Predn  ky pre posluch cov Vysokej  koly zdravotn ctva a soci lnej pr ce sv.  Al bety v Bratislave, 1. roc.   extern  pos

Predn ky pre posluch cov Vysokej koly zdravotn ctva a soci lnej pr ce sv. Al bety v Bratislave, 1. roc. extern pos PowerPoint PPT Presentation


  • 374 Views
  • Uploaded on 05-06-2012
  • Presentation posted in: General

VOD. Socilna prca vzdravotnctve zahrna starostlivosto lud s aktnym ochorenm (deti, dospievajcich, dospelch astarch lud seniorov)olud so zdravotnm postihnutm (so pecifickmi zdravotnmi a socilnymi problmami)o umierajcich lud. Histria socilnej prce v zdravotnc - PowerPoint PPT Presentation

Download Presentation

Predn ky pre posluch cov Vysokej koly zdravotn ctva a soci lnej pr ce sv. Al bety v Bratislave, 1. roc. extern pos

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


1. Prednášky pre posluchácov Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, 1. roc. – externí poslucháci II. st., šk. r. 2009/2010

2. ÚVOD Sociálna práca v zdravotníctve zahrna starostlivost o ludí s akútnym ochorením (deti, dospievajúcich, dospelých a  starých ludí – seniorov) o ludí so zdravotným postihnutím (so špecifickými zdravotnými a sociálnymi problémami) o umierajúcich ludí

3. História sociálnej práce v zdravotníctve Neorganizovaná forma - náhodná, neuvedomelá - pomoc chorým, sirotám a opusteným ludom - spojená s krestanstvom – reholné spolocenstvá (opatrovatelsko – ošetrovatelské cinnosti) Organizovaná pomoc - zaciatkom 9. storocia - starostlivost o chorých bola viazaná na kláštory, neskôr mestské nemocnice (kombinácia útulku a domova pre starších) - rozmach v tejto oblasti nastal v 19. storocí (kvalifikované sociálne sestry v nemocniciach, sociálni pediatri a gerontológovia)

4. História sociálnej práce Územie dnešného Slovenska - Ceskoslovenska - pomoc viazaná na kláštory - 11. storocie – charitatívno - liecebná pomoc, zakladanie prvých nemocníc - 11. a 12. storocie – mestské špitály - 13. storocie – mnohé osobnosti (Anežka Ceská) - od 14. storocia – záujem miest o problematiku zdravia - najstarší „špitál“ sv. Ladislava v Bratislave, - neskôr nemocnice na Spiši – Levoca, Kežmarok a v okolí banských miest

5. Ciel predmetu: Poskytnút informácie: o prepojenosti sociálneho a zdravotníckeho sektoru o nevyhnutnosti a mimoriadnom význame pôsobenia sociálneho pracovníka v oblasti zdravotníctva a o perspektívach rozvoja tejto oblasti sociálnej práce o sociálnom dopade niektorých ochorení na jednotlivca i na spolocnost o úlohách a špecifikách práce sociálneho pracovníka vo vybraných zdravotníckych zariadeniach

6. Sylabus predmetu: Základné pojmy (zdravie, choroba, zdravotné postihnutie, klient sociálnej práce) Sociálna služba v zdravotníctve (sociálna sestra – sociálny pracovník ako stály clen zdravotníckeho tímu) Špecifické povinnosti sociálnej sestry a formy sociálnej práce na vybraných zdravotníckych úsekoch (gynekológia, pediatria, chirurgia, ortopédia,onkológia, geriatria, psychiatria, kúpelná starostlivost). Práva pacientov (Charta práv pacientov, platná legislatíva, sociálne aspekty zdravotného poistenia). Etika práce sociálneho pracovníka Burn out syndróm

7. Politika „Zdravie pre všetkých v 21 storocí“ - dokument WHO z r. 1999 Dlhodobý zámer : dosiahnut úplný potenciál zdravia pre všetkých. Hlavné smery: podporovat a ochranovat zdravie ludí po celý život, znižovat výskyt nových prípadov závažných chorôb a poškodení.

8. Etická báza zdravotnej politiky 1. zdravie, ako základné ludské právo, 2. rovnost v zdraví a solidarita pri realizácií opatrení na zlepšenie zdravia, 3. úcast a zodpovednost jednotlivcov, skupín, inštitúcií a komunít za sústavný rozvoj zdravia

9. Zdravotnícke zariadenia Zdravotnícke zariadenia možno rozdelit na: - štátne (verejné zariadenia) - neštátne (neverejné) zariadenia Podla veku pacientov ich možno delit na: - zariadenia pre deti - zariadenia pre dospelých ludí zariadenia pre seniorov hospice

10. Sústava zdravotníckych zariadení Sústavu zdravotníckych zariadení tvoria: a) ambulancie, vrátane staníc lekárskej služby prvej pomoci a ambulancie v zariadeniach sociálnych služieb, b) agentúry domácej ošetrovatelskej starostlivosti, c) záchranná zdravotná služba, d) špecializované zariadenia ambulantnej starostlivosti, e) dialyzacné strediská, f) polikliniky, g) samostatné zariadenia spolocných vyšetrovacích a liecebných zložiek, h) nemocnice I. typu, i) nemocnice s poliklinikou I. typu, j) nemocnice s poliklinikou II. a III. typu,

11. Zdravotnícke zariadenia - pokr. k) fakultné nemocnice a fakultné nemocnice s poliklinikou, l) vysokošpecializované odborné ústavy, m) liecebne pre dlhodobo chorých, n) zariadenia, ktoré poskytujú paliatívnu starostlivost a hospice, o) geriatrické centrá, p) psychiatrické liecebne, psychiatrické nemocnice, psychiatrické stacionáre a centrá pre liecbu drogových závislostí, r) odborné liecebné ústavy s) prírodné liecebné kúpele, t) verejné lekárne, pobocky verejných lekárni a výdajne zdravotníckych pomôcok, u) zubné techniky.

12. Definícia sociálnej práce: „Sociálna práca je špecifická odborná cinnost, ktorá smeruje k zlepšeniu vzájomného prispôsobenia sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov, s využitím zdrojov a schopností osôb a s využitím medziludských vztahov a zdrojov, poskytovaných spolocnostou. Je cinnostou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú môžeme charakterizovat pojmami „pomoc“, „podpora“, a „sprevádzanie“. (podla Asociácie vzdelávatelov v sociálnej práci v SR, 1998)

13. Sociálna práca v zdravotníctve V zdravotníctve je sociálna práca neoddelitelnou súcastou liecebno - preventívnej starostlivosti a doplna ošetrovatelskú a medicínsku starostlivost tak, aby sa dosiahol všestranný, pokial možno, trvalý liecebný úspech. Sociálny pracovník v zdravotníctve je neodmyslitelnou súcastou práce zdravotníkov. Pracuje v tíme zdravotníckych pracovníkov – lekárov, zdravotných sestier, fyzioterapeutov, ale aj nezdravotníckych pracovníkov ako sú psychológovia, špeciálni pedagógovia, recoví terapeuti a iní. Základným cielom SP v zdravotníctve je skúmat a pomáhat riešit situáciu v rodine, škole, na pracovisku a v spolocenskom prostredí (narušené vztahy a situácie, ktoré vznikli v živote cloveka následkom zdravotne a sociálne neželatelných zmien).

14. Etika sociálneho pracovníka Podla Šoltésa (1996) tvoria etické aspekty neoddelitelnú súcast práce sociálneho pracovníka a to od zaciatku samotnej komunikácie s pacientom, až po vyriešenie jeho problému. Sociálni pracovníci sa v našej republike riadia Etickým kódexom sociálnych pracovníkov SR Sociálny pracovník v zdravotníckom zariadení: zachováva dôvernost všetkých informácií, ktoré získal o pacientovi, mlcanlivost o daných informáciách, zabezpecuje bezpecné uloženie dokumentácie, nesmie zneužit postavenie pacienta, ktorý je momentálne odkázaný na hospitalizáciu na to, aby bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli rozhodol o jeho budúcnosti,

15. Etika sociálneho pracovníka pokr. má podporovat samostatnost klienta a mal by mat k nemu zodpovedný a citlivý prístup, má etickú zodpovednost aj voci spolocnosti, voci svojim kolegom a v nemalej miere aj voci svojej profesii, pocas svojej praxe v zdravotníckom zariadení by mal permanentne rozvíjat svoje vzdelanie a vyzdvihovat poslanie svojej profesie, existuje aj etická požiadavka na dobrý telesný a duševný stav sociálneho pracovníka a na jeho odbornú a osobnostnú zdatnost.

16. Osobnost sociálneho pracovníka Dôležité osobnostné vlastnosti: sociálne cítenie, empatia, obetavost pre iných, zodpovednost voci klientovi, solidárnost s chorými, komunikatívnost, schopnost aktívneho pocúvania, snaha o ochranu a zachovanie dôstojnosti života a zdravia cloveka, odborná kvalifikácia.

17. Úlohy a cinnosti sociálneho pracovníka spolupôsobit pri zabezpecení komplexnej liecebno-preventívnej starostlivosti o pacientov v zdravotníckom zariadení skúmat sociálnu anamnézu, urcit sociálnu diagnózu, vypracovat plán sociálnej terapie, urcit rozsah, druh a potrebu sociálnych opatrení poskytovat odborné rady z oblasti sociálneho a dôchodkového zabezpecenia, nemocenského poistenia pomáhat pacientovi prekonávat prekážky sociálneho, morálneho, ekonomického charakteru, ktoré bránia úspešnému postupu liecby podielat sa na odstranovaní nepriaznivých vplyvov choroby, spolupracovat pri opätovnom zaclenení chorých do spolocnosti

18. Úlohy a cinnosti sociálneho pracovníka – pokr. spolupracovat s dalšími zdravotníckymi pracovníkmi (lekár, sestra, psychológ, fyzioterapeut) spolupracovat s rodinnými príslušníkmi, sociálnymi pracovníkmi, súdmi, sociálnymi kurátormi spolupracovat s ÚPSVaR v rámci starostlivosti o rodinu a dieta, o obcanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc (osoby so zdravotným postihnutím, rómske etnikum, alkoholici, delikventi), viest dokumentáciu o cinnosti sociálnej služby vykonávat výchovnú a sociálne osvetovú cinnost

19. Úlohy a cinnosti sociálneho pracovníka – pokr. spolupracovat s ošetrujúcim lekárom pri realizácií diagnosticko-liecebného programu zúcastnovat sa podla potreby lekárskych vizít, zistovat aktuálne potreby a požiadavky chorých poskytovat sociálne služby nielen osobám, nachádzajúcim sa v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú jej hlásené, ale aj osobám, ktoré sama vyhladáva, alebo ktoré o pomoc sami požiadajú hodnotit nadobudnuté informácie a na ich základe vypracúvat návrhy pre potreby sociálnej diagnózy, sociálnej starostlivosti a terapie,

20. Úlohy a cinnosti sociálneho pracovníka – pokr. s ošetrujúcim lekárom konzultovat spôsob realizácie sociálnych zásahov sprostredkúvat a navrhovat opatrovatelskú službu sprostredkúvat spolocenské a ekonomické záležitosti a pomáhat pri vybavovaní sociálnych nárokov a potrieb klienta. V prípade poverenia, podla potreby zastupovat chorého na úradoch, súdoch,... pomáhat pri umiestnovaní do zdravotníckych, školských alebo sociálnych zariadení, pomáhat pri umiestnovaní detí na základe rozhodnutia súdu do detských domovov, domovov sociálnych služieb,... presadzovat a uplatnovat sociálne aspekty v práci všetkých zdravotníckych pracovníkov,

21. Úlohy a cinnosti sociálneho pracovníka– pokr. prispievat k zlepšeniu vzájomnej spolupráce, informovanosti o pracovných výsledkoch, získavat rodinných príslušníkov, spolupracovníkov a najbližšie okolie chorého pre spoluprácu, aktívnu pomoc pri riešení sociálnych problémov chorého a pre spoluprácu pri jeho sociálnej integrácii sledovat aktuality a zúcastnovat sa na školiacich akciách, za úcelom zvyšovania svojich odborných vedomostí spolupracovat s inštitúciami 3. sektoru spolupracovat pri výskumných úlohách, prieskumoch,... spracúvat rocné správy o svojej cinnosti

22. Definície zdravia Chápanie pojmu zdravia závisí od spolocnosti, stupna jej rozvoja a jej kultúry. Florence Nightingelová: „ Zdravie znamená dobre sa cítit a naplno využívat svoje sily“. Zdravie je proces rozvíjania, používania, ochranovania všetkých zdrojov ludského tela, duše, mysle, rodiny, komunity a prostredia. WHO /1947/ definuje zdravie ako stav úplnej psychickej, fyzickej a sociálnej pohody a nielen neprítomnost choroby ci slabosti.

23. Definícia choroby Choroba je „porucha zdravia, súhrn reakcií organizmu na vplyv cinitelov, ktoré môžu vyvolat poškodenie organizmu“. Východiskom z choroby môže byt úplné vyliecenie - návrat zdravia, dlhodobé až trvalé zhoršenie - porucha zdravotného stavu (zdravotné postihnutie), resp. ukoncenie života Zdravie a chorobu nemožno chápat ako protiklady ludského života, choroba znamená akékolvek zlyhanie fyziologických funkcií organizmu, prípadne zlyhanie interakcií medzi organizmom a prostredím

24. Definícia zdravotného postihnutia podla Dohovoru OSN, 2006) Osoby so zdravotným postihnutím zahrnujú osoby, ktoré majú dlhodobé fyzické, duševné, mentálne alebo zmyslové postihnutie, ktoré v interakcii s rôznymi prekážkami môže bránit ich plnému a úcinnému zapojeniu sa do spolocnosti na rovnoprávnom základe s ostatnými.

25. Definície zdravotného postihnutia v SR Invalidným obcanom podla zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je obcan, u ktorého rozhodnutím posudkovej komisie sociálnej poistovne % miera poklesu schopnosti vykonávat zárobkovú cinnost z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania je vyššia ako 40%. Obcanom so zdravotným postihnutím na úcely z. c. 5/2004 Z.z. je: Obcan uznaný za invalidného podla osobitného predpisu Obcan, ktorý má pokles schopnosti vykonávat zárobkovú cinnost o 20%, ale najviac o 40% podla osobitného predpisu Obcanom s tažkým zdravotným postihnutím na úcely z. c. 447/2008 Z.z. je obcan, u ktorého pokles miery funkcnej schopnosti je 50% a viac

26. Modely a prístupy k problematike zdravotného postihnutia: Klinický (medicínsky) model – ide o problém jednotlivca, spôsobený chorobou, traumou alebo iným zdravotným stavom, ktorý vyžaduje lekársku starostlivost formou individuálnej, profesionálnej liecby. Sociálny - Spolocenský model - porucha ako spolocenský problém. Nie je len atribútom jednotlivca ako skôr komplexnou paletou podmienok, z ktorých mnohé sú vytvárané spolocenským prostredím. Riešenie vyžaduje spolocenskú aktivitu a je kolektívnou zodpovednostou spolocnosti v celej jej šírke. ”Bio – psycho - sociálny” model, resp. prístup, o ktorý sa opiera dokument WHO z r. 2002 (Medzinárodná klasifikácia funkcnej schopnosti, dizability a zdravia – ICF) sa usiluje o integráciu oboch uvedených modelov. Pokúša sa o syntézu, ktorá by umožnovala hodnotenie problému z pohladu biologického, individuálneho – psychologického, i sociálneho (vrátane environmentálneho).

27. Medzinárodná klasifikácia funkcnej schopnosti, dizability a zdravia – ICF (2002) V popredí záujmu ICF je posúdenie zdravotného stavu jedinca z bio-psycho-socio-enviromentálneho aspektu, t.j. stav zdravia, resp. prítomnost chorobných zmien, osobnostný rozmer, možnosti spolocenských aktivít aj pri zmenách štruktúr a funkcií jednotlivých systémov (možnosti uplatnenia sa a úcasti na spolocenskom živote, environmentálne faktory, ktoré charakterizujú ekosystém takéhoto jedinca

28. Základné pojmy v charakteristike zdravia, choroby, zdravotného postihnutia – podla ICF - Porucha (impairment) - akákolvek strata alebo abnormálnost v psychologickej, fyziologickej alebo anatomickej štruktúre alebo funkcii - Dizabilita – akékolvek obmedzenie, alebo nedostatok schopnosti vykonávat nejakú cinnost spôsobom, alebo v rozsahu, aký je považovaný u cloveka za normálny - Handicap – nepriaznivá spolocenská situácia, vyplývajúca z poruchy alebo dizability, ktorá obmedzuje alebo znemožnuje plnenie úloh, ktoré sú pre túto osobu normálne (vzhladom na vek, pohlavie, sociálne a kultúrne podmienky)

29. Zdravotné postihnutia - delenie Telesné postihnutia – problémy s mobilitou Sluchové postihnutia – problémy s komunikáciou Zrakové postihnutia – problémy s orientáciou Kombinované postihnutia – prelínanie jednotlivých Mentálne postihnutia (mentálna retardácia) – intelektová dizabilita, napríklad u geneticky podmienených syndrómov – casto viacnásobné postihnutie Civilizacné choroby (chronické choroby) Psychiatrické ochorenia

30. Rôzne druhy zdravotných postihnutí - základné delenie - schéma

31. Klasifikácia dizability dizabilita v správaní sa  dizabilita v komunikácii (dizabilita k pocúvaniu reci, k porozumeniu reci, k rozprávaniu,), v orientácii dizabilita v osobnej starostlivosti (problémy s kontrolou vylucovania, v osobnej hygiene, v obliekaní, v stravovaní) lokomotorická dizabilita (dizabilita k chôdzi, k behu, k zdolávaniu schodov, k premiestnovaniu, k doprave, k zdvíhaniu, iná ), dizabilita v obratnosti  situacná dizabilita (vo vytrvalosti, k znášaniu teploty, k znášaniu hluku, osvetlenia, pracovných stresov, k znášaniu iných cinitelov životného prostredia, iné)  iné obmedzenia cinnosti

32. Možnosti vzniku handicapu   orientacný a komunikacný handicap     handicap vo fyzickej nezávislosti (nezávislost vzhladom k pomôckam a podpore iných ludí)    pohybový handicap (možnost a rozsah pohyblivosti od referencného bodu, napr. od postele, od dvier)     handicap v zamestnaní (nemožnost konat ako je to obvyklé vzhladom na pohlavie, vek a kultúru)    handicap v spolocenskej integrácii (podielat sa na obvyklých spolocenských vztahoch a udržovat ich)     handicap v hospodárskej sebestacnosti (v porovnaní s obvyklou socio-ekonomickou cinnostou a nezávislostou)

33. Poruchy telesnej štruktúry a pohybovej funkcie – dizabilita v mobilite Vrodené poruchy štruktúry alebo funkcie tela (chýbanie, resp. deformácia koncatiny, detská mozgová obrna, spina biffida a iné), Poúrazové stavy (amputácie, poškodenia chrbtice, iné) Dôsledky chronických ochorení pohybového aparátu (artritídy alebo artrózy) Dôsledky neurologických ochorení: Roztrúsená mozgovo-miechová skleróza Dôsledky neuro-muskulárnych ochorení - svalové dystrofie – t.c. poznáme 9 druhov Parkinsonova choroba Stavy po mozgovej príhode Iné

34. Poruchy zmyslových orgánov - dizabilita v orientácii, v prístupe k informáciám a v komunikácii Poruchy zraku (strata oka, tažká porucha zraku u oboch ocí, resp. u jedného oka s oslabením zraku druhého oka, stredná porucha zraku u oboch ocí, iná porucha zraku) Poruchy sluchu (poruchy sluchovej citlivosti - úplná, alebo hlboká porucha vývoja sluchu, hlboká obojstranná strata sluchu, resp. v jednom uchu so stredne tažkou poruchou druhého ucha, stredne tažká obojstranná porucha sluchu, iná porucha sluchovej citlivosti) Iné sluchové alebo ušné poruchy, porucha vestibulárnej funkcie,

35. Poruchy vnútorných orgánov a geriatrické problémy mechanická a motorická porucha vnútorných orgánov; porucha kardiovaskulárnej a respiracnej funkcie; porucha gastro-intestinálnej funkcie; porucha tvorby a vylucovania mocu; porucha reprodukcnej funkcie; defekty vnútorných orgánov; iná porucha vnútorných orgánov

36. Ako možno pomáhat v prospech inklúzie osôb s telesným postihnutím vytváraním bezbariérového životného prostredia a to aj v zmysle co najširšej prístupnosti k informáciám, dobrej komunikácie a odstranovania bariér aj v medziludských vztahoch zabezpecením komplexnej habilitácie a rehabilitácie, vrátane zabezpecenia potrebných zdravotných a kompenzacných pomôcok, primeranej vzdelanostnej úrovne a prípravy na povolanie poskytovaním primeranej informacno - komunikacnej technológie pri vzdelávaní, pracovnom uplatnení i v každodennom spolocenskom živote vytváraním podmienok pre primerané zamestnávanie, poskytovaním podporných služieb a príspevkov

37. Práca sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach Sociálny pracovník pracuje v nemocniciach, v odborných liecebných ústavoch, detských domovoch, DSS,,...Sociálny pracovník je súcastou tímu a jeho práca na jednotlivých úsekoch zahrnuje: Úcast na manažmente zdravotníckeho zariadenia (napr. pri riešení bezbariérovosti, prístupnosti k informáciám, v komunikácii) Podporné poradenstvo (klientovi, rodine, vzdialenejším príbuzným, kontakt so zamestnávatelom, s komunitou) Ochranu, etiku, Plánovanie (uplatnovanie princípov vcasnej sociálnej intervencie u detí, ale aj u dospelých), Zdravotnú edukáciu (najmä pre pacientov s chronickým ochorením), Úcast na paliatívnej liecbe a ošetrovaní chronicky chorého pacienta Sprevádzanie umierajúceho pacienta.

38. Sociálna práca v zdravotníctve - odbory Odbory v sieti zdravotníckej starostlivosti Sociálna pediatria Sociálna psychiatria Sociálna gerontológia Sociálna onkológia Iné

39. Faktory vonkajšieho prostredia, ktoré ovplyvnujú proces liecby Celkové prostredie nemocnice, pocet pacientov v jednotlivých izbách, otvorenost resp. uzavretost zariadenia, Spôsob oznámenia diagnózy, poskytovanie neúplných, skreslených informácií o chorobe, o liecbe, Vztahy medzi personálom (napr. ambivalencia - nejednotnost, poskytovanie rozdielnych informácií, co spôsobuje neistotu pacienta), Omyly v liecbe, pri podávaní liekov a pod.

40. Negatíve reakcie na liecbu v nemocnici - Hospitalizmus Ide o silnú negatívnu reakciu na hospitalizáciu, ktorá sa prejavuje urcitou pasivitou, strnulostou, pocitom únavy, nezáujmom, nechutou do akejkolvek cinnosti, strachom a úzkostou, Vedie k odmietaniu liecby, pacient neparticipuje na procese liecby. Postihuje najcastejšie: 1. deti – zaostávajú vo vývine, strácajú novšie návyky – regresia - reagujú sklúcenostou, placom, hnevom, protestmi, negativizmus, vykonávajú stereotypné pohyby, cumlú prsty, 2. starších ludí – prejavuje sa lahostajnostou, depresiou, nechutenstvom, nespavostou, apatiou,

41. Ako predchádzat hospitalizmu: zabezpecit príjemné prostredie nemocnice, poskytnút jasné informácie o fungovaní zariadenia, možnosti kontaktu s vonkajším svetom, o tom, na koho sa obrátit s problémami a pod. udržiavat pacienta v aktivite – rôzne druhy terapie (arteterapia, ergoterapia, komunitná práca, aktívne využívanie volného casu), udržiavat pacienta v dobrom duševnom stave, vytvárat príjemnú atmosféru (rozhovory, príjemné sociálne prostredie pacienta aj personálu), Sociálny pracovník môže hrat klúcovú úlohu vo všetkých týchto aspektoch !!!

42. Možné reakcie pacienta na oznámenie diagnózy Šok: neschopnost racionálne uvažovat, pacient sa pýta, preco práve on, nevie tomu uverit Popretie: neprijatie choroby, jej odsunutie od seba Hnev: agresivita: zameraná na seba alebo obrátená proti iným ludom, na ktorých pacient prenáša zodpovednost za svoju diagnózu Aktivita: pacient hladá všetky možnosti liecby, aj alternatívne Vyjednávanie: pacient si dáva casové hranice, do kedy ešte bude žit, do kedy musí vydržat Depresia: apatia, zúfalstvo, rezignácia, strach zo smrti Vyrovnanie sa s diagnózou: prijatie choroby, úprava životného štýlu, racionálne riešenie situácie

43. Možné reakcie rodiny na oznámenie diagnózy Lótova žena: úplné znehybnenie, neschopnost reagovat recou ani emocionálne, ide o šokovú reakciu Hluchý typ: nechce pocut zlú správu, popiera ju Vecný typ: racionálne spracováva informácie, potláca emócie, Žalostný typ: prestáva sa rozumne správat, vypustí rácio a prezentuje len emócie Bojový typ: hladá iné možnosti, obvinuje zdravotníctvo a iných Jarmocný typ: prehnané, teatrálne správanie sa, príliš afektované, hyperbolizované (akoby pacientom boli oni)

44. Etapy práce s pacientom (NOVOTNÁ, V.- SCHIMERLINGOVÁ, V. ) 1.  Etapa sociálnej evidencie a prvého kontaktu s pacientom (riadený rozhovor s klientom). 2.      Etapa sociálnej diagnostiky. 3.      Etapa vypracovania plánu sociálnej pomoci. 4.      Sociálna terapia. 5.      Etapa overovania výsledkov.

45. Sociálne hodnotenie klienta na základe riadeného rozhovoru sociálna anamnéza (ako problém vznikol, ako sa vyvíjal) sociálne prostredie (rodina - najbližšia, vzdialenejšie príbuzenstvo, obec, komunita, pracovisko) zoznam denných cinností, nevyhnutných pre život (hygienické potreby, stravovanie, schopnost samostatného obliekania, iné cinnosti)  vymedzenie problému a stanovenie pracovnej hypotézy (vrátane úpravy životného prostredia, kompenzacné pomôcky, asistencia, ošetrovatelsko-opatrovatelská starostlivost ....) ekonomické zázemie (príjmy vlastné, rodina, podpora ci príspevky)

46. Pracovná cinnost sociálneho pracovníka na rôznych klinických úsekoch A. Na pediatrických oddeleniach: najcastejšie využívajú sociálneho pracovníka na novorodeneckých oddeleniach (adopcie, návrhy na predbežné opatrenia u detí z Hniezd záchrany, opustené a nechcené deti, novorodenci s neonatálnym abstinencným syndrómom, novorodenci s pozitívnym BWR, novorodenci nezaopatrených rodicov a bezdomovcov), Sociálni pracovníci spolupracujú s matrikou, pri podozrení na týranie, zneužívanie alebo zanedbávanie starostlivosti o dieta, alkoholizmus, narkomániu v rodine dietata, spolupracujú s políciou, súdmi, úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, školskými psychológmi atd. pracujú s dlhodobo hospitalizovanými detmi, môžu sa starat o ich volnocasové aktivity, využívat rôzne metódy terapie (arteterápia, muzikoterápia a pod.), pracujú aj s rodicmi tažko chorých detí

47. Sociálny pracovník na rôznych klinických úsekoch – pediatria, pokrac. Na pediatrickom oddelení spolupracuje najmä v oblastiach: prevencia ochorení, ockovanie CAN syndróm (syndróm týraného, zanedbávaného a zneužívaného dietata) úrazy a otravy toxikománia, alkoholizmus, nikotinizmus juvenilná delikvencia suicídia a suicidálne správanie sa detí sociálne ohrozené deti deti s telesným, mentálny postihom adopcie, utajené pôrody, hniezda záchrany úteky matiek, rómiek z pôrodnice

48. Pracovná cinnost sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach – pokr.: B. Oddelenia pre dospelých ludí sociálni pracovníci riešia situácie, ked sa clovek následkom choroby, úrazu a pod. nemôže dalej zapojit do pracovného procesu, alebo je potrebná zmena pracovnej pozície, dlhodobo hospitalizovaným obcanom pomáhajú ulahcit proces návratu do bežného života, chronicky chorých kontaktujú so svojpomocnými skupinami s podobným problémom, spolupracujú aj s rodinou chorých obcanov, informujú ich, ako s pacientom pracovat, akú starostlivost bude potrebovat po návrate domov,

49. Pracovná cinnost sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach – pokr.: pomáhajú bezdomovcom, narkomanom, ktorí sú casto opakovane hospitalizovaní (vybavujú obciansky preukaz, zdravotné poistenie, kontaktujú sa s rodinou klientov) spolupracujú s obcianskymi združeniami, ktorých cielovou skupinou sú práve títo obcania, s miestnymi úradmi podla miesta trvalého pobytu obcana a pod.), v prípade úmrtia obcana, ktorý nemal žiadnych príbuzných, vybavujú jeho pochovanie.

50. Pracovná cinnost sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach – pokr.: C. Geriatrické oddelenia pomáhajú starým ludom, ktorí casto zle znášajú hospitalizáciu, majú problém s adaptáciou na nové prostredie, pocit izolácie, odloženia rodinou, pracujú s rodinou, v snahe motivovat v nich záujem o klienta, vytvorit podmienky pre návrat do domáceho prostredia, sú v úzkom kontakte s miestnymi úradmi, s VÚC, s OZ a s neštátnymi zariadeniami pre pomoc starým obcanom. podávajú žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovatelskej služby, denný stacionár, opatrovatelskú službu v domácnosti, prepravnú službu a pod.), spolupracujú s lekármi pri terminálne chorých pacientoch.

51. Úcast sociálneho pracovníka na paliatívnej starostlivosti v hospicoch Definícia - podla WHO: Paliatívna starostlivost je aktívna, celková starostlivost o pacientov v case, ked ich choroba už neodpovedá na kauzálnu liecbu a kontrola bolesti, alebo iných symptómov a psychologických a sociálnych problémov je prvoradá. Celkovým cielom paliatívnej starostlivosti je najvyššia možná kvalita života pacienta a jeho rodiny. Paliatívna starostlivost potvrdzuje život a chápe umieranie ako prirodzený proces. Zdôraznuje úlavu bolesti a iných obtažujúcich symptómov, integruje fyzické, psychologické a duchovné aspekty starostlivosti o pacienta. Ponúka podporu pacientovi žit tak aktívne, ako je to len možné až do jeho smrti, ako aj podporu jeho rodine zvládnut danú situáciu.?

52. Úcast sociálneho pracovníka na paliatívnej starostlivosti v hospicoch - pokrac. Definícia hospicovej starostlivosti podla WHO: Hospicová starostlivost je centrálne riadený program paliatívnej starostlivosti, cielene zameraný na zmiernenie symptómov choroby u terminálne chorých pacientov, u ktorých je prognostický stanovené pravdepodobné prežívanie v maximálnom rozsahu 6 mesiacov.? Hospic nie je budova, je to filozofia a program tímovej starostlivosti v terminálnom štádiu ochorenia o chorých s už neliecitelnou chorobou a o ich rodiny, ktorí sa zriekli už nemožnej a nezmyselnej liecby a dožadujú sa hospicovej starostlivosti. V populácii zomierajúcich chronický chorých predstavujú 5-10-20% !

53. Úcast sociálneho pracovníka na paliatívnej starostlivosti v hospicoch - pokrac. Iná definícia hospicovej starostlivosti: Hospicová starostlivost je komplexná medzirezortná tímová multidisciplinárna starostlivost s interdisciplinárnym prístupom, nahradzujúca už vycerpanú kauzálnu liecbu choroby, potrebnou symptomatickou liecbou. Tvorí súhrn odborných lekárskych, ošetrovatelských, pastorálnych, religióznych, psychologických a rehabilitacných cinností, poskytovaných terminálne chorým ludom s cielom minimalizovat bolest a zmiernit všetky obtiaže, vyplývajúce zo základnej choroby a jej komplikácii a zohladnujúce bio-psycho-spirituo-socialne potreby chorého a jeho rodiny.

54. Formy hospicovej starostlivosti Hospicová starostlivost sa realizuje v dvoch základných formách: domáca hospicová starostlivost (predstavuje cca 80%), - s napojením na ambulancie pre liecbu bolesti, - s napojení na jednotku denného hospicu b) inštitucionalizovaná hospicová starostlivost (v lôžkových zariadeniach, predstavuje cca 20% - hospicové služby v ústavoch sociálnej starostlivosti, - hospicové tímy v liecebniach pre dlhodobo chorých a v nemocniciach, - vyclenené hospicové jednotky v liecebniach pre dlhodobo chorých

55. Aktuálne problémy sociálnych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach: sociálnu prácu v zdravotníctve podla liecebného poriadku môže vykonávat len pracovník, ktorý má príslušné zdravotnícke vzdelanie (Stredná zdravotná škola, Lekárska fakulta), nie absolvent sociálnej práce príslušných vysokých škôl, výkony sociálneho pracovníka nie sú hradené zdravotnými poistovnami, sociálni pracovníci s vysokoškolským diplomom nie sú zaradení do systému zdravotníckej starostlivosti, nevykazujú žiadne štatistické vyhodnocovanie,

56. Aktuálne problémy sociálnych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach – pokr.: nemajú dostatok casu na poradenstvo, pomoc a podporu pacientov so sociálnymi problémami, nemajú v náplni práce podporu rodín so zdravotne postihnutým dietatom, podporu dospelých ludí so ZP. nevykazujú sociálnu podporu a poradenstvo pre ludí so zdravotným postihnutím (napríklad poradenstvo o kompenzáciách, ci sociálnych službách podla príslušných zákonov)

57. Aktuálny právny stav v SR V legislatíve Slovenskej republiky zatial neexistuje špeciálny zákon o integrácii obcanov so zdravotným postihnutím, ktorý by komplexne riešil celú problematiku. Táto je ciastocne obsiahnutá v pocetných právnych predpisoch, Antidiskriminacný zákon (Zákon c. 365/2004) zahrnuje samozrejme aj požiadavku nediskriminácie osôb so zdravotným postihnutím, zatial sa však v praxi casto stretávame s nepriamou (skrytou) diskrimináciou, co v konecnom dôsledku významnou mierou znižuje kvalitu života ludí so zdravotným postihnutím.

58. Zákon c. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov Zákon c. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti Zákon c. 578/2004 Z.z. o poskytovateloch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdravotná starostlivost - legislatíva

59. Zdravotná starostlivost - realita Zdravotnícke zariadenia a strediská sú zväcša bariérové Na Slovensku je nedostatok centier vcasnej diagnostiky a vcasnej intervencie pre deti (chýb siet detských rehabilitacných centier) Neexistuje siet zariadení pre komplexnú rehabilitáciu dospelých (Komplexnú rehabilitáciu po tažkých úrazoch a operáciách poskytuje prakticky iba Národné rehabilitacné centrum v Kovácovej) Nie je doriešené postavenie nemedicínskych profesií v zdravotníctve (psychológovia, logopédi, liecební pedagógovia, fyzioterapeuti, sociálni pracovníci a i.)

60. Zdravotná starostlivost - odporúcania Urýchlene realizovat debariérizáciu všetkých zdravotníckych zariadení Zabezpecit prípravu profesionálov pre vcasnú diagnostiku a poskytovanie vcasnej intervencie u deti s rizikovým vývinom Legislatívne upravit postavenie profesionálov nemedicínskeho vzdelania pre poskytovanie vcasnej starostlivosti, komplexnej habilitácie a rehabilitácie V postgraduálnom vzdelávaní posudkových lekárov podporit zakomponovanie dokumentu WHO „Medzinárodná klasifikácia funkcnej schopnosti, dizability a zdravia“ do študijných osnov

61. Zákon c. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Predstavuje základný pilier dôchodkového systému na Slovensku. Osobám so ZP, ktoré sú poberatelmi invalidného dôchodku umožnuje zaradit sa aj do pracovného procesu bez straty, alebo krátenia invalidného dôchodku. Zákon c. 447/2008 Z.z. o penažných príspevkoch na kompenzáciu tažkého zdravotného postihnutia - legislatívna norma pre pomoc formou poskytovania materiálnej, alebo financnej pomoci (fakultatívne príspevky). Zákon c. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách - legislatívna norma pre poskytovanie sociálnych služieb (napr. sociálne poradenstvo, opatrovanie. umiestnenie v zariadeniach sociálnych služieb) Sociálna starostlivost - legislatíva

62. Zákon o penažných príspevkoch na kompenzáciu tažkého zdravotného postihnutia - odkázanost Fyzická osoba s tažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak je odkázaná na osobnú asistenciu alebo opatrovanie.  Fyzická osoba s tažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomôcku, na úpravu pomôcky, na zdvíhacie zariadenie, na úpravu osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu alebo na úpravu garáže, ak sociálne dôsledky jej tažkého zdravotného postihnutia možno prekonat alebo zmiernit pomôckou, úpravou pomôcky, zdvíhacím zariadením, úpravou osobného motorového vozidla alebo úpravou bytu, rodinného domu alebo garáže.

63. Zákon o penažných príspevkoch – penažný príspevok na osobnú asistenciu Pocet hodín osobnej asistencie je najviac 7 300 hodín rocne. Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie je 1,39 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Je ustanovenú osobitným predpisom. Výška životného minima sa každorocne mení Od 1. júla 2009 je to: 178,92 € mesacne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu 124,81 € mesacne, ak ide o dalšiu spolocne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu 81,66 € mesacne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieta alebo o nezaopatrené dieta

64. Zákon o penažných príspevkoch – príspevky na pomôcky Príspevok na kúpu, úpravu, opravu a výcvik používania pomôcky možno poskytnút len na pomôcky, uvedené v prílohe zákona - zoznam pomôcok Pri urcení výšky penažného príspevku na kúpu pomôcky sa zohladnuje cena pomôcky, ustanovená v zozname pomôcok Výška penažného príspevku na kúpu druhého mechanického vozíka je limitovaná (najviac 1 659,70 eura) u  druhého el. vozíka je najviac 4 979,09 eura Za pomôcku sa považuje aj pes so špeciálnym výcvikom (vodiaci pes, asistencný pes a signálny pes). Pomôckou je aj špeciálny softvér alebo aktualizácia softvéru.

65. Zákon o penažných príspevkoch – odkázanost na individuálnu dopravu Fyzická osoba je odkázaná na individuálnu dopravu, ak pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti nie je schopná: premiestnit sa k vozidlu VHD osôb a k prostriedku železnicnej dopravy a spät nastupovat do a vystupovat z vozidla VHD osôb a  prostriedku železnicnej dopravy, udržat sa v nom pocas jazdy, alebo zvládnut z dôvodu TZP situáciu vo vozidle VHD osôb a v prostriedku železnicnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania (strata dvoch koncatín, duševné ochorenia, vertebrobasilárna insuficiencia s tažkými závratmi, kardiopulmonálna nedostatocnost tažkého stupna alebo tažká porucha sfinkterov.

66. Medzinárodný parkovací preukaz – predná strana

67. Medzinárodný parkovací preukaz – zadná strana

68. Zákon o penažných príspevkoch – príspevky na kompenzáciu mobility * na kúpu zdvíhacieho zariadenia – (schodolez, zdvihák, šikmá schodisková plošina, zvislá schodisková plošina, výtah, alebo stropné zdvíhacie zariadenie), * na kúpu osobného motorového vozidla - najviac 6 638,79 eura, s automatickou prevodovkou najviac 8 298,48 eura, * na úpravu osobného motorového vozidla, najviac 6 638,79 eura, * na prepravu ak nevlastní osobné motorové vozidlo, mesacne najviac 51,02% sumy životného minima

69. Zákon o penažných príspevkoch – príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov Výška penažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov, súvisiacich so zabezpecením prevádzky osobného motorového vozidla je mesacne 16,70 % sumy životného minima Výška penažného príspevku na zvýšené výdavky v súvislosti s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia je mesacne 9,28% sumy životného minima Výška penažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivostou o psa so špeciálnym výcvikom je mesacne 22,27 % sumy životného minima

70. Zákon o penažných príspevkoch – pri diétnom stravovaní Výška príspevku je rôzna, v závislosti od diagnózy:: a) 18,56 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu pre choroby a poruchy uvedené v prílohe c. 5 v prvej skupine (fenylketonúria, cystická fibróza s pankreatickou insuficienciou, ulcerózna kolitída, Crohnova choroba, celiakia) b) 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu pre choroby a poruchy uvedené v prílohe c. 5 v druhej skupine (diabetes mellitus, malnutrícia po resekcii žalúdka, niektoré dalšie ochorenia GIT) c) 5,57 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu pre choroby a poruchy uvedené v prílohe c. 5 v tretej skupine (chronická insuficiencia obliciek, zúženie pažeráka – poruchy prehltania)

71. Zákon o sociálnych službách Sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu tažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovršenia dôchodkového veku sú: * poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovršili dôchodkový vek (príloha c. 9), * opatrovatelská služba, * prepravná služba, * sprievodcovská služba a predcitatelská služba, * sprostredkovanie tlmocníckej služby, tlmocnícka služba, * sprostredkovanie osobnej asistencie, * požiciavanie pomôcok,

72. Formy sociálnej služby 1. Ambulantná forma sociálnej služby (dalej len „ambulantná sociálna služba“) sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej služby môže byt aj zariadenie. 2. Terénna forma sociálnej služby sa poskytuje fyzickej osobe v jej prirodzenom sociálnom prostredí. 3. Pobytová forma sociálnej služby v zariadení sa poskytuje, ak súcastou sociálnej služby je ubytovanie. Pobytová sociálna služba sa poskytuje ako celorocná, alebo týždenná sociálna služba.

73. Dohovor OSN o právach ludí so zdravotným postihnutím – z r. 2006 EU podpísala Dohovor OSN o právach ludí so zdravotným postihnutím dna 30. 3. 2007 Dohovor v New Yorku podpísalo 53 krajín (z toho 20 krajín EU - Slovensko podpísalo v sept. 2007) Podpisom sa štát zaväzuje zacat ratifikacný proces, cím sa stane partnerom Dohovoru a jeho ustanovenia budú pre neho právne záväzné Dohovor má 50 clánkov, Opcný protokol k Dohovoru obsahuje 18 clánkov

74. Dohovor OSN o právach ludí so zdravotným postihnutím – Cl. 3 Všeobecné zásady (a) rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti, osobnej nezávislosti, vrátane slobody volby a samostatnosti osôb; (b) nediskriminácia; (c) plné a úcinné zapojenie sa a zaclenenie do spolocnosti; (d) rešpektovanie odlišnosti a prijímanie osôb so zdravotným postihnutím ako súcasti ludskej rozmanitosti a prirodzenosti; (e) rovnost príležitostí; (f) prístupnost; (g) rovnost medzi mužmi a ženami; (h) rešpektovanie rozvíjajúcich sa schopností detí so zdravotným postihnutím a rešpektovanie práva detí so zdravotným postihnutím na zachovanie vlastnej identity.

75. Dohovor OSN - Cl. 5 Rovnost a nediskriminácia 1. Zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podla zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkolvek diskriminácie. 2. Zmluvné strany zakazujú všetku diskrimináciu na základe ZP a zarucujú osobám so ZP rovnakú a úcinnú právnu ochranu pred akoukolvek diskrimináciou 3. V záujme presadenia rovnosti a odstránenia diskriminácie zmluvné strany podniknú všetky príslušné kroky na zabezpecenie poskytovania primeraných úprav. 4. Osobitné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na urýchlenie alebo dosiahnutie faktickej rovnosti osôb so zdravotným postihnutím, sa v zmysle tohto dohovoru nepovažujú za diskrimináciu.

76. Dakujeme za pozornost

  • Login