1 / 13

Klasicizmus

Klasicizmus. Natália Sirotová. Charakteristika. umelecký smer v 17., 18. a včasnom 19. storočí, ktorý rozvíjal klasické umenie antiky a renesancie Predpokladom vzniku hudobného klasicizmu boli nové náboženské a myšlienkové prúdy

mirit
Download Presentation

Klasicizmus

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Klasicizmus Natália Sirotová

  2. Charakteristika... • umelecký smer v 17., 18. a včasnom 19. storočí, ktorý rozvíjal klasické umenie antiky a renesancie • Predpokladom vzniku hudobného klasicizmu boli nové náboženské a myšlienkové prúdy • Štýlový charakter klasicizmu dodal vznik a rozvoj komických operných žánrov (opera buffa, opéra comique, Singspiel), komorná hudba a symfonická hudba • Inštrumentálnu hudbu klasicizmu najdokonalejšie stelesňuje sonátová forma v súvislosti s cyklickou symfóniou, inštrumentálnym koncertom a sláčikovým kvartetom. • Do popredia sa dostáva inštrumentálna hudba založená na nových princípoch, ktoré sa rokmi veľmi presvedčivo a dokonale vykryštalizovali. 

  3. Znaky... • Oratórium začalo používať aj svetské námety- napr. J. Haydn- Štvoro ročných období. V baroku bolo oratórium typickou chrámovou skladbou. Neskôr  si zachovalo iba vonkajšie znaky- viacčasťové vokálno-inštrumentálne dielo bez dramatickej zložky. • Hromadné používanie klavíra- jeho predchodca bolo čembalo, ale neumožňovalo postupnú dynamiku. Bol to tiež klávesový nástroj, ale fungoval na princípe brnkacieho nástroja (klavír- úderový). • Zavedenie postupnej dynamiky- teda crescendo a desrescendo. Táto zmena sa začala uplatňovať v Mannheimskej škole (J. V. Stamic).  • Ustálenie zloženia orchestra- zvyčajne 30-40 členov. Základ tvorili sláčikové a drevené dychové nástroje. Z plechových len trúbky a lesné rohy, z bicích len kotly. L. van Beethoven (prechod k romantizmu) rozšíril orchester o nové nástroje a zvýšil počet členov. • Povýšenie komornej hudby na koncertnú úroveň- najmä sláčikové kvarteto (1+2 husle, viola, violončelo) a dychové kvinteto (priečna flauta, hoboj, klarinet, lesný roh, fagot). • Nadvláda homofónie- jedna vedúca melódia sprevádzaná akordmi prevažne založenými na hlavných harm. funkciách (T, S, D), prípadne s prechodmi do príbuzných tónin (Paralelená, Rovnomenná, Dominantá, Subdominantná). Melódia (prevažne sviežeho charakteru a zreteľného členenia (motív, fráza, veta)) je hlavným nositeľom obsahu skladby. • Reforma opery: 1: Ch. W. Gluck- zrovnoprávnenie hudobnej a dramatickej zložky opery. (V baroku začala značne prevažovať hudobná virtuozita nad hereckou zložkou.)2: G. B. Pergolessi- vznik komickej opery (opera buffa

  4. Hudobné formy... • Symfónia- Orchestrálna skladba. Vznikla z talianskej symfónie. V Mannheimskej škole zavedené pravidlá: 4 časti- Rýchla, Pomalá, Tanečná, Rýchla.  • Sonáta- Skladba pre sólový nástroj, najčastejšie klavír, alebo husle so sprievodom klavíra (ale aj violončelo, hoboj a iné). Pravidlo 3 častí: Expozícia- Rozvedenie- Repríza, pričom expozícia je založená na dvoch navzájom kontrastných (charakter, tónina, tempo) melódiách- témach, v rozvedení sa jedna, alebo obidve témy spracúvajú a v repríze sa zopakuje expozícia, avšak bez kontrastu.  • Cyklická sonátová forma- rozsiahla (prevažne klavírna) skladba. Má rovnaké časti, ako symfónia. Samotná sonáta tvorí jej prvú časť. • Sólový koncert- vznikol z barokového concerta grossa. Skladba pre sólový nástroj (najčastejšie husle, klavír, trúbka, violončelo) so sprievodom orchestra. • Rondo- Cyklická skladba založená na opakovanom viac násobnom návrate hlavnej myšlienky- témy po jej striedaní s charakterovo odlišnými časťami- kupletmi. • Variácie- Viacčasťová skladba založená na (zvyčajne) úvodnom predvedení témy, jej následnom viacnásobnom predvedení v zmenenej podobe (variácie- tempo, tónina, rytmus, presun melódie do iného hlasu, ....) a záverečnom zopakovaní pôvodnej témy. • Divertimento, Serenáda - voľnejšie (bez prísnych pravidiel, nie pomalšie) formy.

  5. Hudobní predstavitelia... • Joseph Haydn • Karel Stamic • Christoph Willibald Gluck • Ludwig van Beethoven • Wolfgang Amadeus Mozart

  6. Joseph haydn • Rakúsky skladateľ, predstaviteľ viedenského klasicizmu • Hral na klavíri, husliach, komponoval • Stal sa známym hudobníkom po celej Európe • Tvorba: 104 symfónií (Popoludnie, Vianočná...) 6 parížskych symfónií (Medveď) 12 londýnskych (S úderom na tympany) 83 sláčikových kvartet (Cigánske) oratóriá (Stvorenie sveta, Štvoro ročných období,..)

  7. Christoph Willibald Gluck • Nemecký skladateľ • Reformátor opernej tvorby • Predstaviteľ ranného klasicizmu • Tvorba: opery (Orfeus a Euridynka, Alcesta, Armida,) balet (Don Juan) ódy, symfónie, triá,...

  8. Karel Stamic • Český skladateľ • Od detstva bol virtuóznym hudobníkom • Predovšetkým skladal kompozície sonátovej formy • Tvorba:31 symfónií 28 koncertantných symfónií viac než 60 koncertov (husľové (15), klarinetové (11), flautové (7), pre fagot (7), basetový roh a lesný roh)

  9. Wolfgang Amadeus Mozart • Rakúsky skladateľ • Predstaviteľ ranného viedenského klasicizmu • V jeho hudbe prevláda optimizmus • Tvorba: 24 opier (Figarova svadba, Čarovná flauta,...) 54 symfónií (Parížska, Jupiterská,...) serenáda (Malá nočná hudba)

  10. Ludwig van Beethoven • Nemecký skladateľ • Predstaviteľ viedenského klasicizmu • Je majstrom variácií • Tvorba: sonáty ()husľové, klavírne,...) 9 symfónií (5.-osudová c-mol, 9. d-mol – Óda na radosť) opera (Fidelio) klavírna skladba (Pre Elišku) oratórium (Kristus na Olivovej hore)

  11. Tance... • Menuet - nachádzal sa v ranoklasickej sonáte a symfónii - tanec francúzskeho pôvodu v ¾ takte - bol panským tancom, obyčajný ľud ho neovládal

  12. Klasicizmus na Slovensku... • Toto obdobie bolo na Slovensku veľmi bohaté, vďaka Viedni, ktorá bola ako hlavné stredisko klasicizmu blízko Bratislavy • Hudbu pestovala šľachta na Bratislavskom hrade, v palácoch • Poprednú úlohu v šírení hudby mala v ďalších slovenských mestách Cirkev • Centrum hud. života – Trnavská univerzita • Chrámová tvorba, symfónie a komorné diela • Predstavitelia: Anton Zimmermann (Androméda a Perzeus) Johan Nepomuk Hummel Ján Egry Mikuláš Zmeškal

  13. Zdroje:http://danielchudovsky.blog.sme.sk/c/190571/Klasicizmus- charakteristika-obdobia.html http://sk.wikipedia.org/wiki/Klasicizmus Ďakujem za pozornosť 

More Related