Riešenie konfliktov v medziľudských vzťahoch

1. Riešenie konfliktov v medziľudských vzťahoch Mgr. Denisa Nincová

2. Konflikt „Konflikt znamená stretnutie dvoch alebo viacerých do určitej miery sa navzájom vylučujúcich, protichodných tendencií“

3. Konflikt je prirodzenou súčasťou života • Spoločenstvo kde sa konflikty nevyskytujú degraduje, nevyvíja sa • Konflikt je podmienkou rastu

4. U jednotlivca – vnútorné konflikty (riešim v sebe postojové veci, morálku, rozhodujeme sa denne o dôležitých veciach a prežívame pri tom vnútorné konflikty). Človek, ktorý nerieši vnútorné konflikty je apatický, stratil schopnosť žiť, vyvíjať sa, nie je spokojný, dostavuje sa frustrácia, atď. • V rodine – aj banálne konflikty posúvajú partnerský vzťah dopredu, sú prirodzenou súčasťou

5. V zamestnaní – konflikty sú potrebné. V situáciách v ktorých sa organizácia mení, vyvíja sú nutnosťou. Preto sa hovorí, že v  dobre prosperujúcich organizáciách (väčšinou podnikateľský sektor, alebo dobre fungujúce NO) kde nie je veľká hierarchia a dominantné riadenie organizácie je konflikt prirodzený a posúva tieto organizácie dopredu, zvyšuje ich flexibilitu, prehľad o vonkajších vplyvoch. V štátnych a verejných organizáciách je to inak, je tam veľká hierarchia, veľká deľba moci, obyčajní zamestnanci nemajú priestor na zasahovanie do bežného fungovania organizácie (nerozhodujú ani o banálnych veciach), je tam potreba prispôsobiť sa štruktúre, pravidlám, všetkému – preto je verejný a štátny sektor veľmi neflexibilný

6. DSS v pôvodnej forme fungovalo ako organizácia verejného sektora, s veľkou hierarchiou, v podstate aj v súčasnosti je napojená na verejnú správu • Vo verejnom sektore chýbajú konflikty, každý úradník vie čo má robiť, každý má presne stanovený čas na riešenie agendy, všetko je jasné, len riešenie nie je flexibilné.

7. Konflikt môže byť • Konštruktívny • Deštruktívny

8. Prečo je konflikt dobrý? • Pomáha nám vnútorne rásť • Pomáha nám vytvárať si názor, meniť názory, zvyšuje empatiu, pochopenie druhej strany a jej pohľadu na problém, zvyšuje našu toleranciu. • V kultúrach ako je SR je konflikt považovaný za niečo zlé a deti od malička nie sú vedené k tomu, aby sa vedeli v konflikte orientovať, ak je v rodine aj v škole prístup k dieťaťu autoritatívny, tak toto dieťa keď vyrastie bude tiež fungovať v autoritatívnom móde, ktorý je bipolárny: nadriadený – podriadený a podľa toho aké sú jeho základné osobnostné vlastnosti sa do tohto modelu fungovania zaradí (každý má však v živote viacej rolí, niekto je možno v rodine dominantný a v zamestnaní submisívny a naopak)

9. K submisivite a vyhýbaniu sa konfliktom prispievajú aj ďalšie faktory, strach o prácu, bojíme sa že ak prejavíme svoj názor, prídeme o prácu, budeme v práci nadriadenými šikanovaní a pod. • Zamestnávateľ by mal pre zamestnancov vytvoriť bezpečné podmienky na prejavenie si svojho názoru,

10. Prejavy deštruktívneho konfliktu • Nehľadá sa riešenie • Neprimerané stupňovanie aktivity, emócií • Strata sebakontroly, neuvážené angažovanie sa, spontánne reagovanie na okolnosti bez uváženia • Citovo zafarbená a osobne zamerané argumentácia • Skreslená interpretácia minulých alebo súčasných situácií • Stupňovanie napätia, zahmlievanie príčin rozporu • Vznik podskupín, ktoré ticho medzi sebou bojujú

11. Čo potrebujeme k tomu, aby sme dokázali byť súčasťou konštruktívneho konfliktu • Komunikačné zručnosti • Zdravé sebavedomie • Vedieť, že ak v konflikte nevyhrám, neznamená to, že som zlý, neschopný, nemôže to rozbiť celú našu osobnosť, a po odchode z práce, ešte aj doma riešiť osobnú prehru • Pracovný konflikt je pracovný konflikt (nikdy to nebude ideálne) sú skutočnosti, ktoré musíme prijať, akceptovať, ak nedokážeme akceptovať veci, ktoré sa nedajú zmeniť, hľadať si zamestnanie, ktoré viacej zodpovedá našim predstavám

12. Riešenie vzniknutých konfliktov • Keď sa vyskytne konflikt je potrebné riešiť ho • Uvedomiť si, že škriepkami a zvadami sa nič nerieši • Ujasniť si podstatu konfliktu • Čestný ústup – rieši konflikt kompromisom • Dobrá vôľa zúčastnených strán • Kritizovať ohľaduplne, tak aby sme sa nedotkli osobnej cti a hrdosti druhej strany • Kritika má zmysel len vtedy ak niečo objasní

13. 9 krokov k vyriešeniu konfliktov • Keď sa o konflikte rozprávame, mali by sme to robiť medzi štyrmi očami, teda vždy len s priamymi účastníkmi konfliktu. V takejto malej zostave sa totiž väčšina ľudí správa oveľa racionálnejšie a ústretovejšie než pred náhodnými divákmi, pred ktorými sa chcú ukázať ako silní a neochvejní. • Nevybľafnime podstatu, ale pestujme vzťah. To si vyžaduje nejaký pozitívny úvod z našej strany

14. 3. Jasné slová miesto náznakov. 4. Nevyčítajme; opisujme. Výčitky sú len naša interpretácia situácie, ktorú náš protivník môže vnímať celkom inak. Keď mu niečo vyčítame, nútime ho brániť sa. Oveľa bezpečnejšie je popísať situáciu, ako ju vnímame. 5. Nehľadajme korene, sústreďme sa na riešenia. 6. Spoločné riešenia miesto nanútených. Aj keď máme v hlave perfektné riešenie, nesmieme podľahnúť pokušeniu povedať ho protivníkovi. Návrh automaticky produkuje protinávrh. Otázka vyvoláva odpoveď. Použime preto otázky: „čo by ste navrhovali, aby sme v tejto situácii urobili?“

15. 7. Nerozprávajme, počúvajme. 8. Diskutujme o námietkach. Keď niekto namieta, má iný pohľad na vec. Keď jeho námietku zhodíme zo stola, ešte stále bude mať iný pohľad na vec, ale už nám ho nebude ochotný porozprávať. Preto je veľmi dôležité počúvať námietky a diskutovať o nich. často nám protivník povie informácie, ktoré možno trochu pozmenia naše vlastné stanovisko a uľahčia nám hľadanie spoločného riešenia. 9. Na záver rozhovoru treba vždy zhrnúť, na čom sme sa dohodli, a nechať od protivníka potvrdiť, že aj on to vidí tak. Premeňte dohodu na cieľ.

16. Ďakujem za pozornosť 