Identifikácia historických objektov techniky

1. Technická univerzita v Košiciach Fakulta BERG Identifikácia historických objektov techniky Prednáška č.1

2. Základný pojem - Technika Technika z gréckeho „techné“ – remeslo, umenie Dnes je technika chápaná ako súhrn historicky se rozvíjajúcich ľudských činností, pracovných spôsobov a výrobných prostriedkov, založených na aplikácii prírodných vied, pomocou ktorých človek za využitia energie a duševných i fyzickýchsíl naplňuje svoju výnimočnú schopnosť prispôsobovať si svoje životné prostredie a prekonávať prekážky kladené prírodou.

3. Základný pojem - Technika • Technika môže byť intuitívne chápaná ako čiste empíriou* (skúsenosťou) podložená ľudská činnosť, ktorou postupmi a prostriedkami (technikami) vznikajú predmety pre najrôznejšie ľudské potreby, • Techniku možno chápať tiež ako súbor všetkých technických vied. *Empíria (gr.) je skúsenosť ako prameň poznania alebo ako poznávacia metóda; vedecké pozorovania a pokusy.

4. Začiatky techniky v praveku • Periodizácia pravekuDelí sa podľa materiálu, z ktorého sa v prevažnej miere vyrábali nástroje (doba kamenná, bronzová a železná). • Skratka BC = Before Christ - pred Kristom (p.n.l.) • Anno Domini - roku pána (A.D., ad, AD). Latinská skratka označujúca letopočet po Kristovi (od roku 0 vyššie). Podobne ako označenie: nášho letopočtu (n.l.).

5. Členenie praveku PALEOLIT - Staršia kamenná doba (grécky palaios=starý, lithos=kameň) Najstarší Paleolit (3 milióny – 1 milión rokov pred Kr.) Starý Paleolit (1 milión – 200 tisíc rokov pred Kr.) Stredný Paleolit (200 tisíc – 40/35 tisíc pred Kr.) Mladý Paleolit (40/35 tisíc – 10 000 pred Kr.) Neskorý Paleolit (10 000 – 8 000 pred Kr.) MEZOLIT - Stredná kamenná doba(8 000 – 5 000 rokov pred Kristom) NEOLIT - Mladšia kamenná doba (6 000 – 5 000 rokov pred Kristom)Neolit rozdeľujeme na dve fázy:· Predkeramická· Keramická ENEOLIT - Neskorá kamenná doba (4 000 – 2 000 rokov pred K.)Táto doba býva nazývaná aj CHALKOLIT – medeno – kamenná

6. PALEOLIT • NAJSTARŠÍ PALEOLIT (3 milióny – 1 milión rokov pred Kr.) V tomto období žil vo východnej Afrike HOMO HABILIS a to v oblasti Veľkých jazier. Používal jednoduché nástroje z dreva a kameňa. Dosahoval výšku 135 cm, váhu 25 – 40 kg a mozgová kapacita bola 650 - 800 ccm. Žil v savane a staval si už jednoduché prístrešky. Boli to prvý výrobcovia nástrojov. Vyrábali z rozličných druhov kameňa jednoduché okruhliakové nástroje. Na konci tohto obdobia sa vyvinul ďalší ľudský druh – HOMO ERGASTER a to v okolí jazera Turkana. Mozgová kapacita bola približne 850 ccm.

7. PALEOLIT • STARÝ PALEOLIT (1 milión – 200 tisíc rokov pred Kr.) V tomto období žil HOMO ERECTUS, ktorý sa rozšíril z Afriky aj do Európy a Ázie. Jeho výška bola v priemere 160 cm a mozgová kapacita 880 – 1100 ccm. Žil v tlupách, živil sa lovom a zberom, používal už viac nástrojov (najmä pästný klin – univerzálny nástroj, ktorý slúžil na rezanie, bodanie, škrabanie). Na výrobu nástrojov používal pazúrik. Jeho najužitočnejšou vlastnosťou je to, že pri údere sa štiepi na pravidelné odštepy. Poznal už oheň, ale nevedel ho ešte zakladať. Najvýznamnejšie nálezy pochádzajú z Afriky, Jávy, Číny a Európy. Homo Erectus mal viacero poddruhov – foriem. Od nás najbližšie kostrové pozostatky boli nájdené v Maďarsku (Homo Erectus Paleohungarikus) a v Nemecku. Na našom území sa našli pozostatky po činnosti Homo Erectus (Spiš, Nové Mesto nad Váhom). Homo Habilis Homo Erectus

8. PALEOLIT • STREDNÝ PALEOLIT (200 tisíc – 40/35 tisíc pred Kr.) V tomto období jestvovali staršie archaické formy HOMO SAPIENS. Vývoj človeka prebiehal v podmienkach striedania ľadových a medziľadových dôb. V čase ľadovej doby pokrývali ľadovce sever Európy. Na našom území bolo klimatické prostredie tundry, kde – tu porastané severskými lesmi. Ľudia sa živili lovom a zberom plodov, vyhľadávali prírodné úkryty alebo si stavali prístrešky. Vyznačoval sa úzkou, relatívne vysokou lebkou, oproti svojim predchodcom mal vyššie klenuté čelo, ale ešte podobné nadočnicové oblúky ako napr. človek pekingský. Objem jeho mozgu bol asi 1150 ccm. Tento človek žil ako lovec a zberač a používal kamenné nástroje. Neandertálec (HOMO SAPIENS NEANDERHALSIS) bol asi 1,60 m vysoký, mal silnú kostru a vyvinuté svalstvo. Ale napriek mohutnej postave sa dožíval vo svojom drsnom domove vyššieho veku ako 50 rokov. Tvrdý každodenný boj o prežitie vyžadoval od neandertálcov inteligenciu. Jeho mozog bol svojím objemom medzi 1350 až 1725 ccm taký veľký (niekedy aj väčší) ako mozog dnešných ľudí. Nie je teda divu, že už premýšľajú o zmysle života a smrti. Pochovávajú svojich zomretých a dávajú im do hrobu zbrane, nástroje a potravu. Pravdepodobne verili na posmrtný život. A pretože takéto úvahy predpokladajú abstraktné myslenie, musel byť schopný formulovať svoje myšlienky a rozprávať jednoduchým jazykom. Dokonca vytváral prvé umelecké predmety, malé, jednoduché plastiky.

9. Homo sapiens PALEOLIT Homo sapiens neanderthalensis

10. PALEOLIT • MLADÝ PALEOLIT (40/35 tisíc – 10 000 pred Kr.) Naši predkovia (HOMO SAPIENS SAPIENS) osídlili Európu v smere od juhovýchodu na západ. Žili v podobných podmienkach ako neanderthálci. Používali však už dokonalejšie nástroje vyrábané z kostí, dreva, mamutoviny a kameňov. Putovali za zverou, ktorá žila v stádach (soby, mamuty, kone). Ľudia žili v tlupách, ktoré sa menili na rody. Bol tu matriarchát (ženy boli dominantné). Ženy a muži si delili prácu (prirodzená deľba práce), stavali si prístrešky, vyhľadávali jaskyne a skalné previsy Crô – Magnon (Cromagnonci), Dolní Věstenice, Považie, Východoslovenská nížina, Barca (pri Košiciach). Prvé umelecké zobrazenia, rytiny v kostiach, jaskynné maľby – j. Altamira, j. Lascaux, Ural. Príčiny umeleckej tvorby boli: lovecká mágia a estetické potreby. Vyrábali sošky ženských postáv tzv. venuše (Moravianska venuša – Moravany nad Váhom stará cca 24 800 rokov). Ľudia, ktorí pred 40 až 35 tisícimi rokmi prišli z východu do Európy, boli vysokí (1,70 – 1,80 m), atletického výzoru s vysokou, hranatou a skôr úzkou lebkou. Títo cromagnonskí ľudia (pomenovaní podľa prvého náleziska v kameňolome Crô-Magnon v juhofrancúzskom Les Eyzies-de-Tayac) boli vynikajúci lovci. V tlupe pripravovali pasce mamutom, mohutným jaskynným medveďom a ďalšej veľkej zveri končiacej doby ľadovej. Ovládali už reč a mohli tak spoločne plánovať a loviť s oštepmi, kopijami a mohutnými kyjakmi, práve tak ako klásť pasce. Ich pracovné nástroje boli nielen početné a špecializované pre rôzne účely použitia, ale boli tiež precízne opracované. Ostrie oštepov, kamenné čepele nožov, kostené hroty harpún so spätnými zubami, perfektné pästné kliny, sekáče a ďalšie nástroje bol cromagnonský človek schopný optimálne zhotoviť cieleným otesávaním a štiepaním. Umenie zhotovovať tieto predmety sa dedilo z generácie na generáciu. K nemu patrila tiež znalosť, že pokiaľ sa kameň rozpáli v ohni a potom sa nechá pozvoľna ochladiť, dá sa ľahšie opracovať.

11. PALEOLIT • NESKORÝ PALEOLIT (10 000 – 8 000 pr. Kr.) V tomto období končí posledná doba ľadová. Skončil sa pleistocén (staršie štvrtohory) a ľudstvo vstúpilo do geologickej súčasnosti – holocén (mladšie štvrtohory). Ľadovce pomaly ustúpili na sever. Krajina získala nový charakter. U nás sa namiesto tundry začali šíriť lesy. Veľká stádovitá zver buď vyhynula (mamuty), alebo sa presunula na sever (soby). Postupne sa flóra a fauna priblížila dnešnej podobe a ľudia sa museli prispôsobiť.

12. MEZOLIT • MEZOLIT - Stredná kamenná doba(8 000 – 5 000 pred Kristom) Ľudia v tomto období už neputovali za stádami zveri, ale vyberali si nejaký región, v ktorom sa pohybovali. Lovili lesnú zver (špecializácia na konkrétny druh potravy – rybolov, zbieranie mušlí, lov vodného vtáctva atď.). Používali rôzne špecializované nástroje: oštep s vrhačom, harpúna, luk a šípy, bumerang, udica, pasce, čln a veslá. Ľudia už žili v rodoch. Skladané ostrie

13. NEOLIT • NEOLIT - Mladšia kamenná doba (6 000 – 5 000) V tomto období došlo k jednému z najväčších prevratov v dejinách ľudstva, preto hovoríme o neolitickej revolúcii. Ľudstvo prešlo od prisvojovacieho hospodárstva k výrobnému hospodárstvu (poľnohospodárstvo). Po prvýkrát k tomu došlo asi 9 000 rokov pred Kristom v oblasti Hornej Mezopotámie na svahoch pohorí Zagros (pohraničie Iraku a Iránu) a Taurus (juh Turecka). V tejto oblasti bol dostatočný počet zrážok, vyskytoval sa tu divý jačmeň a pšenica, žili tu ovce a kozy, ktoré človek mohol najľahšie domestikovať. Prvé poľné plodiny vysievané ľuďmi boli teda rôzne druhy pšenice a jačmeňa. Ľudia mohli prejsť k usadlému spôsobu života. Vďaka bohatej ponuke potravy v rôznych častiach sveta, menšiemu počtu mužov, ktorí zomreli na love a obzvlášť vďaka poklesu usmrcovaní novorodencov, ktoré boli nevyhnutnou reguláciou veľkosti populácie, robené v záujme prežitia kočujúcej skupiny lovcov, došlo k výraznému nárastu počtu obyvateľstva. Počet obyvateľov často prekročil možnosti obživy v rámci regiónu (v niektorých oblastiach až 100 – násobne), a tak jednotlivé skupiny odchádzali a hľadali si priaznivejšie územie, kde by sa usadili. Poľnohospodárstvo akcelerovalo rozhodujúcim spôsobom ľudský vývoj vpred a patrí k základným pilierom civilizácie.Všade tam, kde sa neolitickej revolúcii stretli dve kultúry, nová poľnohospodárska s lovcami či zberačmi staršej kamennej doby, zvíťazil nový spôsob života.

14. ENEOLIT • ENEOLIT - Neskorá kamenná doba(4 000 – 2 000 rokov pred K.) Táto doba býva nazývaná aj CHALKOLIT – medeno – kamennáV tomto období už ľudia poznali niektoré kovy, ktoré sa dali ľahšie nájsť a opracovať (meď – výroba sekeromlatov, šperkov; zlato, striebro). Najvýznamnejší nález zlatých šperkov u nás – Tibava pri Michalovciach. Najväčší zlatý poklad bol nájdený vo Varne v Bulharsku. V Španej Doline sa ťažila meď a tu sa našlo asi 130 kamenných sekeromlatov Koncom doby kamennej sa vyrábali nástroje už nielen z kameňa, ale aj z nového kovu – medi. Sú to najmä zbrane (sekery), ktoré sú tvarovo veľmi podobné kamenným; pochádzajú z neolitu, ale aj z eneolitu. Ľudstvo sa však neuspokojuje so starým spôsobom života; vyhľadáva nové surovinové základne a rozbieha sa vo vývoji dovtedy nezvyklým tempom.Vynálezy pokračovali a ľudstvo došlo k poznaniu, že meď možno miešať s inými kovmi, aby sa dosiahla určitá potrebná tvrdosť. Zdokonalením procesov tavenia a miešania kovov rozličných tvrdostí dosiahla technika vysoký stupeň. Zdá sa, že pod vplyvom kultúrnych centier východu vytvárajú sa nové kultúry, ľudstvo sa od základu mení a nevracia sa k starému spôsobu života.

15. Skalné rytiny v komúne Tanum v provincii Bohuslän vo Švédsku, vytvorené v období neskorej kamennej doby (eneolit) až včasnej doby bronzovej.

16. Dejiny Slovenska • do 8300 pred Kr. paleolit: najstarší paleolit - starý paleolit - stredný paleolit - mladý paleolit - neskorý paleolit • 8300 pred Kr. – 5700 pred Kr. mezolit • 5700 pred Kr. – 4400 pred Kr. neolit • 4400 pred Kr. – 2300 pred Kr. eneolit • 2300 pred Kr. – 750 pred Kr. bronzová doba: stará bronzová doba - stredná bronzová doba - mladá a neskorá bronzová doba • 750 pred Kr. – 450 pred Kr. halštatská doba (stará železná doba) • 450 pred Kr. – 6 laténska doba (mladá železná doba) • 6 - 375 rímska doba • 375 - 500 sťahovanie národov • 500 - 675 včasnoslovanské obdobie | 623 - 658 Samova ríša • 675 - 791 Avarský kaganát • 791 - 1108 Nitrianske kniežatstvo | 833 - 907 Veľká Morava • 10. stor. - 1918 Uhorsko | 1526 - 1918 Habsburská monarchia | 1867 - 1918 Rakúsko-Uhorsko • 1918 - 1992 Česko-Slovensko | 1939 - 1945 Prvá slovenská republika • od 1993 Druhá Slovenská republika

17. VÝVOJ ČLOVEKA

18. VÝVOJ ČLOVEKA • Homo habilis (pred 2,4 – 1,5 miliónmi r.) • Homo ergaster (pred 1,8 - 1,25 miliónov r.) • Homo erectus (pred 1,2 mil. r – 100 000 r.) • Homo erectus pekinensis (pri dedine Čou-kchou-tien) • Homo heidelbergensis (pred 800 – 300 tisíc r.) • Homo neanderthalensis (Protoneandrtálci (pred 150 000 – 120 000 r.) a klasický neandrtálci (pred 100 000 – 40 000 r.) • Homo floresiensis (12 000 rokov starý) • Homo sapiens (od 200 000 rokov dodnes)