1932) • Jedna z prvých podporovateliek volebného práva pre ženy – sufražetiek v Amerike. • Aktívna marxistka, členka socialistického hnutia. • Venovala sa predovšetkým otázkam zamestnanosti žien, spravodlivého odmeňovania za prácu a pracovných podmienok pre ženy a deti v továrňach – 8 h. pracovný čas, nočná práca, bezpečnosť pri práci, ...

42. HullHouse: Mary McDowell (1854-1936) • Pripojila sa k Hullhouseuž v r. 1889, úzko spolupracovala s Jane Addams. • Podľa vzoru HullHouse založila ubytovňu Chicagskej univerzity v r. 1894. • Propagovala združovanie v odboroch a bezpečné pracovné podmienky, hnutie za volebné právo žien, porozumenie medzi rôznymi etnickými skupinami a reformy v nakladaní s obecnými prostriedkami. • Ako členka AmericanFederationofLabour (Americkej federácie pracujúcich) sa podieľala na organizovaní viacerých štrajkov.

43. Jane Addams(1860 – 1935)Americká vedkyňa a sociálna pracovníčka, pacifistka, feministka • Vedkyňa: • Nositeľka Nobelovej ceny (1931) • Spolupracovala s G. H. Meadom na otázkach sociálnych reforiem, vrátane práv žien. Kombinovala základné koncepty symbolického interakcionizmu s teóriou kultúrneho feminizmu a pragmatizmu. • Sociálna pracovníčka: • bojovníčka proti obchodovaniu so ženami a za reguláciu pracovného času pre ženy v továrňach. • Zakladateľka Hull housu • Feministka: • Hull House slúžil aj ako ženské sociol. výskumné pracovisko a centrum organizovania žen. hnutia. (tvorba profesionálnej SP zároveň s rozvojom hnutia za práva žien (JANE ADDAMS a jej spolupracovníčky realizovali sociálnu prácu práve ako feministky. Toto ich východisko sa jasne odráža pri všetkých aspektoch ich práce – identifikácia problémov, stanovenie cieľov, metódy, prostriedky a postupy. • Aktivistka: • V r. 1911 pomohla založiť The National Foundation of Settlements and Neighborhood Centers (Národnú nadáciu ubytovní a susedských centier) a stala sa jeho prvou prezidentkou. • Bola vedúcou osobnosťou amerických sufražetiek (bojovníčok za volebné právo žien) a pacifistického hnutia v Amerike. • Podieľala sa na vytvorení Women's International League for Peace and Freedom (Medzinárodnej ženskej ligy za mier a slobodu) – vznikla v r. 1915

44. Alice Salomon(1872 – 1948)Nemecká priekopníčka feministickej sociálnej práce • Teoretické práce ALICE SALOMON predstavujú úplne prvý vedecky rozpracovaný (a ešte vždy jedinečný) feministický prístup v teórii sociálnej práce. • V roku 1906 získala titul PhD. za prácu na tému platových nerovností medzi ženami a mužmi. • Venovala sa predovšetkým vymedzeniu sociálnej práce a metódam sociálnej práce. Svoju pozornosť sústredila hlavne na makroekonomické a spoločenské faktory chudoby a profesionálnu etiku sociálnej práce. • Začiatkom 30-tych rokov začala riešiť výskumný projekt zameraný na ekonomické a sociálne ohodnotenie ženskej práce v rodine. • Založila jednu z prvých škôl sociálnej práce (Berlín 1908), bola prvou prezidentkou InternationalAssociationofSchoolsofSocialWork (Medzinárodnej asociácie škôl sociálnej práce) – v rokoch 1929-1937. • Je zakladateľkou AcademyforSocial and PedagogicalworkofWomen(Akadémia sociálnej a pedagogickej práce žien) – prvej postgraduálnej školy sociálnej práce a stala sa jej prezidentkou. • Bola členkou predsedníctva NationalCouncilofWomen (Národnej rady žien) a od roku 1909 tajomníčkou InternationalCouncilofWomen (Medzinárodnej rady žien). • Je dôležité pripomenúť, že feminizmus nebol jediným východiskom práce ALICE SALOMON: Okrem feministickej teórie to bola predovšetkým židovská tradícia a židovský koncept Zadekah(forma praktickej spravoslivosti), ktorá mala vplyv na jej teoretické myslenie, ale aj praktickú sociálnu prácu. • Z jej prác: ‘Introduction to WelfareWork’ (Salomon 1921), ‘Introduction to German Society: economics, state, sociallife’ (Salomon 1922), ‘SocialDiagnosis’ (Salomon 1926a), ‘SocialTherapy’ (Salomon and Wronsky 1926b), ‘EducationforSocialWork’ (Salomon 1927).

45. BertaPappenheim(1859 – 1936)Rakúska židovská feministka a sociálna aktivistka • Podieľala sa na vzniku útulkov pre ženy, denných stacionárov a sirotincov. • Významná bojovníčka proti obchodovaniu so ženami. Celý život sa zasadzovala za pomoc utečenkyniam, medziiným aj budovaním denných centier poskytujúcich im informácie a pomoc. • Poskytovala poradenstvo v oblasti zamestnania, ale aj pracovné príležitosti pre ženy. Už vo svojej dobe organizovala pre ženy to, čo by sme dnes nazvali kariérne poradenstvo a tréning. • Po svojej smrti sa stala vzorom pre generácie (nie len židovských) žien v Európe a Amerike. • V roku 1904 založila Jewish Women’s League (Židovskú ženskú ligu) a stála v jej čele dvadsať rokov. • Iniciovala, alebo založila mnohé organizácie aktívne v oblasti poskytovania feministických sociálnych služieb a sociálnej starostlivosti: • Založila Care for Women Society (Spoločnosť starostlivosti o ženy), založila spoločnosť prispievajúcu na výživu pre ženy v núdzi, predovšetkým pre mladé ženy. (Ako prevenciu prostitúcie a obchodovania so ženami). • BERTA PAPPENHEIM vo všetkých svojich aktivitách integrovala svoje zaujatie pre feminizmus so zmyslom pre sociálnu spravodlivosť a svoju identitu židovskej ženy. • Tieto všetky aspekty jej osobnosti ovplyvnili aj tému jej divadelnej hry Women’s Rights(Práva žien - 1899) a boli aj podnetom pre zverejnenie nemeckého prekladu jedného z najvýznamnejších feministických diel z počiatku prvej vlny feministického hnutia Obhajobu práv žien od Mary Wolstonecraft.

46. Ilse von Arlt(1876 – 1960)Rakúska ženská aktivistka, položila základy európskej SP ako vedy • Členka Social Education Association (Asociácia pre sociálne vzdelávanie) založenej v roku 1901. • V roku 1910 sa zúčastnila na International Congress for public and private social welfare (Medzinárodný kongres pre verejný a súkromný sociálny blahobyt) s prednáškouu „Theses about Social Welfare Activities of Women in Autria“ (Aktivity Rakúskych žien v prospech sociálneho blahobytu). • Zdôrazňovala potrebu profesionalizácie sociálnych pracovníčok – navrhla štandardy a reguláciu tvorby vedeckých poznatkov a zručností nevyhnutných pre sociálnu prácu. Súčasťou toho boli snahy o zriadenie organizácie na evalváciu odbornosti a profesionalizácie sociálnej práce. • Založila prvú školu sociálnej práce v Rakúsko – Uhorsku (1912 ) • Vo svojej práci sa sústredila predovšetkým na problém chudoby. Skúmala nie len výskyt chudoby v Rakúsku, ale predovšetkým okolnosti a príčiny jej vzniku a jej dôsledky. • Formulovala teóriu potrieb – dávno pred tým, než to urobil Maslow. Pri jej tvorbe zohľadňovala špecifiká sociálneho prostredia na definíciu potrieb.

47. Alice Masaryková(1879 – 1966)Česká politička, sociologička, ženská aktivistka • 1898 študentka medicíny, následne prestup na FF (história a filozofia), štúdium v zahraničí - v Londýne., Berlíne, Lipsku Bola jednou z prvých doktoriek na FF a  prvou doktorkou histórie. • Prednášala problematiku ženských práv a aktívne sa zasadzovala za volebné právo žien. • Prvé kontakty so SP získala v USA (1904 - 06), kde zbierala informácie a kontakty v oblasti ženského hnutie. Prostredníctvom Mary McDowell, riaditeľky HullHouse spoznala aj JANE ADDAMS, ktorej východiská ju veľmi oslovili. • V rokoch 1911-12 sa spolupodieľala na otvorení Sociologického seminára na KU a stala sa vedúcou jeho praktickej sekcie. (seminár - predchodca Katedry sociológie, ale zároveň za prvý pokus v oblasti profesionálnej sociálnej práce.) • Po vypuknutí 1. Svetovej vojny spolu s HANOU BENEŠOVOU pomáhali organizáciám poskytujúcim sociálne a zdravotné služby. V r. 1915 bola uväznená a obvinená z velezrady. JANE ADDAMS a MARY Mc DOWELL, spolu s členkami a členmi českých spolkov v USA, rozpútali úspešnú kampaň za jej oslobodenie. • Po prepustení mala zákaz prednášať. Organizovala však stretnutia žien, kde diskutovali aj o systematicky organizovanej sociálnej práci. Spoločne s dr.ANNOU BERKOVCOVOU pripravovali projekt školy sociálnej práce (podarilo sa ju otvoriť už v sep. 1918) - neskôr premenovanej ako Vyššia škola sociálneho zabezpečenia. • V r. 1918 - poslankyňa NZ a predsedníčku Československého červeného kríža. • Vďaka jej úsiliu bola v r. 1936 zriadená Vyššia (neskôr Masrykova) škola sociálnej práce v Prahe. Založila Spoločnosť starostlivosti o dieťa. • Na jej pozvanie prišli svojimi skúsenosťami z profesionálnej sociálnej práce prispieť aj kolegyne – aktivistky z Chicaga. Medzinárodný tým spolu s RuthCrafword a Mary Hurlbutt uskutočnil prieskum sociálnych podmienok v Prahe a následne sa zameral na dva programy: zostavenie adresára sociálnych agentúr a otvorenie letnej školy sociálnej práce. • V roku 1928 - predsedníčka výboru 1. Medzinárodnej konferencie sociálnej práce v Paríži, ale aj následne vo Frankfurte nad Mohanom.

48. Sociálna práca ako veda

49. Sp ako veda • filozofické koncepty • sociologické a ekonomické teórie • psychologické a pedagogické koncepty • vplyv medicíny

50. koncepty • sociálna filozofia (Locke, encyklopedisti, Rousseau, Mill, Hobbes, Marx, Foucault, Hayek, koncepty sociálneho štátu - welfare state) • ekonomické (Smith, Hayek, ...) • Sociologické (funkcionalizmus, konštruktivizmus, Mead, ...) • Psychologické (Freud, Adler, Jung, Mayer, Horneyová, behaviorálne teórie) • Pedagogické (Rousseau, Montessoriová, kritická pedagogika, Radlinská, Natorp, ...) • Medicína - jazyk (M. Richmond)