Predn ky pre posluch cov Vysokej koly zdravotn ctva a soci lnej pr ce sv. Al bety v Bratislave, 1. roc. extern pos
Download

Predn ky pre posluch cov Vysokej koly zdravotn ctva a soci lnej pr ce sv....

Advertisement
Download Presentation
Comments
murray
From:
|  
(125) |   (0) |   (0)
Views: 212 | Added: 05-06-2012
Rate Presentation: 0 0
Description:
VOD. Socilna prca vzdravotnctve zahrna starostlivosto lud s aktnym ochorenm (deti, dospievajcich, dospelch astarch lud seniorov)olud so zdravotnm postihnutm (so pecifickmi zdravotnmi a socilnymi problmami)o umierajcich lud. Histria socilnej prce v zdravotnc
Predn ky pre posluch cov Vysokej koly zdravotn ctva a soci...

An Image/Link below is provided (as is) to

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use only and may not be sold or licensed nor shared on other sites. SlideServe reserves the right to change this policy at anytime. While downloading, If for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.











- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -




1. Predn?ky pre posluch?cov Vysokej ?koly zdravotn?ctva a?soci?lnej pr?ce sv. Al?bety v?Bratislave, 1. roc. ? extern? posluch?ci II. st., ?k. r. 2009/2010

2. ?VOD Soci?lna pr?ca v?zdravotn?ctve zahrna starostlivost o lud? s ak?tnym ochoren?m (deti, dospievaj?cich, dospel?ch a??star?ch lud? ? seniorov) o?lud? so zdravotn?m postihnut?m (so ?pecifick?mi zdravotn?mi a soci?lnymi probl?mami) o umieraj?cich lud?

3. Hist?ria soci?lnej pr?ce v zdravotn?ctve Neorganizovan? forma - n?hodn?, neuvedomel? - pomoc chor?m, sirot?m a?opusten?m ludom - spojen? s?krestanstvom ? reholn? spolocenstv? (opatrovatelsko ? o?etrovatelsk? cinnosti) Organizovan? pomoc - zaciatkom?9. storocia - starostlivost o?chor?ch bola viazan? na kl?tory, nesk?r mestsk? nemocnice (kombin?cia ?tulku a?domova pre star??ch) - rozmach v tejto oblasti nastal v 19. storoc? (kvalifikovan? soci?lne sestry v nemocniciach, soci?lni pediatri a?gerontol?govia)

4. Hist?ria soci?lnej pr?ce ?zemie dne?n?ho Slovenska - Ceskoslovenska - pomoc viazan? na kl?tory - 11. storocie ? charitat?vno - liecebn? pomoc, zakladanie prv?ch nemocn?c - 11. a?12. storocie ? mestsk? ?pit?ly - 13. storocie ? mnoh? osobnosti (Ane?ka Cesk?) - od 14. storocia ? z?ujem miest o?problematiku zdravia - najstar?? ??pit?l? sv. Ladislava v?Bratislave, - nesk?r nemocnice na Spi?i ? Levoca, Ke?marok a?v okol? bansk?ch miest

5. Ciel predmetu: Poskytn?t inform?cie: o prepojenosti soci?lneho a zdravotn?ckeho sektoru o nevyhnutnosti a mimoriadnom v?zname p?sobenia soci?lneho pracovn?ka v oblasti zdravotn?ctva a o perspekt?vach rozvoja tejto oblasti soci?lnej pr?ce o soci?lnom dopade niektor?ch ochoren? na jednotlivca i na spolocnost o ?loh?ch a ?pecifik?ch pr?ce soci?lneho pracovn?ka vo vybran?ch zdravotn?ckych zariadeniach

6. Sylabus predmetu: Z?kladn? pojmy (zdravie, choroba, zdravotn? postihnutie, klient soci?lnej pr?ce) Soci?lna slu?ba v zdravotn?ctve (soci?lna sestra ? soci?lny pracovn?k ako st?ly clen zdravotn?ckeho t?mu) ?pecifick? povinnosti soci?lnej sestry a formy soci?lnej pr?ce na vybran?ch zdravotn?ckych ?sekoch (gynekol?gia, pediatria, chirurgia, ortop?dia,onkol?gia, geriatria, psychiatria, k?peln? starostlivost). Pr?va pacientov (Charta pr?v pacientov, platn? legislat?va, soci?lne aspekty zdravotn?ho poistenia). Etika pr?ce soci?lneho pracovn?ka Burn out syndr?m

7. Politika ?Zdravie pre v?etk?ch v 21 storoc? - dokument WHO z r. 1999 Dlhodob? z?mer : dosiahnut ?pln? potenci?l zdravia pre v?etk?ch. Hlavn? smery: podporovat a?ochranovat zdravie lud? po cel? ?ivot, zni?ovat v?skyt nov?ch pr?padov z?va?n?ch chor?b a?po?koden?.

8. Etick? b?za zdravotnej politiky 1. zdravie, ako z?kladn? ludsk? pr?vo, 2. rovnost v?zdrav? a?solidarita pri realiz?ci? opatren? na zlep?enie zdravia, 3. ?cast a?zodpovednost jednotlivcov, skup?n, in?tit?ci? a?komun?t za s?stavn? rozvoj zdravia

9. Zdravotn?cke zariadenia Zdravotn?cke zariadenia mo?no rozdelit na: - ?t?tne (verejn? zariadenia) - ne?t?tne (neverejn?) zariadenia Podla veku pacientov ich mo?no delit na: - zariadenia pre deti - zariadenia pre dospel?ch lud? zariadenia pre seniorov hospice

10. S?stava zdravotn?ckych zariaden? S?stavu zdravotn?ckych zariaden? tvoria: a) ambulancie, vr?tane stan?c lek?rskej slu?by prvej pomoci a?ambulancie v?zariadeniach soci?lnych slu?ieb, b) agent?ry dom?cej o?etrovatelskej starostlivosti, c) z?chrann? zdravotn? slu?ba, d) ?pecializovan? zariadenia ambulantnej starostlivosti, e) dialyzacn? stredisk?, f) polikliniky, g) samostatn? zariadenia spolocn?ch vy?etrovac?ch a?liecebn?ch zlo?iek, h) nemocnice I. typu, i) nemocnice s?poliklinikou I. typu, j) nemocnice s?poliklinikou II. a?III. typu,

11. Zdravotn?cke zariadenia - pokr. k) fakultn? nemocnice a?fakultn? nemocnice s?poliklinikou, l) vysoko?pecializovan? odborn? ?stavy, m) liecebne pre dlhodobo chor?ch, n) zariadenia, ktor? poskytuj? paliat?vnu starostlivost a hospice, o) geriatrick? centr?, p) psychiatrick? liecebne, psychiatrick? nemocnice, psychiatrick? stacion?re a?centr? pre liecbu drogov?ch z?vislost?, r) odborn? liecebn? ?stavy s) pr?rodn? liecebn? k?pele, t) verejn? lek?rne, pobocky verejn?ch lek?rni a?v?dajne zdravotn?ckych pom?cok, u) zubn? techniky.

12. Defin?cia soci?lnej pr?ce: ?Soci?lna pr?ca je ?pecifick? odborn? cinnost, ktor? smeruje k zlep?eniu vz?jomn?ho prisp?sobenia sa jednotlivcov, rod?n, skup?n a soci?lneho prostredia, v ktorom ?ij? a k rozv?janiu seba?cty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov, s vyu?it?m zdrojov a schopnost? os?b a s vyu?it?m medziludsk?ch vztahov a zdrojov, poskytovan?ch spolocnostou. Je cinnostou v prospech klientov (jednotlivcov, rod?n, skup?n, komun?t), ktor? m??eme charakterizovat pojmami ?pomoc?, ?podpora?, a ?sprev?dzanie?. (podla Asoci?cie vzdel?vatelov v soci?lnej pr?ci v SR, 1998)

13. Soci?lna pr?ca v zdravotn?ctve V zdravotn?ctve je soci?lna pr?ca neoddelitelnou s?castou liecebno - prevent?vnej starostlivosti a doplna o?etrovatelsk? a medic?nsku starostlivost tak, aby sa dosiahol v?estrann?, pokial mo?no, trval? liecebn? ?spech. Soci?lny pracovn?k v?zdravotn?ctve je neodmyslitelnou s?castou pr?ce zdravotn?kov. Pracuje v?t?me zdravotn?ckych pracovn?kov ? lek?rov, zdravotn?ch sestier, fyzioterapeutov, ale aj nezdravotn?ckych pracovn?kov ako s? psychol?govia, ?peci?lni pedag?govia, recov? terapeuti a?in?. Z?kladn?m cielom SP v zdravotn?ctve je sk?mat a pom?hat rie?it situ?ciu v rodine, ?kole, na pracovisku a v spolocenskom prostred? (naru?en? vztahy a situ?cie, ktor? vznikli v ?ivote cloveka n?sledkom zdravotne a soci?lne ne?elateln?ch zmien).

14. Etika soci?lneho pracovn?ka Podla ?olt?sa (1996) tvoria etick? aspekty neoddeliteln? s?cast pr?ce soci?lneho pracovn?ka a?to od zaciatku samotnej komunik?cie s?pacientom, a? po vyrie?enie jeho probl?mu. Soci?lni pracovn?ci sa v?na?ej republike riadia Etick?m k?dexom soci?lnych pracovn?kov SR Soci?lny pracovn?k v zdravotn?ckom zariaden?: zachov?va d?vernost v?etk?ch inform?ci?, ktor? z?skal o?pacientovi, mlcanlivost o?dan?ch inform?ci?ch, zabezpecuje bezpecn? ulo?enie dokument?cie, nesmie zneu?it postavenie pacienta, ktor? je moment?lne odk?zan? na hospitaliz?ciu na to, aby bez jeho vedomia alebo proti jeho v?li rozhodol o?jeho bud?cnosti,

15. Etika soci?lneho pracovn?ka pokr. m? podporovat samostatnost klienta a?mal by mat k?nemu zodpovedn? a?citliv? pr?stup, m? etick? zodpovednost aj voci spolocnosti, voci svojim kolegom a?v?nemalej miere aj voci svojej profesii, pocas svojej praxe v?zdravotn?ckom zariaden? by mal permanentne rozv?jat svoje vzdelanie a?vyzdvihovat poslanie svojej profesie, existuje aj etick? po?iadavka na dobr? telesn? a?du?evn? stav soci?lneho pracovn?ka a?na jeho odborn? a?osobnostn? zdatnost.

16. Osobnost soci?lneho pracovn?ka D?le?it? osobnostn? vlastnosti: soci?lne c?tenie, empatia, obetavost pre in?ch, zodpovednost voci klientovi, solid?rnost s chor?mi, komunikat?vnost, schopnost akt?vneho poc?vania, snaha o ochranu a zachovanie d?stojnosti ?ivota a zdravia cloveka, odborn? kvalifik?cia.

17. ?lohy a cinnosti soci?lneho pracovn?ka spolup?sobit pri zabezpecen? komplexnej liecebno-prevent?vnej starostlivosti o pacientov v zdravotn?ckom zariaden? sk?mat soci?lnu anamn?zu, urcit soci?lnu diagn?zu, vypracovat pl?n soci?lnej terapie, urcit rozsah, druh a potrebu soci?lnych opatren? poskytovat odborn? rady z oblasti soci?lneho a d?chodkov?ho zabezpecenia, nemocensk?ho poistenia pom?hat pacientovi prekon?vat prek?ky soci?lneho, mor?lneho, ekonomick?ho charakteru, ktor? br?nia ?spe?n?mu postupu liecby podielat sa na odstranovan? nepriazniv?ch vplyvov choroby, spolupracovat pri op?tovnom zaclenen? chor?ch do spolocnosti

18. ?lohy a cinnosti soci?lneho pracovn?ka ? pokr. spolupracovat s dal??mi zdravotn?ckymi pracovn?kmi (lek?r, sestra, psychol?g, fyzioterapeut) spolupracovat s rodinn?mi pr?slu?n?kmi, soci?lnymi pracovn?kmi, s?dmi, soci?lnymi kur?tormi spolupracovat s ?PSVaR v r?mci starostlivosti o rodinu a dieta, o obcanov, ktor? potrebuj? osobitn? pomoc (osoby so zdravotn?m postihnut?m, r?mske etnikum, alkoholici, delikventi), viest dokument?ciu o cinnosti soci?lnej slu?by vykon?vat v?chovn? a soci?lne osvetov? cinnost

19. ?lohy a cinnosti soci?lneho pracovn?ka ? pokr. spolupracovat s o?etruj?cim lek?rom pri realiz?ci? diagnosticko-liecebn?ho programu z?castnovat sa podla potreby lek?rskych viz?t, zistovat aktu?lne potreby a po?iadavky chor?ch poskytovat soci?lne slu?by nielen osob?m, nach?dzaj?cim sa v zdravotn?ckych zariadeniach, ktor? s? jej hl?sen?, ale aj osob?m, ktor? sama vyhlad?va, alebo ktor? o pomoc sami po?iadaj? hodnotit nadobudnut? inform?cie a na ich z?klade vyprac?vat n?vrhy pre potreby soci?lnej diagn?zy, soci?lnej starostlivosti a terapie,

20. ?lohy a cinnosti soci?lneho pracovn?ka ? pokr. s o?etruj?cim lek?rom konzultovat sp?sob realiz?cie soci?lnych z?sahov sprostredk?vat a navrhovat opatrovatelsk? slu?bu sprostredk?vat spolocensk? a ekonomick? z?le?itosti a pom?hat pri vybavovan? soci?lnych n?rokov a potrieb klienta. V pr?pade poverenia, podla potreby zastupovat chor?ho na ?radoch, s?doch,... pom?hat pri umiestnovan? do zdravotn?ckych, ?kolsk?ch alebo soci?lnych zariaden?, pom?hat pri umiestnovan? det? na z?klade rozhodnutia s?du do detsk?ch domovov, domovov soci?lnych slu?ieb,... presadzovat a uplatnovat soci?lne aspekty v pr?ci v?etk?ch zdravotn?ckych pracovn?kov,

21. ?lohy a cinnosti soci?lneho pracovn?ka? pokr. prispievat k zlep?eniu vz?jomnej spolupr?ce, informovanosti o pracovn?ch v?sledkoch, z?skavat rodinn?ch pr?slu?n?kov, spolupracovn?kov a najbli??ie okolie chor?ho pre spolupr?cu, akt?vnu pomoc pri rie?en? soci?lnych probl?mov chor?ho a pre spolupr?cu pri jeho soci?lnej integr?cii sledovat aktuality a z?castnovat sa na ?koliacich akci?ch, za ?celom zvy?ovania svojich odborn?ch vedomost? spolupracovat s in?tit?ciami 3. sektoru spolupracovat pri v?skumn?ch ?loh?ch, prieskumoch,... sprac?vat rocn? spr?vy o svojej cinnosti

22. Defin?cie zdravia Ch?panie pojmu zdravia z?vis? od spolocnosti, stupna jej rozvoja a jej kult?ry. Florence Nightingelov?: ? Zdravie znamen? dobre sa c?tit a naplno vyu??vat svoje sily?. Zdravie je proces rozv?jania, pou??vania, ochranovania v?etk?ch zdrojov ludsk?ho tela, du?e, mysle, rodiny, komunity a prostredia. WHO /1947/ definuje zdravie ako stav ?plnej psychickej, fyzickej a soci?lnej pohody a nielen nepr?tomnost choroby ci slabosti.

23. Defin?cia choroby Choroba je ?porucha zdravia, s?hrn reakci? organizmu na vplyv cinitelov, ktor? m??u vyvolat po?kodenie organizmu?. V?chodiskom z choroby m??e byt ?pln? vyliecenie - n?vrat zdravia, dlhodob? a? trval? zhor?enie - porucha zdravotn?ho stavu (zdravotn? postihnutie), resp. ukoncenie ?ivota Zdravie a chorobu nemo?no ch?pat ako protiklady ludsk?ho ?ivota, choroba znamen? ak?kolvek zlyhanie fyziologick?ch funkci? organizmu, pr?padne zlyhanie interakci? medzi organizmom a prostred?m

24. Defin?cia zdravotn?ho postihnutia podla Dohovoru OSN, 2006) Osoby so zdravotn?m postihnut?m zahrnuj? osoby, ktor? maj? dlhodob? fyzick?, du?evn?, ment?lne alebo zmyslov? postihnutie, ktor? v interakcii s r?znymi prek?kami m??e br?nit ich pln?mu a ?cinn?mu zapojeniu sa do spolocnosti na rovnopr?vnom z?klade s ostatn?mi.

25. Defin?cie zdravotn?ho postihnutia v SR Invalidn?m obcanom podla z?kona 461/2003 Z.z. o soci?lnom poisten? je obcan, u ktor?ho rozhodnut?m posudkovej komisie soci?lnej poistovne % miera poklesu schopnosti vykon?vat z?robkov? cinnost z d?vodu telesnej poruchy, du?evnej poruchy alebo poruchy spr?vania je vy??ia ako 40%. Obcanom so zdravotn?m postihnut?m na ?cely z. c. 5/2004 Z.z. je: Obcan uznan? za invalidn?ho podla osobitn?ho predpisu Obcan, ktor? m? pokles schopnosti vykon?vat z?robkov? cinnost o 20%, ale najviac o 40% podla osobitn?ho predpisu Obcanom s ta?k?m zdravotn?m postihnut?m na ?cely z. c. 447/2008 Z.z. je obcan, u ktor?ho pokles miery funkcnej schopnosti je 50% a viac

26. Modely a pr?stupy k problematike zdravotn?ho postihnutia: Klinick? (medic?nsky) model ? ide o probl?m jednotlivca, sp?soben? chorobou, traumou alebo in?m zdravotn?m stavom, ktor? vy?aduje lek?rsku starostlivost formou individu?lnej, profesion?lnej liecby. Soci?lny - Spolocensk? model - porucha ako spolocensk? probl?m. Nie je len atrib?tom jednotlivca ako sk?r komplexnou paletou podmienok, z ktor?ch mnoh? s? vytv?ran? spolocensk?m prostred?m. Rie?enie vy?aduje spolocensk? aktivitu a je kolekt?vnou zodpovednostou spolocnosti v celej jej ??rke. ?Bio ? psycho - soci?lny? model, resp. pr?stup, o ktor? sa opiera dokument WHO z r. 2002 (Medzin?rodn? klasifik?cia funkcnej schopnosti, dizability a zdravia ? ICF) sa usiluje o integr?ciu oboch uveden?ch modelov. Pok??a sa o synt?zu, ktor? by umo?novala hodnotenie probl?mu z pohladu biologick?ho, individu?lneho ? psychologick?ho, i soci?lneho (vr?tane environment?lneho).

27. Medzin?rodn? klasifik?cia funkcnej schopnosti, dizability a zdravia ? ICF (2002) V popred? z?ujmu ICF je pos?denie zdravotn?ho stavu jedinca z bio-psycho-socio-enviroment?lneho aspektu, t.j. stav zdravia, resp. pr?tomnost chorobn?ch zmien, osobnostn? rozmer, mo?nosti spolocensk?ch aktiv?t aj pri zmen?ch ?trukt?r a funkci? jednotliv?ch syst?mov (mo?nosti uplatnenia sa a ?casti na spolocenskom ?ivote, environment?lne faktory, ktor? charakterizuj? ekosyst?m tak?hoto jedinca

28. Z?kladn? pojmy v?charakteristike zdravia, choroby, zdravotn?ho postihnutia ? podla ICF - Porucha (impairment) - ak?kolvek strata alebo abnorm?lnost v?psychologickej, fyziologickej alebo anatomickej ?trukt?re alebo funkcii - Dizabilita ? ak?kolvek obmedzenie, alebo nedostatok schopnosti vykon?vat nejak? cinnost sp?sobom, alebo v?rozsahu, ak? je pova?ovan? u cloveka za norm?lny - Handicap ? nepriazniv? spolocensk? situ?cia, vypl?vaj?ca z?poruchy alebo dizability, ktor? obmedzuje alebo znemo?nuje plnenie ?loh, ktor? s? pre t?to osobu norm?lne (vzhladom na vek, pohlavie, soci?lne a kult?rne podmienky)

29. Zdravotn? postihnutia - delenie Telesn? postihnutia ? probl?my s mobilitou Sluchov? postihnutia ? probl?my s komunik?ciou Zrakov? postihnutia ? probl?my s orient?ciou Kombinovan? postihnutia ? prel?nanie jednotliv?ch Ment?lne postihnutia (ment?lna retard?cia) ? intelektov? dizabilita, napr?klad u geneticky podmienen?ch syndr?mov ? casto viacn?sobn? postihnutie Civilizacn? choroby (chronick? choroby) Psychiatrick? ochorenia

30. R?zne druhy zdravotn?ch postihnut? - z?kladn? delenie - sch?ma

31. Klasifik?cia dizability dizabilita v?spr?van? sa ?dizabilita v?komunik?cii (dizabilita k?poc?vaniu reci, k?porozumeniu reci, k?rozpr?vaniu,), v orient?cii dizabilita v?osobnej starostlivosti (probl?my s?kontrolou vylucovania, v?osobnej hygiene, v?obliekan?, v?stravovan?) lokomotorick? dizabilita (dizabilita k?ch?dzi, k?behu, k?zdol?vaniu schodov, k?premiestnovaniu, k?doprave, k?zdv?haniu, in? ), dizabilita v?obratnosti ?situacn? dizabilita (vo vytrvalosti, k?zn?aniu teploty, k?zn?aniu hluku, osvetlenia, pracovn?ch stresov, k?zn?aniu in?ch cinitelov ?ivotn?ho prostredia, in?) ?in? obmedzenia cinnosti

32. Mo?nosti vzniku handicapu ??orientacn? a komunikacn? handicap ????handicap vo fyzickej nez?vislosti (nez?vislost vzhladom k?pom?ckam a podpore in?ch lud?) ?? pohybov? handicap (mo?nost a rozsah pohyblivosti od referencn?ho bodu, napr. od postele, od dvier) ????handicap v?zamestnan? (nemo?nost konat ako je to obvykl? vzhladom na pohlavie, vek a kult?ru) ???handicap v?spolocenskej integr?cii (podielat sa na obvykl?ch spolocensk?ch vztahoch a udr?ovat ich) ????handicap v?hospod?rskej sebestacnosti (v porovnan? s obvyklou socio-ekonomickou cinnostou a nez?vislostou)

33. Poruchy telesnej ?trukt?ry a pohybovej funkcie ? dizabilita v mobilite Vroden? poruchy ?trukt?ry alebo funkcie tela (ch?banie, resp. deform?cia koncatiny, detsk? mozgov? obrna, spina biffida a in?), Po?razov? stavy (amput?cie, po?kodenia chrbtice, in?) D?sledky chronick?ch ochoren? pohybov?ho apar?tu (artrit?dy alebo artr?zy) D?sledky neurologick?ch ochoren?: Roztr?sen? mozgovo-miechov? skler?za D?sledky neuro-muskul?rnych ochoren? - svalov? dystrofie ? t.c. pozn?me 9 druhov Parkinsonova choroba Stavy po mozgovej pr?hode In?

34. Poruchy zmyslov?ch org?nov - dizabilita v orient?cii, v pr?stupe k inform?ci?m a v komunik?cii Poruchy zraku (strata oka, ta?k? porucha zraku u oboch oc?, resp. u jedn?ho oka s?oslaben?m zraku druh?ho oka, stredn? porucha zraku u oboch oc?, in? porucha zraku) Poruchy sluchu (poruchy sluchovej citlivosti - ?pln?, alebo hlbok? porucha v?voja sluchu, hlbok? obojstrann? strata sluchu, resp. v?jednom uchu so stredne ta?kou poruchou druh?ho ucha, stredne ta?k? obojstrann? porucha sluchu, in? porucha sluchovej citlivosti) In? sluchov? alebo u?n? poruchy, porucha vestibul?rnej funkcie,

35. Poruchy vn?torn?ch org?nov a geriatrick? probl?my mechanick? a motorick? porucha vn?torn?ch org?nov; porucha kardiovaskul?rnej a respiracnej funkcie; porucha gastro-intestin?lnej funkcie; porucha tvorby a?vylucovania mocu; porucha reprodukcnej funkcie; defekty vn?torn?ch org?nov; in? porucha vn?torn?ch org?nov

36. Ako mo?no pom?hat v prospech inkl?zie os?b s telesn?m postihnut?m vytv?ran?m bezbari?rov?ho ?ivotn?ho prostredia a to aj v?zmysle co naj?ir?ej pr?stupnosti k inform?ci?m, dobrej komunik?cie a odstranovania bari?r aj v?medziludsk?ch vztahoch zabezpecen?m komplexnej habilit?cie a rehabilit?cie, vr?tane zabezpecenia potrebn?ch zdravotn?ch a kompenzacn?ch pom?cok, primeranej vzdelanostnej ?rovne a pr?pravy na povolanie poskytovan?m primeranej informacno - komunikacnej technol?gie pri vzdel?van?, pracovnom uplatnen? i v?ka?dodennom spolocenskom ?ivote vytv?ran?m podmienok pre primeran? zamestn?vanie, poskytovan?m podporn?ch slu?ieb a pr?spevkov

37. Pr?ca soci?lneho pracovn?ka v zdravotn?ckych zariadeniach Soci?lny pracovn?k pracuje v nemocniciach, v odborn?ch liecebn?ch ?stavoch, detsk?ch domovoch, DSS,,...Soci?lny pracovn?k je s?castou t?mu a jeho pr?ca na jednotliv?ch ?sekoch zahrnuje: ?cast na mana?mente zdravotn?ckeho zariadenia (napr. pri rie?en? bezbari?rovosti, pr?stupnosti k inform?ci?m, v komunik?cii) Podporn? poradenstvo (klientovi, rodine, vzdialenej??m pr?buzn?m, kontakt so zamestn?vatelom, s komunitou) Ochranu, etiku, Pl?novanie (uplatnovanie princ?pov vcasnej soci?lnej intervencie u det?, ale aj u dospel?ch), Zdravotn? eduk?ciu (najm? pre pacientov s chronick?m ochoren?m), ?cast na paliat?vnej liecbe a o?etrovan? chronicky chor?ho pacienta Sprev?dzanie umieraj?ceho pacienta.

38. Soci?lna pr?ca v zdravotn?ctve - odbory Odbory v sieti zdravotn?ckej starostlivosti Soci?lna pediatria Soci?lna psychiatria Soci?lna gerontol?gia Soci?lna onkol?gia In?

39. Faktory vonkaj?ieho prostredia, ktor? ovplyvnuj? proces liecby Celkov? prostredie nemocnice, pocet pacientov v jednotliv?ch izb?ch, otvorenost resp. uzavretost zariadenia, Sp?sob ozn?menia diagn?zy, poskytovanie ne?pln?ch, skreslen?ch inform?ci? o chorobe, o liecbe, Vztahy medzi person?lom (napr. ambivalencia - nejednotnost, poskytovanie rozdielnych inform?ci?, co sp?sobuje neistotu pacienta), Omyly v liecbe, pri pod?van? liekov a pod.

40. Negat?ve reakcie na liecbu v nemocnici - Hospitalizmus Ide o siln? negat?vnu reakciu na hospitaliz?ciu, ktor? sa prejavuje urcitou pasivitou, strnulostou, pocitom ?navy, nez?ujmom, nechutou do akejkolvek cinnosti, strachom a ?zkostou, Vedie k odmietaniu liecby, pacient neparticipuje na procese liecby. Postihuje najcastej?ie: 1. deti ? zaost?vaj? vo v?vine, str?caj? nov?ie n?vyky ? regresia - reaguj? skl?cenostou, placom, hnevom, protestmi, negativizmus, vykon?vaj? stereotypn? pohyby, cuml? prsty, 2. star??ch lud? ? prejavuje sa lahostajnostou, depresiou, nechutenstvom, nespavostou, apatiou,

41. Ako predch?dzat hospitalizmu: zabezpecit pr?jemn? prostredie nemocnice, poskytn?t jasn? inform?cie o fungovan? zariadenia, mo?nosti kontaktu s vonkaj??m svetom, o tom, na koho sa obr?tit s probl?mami a pod. udr?iavat pacienta v aktivite ? r?zne druhy terapie (arteterapia, ergoterapia, komunitn? pr?ca, akt?vne vyu??vanie voln?ho casu), udr?iavat pacienta v dobrom du?evnom stave, vytv?rat pr?jemn? atmosf?ru (rozhovory, pr?jemn? soci?lne prostredie pacienta aj person?lu), Soci?lny pracovn?k m??e hrat kl?cov? ?lohu vo v?etk?ch t?chto aspektoch !!!

42. Mo?n? reakcie pacienta na ozn?menie diagn?zy ?ok: neschopnost racion?lne uva?ovat, pacient sa p?ta, preco pr?ve on, nevie tomu uverit Popretie: neprijatie choroby, jej odsunutie od seba Hnev: agresivita: zameran? na seba alebo obr?ten? proti in?m ludom, na ktor?ch pacient pren?a zodpovednost za svoju diagn?zu Aktivita: pacient hlad? v?etky mo?nosti liecby, aj alternat?vne Vyjedn?vanie: pacient si d?va casov? hranice, do kedy e?te bude ?it, do kedy mus? vydr?at Depresia: apatia, z?falstvo, rezign?cia, strach zo smrti Vyrovnanie sa s diagn?zou: prijatie choroby, ?prava ?ivotn?ho ?t?lu, racion?lne rie?enie situ?cie

43. Mo?n? reakcie rodiny na ozn?menie diagn?zy L?tova ?ena: ?pln? znehybnenie, neschopnost reagovat recou ani emocion?lne, ide o ?okov? reakciu Hluch? typ: nechce pocut zl? spr?vu, popiera ju Vecn? typ: racion?lne spracov?va inform?cie, potl?ca em?cie, ?alostn? typ: prest?va sa rozumne spr?vat, vypust? r?cio a prezentuje len em?cie Bojov? typ: hlad? in? mo?nosti, obvinuje zdravotn?ctvo a in?ch Jarmocn? typ: prehnan?, teatr?lne spr?vanie sa, pr?li? afektovan?, hyperbolizovan? (akoby pacientom boli oni)

44. Etapy pr?ce s pacientom (NOVOTN?, V.- SCHIMERLINGOV?, V. ) 1.? Etapa soci?lnej evidencie a?prv?ho kontaktu s?pacientom (riaden? rozhovor s klientom). 2.????? Etapa soci?lnej diagnostiky. 3.????? Etapa vypracovania pl?nu soci?lnej pomoci. 4.????? Soci?lna terapia. 5.????? Etapa overovania v?sledkov.

45. Soci?lne hodnotenie klienta na z?klade riaden?ho rozhovoru soci?lna anamn?za (ako probl?m vznikol, ako sa vyv?jal) soci?lne prostredie (rodina - najbli??ia, vzdialenej?ie pr?buzenstvo, obec, komunita, pracovisko) zoznam denn?ch cinnost?, nevyhnutn?ch pre ?ivot (hygienick? potreby, stravovanie, schopnost samostatn?ho obliekania, in? cinnosti)? vymedzenie probl?mu a?stanovenie pracovnej hypot?zy (vr?tane ?pravy ?ivotn?ho prostredia, kompenzacn? pom?cky, asistencia, o?etrovatelsko-opatrovatelsk? starostlivost ....) ekonomick? z?zemie (pr?jmy vlastn?, rodina, podpora ci pr?spevky)

46. Pracovn? cinnost soci?lneho pracovn?ka na r?znych klinick?ch ?sekoch A. Na pediatrick?ch oddeleniach: najcastej?ie vyu??vaj? soci?lneho pracovn?ka na novorodeneck?ch oddeleniach (adopcie, n?vrhy na predbe?n? opatrenia u?det? z?Hniezd z?chrany, opusten? a?nechcen? deti, novorodenci s?neonat?lnym abstinencn?m syndr?mom, novorodenci s?pozit?vnym BWR, novorodenci nezaopatren?ch rodicov a?bezdomovcov), Soci?lni pracovn?ci spolupracuj? s?matrikou, pri podozren? na t?ranie, zneu??vanie alebo zanedb?vanie starostlivosti o?dieta, alkoholizmus, narkom?niu v?rodine dietata, spolupracuj? s?pol?ciou, s?dmi, ?radmi pr?ce, soci?lnych vec? a?rodiny, ?kolsk?mi psychol?gmi atd. pracuj? s dlhodobo hospitalizovan?mi detmi, m??u sa starat o?ich volnocasov? aktivity, vyu??vat r?zne met?dy terapie (arteter?pia, muzikoter?pia a?pod.), pracuj? aj s?rodicmi ta?ko chor?ch det?

47. Soci?lny pracovn?k na r?znych klinick?ch ?sekoch ? pediatria, pokrac. Na pediatrickom oddelen? spolupracuje najm? v oblastiach: prevencia ochoren?, ockovanie CAN syndr?m (syndr?m t?ran?ho, zanedb?van?ho a zneu??van?ho dietata) ?razy a otravy toxikom?nia, alkoholizmus, nikotinizmus juveniln? delikvencia suic?dia a suicid?lne spr?vanie sa det? soci?lne ohrozen? deti deti s telesn?m, ment?lny postihom adopcie, utajen? p?rody, hniezda z?chrany ?teky matiek, r?miek z p?rodnice

48. Pracovn? cinnost soci?lneho pracovn?ka v zdravotn?ckych zariadeniach ? pokr.: B. Oddelenia pre dospel?ch lud? soci?lni pracovn?ci rie?ia situ?cie, ked sa clovek n?sledkom choroby, ?razu a?pod. nem??e dalej zapojit do pracovn?ho procesu, alebo je potrebn? zmena pracovnej poz?cie, dlhodobo hospitalizovan?m obcanom pom?haj? ulahcit proces n?vratu do be?n?ho ?ivota, chronicky chor?ch kontaktuj? so svojpomocn?mi skupinami s?podobn?m probl?mom, spolupracuj? aj s?rodinou chor?ch obcanov, informuj? ich, ako s?pacientom pracovat, ak? starostlivost bude potrebovat po n?vrate domov,

49. Pracovn? cinnost soci?lneho pracovn?ka v zdravotn?ckych zariadeniach ? pokr.: pom?haj? bezdomovcom, narkomanom, ktor? s? casto opakovane hospitalizovan? (vybavuj? obciansky preukaz, zdravotn? poistenie, kontaktuj? sa s?rodinou klientov) spolupracuj? s?obcianskymi zdru?eniami, ktor?ch cielovou skupinou s? pr?ve t?to obcania, s?miestnymi ?radmi podla miesta trval?ho pobytu obcana a?pod.), v?pr?pade ?mrtia obcana, ktor? nemal ?iadnych pr?buzn?ch, vybavuj? jeho pochovanie.

50. Pracovn? cinnost soci?lneho pracovn?ka v zdravotn?ckych zariadeniach ? pokr.: C. Geriatrick? oddelenia pom?haj? star?m ludom, ktor? casto zle zn?aj? hospitaliz?ciu, maj? probl?m s?adapt?ciou na nov? prostredie, pocit izol?cie, odlo?enia rodinou, pracuj? s?rodinou, v?snahe motivovat v?nich z?ujem o?klienta, vytvorit podmienky pre n?vrat do dom?ceho prostredia, s? v??zkom kontakte s?miestnymi ?radmi, s?V?C, s?OZ a s ne?t?tnymi zariadeniami pre pomoc star?m obcanom. pod?vaj? ?iadosti o?pos?denie odk?zanosti na soci?lnu slu?bu (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovatelskej slu?by, denn? stacion?r, opatrovatelsk? slu?bu v dom?cnosti, prepravn? slu?bu a?pod.), spolupracuj? s lek?rmi pri?termin?lne chor?ch pacientoch.

51. ?cast soci?lneho pracovn?ka na paliat?vnej starostlivosti v hospicoch Defin?cia - podla WHO: Paliat?vna starostlivost je akt?vna, celkov? starostlivost o pacientov v case, ked ich choroba u? neodpoved? na kauz?lnu liecbu a kontrola bolesti, alebo in?ch sympt?mov a psychologick?ch a soci?lnych probl?mov je prvorad?. Celkov?m cielom paliat?vnej starostlivosti je najvy??ia mo?n? kvalita ?ivota pacienta a jeho rodiny. Paliat?vna starostlivost potvrdzuje ?ivot a ch?pe umieranie ako prirodzen? proces. Zd?raznuje ?lavu bolesti a in?ch obta?uj?cich sympt?mov, integruje fyzick?, psychologick? a duchovn? aspekty starostlivosti o pacienta. Pon?ka podporu pacientovi ?it tak akt?vne, ako je to len mo?n? a? do jeho smrti, ako aj podporu jeho rodine zvl?dnut dan? situ?ciu.?

52. ?cast soci?lneho pracovn?ka na paliat?vnej starostlivosti v hospicoch - pokrac. Defin?cia hospicovej starostlivosti podla WHO: Hospicov? starostlivost je centr?lne riaden? program paliat?vnej starostlivosti, cielene zameran? na zmiernenie sympt?mov choroby u termin?lne chor?ch pacientov, u ktor?ch je prognostick? stanoven? pravdepodobn? pre??vanie v maxim?lnom rozsahu 6 mesiacov.? Hospic nie je budova, je to filozofia a program t?movej starostlivosti v termin?lnom ?t?diu ochorenia o chor?ch s u? neliecitelnou chorobou a o ich rodiny, ktor? sa zriekli u? nemo?nej a nezmyselnej liecby a do?aduj? sa hospicovej starostlivosti. V popul?cii zomieraj?cich chronick? chor?ch predstavuj? 5-10-20% !

53. ?cast soci?lneho pracovn?ka na paliat?vnej starostlivosti v hospicoch - pokrac. In? defin?cia hospicovej starostlivosti: Hospicov? starostlivost je komplexn? medzirezortn? t?mov? multidisciplin?rna starostlivost s interdisciplin?rnym pr?stupom, nahradzuj?ca u? vycerpan? kauz?lnu liecbu choroby, potrebnou symptomatickou liecbou. Tvor? s?hrn odborn?ch lek?rskych, o?etrovatelsk?ch, pastor?lnych, religi?znych, psychologick?ch a rehabilitacn?ch cinnost?, poskytovan?ch termin?lne chor?m ludom s cielom minimalizovat bolest a zmiernit v?etky obtia?e, vypl?vaj?ce zo z?kladnej choroby a jej komplik?cii a zohladnuj?ce bio-psycho-spirituo-socialne potreby chor?ho a jeho rodiny.

54. Formy hospicovej starostlivosti Hospicov? starostlivost sa realizuje v dvoch z?kladn?ch form?ch: dom?ca hospicov? starostlivost (predstavuje cca 80%), - s napojen?m na ambulancie pre liecbu bolesti, - s napojen? na jednotku denn?ho hospicu b) in?titucionalizovan? hospicov? starostlivost (v l??kov?ch zariadeniach, predstavuje cca 20% - hospicov? slu?by v ?stavoch soci?lnej starostlivosti, - hospicov? t?my v liecebniach pre dlhodobo chor?ch a v nemocniciach, - vyclenen? hospicov? jednotky v liecebniach pre dlhodobo chor?ch

55. Aktu?lne probl?my soci?lnych pracovn?kov v?zdravotn?ckych zariadeniach: soci?lnu pr?cu v?zdravotn?ctve podla liecebn?ho poriadku m??e vykon?vat len pracovn?k, ktor? m? pr?slu?n? zdravotn?cke vzdelanie (Stredn? zdravotn? ?kola, Lek?rska fakulta), nie absolvent soci?lnej pr?ce pr?slu?n?ch vysok?ch ?k?l, v?kony soci?lneho pracovn?ka nie s? hraden? zdravotn?mi poistovnami, soci?lni pracovn?ci s?vysoko?kolsk?m diplomom nie s? zaraden? do syst?mu zdravotn?ckej starostlivosti, nevykazuj? ?iadne ?tatistick? vyhodnocovanie,

56. Aktu?lne probl?my soci?lnych pracovn?kov v?zdravotn?ckych zariadeniach ? pokr.: nemaj? dostatok casu na poradenstvo, pomoc a?podporu pacientov so soci?lnymi probl?mami, nemaj? v?n?plni pr?ce podporu rod?n so zdravotne postihnut?m dietatom, podporu dospel?ch lud? so ZP. nevykazuj? soci?lnu podporu a?poradenstvo pre lud? so zdravotn?m postihnut?m (napr?klad poradenstvo o?kompenz?ci?ch, ci soci?lnych slu?b?ch podla pr?slu?n?ch z?konov)

57. Aktu?lny pr?vny stav v SR V?legislat?ve Slovenskej republiky zatial neexistuje ?peci?lny z?kon o integr?cii obcanov so zdravotn?m postihnut?m, ktor? by komplexne rie?il cel? problematiku. T?to je ciastocne obsiahnut? v?pocetn?ch pr?vnych predpisoch, Antidiskriminacn? z?kon (Z?kon c. 365/2004) zahrnuje samozrejme aj po?iadavku nediskrimin?cie os?b so zdravotn?m postihnut?m, zatial sa v?ak v praxi casto stret?vame s nepriamou (skrytou) diskrimin?ciou, co v konecnom d?sledku v?znamnou mierou zni?uje kvalitu ?ivota lud? so zdravotn?m postihnut?m.

58. Z?kon c. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znen? neskor??ch predpisov Z?kon c. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, uhr?dzanej na z?klade verejn?ho zdravotn?ho poistenia a o ?hrad?ch za slu?by s?visiace s poskytovan?m zdravotnej starostlivosti Z?kon c. 578/2004 Z.z. o poskytovateloch zdravotnej starostlivosti, zdravotn?ckych pracovn?koch, stavovsk?ch organiz?ci?ch v zdravotn?ctve a o zmene a doplnen? niektor?ch z?konov Zdravotn? starostlivost - legislat?va

59. Zdravotn? starostlivost - realita Zdravotn?cke zariadenia a stredisk? s? zv?c?a bari?rov? Na Slovensku je nedostatok centier vcasnej diagnostiky a vcasnej intervencie pre deti (ch?b siet detsk?ch rehabilitacn?ch centier) Neexistuje siet zariaden? pre komplexn? rehabilit?ciu dospel?ch (Komplexn? rehabilit?ciu po ta?k?ch ?razoch a oper?ci?ch poskytuje prakticky iba N?rodn? rehabilitacn? centrum v Kov?covej) Nie je dorie?en? postavenie nemedic?nskych profesi? v zdravotn?ctve (psychol?govia, logop?di, liecebn? pedag?govia, fyzioterapeuti, soci?lni pracovn?ci a i.)

60. Zdravotn? starostlivost - odpor?cania Ur?chlene realizovat debari?riz?ciu v?etk?ch zdravotn?ckych zariaden? Zabezpecit pr?pravu profesion?lov pre vcasn? diagnostiku a poskytovanie vcasnej intervencie u deti s rizikov?m v?vinom Legislat?vne upravit postavenie profesion?lov nemedic?nskeho vzdelania pre poskytovanie vcasnej starostlivosti, komplexnej habilit?cie a rehabilit?cie V postgradu?lnom vzdel?van? posudkov?ch lek?rov podporit zakomponovanie dokumentu WHO ?Medzin?rodn? klasifik?cia funkcnej schopnosti, dizability a zdravia? do ?tudijn?ch osnov

61. Z?kon c. 461/2003 Z.z. o soci?lnom poisten?. Predstavuje z?kladn? pilier d?chodkov?ho syst?mu na Slovensku. Osob?m so ZP, ktor? s? poberatelmi invalidn?ho d?chodku umo?nuje zaradit sa aj do pracovn?ho procesu bez straty, alebo kr?tenia invalidn?ho d?chodku. Z?kon c. 447/2008 Z.z. o pena?n?ch pr?spevkoch na kompenz?ciu ta?k?ho zdravotn?ho postihnutia - legislat?vna norma pre pomoc formou poskytovania materi?lnej, alebo financnej pomoci (fakultat?vne pr?spevky). Z?kon c. 448/2008 Z.z. o soci?lnych slu?b?ch - legislat?vna norma pre poskytovanie soci?lnych slu?ieb (napr. soci?lne poradenstvo, opatrovanie. umiestnenie v zariadeniach soci?lnych slu?ieb) Soci?lna starostlivost - legislat?va

62. Z?kon o pena?n?ch pr?spevkoch na kompenz?ciu ta?k?ho zdravotn?ho postihnutia - odk?zanost Fyzick? osoba s ta?k?m zdravotn?m postihnut?m je odk?zan? na pomoc inej fyzickej osoby, ak je odk?zan? na osobn? asistenciu alebo opatrovanie.? Fyzick? osoba s ta?k?m zdravotn?m postihnut?m je odk?zan? na pom?cku, na ?pravu pom?cky, na zdv?hacie zariadenie, na ?pravu osobn?ho motorov?ho vozidla, na ?pravu bytu, na ?pravu rodinn?ho domu alebo na ?pravu gar?e, ak soci?lne d?sledky jej ta?k?ho zdravotn?ho postihnutia mo?no prekonat alebo zmiernit pom?ckou, ?pravou pom?cky, zdv?hac?m zariaden?m, ?pravou osobn?ho motorov?ho vozidla alebo ?pravou bytu, rodinn?ho domu alebo gar?e.

63. Z?kon o pena?n?ch pr?spevkoch ? pena?n? pr?spevok na osobn? asistenciu Pocet hod?n osobnej asistencie je najviac 7 300 hod?n rocne. Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie je 1,39 % sumy ?ivotn?ho minima pre jednu plnolet? fyzick? osobu. Je ustanoven? osobitn?m predpisom. V??ka ?ivotn?ho minima sa ka?dorocne men? Od 1. j?la 2009 je to: 178,92 ? mesacne, ak ide o jednu plnolet? fyzick? osobu 124,81 ? mesacne, ak ide o dal?iu spolocne posudzovan? plnolet? fyzick? osobu 81,66 ? mesacne, ak ide o zaopatren? neplnolet? dieta alebo o nezaopatren? dieta

64. Z?kon o pena?n?ch pr?spevkoch ? pr?spevky na pom?cky Pr?spevok na k?pu, ?pravu, opravu a?v?cvik pou??vania pom?cky mo?no poskytn?t len na pom?cky, uveden? v?pr?lohe z?kona - zoznam pom?cok Pri urcen? v??ky pena?n?ho pr?spevku na k?pu pom?cky sa zohladnuje cena pom?cky, ustanoven? v?zozname pom?cok V??ka pena?n?ho pr?spevku na k?pu druh?ho mechanick?ho voz?ka je limitovan? (najviac 1?659,70 eura) u ?druh?ho el. voz?ka je najviac 4 979,09 eura Za pom?cku sa pova?uje aj pes so??peci?lnym v?cvikom (vodiaci pes, asistencn? pes a sign?lny pes). Pom?ckou je aj ?peci?lny softv?r alebo aktualiz?cia softv?ru.

65. Z?kon o pena?n?ch pr?spevkoch ? odk?zanost na individu?lnu dopravu Fyzick? osoba je odk?zan? na individu?lnu dopravu, ak pri re?pektovan? jej prirodzenej d?stojnosti nie je schopn?: premiestnit sa k?vozidlu VHD os?b a?k?prostriedku ?eleznicnej dopravy a?sp?t nastupovat do a?vystupovat z vozidla VHD os?b a? prostriedku ?eleznicnej dopravy, udr?at sa v?nom pocas jazdy, alebo zvl?dnut z d?vodu TZP situ?ciu vo vozidle VHD os?b a v prostriedku ?eleznicnej dopravy, najm? z d?vodu poruchy spr?vania (strata dvoch koncat?n, du?evn? ochorenia, vertebrobasil?rna insuficiencia s?ta?k?mi z?vratmi, kardiopulmon?lna nedostatocnost ta?k?ho stupna alebo ta?k? porucha sfinkterov.

66. Medzin?rodn? parkovac? preukaz ? predn? strana

67. Medzin?rodn? parkovac? preukaz ? zadn? strana

68. Z?kon o pena?n?ch pr?spevkoch ? pr?spevky na kompenz?ciu mobility * na k?pu zdv?hacieho zariadenia ? (schodolez, zdvih?k, ?ikm? schodiskov? plo?ina, zvisl? schodiskov? plo?ina, v?tah, alebo stropn? zdv?hacie zariadenie), * na k?pu osobn?ho motorov?ho vozidla - najviac 6?638,79 eura, s?automatickou prevodovkou najviac 8?298,48 eura, * na ?pravu osobn?ho motorov?ho vozidla, najviac 6?638,79 eura, * na prepravu ak nevlastn? osobn? motorov? vozidlo, mesacne najviac 51,02% sumy ?ivotn?ho minima

69. Z?kon o pena?n?ch pr?spevkoch ? pr?spevok na kompenz?ciu zv??en?ch v?davkov V??ka pena?n?ho pr?spevku na kompenz?ciu zv??en?ch v?davkov, s?visiacich so?zabezpecen?m prev?dzky osobn?ho motorov?ho vozidla je mesacne 16,70 % sumy ?ivotn?ho minima V??ka pena?n?ho pr?spevku na zv??en? v?davky v s?vislosti s hygienou alebo s opotrebovan?m ?atstva, bielizne, obuvi a bytov?ho zariadenia je mesacne 9,28% sumy ?ivotn?ho minima V??ka pena?n?ho pr?spevku na kompenz?ciu zv??en?ch v?davkov s?visiacich so?starostlivostou o psa so ?peci?lnym v?cvikom je mesacne 22,27 % sumy ?ivotn?ho minima

70. Z?kon o pena?n?ch pr?spevkoch ? pri di?tnom stravovan? V??ka pr?spevku je r?zna, v z?vislosti od diagn?zy:: a) 18,56 % sumy ?ivotn?ho minima pre jednu plnolet? fyzick? osobu pre choroby a poruchy uveden? v pr?lohe c. 5 v?prvej skupine (fenylketon?ria, cystick? fibr?za s?pankreatickou insuficienciou, ulcer?zna kolit?da, Crohnova choroba, celiakia) b) 9,28 % sumy ?ivotn?ho minima pre jednu plnolet? fyzick? osobu pre choroby a poruchy uveden? v pr?lohe c. 5 v?druhej skupine (diabetes mellitus, malnutr?cia po resekcii ?al?dka, niektor? dal?ie ochorenia GIT) c) 5,57 % sumy ?ivotn?ho minima pre jednu plnolet? fyzick? osobu pre choroby a poruchy uveden? v pr?lohe c. 5 v?tretej skupine (chronick? insuficiencia obliciek, z??enie pa?er?ka ? poruchy prehltania)

71. Z?kon o soci?lnych slu?b?ch Soci?lne slu?by na rie?enie nepriaznivej soci?lnej situ?cie z d?vodu ta?k?ho zdravotn?ho postihnutia, nepriazniv?ho zdravotn?ho stavu alebo z d?vodu dovr?enia d?chodkov?ho veku s?: * poskytovanie soci?lnej slu?by v zariaden? pre fyzick? osoby, ktor? s? odk?zan? na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzick? osoby, ktor? dovr?ili d?chodkov? vek (pr?loha c. 9), * opatrovatelsk? slu?ba, * prepravn? slu?ba, * sprievodcovsk? slu?ba a predcitatelsk? slu?ba, * sprostredkovanie tlmocn?ckej slu?by, tlmocn?cka slu?ba, * sprostredkovanie osobnej asistencie, * po?iciavanie pom?cok,

72. Formy soci?lnej slu?by 1.?Ambulantn? forma soci?lnej slu?by (dalej len ?ambulantn? soci?lna slu?ba?) sa poskytuje fyzickej osobe, ktor? doch?dza, je sprev?dzan? alebo je dopravovan? do miesta poskytovania soci?lnej slu?by. Miestom poskytovania ambulantnej soci?lnej slu?by m??e byt aj zariadenie. 2.?Ter?nna forma soci?lnej slu?by sa poskytuje fyzickej osobe v jej prirodzenom soci?lnom prostred?. 3.?Pobytov? forma soci?lnej slu?by v zariaden? sa poskytuje, ak s?castou soci?lnej slu?by je ubytovanie. Pobytov? soci?lna slu?ba sa poskytuje ako celorocn?, alebo t??denn? soci?lna slu?ba.

73. Dohovor OSN o pr?vach lud? so zdravotn?m postihnut?m ? z r. 2006 EU podp?sala Dohovor OSN o pr?vach lud? so zdravotn?m postihnut?m dna 30. 3. 2007 Dohovor v New Yorku podp?salo 53 kraj?n (z toho 20 kraj?n EU - Slovensko podp?salo v sept. 2007) Podpisom sa ?t?t zav?zuje zacat ratifikacn? proces, c?m sa stane partnerom Dohovoru a jeho ustanovenia bud? pre neho pr?vne z?v?zn? Dohovor m? 50 cl?nkov, Opcn? protokol k Dohovoru obsahuje 18 cl?nkov

74. Dohovor OSN o pr?vach lud? so zdravotn?m postihnut?m ? Cl. 3 V?eobecn? z?sady (a) re?pektovanie prirodzenej d?stojnosti, osobnej nez?vislosti, vr?tane slobody volby a samostatnosti os?b; (b) nediskrimin?cia; (c) pln? a??cinn? zapojenie sa a zaclenenie do spolocnosti; (d) re?pektovanie odli?nosti a prij?manie os?b so zdravotn?m postihnut?m ako s?casti ludskej rozmanitosti a prirodzenosti; (e) rovnost pr?le?itost?; (f) pr?stupnost; (g) rovnost medzi mu?mi a ?enami; (h) re?pektovanie rozv?jaj?cich sa schopnost? det? so zdravotn?m postihnut?m a re?pektovanie pr?va det? so zdravotn?m postihnut?m na zachovanie vlastnej identity.

75. Dohovor OSN - Cl. 5 Rovnost a nediskrimin?cia 1. Zmluvn? strany uzn?vaj?, ?e v?etky osoby s? si rovn? pred z?konom a podla z?kona a maj? n?rok na rovnak? ochranu a?na rovnak? ??itok zo z?kona bez akejkolvek diskrimin?cie. 2. Zmluvn? strany zakazuj? v?etku diskrimin?ciu na z?klade ZP a zarucuj? osob?m so ZP rovnak? a ?cinn? pr?vnu ochranu pred akoukolvek diskrimin?ciou 3. V z?ujme presadenia rovnosti a odstr?nenia diskrimin?cie zmluvn? strany podnikn? v?etky pr?slu?n? kroky na zabezpecenie poskytovania primeran?ch ?prav. 4. Osobitn? opatrenia, ktor? s? nevyhnutn? na ur?chlenie alebo dosiahnutie faktickej rovnosti os?b so zdravotn?m postihnut?m, sa v zmysle tohto dohovoru nepova?uj? za diskrimin?ciu.

76. Dakujeme za pozornost


Other Related Presentations

Copyright © 2014 SlideServe. All rights reserved | Powered By DigitalOfficePro