Ekonomika pre soci lnych pracovn kov
Download
1 / 137

Ekonomika pre sociálnych pracovníkov - PowerPoint PPT Presentation


  • 91 Views
  • Uploaded on

Ekonomika pre sociálnych pracovníkov. Ing . Katar ína Danková , PhD. Zimn ý semester r.20 11/2012. Ekonómia. Ekonómia = oikos-dom , nomos - zákon, Skúma ekonomické vzťahy vznikajúce medzi subjektami , vyslovuje prognózy a formuluje ekonomické zákony

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about ' Ekonomika pre sociálnych pracovníkov ' - meryl


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
Ekonomika pre soci lnych pracovn kov

Ekonomika pre sociálnych pracovníkov

Ing. KatarínaDanková, PhD.

Zimný semester r.2011/2012


Ekon mia
Ekonómia

  • Ekonómia = oikos-dom, nomos- zákon,

  • Skúma ekonomické vzťahy vznikajúce medzi subjektami, vyslovuje prognózy a formuluje ekonomické zákony

  • Definícia: Ekonómia je skúmanie ako ľudia a spoločnosť rozhodujú o využití vzácnych zdrojov, ktoré môžu mať alternatívne použitie, na výrobu rôznych komodít a na ich distribúciu pre súčasnú alebo budúcu spotrebu, medzi rôzne osoby a skupiny v spoločnosti.


Delenie ekon mie
Delenie ekonómie

  • Pozitívna ekonómia: zaoberá sa javmi, ktoré sú vedeckými metódami dokázateľné, teda tým čo je.

  • Normatívna ekonómia: vysvetľuje aká by mala byť ekonomická realita.

  • Mikroekonómia: opisuje správanie jednotlivca, podniku, podniku firiem.

  • Makroekonómia: vysvetľuje vzťahy medzi základnými makroekonomickými veličinami napr.: nezamestnanosť, HDP, inflácia atď.


Z kladn funkcie ekon mie ako vedy
Základné funkcie ekonómie ako vedy

  • poznávacia – skúma ekonomické javy a procesy, usiluje sa ich vysvetliť

  • praktická – ovplyvňuje konanie ekonomických subjektov, lebo poznatky sa stávajú základom pre praktické konanie ekonomických subjektov

  • metodologická – tvorí teoretický základ odvetvových a prierezových ekonomík, dejín ekonomických teórií a dejín národného hospodárstva


Tri z kladn ot zky ekon mie
Tri základné otázky ekonómie

  • čo vyrábať

  • koľko vyrábať

  • pre koho vyrábať


Ekonomika je teda
Ekonomika je teda :

  • ekonomická činnosť ľudí

  • národné hospodárstvo istej krajiny a/alebo štruktúra, organizácia a stav národného hospodárstva istej krajiny

  • vedná disciplína skúmajúca hospodársku činnosť konkrétneho odvetvia či úseku ekonomiky (napr. ekonomika priemyslu, dopravy)


Ciel ekon mie
Ciel ekonómie

  • Cieľom a podstatou ekonómie je proces výroby.

  • Človek si v tomto procese vyberá zo statkov

  • Statky sú prírodou dané podmienky – rastlinstvo, živočíšstvo atď. ktoré potom spracúva, ale aj každá užitočná vec ktorá uspokojuje naše potreby

  • Statky poznáme voľné, ekonomické (viazané)

  • Potreba je prvotným podnetom ekonomickej činnosti


V robn faktory
Výrobné faktory

  • Práca: je cieľavedomá a účelná činnosť, jej nositeľom je človek so svojimi fyzickými a duševnými schopnosťami.

  • Pôda: výrobný faktor používaný na výrobu tovarov a služieb. Nie je voľným statkom lebo je dostupná v obmedzenom množstve.

  • Kapitál: statky ktoré sú výsledkom výroby nazývame kapitál. Slúžia na výrobu ďalších statkov, nie na bezprostrednú spotrebu.


Ekonomick te rie
Ekonomické teórie

  • Klasická teória: Zástancovia tzv. Keynesovského prúdu predpokladajú, že bez aktívneho zásahu štátneho aparátu nemôže ekonomika efektívne fungovať.

  • Neoklasická teória: Monetaristická teória zdôrazňuje úlohu peňazí v ekonomike zdôrazňuje, že okrem zásoby peňazí by štát nemal zasahovať do ekonomiky.

  • Neoklasická syntéza: prelínanie Keynesovskej a Monetaristickej teórie.


Aplik cie teori v praxi keynes vs friedman
Aplikácie teorií v praxi – Keynes vs. Friedman

  • V historickom kontexte môžeme vidieť, že v najvyspelejších krajinách pri aplikovaní ekonomických teórií v štátnej hospodárskej praxi dochádzalo k dvom protichodným tendenciám:

    1, Keynesovský prúd: išlo o príklon k štátnemu zasahovaniu do hospodárskeho mechanizmu pričom význam peňazí bol pomerne malý

    2, Friedmanov prúd: opierajú sa o kvantitatívnu teóriu peňazí, ktorej autorom je nositeľ Nobelovej ceny MiltonFriedman(1912), ktorá hovorí, že nadmerné zvyšovanie zásob peňazí vedie k inflácii.


Trh a trhov mechanizmus
Trh a trhový mechanizmus

  • miesto, kde sa uskutočňujú jednotlivé transakcie, t. j. dochádza k výmene tovarov a služieb medzi jednotlivými ekonomickými subjektami

  • Na trhu vystupujú 3 hlavné skupiny ekonomických subjektov:

  • Výrobcovia.

  • Spotrebitelia.

  • Štát – špecifický subjekt, ktorý stanovuje podmienky, reguluje a zabezpečuje stabilitu trhu


Peniaze
Peniaze

klasifikácia:

tovarové peniaze

papierové peniaze

drobné mince

depozitné (bankové) peniaze

Monetárna politika, menová politika


Funkcia penaz
Funkcia penazí

  • Slúžia ako výmenní prostriedok – Bez peňazí by sme ťažko hľadali niekoho na výmenní obchod. Bol by to neefektívny systém.

  • Jednotka zúčtovania – Pomocou nich sa určujú ceny všetkých ostatných tovarov a služieb. Spoločná jednotka zúčtovania zjednodušuje ekonomický život.

  • Uchovávateľ hodnoty – Ide o bezhotovostné peniaze. Sú to napr. vklady bankách, ktoré môžeme kedykoľvek použiť na platby prevodom z účtu na účet.


Trh

  • sféra ekonomiky, v ktorej sa realizujú špecifické ekonomické vzťahy medzi jednotlivými trhovými subjektmi prostredníctvom výmeny tovarov, vyvolané a podnecované rozvojom deľby práce

  • súhrn rozličných ekonomických a neekonomických nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno ekonomických vzťahov


Formovanie trhu a trhov mechanizmus
Formovanie trhu a trhový mechanizmus

  • vznik trhu spoločne so vznikom tovarovej výroby

  • charakteristická je rozvinutá deľba práce

  • čím je rozvinutejšia, tým väčšia je závislosť trhových subjektov

  • predstavuje mechanizmus realizácie vyrobených statkov a služieb

  • trhová ekonomika- je peňažná ekonomika

  • tovar – výrobky a služby určené na výmenu


Funkcie trhu
Funkcie trhu

  • zabezpečuje a odovzdáva informácie

    o cene, o situácii na strane dopytu a ponuky

  • trh podnecuje a motivuje správanie sa a rozhodovanie podnikateľov a spotrebiteľov

  • fungovanie trhu priespieva k rozdeľovaniu dôchodkov


Subjekty trhu
Subjekty trhu

  • Naturálnu výmenu tovaru za iný tovar nazývame Barter.

  • Domácnosti: vystupujú na trhu ako kupujúci zároveň na trhu výrobných faktorov ako predávajúci.

  • Firmy: vyrábajú tovary s cieľom predaja a dosiahnutia zisku.

  • Štát: špecifický subjekt trhu zasahuje iba v prípade odstraňovania negatívnych javov alebo stimulácie pozitívnych prvkov.


Formy a typy trhov
Formy a typy trhov:

Z územného hľadiska: - trh miestny

- trh regionálny

- trh národný

- trh medzinárodný

- trh svetový

Podľa stupňa organizovanosti: - organizovaný

- neorganizovaný

V súlade s existujúcim zákonodarstvom: - legálny

- nelegálny

Podľa počtu sledovaných tovarov: - čiastkový trh

- agregátny trh

Z hľadiska predmetu kúpy: - trh výrobkov a služieb

- trh výrobných faktorov (práce, pôdy, kapitálu)

- trh finančný


Z kladn lohy trhu
Základné úlohy trhu:

  • prenos informácií

  • poskytovanie podnetov pre správanie sa spotrebiteľa a výrobcu

  • rozdeľovanie dôchodkov


Trhov mechanizmus
Trhový mechanizmus

  • mechanizmus pre koordináciu činnosti trhových subjektov prostredníctvom systému cien a trhov.

    Jeho hlavnými prvkami sú:

  • dopyt, ponuka

  • trhové subjekty

  • rovnovážna cena

  • trhová konkurencia


Krivka a z kon dopytu
Krivka a zákon dopytu

  • Dopyt je závislosť medzi množstvom tovarov alebo služieb, ktoré sú ľudia ochotný a schopný kúpiť, a cenou týchto tovarov a služieb.

  • Zákon dopytu: Cena rastie, požadované množstvo klesá a naopak, t. j. množstvo sa mení v opačnom smere ako cena..


Krivka a z kon ponuky
Krivka a zákon ponuky

  • Ponuka je závislosť medzi množstvom ponúkaného tovaru a ich cenou

  • Zákon ponuky: množstvo ponúkaného tovaru stúpa ak stúpa jeho cena a naopak.


Cena trhovej rovnov hy
Cena trhovej rovnováhy

  • Rovnováha nastáva pri takej cene a množstve, keď je množstvo, ktoré sú kupujúci ochotný kúpiť, zhodné s množstvom, ktoré sú predávajúci ochotný predať.

  • Bod, ktorý vytvára na priesečníku kriviek ponuky a dopytu, je rovnovážny bod – cena trhovej rovnováhy E – equilibrium.

cena

prebytok

E

ponuka

dopyt

nedostatok

množstvo


Vplyv administrat vnych z sahov t tu na trhov rovnov hu
Vplyv administratívnych zásahov štátu na trhovú rovnováhu

  • A) NEPRIAMA regulácia, ktorá spočíva v pôsobení na D, P prostredníctvom nástrojov HP

  • B) PRIAMA regulácia ovplyvňuje cenovú úroveň priamymi zásahmi do cenového vývoja.


Konkurencia
Konkurencia rovnováhu

  • Trhový mechanizmus môže efektívne fungovať len v podmienkach konkurencie. Konkurencia predstavuje proces v ktorom sa stretávajú záujmy rôznych subjektov trhu, pričom pričom sa usilujú dosiahnuť nejakú hmotnú výhodu.

  • Existuje konkurencia medzi ponukou a dopytom ale aj konkurencia na strane ponuky (výrobcovia, jednotlivci) a na strane dopytu.


Delenie konkurencie
Delenie konkurencie rovnováhu

  • Dokonalá konkurencia – predstavuje teoretickú abstrakciu, ideálny model fungovania trhovej ekonomiky, ktorý v reálnom trhovom prostredí nikdy nenastane.

  • Dokonalá konkurencia predstavuje splnenie nasledujúcich podmienok:

    - existencia veľkého počtu predávajúcich a kupujúcich

    - zabezpečená úplná voľnosť vstupu každého subjektu do výrobného procesu, a neobmedzený prístup k výrobným faktorom, zároveň môže každý subjekt kedykoľvek od výroby odstúpiť.

    - predpokladá sa, že všetky subjekty trhu sú dokonale informované o situácii o všetkých trhoch.


Delenie konkurencie1
Delenie konkurencie rovnováhu

  • Nedokonalá konkurencia – vzniká vtedy, keď tovary vyrába iba určitý počet výrobcov, ktorí istým spôsobom majú možnosť ovplyvňovať niektoré trhové podmienky napr. cenu predávaného tovaru.

  • Formy nedokonalej konkurencie sú:

    1, monopol

    2, oligopol

    3, monopolistická konkurencia


Monopol
Monopol rovnováhu

  • Absolútny monopol predstavuje situáciu, keď existuje iba jeden výrobca určitého výrobku proti ktorému stojí veľký počet predávajúcich.

  • V praxi sa môžeme stretnúť aj s pojmom prirodzený monopol.

  • Ak je monopol chránený zákonom hovoríme o administratívnom monopole.


Oligopol monopolistick konkurencia
Oligopol, Monopolistická konkurencia rovnováhu

  • Oligopol - vzniká vtedy keď výrobok vyrába obmedzený počet firiem, ktoré disponujú veľkou ekonomickou silou

  • Monopolistická konkurencia – predstavuje takú trhovú štruktúru, keď veľký počet podnikov vyrába výrobok, ktorý je diferencovaný a nie rovnorodý. To znamená, že ide o ten istý výrobok od rôznych výrobcov, ktorý sa odlišuje čiastočne tak aj v úžitkových vlastnostiach, ale aj obalom, farbou, dizajnom.


Nepriama regul cia t tu dane
Nepriama regulácia štátu- rovnováhu DANE

  • spotrebná daň – je nepriama daň, kt. odvádza výrobca. Je to daň z množstva a platí sa ako určitá suma z každej predanej jednotky tovaru. Vláda túto daň určuje tovary : uhľovodíkových palív a mazív, tabaku a tabakových výrobkov, liehu, piva a vína.

  • daň z pridanej hodnoty – je v súčasnosti vo svete základný typ univerzálnej nepriamej dane a jeden z hlavných príjmov štátneho rozpočtu. Na Slovensku v súčasnosti je výška dane stanovená na 20 % (jednotná sadzba), avšak na lieky, medicínske potreby a knihy sa vzťahuje znížená sadzba 10 %. V iných krajinách existujú často aj tri a viac sadzieb DPH.


Subvencie a cl
Subvencie a Cl rovnováhu á

  • subvencie – týmito platbami v rámci rozpočtových výdavkov vláda sleduje rôzne ciele: napr. zmierniť záporné externality, snaha ovplyvniť stranu ponuky alebo dopytu, udržanie cien určitých výrobkov na stabilnej (nízkej) úrovni.

  • colné tarify – sú to nástroje ZO politiky. Dôvodom na uplatňovanie colných taríf je predovšetkým ochrana domácej výroby a zamestnanosti.


Nepriama regul cia t tu regul cia cien a mno stva
Nepriama regulácia štátu, regulácia cien a množstva rovnováhu

  • stanovenie MAXIMÁLNEJ ceny

    Vláda sa snaží zabrániť tomu, aby ceny stúpali na úroveň trhovej rovnováhy. Sleduje cieľ, aby spotrebitelia s nízkymi príjmami netrpeli nedostatkom určitých statkov. Avšak z toho = nadmerný dopyt a nedostatok.

  • stanovenie MINIMÁLNEJ ceny

    Vládna politika vedie k tomu, aby ceny klesali na úroveň rovnováhy.Cena tovaru nesmie klesnúť pod úroveň minimálnej ceny, =) čo spôsobí nadmernú ponuku a teda PREBYTOK tovaru na trhu.

  • určovanie MNOŽSTVA tovaru na trhu

    Príkladom kontroly množstva je určovanie dovozových kvót.


Mikroekon mia
MIKROEKONÓMIA rovnováhu


Podnik
Podnik rovnováhu

trhový subjekt, ktorý transformuje prenajímané výrobné faktory

homogénna jednotka, ktorá sleduje záujem maximalizáciu zisku


Aspekty podnikania
Aspekty Podnikania rovnováhu

rentabilita

pomer zisku k vynaloženému kapitálu

hospodárnosť

snaha dosiahnuť maximálny efekt s minimálnymi zdrojmi

podnikateľské riziko

nebezpečenstvo spojené s výrobou a predajom tovarov, ktoré môže ohroziť predpokladané hospodárske výsledky podniku


Druhy podnikov
Druhy podnikov rovnováhu

obchodné spoločnosti

  • osobné obchodné spoločnosti

    - verejná obchodná spoločnosť

    - komanditná spoločnosť

  • kapitálové spoločnosti

    - spoločnosť s ručením obmedzeným

    - akciová spoločnosť

  • družstvá


Verejn obchodn spolo nos
Verejná obchodná spoločnosť rovnováhu

  • Verejná obchodná spoločnosť - (skr. v.o.s.) je druh obchodnej spoločnosti. Vzniká združením minimálne dvoch spoločníkov, ktorí ručia za jej záväzky celým svojím majetkom. Riadiť a zastupovať spoločnosť môže každý zo spoločníkov, prípadne sa dohodnú, koho poveria vedením spoločnosti. Podnikajú pod spoločným menom. Môžu ju založiť fyzické aj právnické osoby. Musia podpísať spoločenskú zmluvu, ktorá obsahuje všetky povinnosti spoločníkov. Ďalej musí obsahovať:

  • obchodné meno a sídlo spoločnosti

  • mená a bydliská spoločníkov

  • predmet podnikania

  • Spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra. K zápisu sa pripája aj spoločenská zmluva. Obchodný zákonník neurčuje minimálnu výšku ZI. Kapitál spoločnosti tvoria vklady jednotlivých spoločníkov, podľa ich veľkosti sa potom delí dosiahnutý zisk, ak sa v spoločenskej zmluve nedohodli inak. Na úhrade straty sa podieľajú tiež rovnakým pomerom. Za záväzky zodpovedajú celým svojím majetkom.


Komanditn spolo nos
Komanditná spoločnosť rovnováhu

  • Komanditná spoločnosť - je druh obchodnej spoločnosti. Združuje dva druhy spoločníkov – komplementárov a komanditistov.

  • Komplementári ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene – celým svojím majetkom, komanditisti ručia obmedzene, len do výšky svojho kapitálového vkladu. Riadiť a zastupovať spoločnosť môžu iba komplementári, ktorí majú vyšší podiel na zisku spoločnosti.


Spolo nos s ru en m obmedzen m
Spoločnosť s ručením obmedzeným rovnováhu

  • Spoločnosť s ručením obmedzeným - (skr. s.r.o.) je druh obchodnej spoločnosti. Jej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov.

  • Založenie - Môže ju založiť jeden alebo niekoľko (max. 50) spoločníkov. Všetci spoločníci ručia za záväzky spoločnosti obmedzene, t.j. iba do výšky svojho . Tento vklad musia zložiť vopred a musí byť spolu minimálne 5 000 eur (staršie 200 000 Sk), pričom vklad každého zo spoločníkov musí byť aspoň 750 eur.

  • Orgány - Najvyšším orgánom je valné zhromaždenie, ktoré tvoria spoločníci. Môže sa tiež ustanoviť dozorná rada - pre kontrolnú činnosť.

  • Štatutárnym zástupcom (osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti) je konateľ. Konateľ môže byť jeden, alebo viacerí. Ak je konateľov viac, spoločenská zmluva ustanovuje spôsob konania (samostatne alebo spoločne) v mene spoločnosti. Konateľ môže ale nemusí byť spoločník spoločnosti.


Akciov spolo nos
Akciová spoločnosť rovnováhu

  • Akciová spoločnosť - je druh obchodnej spoločnosti.

  • Je to spoločnosť, ktorej základné imanie (min. 25 000 eur) je rozdelené na určitý počet podielov – akcií), a tie vlastnia jednotliví akcionári.

  • Zakladatelia akciovej spoločnosti predávajú akcie, čím získavajú kapitál od veľkého počtu ľudí – akcionárov.

  • Orgány - O dôležitých veciach spoločnosti sa rozhoduje hlasovaním na valnom zhromaždení akcionárov (najvyšší orgán). Hlas akcionára na valnom zhromaždení má váhu zodpovedajúcu počtu akcií, ktoré vlastní. Dozor nad činnosťou akciovej spoločnosti vykonáva dozorná rada.

  • Spoločnosť ručí za záväzky celým svojím majetkom. Akcionári za záväzky spoločnosti neručia. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie "akciová spoločnosť" alebo skratku "akc. spol." alebo "a. s.".


Dru stvo
Družstvo rovnováhu

  • Družstvo - je jedna z právnych foriem definovaných v Obchodnom zákonníku (Obchodný zákonník). Vzniká tým spôsobom, že súkromní vlastníci dobrovoľne združia svoj majetok, aby ho mohli spoločne užívať. Takto sa majetok stáva spoločným – družstevným vlastníctvom družstevníkov.

  • Založenie - V našich podmienkach môže družstvo založiť minimálne 5 fyzických osôb (občanov) alebo dve právnické osoby.

  • Pri zakladaní družstva potrebujú kapitál minimálne 1250,-EUR. Družstvo je právnickou osobou a zapisuje sa do obchodného registra.

  • Za svoje záväzky družstvo zodpovedá celým svojím majetkom. Jednotliví členovia však za záväzky družstva neručia.

  • Družstvo navonok zastupujú minimálne dvaja štatutári.


Charakteristika podniku
Charakteristika podniku rovnováhu

obchodný majetok podniku- súhrn majetkových hodnôt

hmotný obežný majetok –zásoby

kapitál podniku

náklady podniku

výnosy podniku

hospodársky výsledok


Firma a podnikanie
Firma a podnikanie rovnováhu

združovanie podnikov

Právne spojenie právne a ekonomicky samostatných podnikov, bez narušenia samostatnosti a autonómie

konzorcium

kartel

koncern

trust


Zdru ovanie podnikov
Združovanie podnikov rovnováhu

  • Konzorcium – ide o združenie bez právnej subjektivity, je to forma združovania podnikateľov ktorá má často len dočasný cieľ, napríklad uskutočniť rozsiahlejšiu investičnú akciu alebo významnú obchodnú operáciu.

  • Kartel – predstavuje zmluvné spojenie podnikov ktoré si však zachovávajú ekonomickú aj právnu samostatnosť, keďže sa považuje za dohodu ktorá obmedzuje konkurenciu na trhu býva prísne sledovaný protimonopolnými orgánmi v krajine.


Zdru ovanie podnikov1
Združovanie podnikov rovnováhu

  • Koncern – forma zoskupenia podnikateľských jednotiek, ktoré sa usilujú o získanie a udržanie monopolne výsadného postavenia, existencia a činnosť koncernu sa opiera o diverzifikáciu pričom na čele koncernu býva veľká banka alebo veľký podnik. Najväčšie súčasné ekonomické korporácie majú formu medzinárodných koncernov.

  • Trust – združuje podniky rozvíjaním vzájomných horizontálnych alebo vertikálnych väzieb do takej miery, že podniky združené v truste úplne strácajú svoju dovtedajšiu výrobnú a obchodnú samostatnosť. Cieľom je odstraňovať konkurenciu a získať na trhu dominantné postavenie.


Podnikate sk prostredie
Podnikateľské prostredie rovnováhu

okolieobklopujúce podnikateľský subjekt zahŕňa:

iné podnikateľské subjekty

riadiace inštitúcie vydávajúce právne normy

infraštruktruktúru

iné


Podnikate sk proces
Podnikateľský proces rovnováhu

  • Je dynamický proces vytvárania bohatstva spoločnosti a jednotlivca. Poznáme štyri fázy takéhoto procesu:

    1, Objavenie a ohodnotenie príležitosti

    2, Vytvorenie podnikateľského plánu

    3, Tvorba a využívanie finančných zdrojov

    4, Riadenie firmy


Obchodovanie a distribu n kan ly
Obchodovanie a distribučné kanály rovnováhu

  • Hospodárska činnosť obehu a výmeny statkov medzi hospodárskymi subjektmi sa nazýva obchod.

  • Z inštitucionálneho hľadiska možno pod pojmom obchod aj organizačnú jednotku – firmu, ktorá obchodnú činnosť zabezpečuje.


Obchodovanie a distribu n kan ly1
Obchodovanie a distribučné kanály rovnováhu

  • Väčšina výrobkov sa dostáva na trh cez distribučnú sieť.

  • Súčasťou distribučnej siete sú činnosti, ktoré výrobku pridávajú na hodnote a pomáhajú premene surovín a tovary končiace u spotrebiteľa.

  • Producenti vyrábajú spravidla veľké množstvo výrobkov v malom sortimente

  • Spotrebitelia požadujú malé množstvá výrobkov so širokého sortimentu.


Lohy a ciele distribu n ch kan lov
Úlohy a ciele distribučných kanálov rovnováhu

  • Získavať informácie o trhu

  • Uskladniť tovar

  • Veľké množstvá tovaru rozdeliť na menšie časti, prípadne ich aj zabaliť.

  • Zariadiť odbyt v malom množstve tak, aby bol blízko spotrebiteľovi

  • Zabezpečiť možnosti úveru a servisu


Ve koobchod
Veľkoobchod rovnováhu

  • Nakupuje od výrobcov produkty vo veľkých množstvách

  • Skladuje ich a zarába na predaji produktov maloobchodným firmám

  • Výrobcovia nemusia uskladňovať a sami distribuovať tovar a maloobchodníci nemusia prevádzkovať vlastné sklady.


Maloobchod
Maloobchod rovnováhu

  • Ponúka sortiment ktorý predvída alebo uspokojuje konkrétne potreby spotrebiteľov.

  • Obchodníci v malom zarábajú na tom, že predávajú tovar za vyššie ceny než zaplatili veľkoobchodu alebo výrobcovi.


Typy maloobchodov
Typy maloobchodov rovnováhu

  • Špecializované predajne

  • Partiové predajne

  • Predajné automaty

  • Obchodné domy

  • Zásielková služba

  • Supermarkety

  • Hypermarkety

  • Internetový predaj

  • Iné...


Makroekon mia
MAKROEKONÓMIA rovnováhu


Z kladn makroekonomick premenn hrub dom ci produkt miera nezamestnanosti miera infl cie
Základné makroekonomické premenné: hrubý domáci produkt, miera nezamestnanosti, miera inflácie

  • Hrubý domáci produkt / HDP/

    predstavuje objem finálnej produkcie, ktorú vytvorili výrobné faktory na území daného štátu, možno ho z vecného hľadiska vymedziť ako súhrn finálnych statkov /spotrebných statkov a kapitálových statkov/ a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie /obyčajne za 1 rok/ v určitej ekonomike.

    HDP = HNP – čistý príjem z majetku v zahraničí

  • Hrubý národný produkt /HNP/

    je vytváraný výrobnými faktormi príslušného štátu bez ohľadu na to na území ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia. (zisk slovenskej firmy na území českej republiky sa bude zarátavať do HNP Slovenska.)


Sp soby merania hdp
Spôsoby merania HDP produkt, miera nezamestnanosti, miera inflácie

  • Tokom tovarov a služieb – peňažné vyjadrenie toku finálnych produktov a služieb, ktoré vyrobil určitý národ. Musia sa vylúčiť viacnásobné započítavania medziproduktov.

  • Tokom dôchodkov – ide o sumu dôchodkov plynúcich vlastníkom jednotlivých výrobných faktorov, ktoré sú zároveň nákladmi finálnych tovarov a služieb, vyrobených a poskytnutých v spoločnosti za určité časové obdobie. Musíme vylúčiť viacnásobné započítavanie, berie sa do úvahy pridaná hodnota.


Trukt ru hdp tvoria
Štruktúru HDP tvoria produkt, miera nezamestnanosti, miera inflácie

  • výdavky domácnosti na osobnú spotrebu tovarov a služieb – C

  • hrubé domáce investície podnikov – I

  • výdavky vlády na nákup tovarov a služieb – G

  • čistý export – NX

    HDP = C + I + G + NX


Miera nezamestnanosti
Miera nezamestnanosti produkt, miera nezamestnanosti, miera inflácie

  • NEZAMESTNANOSŤ – je makroekonomický problém, vyjadruje taký stav ekonomiky, kedy práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce. Rimavská Sobota až 38%!!!!

  • NEZAMESTNANOSŤ na Slovensku za Júl 2011 – 14.48 %

  • NEZAMEMESTNANOSŤ v eurozóne je 7,7%

  • ZAMESTNANÍ – ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú pre ochorenie, štrajk alebo dovolenku

  • NEZAMESTNANÍ – ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu a sú evidovaní na Úrade práce

  • MIMOPRACOVNÁ SILA (ekonomicky neaktívny) – dobrovoľne nezamestnaní – nie sú súčasťou pracovnej sily. Je to všetko dospelé obyvateľstvo, ktoré navštevuje školu, je v dôchodku, vedie domácnosť t.j. nechce a nehľadá prácu. Ľudia, ktorí zamestnanie nemajú a ani si ho z akýchkoľvek dôvodov aktívne nehľadajú.


Meranie nezamestnanosti
Meranie nezamestnanosti produkt, miera nezamestnanosti, miera inflácie

  • počtom nezamestnaných osôb – vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období

  • percentuálna miera nezamestnanosti – predstavuje počet nezamestnaných v pomere k pracovnej sile

  • Nezamestnanosť vyjadruje miera nezamestnanosti:

  • U

  • u = –––- . 100 (%)

  • L

  • u- je miera nezamestnanosti

  • U – počet nezamestnaných, ktorí aktívne hľadajú prácu

  • L – počet pracovných síl, ktorý je súčtom všetkých zamestnaných (E) a všetkých nezamestnaných (U). Teda: L = E + U


Tri formy nezamestnanosti
Tri formy nezamestnanosti : produkt, miera nezamestnanosti, miera inflácie

  • Frikčná – normálna, zapríčinená migráciou pracovných síl, zmenami zamestnania a zmenami zapríčinenými v rámci životného cyklu. Trvá len krátky čas (cca 6-12 týždňov) kým sa zamestnávateľ a záujemca navzájom nájdu.

  • Štrukturálna - vzniká vtedy, keď je nesúlad medzi ponukou a dopytom po pracovných silách. Znamená to, že dopyt po určitej práci stúpa a dopyt po inom druhu klesá. Ponuka práce sa nestačí dosť rýchlo prispôsobovať. Keby sa mzdy plynule prispôsobovali meniacej sa ponuke a dopytu, nerovnováha by sa stratila, pretože mzdy v oblastiach s prebytkom by klesli a v oblastiach s nedostatkom by vzrástli.

  • Cyklická – pre spoločnosť najnebezpečnejšia. Vyskytuje sa vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky a taktiež v období ekonomickej stagnácie. Ak celkové výdavky a output klesajú,rastie nezamestnanosť v celej ekonomike. Tento rast je signálom, že rastúca nezamestnanosť je cyklická. Vzniká, keď je porušená celková rovnováha.


Dobrovo n a nedobrovo n nezamestnanos
Dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť produkt, miera nezamestnanosti, miera inflácie

  • Dobrovoľná nezamestnanosť – dobrovoľne nezamestnaní môžu pred prácou pri danej úrovni miezd uprednostniť voľný čas, štúdium či inú aktivitu, alebo sa rozhodli ostať doma a starať sa o deti. Môžu mať ponuku na zamestnanie, ale hľadajú lepšie platené pracovné miesto. Môže ísť o málo produktívnych pracovníkov, ktorí radšej uprednostňujú voľný čas pred, než málo platenú prácu.

  • Nedobrovoľná nezamestnanosť – Ak je počet voľných pracovných síl absolútne väčší, ako počet voľných pracovných miest, t.j. ak je celkový dopyt nižší ako celková ponuka práce.


Truktur lnu nezamestnanos zni uj ak ko vek hospod rske opatrenia
Štrukturálnu nezamestnanosť znižujú akékoľvek hospodárske opatrenia :

  • dotované rekvalifikačné programy

  • rozširovanie informácii o podmienkach na pracovnom trhu

  • rôzne formy dotácií na sťahovanie


Prirodzen miera nezamestnanosti
Prirodzená miera nezamestnanosti hospodárske opatrenia :

  • Miera, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. Predstavuje najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zamestnanosti a zodpovedá potenciálnemu produktu. Je úzko spojená s infláciou a predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorú krajina môže mať bez rizika neprijateľnej akcelerácie inflácie.

  • Faktory určujúce prirodzenú mieru nezamestnanosti

    organizácia trhu práce sú demografická skladba trhu práce, schopnosť a vytrvalosť pri hľadaní lepšieho prac. miesta.

  • HYSTERÉZA -jav, pri ktorom na trhu práce dochádza k zvyšovaniu hodnoty prirodzenej miery nezamestnanosti.


Soci lna podpora v nezamestnanosti
Sociálna podpora v nezamestnanosti hospodárske opatrenia :

  • Podmienky sociálnej podpory upravuje zákon 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

  • Aktuálna podpora štátu v nezamestnanosti na rok 2011:

  • Nárok na dávku v nezamestnanosti vznikne, ak poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky, t.j. 1 095 dní

  • Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50% denného vymeriavacieho základu.

  • 50% x DVZ x počet dní v mesiaci.


Soci lna podpora v nezamestnanosti1
Sociálna podpora v nezamestnanosti hospodárske opatrenia :

  • Denný vymeriavací základ v 1. polroku roku 2009 je najviac vo výške 65,9565 EUR. Maximálna suma dávky v mesiaci, ktorý má 31 dní je teda 1022,40 EUR a v mesiaci, ktorý má 30 dní je 989,40 EUR.

  • Denný vymeriavací základ v druhom polroku roku 2010 a v prvom polroku 2011 je najviac vo výške 73,4302 eura.

  • Maximálna suma dávky v mesiaci, ktorý má 31 dní, je teda 1138,20 eura a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 1 101,50 eura. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje (podporné obdobie v nezamestnanosti):

    na šesť mesiacov, ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol splnením podmienky poistenia v nezamestnanosti najmenej 1095 dní v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.


Finan n a hospod rska kr za v sr
Finančná a hospodárska kríza v SR hospodárske opatrenia :

  • SR ako malá otvorená ekonomika, priamo závislá na hospodárskom vývoji v iných krajinách sa nemôže vyhnúť dopadom globálnej hospodárskej krízy.

  • Na rok 2011 sa predpokladá rast HDP vo výške 3,0%. Bude o niečo nižší ako v roku 2010, v dôsledku úsporných opatrení v rozpočte.

  • Spotreba štátu by mala klesnúť o 4,5%. Rast súkromnej spotreby domácností by mal dosiahnuť len 1,5%. Hlavným motorom rastu v roku 2011 budú investície (+5,1%) a exporty (+7,9%). Pomalý rast súkromnej spotreby bude ovplyvnený aj vysokou nezamestnanosťou, ktorá by v roku 2011 by mala v priemere dosiahnuť 14,2%, teda len o málo menej ako v roku 2010 (14,5%).

  • Pracovné miesta budú pribúdať len veľmi pomaly a zamestnanosť by mala narásť len o 0,3%.

  • Nominálny rast miezd by mohol dosiahnuť 3,7%. Nepríjemnou správou je pomerne vysoký rast cien (3,2%), vyvolaný zvyšovaním spotrebných daní a DPH, a rastom cien surovín a potravín. Reálny rast miezd bude teda veľmi nízky, okolo 0,5%. Napriek úsporným opatreniam v rozpočte dosiahne deficit verejných financií 2,3% HDP a verejný dlh sa zvýši na 45,1% HDP.


Finan n a hospod rska kr za v sr1
Finančná a hospodárska kríza v SR hospodárske opatrenia :

  • Historicky ekonomika SR klesla v 1. štvrťroku 2009 o 5,6% čo predstavuje výrazný prepad oproti 1. štvrťroku 2008 s rastom 9,3 % a celoročným rastom ekonomiky v r.2008 o 6,4 %.

  • Vývoj odráža vplyv hospodárskej krízy, ktorá priniesla  značné oslabenie zahraničného dopytu, čo spôsobuje klesajúcu dynamiku slovenského exportu, produkčnej stránky, trhu práce a celkového domáceho dopytu

  • Ekonomický vývoj sa nachádza hlboko od svojou potenciálnou úrovňou, pričom však aj potenciálny rast zaznamenal spomalenie.


Finan n a hospod rska kr za v sr2
Finančná a hospodárska kríza v SR hospodárske opatrenia :


Finan n a hospod rska kr za v sr3
Finančná a hospodárska kríza v SR hospodárske opatrenia :

  • Pokles dopytu našich najvýznamnejších obchodných partnerov sa musel nevyhnutne odraziť na vývoji zahraničného obchodu. Zníženie objemu exportu tovarov bolo zaznamenané už v poslednom štvrťroku 2008. Kým za prvý polrok 2008 dosiahol nominálny export medziročný rast na úrovni 13,5%, v druhej polovici roka 2008 to bol pokles medziročne o 2,8% a za prvých 5 mesiacov tohto roka zaznamenal export pokles na úrovni 28,5%.

  • Najvýraznejšie prepady zaznamenala oblasť automobilového a hutníckeho priemyslu.

  • Zavedenie „šrotovného“ (najmä v Nemecku, Francúzsku a Taliansku) pomohlo čiastočne zmierniť nepriaznivú situáciu v automobilovom priemysle vďaka vysokej previazanosti slovenskej výroby s externými trhmi. „Šrotovné“ v európskych krajinách pomohlo opätovne naštartovať plynulú výrobu u dvoch z troch najvýznamnejších producentov automobilového priemyslu na Slovensku, pričom pozitívny efekt bol dosiahnutý najmä u jednotlivých subdodávateľov.


Finan n a hospod rska kr za v sr4
Finančná a hospodárska kríza v SR hospodárske opatrenia :

  • Domáce očakávania ekonomického vývoja v roku 2009 slabnú najmä pod vplyvom vonkajšieho prostredia (indikátory ekonomickej dôvery v eurozóne dosahujú rekordné minimá), ale aj vplyvom doznievajúcej dynamiky aktivít veľkých zahraničných investorov.


Opatrenia v oblasti zamestnanosti a politiky trhu pr ce
Opatrenia v oblasti zamestnanosti a politiky trhu práce hospodárske opatrenia :

  • Zákonom č. 49/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, boli s účinnosťou od 1. marca 2009 na prechodné obdobie do 31. decembra 2010, prijaté nové nástroje aktívnej politiky trhu práce, a to

  • príspevok na podporu udržania zamestnanosti (§ 50d),

  • príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta (§ 50e),

  • príspevok ku mzde zamestnanca (§ 50f),

  • príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti (§ 50g),

  • príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi (§ 50h).


Infl cia
Inflácia hospodárske opatrenia :

  • zvýšenie cenovej hladiny – je makroekonomický problém, ktorý sa prejavuje rastom cenovej hladiny výrobkov a služieb, prípadne trvalým znižovaním kúpnej sily peňažných jednotiek. Je to proces porúch mikroekonomickej a makroekonomickej rovnováhy. Na vyjadrenie výšky a zmien inflácie sa používajú cenové indexy.

  • Inflácia v EU je 2,1%

  • Deflácia - zvyšovanie hodnoty peňazí odčerpaním časti bankoviek, opatrenie na zastavenie inflácie; trvalý pokles cenovej hladiny a rast kúpnej sily menovej jednotky;

  • Cenový index – na meranie miery inflácie sa používajú cenové indexy. Cenový index je vážený priemer individuálnych cien reprezentatívnych výrobkov a služieb v dvoch porovnávaných obdobiach.


Druhy infl cie
Druhy inflácie: hospodárske opatrenia :

1, Z kvantitatívneho hľadiska

  • mierna – jednociferné ročné tempo rastu cenovej hladiny. Táto inflácia je v rámci ekonomického systému akceptovateľná.

  • cválajúca – dvoj- až trojciferný ročný nárast a spôsobuje ťažkosti v peňažnom obehu, labilita hospodárskych zmlúv (úprava cien cenovým indexom, popr. napojenie na zahraničnú menu), obyvateľstvo si ponecháva len minimum peňažných prostriedkov, lebo je neekonomické uchovať si hodnoty v peniazoch.

  • hyperinflácia – je štvor- až viacciferná, znamená rozpad a zrútenie hospodárstva. Prejavuje sa mnohonásobným rastom cenovej hladiny. Návrat ekonomiky k výmennému obchodu, prudké zvyšovanie rýchlosti obehu peňazí, relatívne ceny sú nestabilné, častá zmena reálnych miezd, rozdelenie bohatstva – zrútenie sa ekonomického a sociálneho systému.


Druhy infl cie1
Druhy inflácie hospodárske opatrenia :

2,Z hľadiska príčin vzniku:

  • Dopytová inflácia – ak reálne mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita práce

  • Nákladová inflácia – vyvolaná zvýšením cien vstupov

  • Importovaná inflácia – vzniká pri prelievaní inflácie do krajiny podľa miery závislosti od zahraničného obchodu

    3, Z hľadiska proporcionality tempa rastu cenovej hladiny:

  • Očakávaná inflácia

  • Proporcionálna inflácia

  • Neproporcionálna inflácia

  • Anticipovaná inflácia

  • Neanticipovaná inflácia

  • Cielená inflácia

  • Interná inflácia

    4, Z hľadiska viditeľnosti

  • Zjavná inflácia

  • Skrytá inflácia

  • Potlačená inflácia


Fi k lna politika rozpo tov politika
Fiškálna politika (rozpočtová politika)

  • Hlavnou úlohou rozpočtovej politiky je efektívne využiť verejné financie

  • činnosť štátu spojená so štátnym rozpočtom (ŠR)

  • ŠR je centralizovaný fond finančných prostriedkov

  • ŠR má zjednodušene takúto podobu:

  • PRÍJMY – daňové, nedaňové, úvery

  • VÝDAVKY – štátne výdavky D (G)

  • Fiškálna politika sa delí na reštriktívnu a expanzívnu:

  • Reštriktívna: agregátny kúpyschopný dopyt rastie = obmedzovanie výdavkov štátneho rozpočtu

  • Expanzívna: zvyšovanie výdavkov štátneho rozpočtu


N stroje fi k lnej politiky
Nástroje fiškálnej politiky politika)

  • Vstavené stabilizátory – progresívna daň z príjmov, poistenie v nezamestnanosti, štátny výkup poľnohospodárskych produktov, subvencie k cenám poľnohospodárskych produktov.

  • Zámerné opatrenia príslušného štátneho orgánu –

    zmeny daňových sadzieb,zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu,zmeny v objeme jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov


T tny rozpo et
Štátny rozpočet politika)

  • Štátny rozpočet je bilancia príjmov a výdavkov štátu vyjadrujúca peňažne vzťahy spojené s plnením funkcií štátu; plán príjmov a výdavkov štátu. Je to najdôležitejší finančný nástroj presadzovania štátnej hospodárskej politiky.

  • Štátny rozpočet je základný operatívny program vlády vyjadrený v číslach a schválený vrcholným zákonodarným zborom.

    Môže byť:

  • prebytok, keď príjmy > výdavky

  • deficit, keď príjmy < výdavky

  • vyrovnaný rozpočet, keď príjmy = výdavky

  • ak sú zdroje nižšie ako výdavky vzniká schodok ŠR

  • schodok môže vzniknúť ako cyklický al. štrukturálny

  • cyklický schodok ŠR – vzniká, ak v dôsledku poklesu e-ckého rastu vo fázach hosp. cyklu recesie a depresie vzniká nedostatok zdrojov ŠR

  • štrukturálny schodok ŠR – sa spája so zvýšením výdavkov na štrukturálne zmeny (financovanie rôznych projektov, kt. prinesú zmeny)


Lenenie t tneho rozpo tu
Členenie štátneho rozpočtu politika)

  • Riadny ŠR – zabezpečuje základné funkcie štátu. Jeho príjmy a výdavky sa opakujú každý rok a slúžia na zabezpečenia riadneho fungovania štátu e jeho orgánov

  • Mimoriadny ŠR – zabezpečuje mimoriadne , prechodné či jednorazové potreby štátu.


Lenenie t tneho rozpo tu1
Členenie štátneho rozpočtu politika)

  • ŠR sa delí aj na riadny a doplnkový

  • Riadny rozpočet má podobný obsah ako sme to už videli

  • Doplnkový rozpočet je taký, ktorý sa zostavoval mimo riadneho rozpočtu ako jeho doplnok. Má viaceré podoby, podľa toho z akých príčin sa zostavoval.


Lenenie t tneho rozpo tu2
Členenie štátneho rozpočtu politika)

  • Bežný rozpočet zachycuje rozpočtové príjmy a výdavky, ktoré sa každoročne opakujú a sú na zabezpečenie základných funkcií štátu

  • Kapitálový ( investičný) rozpočet zachycuje rozpočtové príjmy a výdavky na investície


Lenenie t tneho rozpo tu pod a rozpo tovej s stavy
Členenie štátneho rozpočtu podľa rozpočtovej sústavy politika)

  • Nadnárodný rozpočet , ktorý sa zostavuje napr. na úrovni EU

  • Ústredný rozpočet – je to federálny rozpočet vo federatívnom štáte alebo štátny rozpočet v unitárnom štáte

  • Stredný rozpočet – napr. vo federatívnych štátoch republikový, štátny, provinciálny

  • Miestne rozpočty – t.j. rozpočty obcí, miest, okresov, krajov atď.


Pr jmy
Príjmy politika)

  • daňové:

    tvoria 90% príjmov ŠR SR

    priame dane (daň z príjmov FO a PO, daň z príjmov z kapitálových výdavkov, daň z majetku...)

    nepriame dane – sú zahrnuté do cien T a S, do ŠR ich odvádzajú predávajúci (DPH, Spotrebná daň...)

  • nedaňové:

    clá a poplatky

    úvery- pôžičky


V davky
Výdavky politika)

  • obranu a bezpečnosť (Ministerstvo obrany, Ministerstvo vnútra...)

  • soc. výdavky (Ministerstvo soc. vecí a rodiny, Ministerstvo zdravotníctva...)

  • výdavky na hosp. rozvoj

  • splácanie štátneho dlhu

  • rozpočet miest a obcí

  • ostatné


D chodok
Dôchodok politika)

  • predstavuje tokovú veličinu vyjadrujúcu sumu peňazí, ktorú jednotlivec resp. domácnosť získa za určité časové obdobie.

  • Dôchodok môže mať rôznu podobu. Môže ísť o mzdu, zisk, rentu, úrok, dividendu, bonus, podporu v nezamestnanosti, sociálne dávky a iné.


Lenenie d chodkov
Členenie dôchodkov politika)

  • Pracovné dôchodky

  • Transferové dôchodky

  • Základné dôchodky

  • Odvodené dôchodky

  • Osobné dôchodky

  • Disponibilné dôchodky

  • Nominálne dôchodky

  • Reálne dôchodky

  • Absolútne dôchodky

  • Relatívne dôchodky,

  • Permanentné dôchodky

  • Legálne dôchodky

  • Nelegálne dôchodky


Svetov hospod rstvo
Svetové hospodárstvo politika)

  • Svetové hospodárstvo alebo svetová ekonomika sú všetky národné hospodárstva jednotlivých štátov celého sveta a systém medzinárodných ekonomických vzťahov vyplývajúcich z medzinárodnej deľby práce a existujúceho svetového trhu.

  • Svetové hospodárstvo tak tvorí vyšší kvantitatívny i kvalitatívny celok než prostý súhrn národných hospodárstiev. Svetové hospodárstvo sa delí na vyspelé krajiny, menej rozvinuté krajiny a zaostalé/rozvojové krajiny.

  • tvorí súhrn národných ekonomík jednotlivých krajín – sú poprepájané medzinárodnými hospodárskymi vzťahmi


Subjekty svetov ho hospod rstva
Subjekty svetového hospodárstva politika)

  • Národné ekonomiky (štáty)

  • Nadnárodné spoločnosti (TNK)

  • Integračné zoskupenia

  • Pre rozvoj svetového hospodárstva majú značný význam nasledujúce tendencie:

  • Zosilňovanie otvoreného charakteru hospodárstva jednotlivých krajín

  • Internacionalizácia vedecko-výskumnej činnosti

  • Hospodársky vyspelé štáty G7 (USA, Kanada, Japonsko, Taliansko, Francúzko, Nemecko, Veľká Británia)


Celky vo svetovom hospod rstve mo no klasifikova pod a r znych krit ri
Celky vo svetovom hospodárstve možno klasifikovať podľa rôznych kritérií

  • Dosiahnutá ekonomická úroveň

  • Veľkosť územia

  • Prevládajúci charakter hospodárskej činnosti

  • Typ ekonomického rastu

  • Charakter zahranično-ekonomických vzťahov

  • Stav obchodnej bilancie

  • Stav platobnej bilancie


V voj svetov ho hospod rstva
Vývoj svetového hospodárstva rôznych kritérií

  • Svetové hospodárstvo sa sformovalo koncom 18 storočia a prešlo zásadnými zmenami:

  • 1.etapa: prvé tri povojnové desaťročia. Rozhodujúcu úlohu zohráva obchod s tovarom a službami. Rýchlo sa obnovovali vojnou zničené ekonomiky. GATT, Marschalov plán, OEEC, OECD.

  • 2.etapa: začiatkom 70 rokov 20 storočia. Príčiny ropné šoky. Zvyšovanie cien energií. Väčšia nezamestnanosť. Rýchlejší vedecko-technický rozvoj. Viac ako 10 násobné zvýšenie cien energie (1973-1979). Spôsobila to Ramadánova vojna (Sýria a Egypt zaútočili na Izrael), potom vyhlásilo sedem arabských štátov embargo na vývoz ropy do USA, Portugalska, Holandska, Juhoafrickej republiky kvôli proti Izraelskému postoju. Druhý ropný šok revolúcia v Iráne a následný Irácko – Iránsky vojenský konflikt. Tretí ropný šok vyvolaný vojnou v Perzskom zálive. Nerovnováha medzi dopytom a ponukou.


V voj svetov ho hospod rstva1
Vývoj svetového hospodárstva rôznych kritérií

  • 3.etapa: hospodárska stabilita po ropných šokoch. Nové formy hospodárskej internacionalizácie ako reakcia na :

  • Protekcionistické tendencie

  • Rast kapitálovej náročnosti na výskum, vývoj a výrobu

  • Vzostup výrobnej činnosti a diverzifikácie


Nov formy svetov ho hospod rstva

Spoločné podnikanie rôznych kritérií

Firemné konzorciá a korporácie

Medzinárodný sub- contracting

Zmluvy v oblasti poradenstva a manažmentu

Licenčné dohody

Prenos predajných práv

Nové formy svetového hospodárstva


Tendencia fenom nu globaliz cie vo svetovom hospod rstve
Tendencia fenoménu globalizácie vo svetovom hospodárstve rôznych kritérií

  • Zmena v spôsobe výroby – od masovej k pružným automatickým systémom

  • Používanie informácii ako tovaru v informačnej spoločnosti

  • Rastúci význam regionálnych združení, integračných celkov

  • Zvyšovanie vzájomnej závislosti štátu, spoločnosti, trhu a priemyslu

  • Za hnacie sily globalizácie možno označiť:

  • Technologický pokrok

  • Liberalizáciu medzinárodných kapitálových tokov

  • Liberalizáciu tovarových tokov


Etapy integr cie svetovom hospod rstve

Preferenčné obchodné dohody rôznych kritérií – medzi dvoma štátmi alebo integračným zoskupením a samostatným štátom. Znižujú sa colné tarify vo vzájomnom obchode.

Pásmo voľného obchodu odstraňovanie všetkých obchodných prekážok medzi účastníkmi dohody. S tretími krajinami sa prekážky zachovávajú

Colná únia – medzi členmi CÚ sú odstránené všetky prekážky pre pohyb tovaru. Majú spoločný colný sadzobník. Colná únia vedie k zvýšeniu blahobytu a zúčastnených štátov, pretože môžu neobmedzene využívať svoje komparatívne výhody vo vzájomnom obchode.

Spoločný trhje charakterizovaný voľným pohybom výrobných faktorov, ktorý sa uskutočňuje bez akejkoľvek, čo i len formálnej kontroly.

Hospodárska únia – základom sú atribúty colnej únie, spoločného trhu, koordinácia makroekonomickej politiky.

Politická únia– je to aplikácia všetkých predchádzajúcich integračných prvkov.

V súčasnosti platí, že krajiny zapojené do rôznych foriem integračných zoskupení prejavujú tendencie k liberalizmu vo vnútri blokov a protekcionizmus vo vzťahu k tretím krajinám.

Etapy integrácie svetovom hospodárstve


Hist ria eur pskej nie
Hist rôznych kritérií ória Európskej únie

  • 1945-1959

  • Cieľom vytvorenia Európskej únie je zastaviť časté a krvavé konflikty medzi susediacimi krajinami, ktoré kulminovali počas druhej svetovej vojny. V roku 1950 sa s cieľom zabezpečiť trvalý mier európske krajiny začali hospodársky a politicky zjednocovať v Európskom spoločenstve uhlia a ocele. Zakladajúcimi členmi boli Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko. Päťdesiate roky minulého storočia boli poznamenané studenou vojnou medzi Západom a Východom. Protesty proti komunistickému režimu v Maďarsku boli v roku 1956 potlačené sovietskymi tankami, pričom v nasledujúcom roku 1957 sa Sovietsky zväz dostal do vedenia v kozmických pretekoch, keď do vesmíru vypustil prvý človekom zostrojený satelit Sputnik 1. V roku 1957 bola zároveň podpísaná Rímska zmluva zakladajúca Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) čiže „spoločný trh“.

  • 1960-1969

  • V šesťdesiatych rokoch bola dominantnou „kultúra mladých“. Pre hospodárstvo to bolo priaznivé obdobie, čomu napomohla skutočnosť, že krajiny EÚ pri vzájomnom obchodovaní prestali vyberať clá. Rovnako sa dohodli na spoločnej kontrole produkcie potravín, aby mal každý dostatok – veľmi skoro sa v poľnohospodárskej výrobe dostavil dokonca prebytok. Máj 1968 sa preslávil študentskými nepokojmi v Paríži a mnoho zmien v spoločnosti a v správaní sa pripisuje takzvanej „Generácii 68“.


Hist ria eur pskej nie1
Hist rôznych kritérií ória Európskej únie

  • 1970-1979

  • Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo pristúpili k Európskej únii 1. januára 1973, čím sa počet členských štátov zvýšil na deväť. Následkom krátkeho, no krutého, arabsko-izraelského konfliktu v októbri 1973 nastala ropná kríza a hospodárske problémy v Európe. Posledné pravicové diktatúry v Európe padli po zvrhnutí Salazarovho režimu v Portugalsku v roku 1974 a v Španielsku po smrti generála Franca v roku 1975. V rámci regionálnej politiky EÚ sa presúvali veľké objemy prostriedkov na vytváranie pracovných miest a infraštruktúry v chudobnejších oblastiach. Vplyv Európskeho parlamentu na záležitosti EÚ sa zvýšil v roku 1979, odkedy môžu všetci občania voliť svojich zástupcov priamo.

  • 1980-1989

  • Poľský odborový zväz Solidarność na čele s Lechom Walesom sa po štrajkoch lodiarov v Gdaňsku v lete 1980 stali pojmom v celej Európe aj vo svete. V roku 1981 sa Grécko stalo desiatym členom EÚ a o päť rokov na to pristúpili aj Španielsko a Portugalsko. V roku 1986 bol podpísaný Jednotný európsky akt. JEA je zmluva, ktorá je základom veľkého šesťročného programu zameraného na riešenie problémov s voľným obchodovaním v rámci EÚ a vďaka ktorej vznikol „jednotný trh“. Veľkým politickým prevratom bol 9. novembra 1989 pád Berlínskeho múru a otvorenie hraníc medzi Východným a Západným Nemeckom po dvadsiatich ôsmych rokoch, po ktorom sa Nemecko opäť zjednotilo.


Hist ria eur pskej nie2
História Európskej únie rôznych kritérií

  • 1990-1999

  • Európania si k sebe našli cestu po páde komunizmu v strednej a východnej Európe. V roku 1993 bolo ukončené vytváranie jednotného trhu „štyroch slobôd“: pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Deväťdesiate roky sú obdobím dvoch zmlúv – maastrichtskej Zmluvy o Európskej únii z roku 1993 a Amsterdamskej zmluvy z roku 1999. Ľudia sa začali zaoberať ochranou životného prostredia, ale aj spôsobom, ako by mohli Európania spolupracovať v oblasti bezpečnosti a obrany. V roku 1995 pristúpili k EÚ ďalšie tri krajiny – Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Malá luxemburská dedina prepožičala svoje meno „Schengen“ dohodám, ktoré ľuďom postupne umožnili cestovať bez pasových kontrol na hraniciach. Milióny mladých ľudí študujú v iných krajinách s finančnou podporou EÚ. Komunikáciu uľahčuje čoraz väčší počet ľudí, ktorí používajú mobilné telefóny a internet.


Hist ria eur pskej nie3
História Európskej únie rôznych kritérií

  • 2000-2009

  • V roku 2002 Zavádzajú sa euro bankovky a mince. Ich tlač, razenie a distribúcia v 12 krajinách predstavujú rozsiahlu logistickú operáciu. Zavádza sa viac ako 80 miliárd mincí. Bankovky sú pre všetky krajiny rovnaké. 1. Máj 2004 Osem krajín strednej a východnej Európy – Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko – vstupuje do EÚ, čím sa definitívne končí rozdelenie Európy, na ktorom sa dohodli veľmoci pred šesťdesiatimi rokmi v Jalte. Cyprus a Malta sa takisto stávajú členmi. Kjótsky protokol – medzinárodná zmluva o globálnom otepľovaní a znižovaní emisií skleníkových plynov – nadobúda účinnosť vo februári 2005. EÚ dôsledne prevzala vedenie v úsilí o znižovanie dopadov klimatických zmien. Spojené štáty americké odmietajú protokol ratifikovať. 1.1.2007 Dve ďalšie krajiny východnej Európy – Bulharsko a Rumunsko pristúpili k EÚ a zvýšili tak počet členských štátov na 27. Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a Turecko sú takisto kandidátmi na členstvo.


Svetov hospod rska kr za
Svetov rôznych kritérií á hospodárska kríza

  • O hospodárskej kríze sa na Slovensku začalo hovoriť v roku 2008 a v druhom polroku sme ju už aj skutočne pocítili. Ale o finančnej kríze v USA, ktorá je pôvodcom súčasnej hospodárskej krízy, sa niesli zvesti už od prvej polovice roka 2007

  • Kríza amerických hypotekárnych ústavov prepukla naplno v auguste roku 2007 a jednou z príčin bolo nezodpovedné správanie sa hypotekárnych ústavov. Tie poskytovali pôžičky i ľuďom, ktorí nemali dostatočné príjmy a keď sa zmenili úrokové sadzby, neboli schopní ich splácať.

  • Cenné papiere bánk, ktoré bol kryté týmito nebonitnými hypotékami, stratili na cene. Trh s cennými papiermi kolaboval. Veľké finančné inštitúcie sa postupne prepadali do strát, niektoré banky padli.

  • Problémy finančných inštitúcií a neistota na finančných trhoch následne spôsobila spomalenie predovšetkým amerického, ale aj európskeho hospodárstva. Vzájomná previazanosť krajín, globalizácia vo vzťahoch, vyvolala dominový efekt. Výkonnosť globálnej ekonomiky poklesla a bude klesať dokým kríza nepadne na svoje dno. Kedy to bude, na to sú rôzne názory.


EKONOMIKA SOCIÁLNEHO SEKTORA rôznych kritérií


Z klady ekonomiky soci lneho sektora
Základy ekonomiky sociálneho sektora rôznych kritérií

Vzťahy medzi trhovým a netrhovým sektorom v ekonomike

trhový systém

nefunguje vždy vo všetkých oblastiach spoľahlivo

vytvára viaceré externality

štát musí vykonávať určitú úlohu pre celý rad významových oblastí


Z klady ekonomiky soci lneho sektora1
Základy ekonomiky sociálneho sektora rôznych kritérií

celkový systém sa delí na:

trhovo – produkčný systém

sféra mikroekonomiky, súkromný sektor („druhý sektor“)

trhovo – podporný systém

verejný vlastnícky systém („prvý sektor“)

systém sociálneho rozvoja a starostlivosti o človeka („tretí sektor“)


Podstata verejn ho sektora
Podstata verejného sektora rôznych kritérií

verejný sektor – súčasť makroekonomiky

verejný sektor je „netrhový“

pomocou verejno – právneho mechanizmu uskutočňuje verejný záujem


F unkcie verejn ho sektora
F rôznych kritérií unkcie verejného sektora

základné funkcie verejného sektora súvisia s ekonomickými funkciami štátu (v zmysle efektívnosti, rovnosti a stability):

zabezpečovanie produkcie verejných statkov a služieb

sociálny transfer časti verejnej zdrojov v prospech časti obyvateľstva, ktorej vzniká nárok na sociálne dávky

tvorba programov v rôznych oblastiach

re-distribúcia časti centrálnych verejných zdrojov

cenové intervencie do súkromného sektora

rozpočtové príspevky verejnoprávnym inštitúciám a verejným fondom


F unkcie verejn ho sektora1
F rôznych kritérií unkcie verejného sektora

tvorba programov v oblastiach:

zabezpečovania makroekonomickej stability a ekonomického rastu

vedecko- technického rozvoja

rozvoja sústavy vzdelávania a kultúry

výstavby a prevádzkovania technickej a sociálnej infraštruktúry

ochrany životného prostredia


F unkcie verejn ho sektora2
F rôznych kritérií unkcie verejného sektora

verejný sektor vždy funguje súbežne na dvoch úrovniach

na úrovni štátneho verejného sektora

na úrovni samosprávneho verejného sektora


Trukt ra verejn ho sektora
Štruktúra verejného sektora rôznych kritérií

a) celospoločenské verejné služby

b) odvetvia orientované na rozvoj a kultiváciu ľudského potenciálu

c) činnosti orientované na vedecké, poznávacie a informačné systémy

d) technická a sociálna infraštruktúra – vybavenosť sídiel a územných celkov (územno-technická, dopravná, infraštruktúra zariadení verejnej sociálnej starostlivosti)

činnosti orientované na ochranu životného prostredia

hospodársko- politické aktivity zamerané na podporu štrukturálnych efektov


Financovanie verejn ho sektora
Financovanie verejného sektora rôznych kritérií

verejný rozpočet – zdroj financovania verejného sektora

sústavu verejných rozpočtov tvorí:

štátny rozpočet

rozpočet obcí

rozpočty štátnych a iných verejných zdrojov

rozpočty štátnych, verejných alebo verejnoprospešných podnikov a organizácií


Netrhov slu by verejn ho sektora
Netrhové služby verejného sektora rôznych kritérií

sú mimotrhové, čiže netrhové verejné služby

uskutočňujú sa v rámci verejného sektoru

sú ovplyvňované činnosťou vlád a ďalších orgánov

princíp rovnakého prospechu pre všetkých

štát, samospráva musí mať na zabezpečenie dostatok finančných zdrojov

právny systém poskytuje rámec pre netrhové verejné služby

v rámci verejného sektoru sa uskutočňuje sociálna práca

sociálna práca môže poskytovať verejný statok alebo službu (bezplatne, čiastočná úhrada, úplná úhrada)


Vykon vate soci lnej pr ce
Vykonávateľ sociálnej práce rôznych kritérií

štát

samospráva

verejnoprospešné organizácie

(rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne podniky, záujmové združenia právnických osôb, nadácie,....)


Nad cie
Nadácie rôznych kritérií

zmysel nadácie

(všeobecne prospešné ciele, humanitné ciele a iné)

ekonomická podstata

časť majetku určená na konkrétne verejnoprospešné účely

štát má viacero možností podpory nadácií

priamo alebo nepriamo, humanitárna pomoc


Verejn rozpo ty
Verejné rozpočty rôznych kritérií

súčasť verejných financií

verejné rozpočty delíme:

štátny rozpočet

miestne rozpočty

rozpočty ďalších inštitúcií


Rizik
Riziká rôznych kritérií

vonkajšie ekonomické prostredie

nevhodná postupnosť reforiem

nevhodné daňové zaťaženie

decentralizácia

napätá situácia na trhu práce

nedostatky reštrukturalizácie podnikovej sféry


T tne samospr vne a in v davky na soci lne ely
Štátne, samosprávne a iné výdavky na sociálne účely rôznych kritérií

štátny rozpočet

zdroj financovania štátu

verejného sektora


Soci lne aspekty a ekonomick etika
Soci rôznych kritérií álne aspekty a ekonomická etika

  • Sociálne trhové hospodárstvo

  • riešenie otázok na uspokojenie potrieb si žiada ekonomický systém- hospodársky poriadok (prvky ekonomické, sociálne, etické)

  • trhové hospodárstvo riadia samotní občania

  • trhová „koordinácia ex post“ – rozhodovanie až na trhu prostredníctvom cien

  • základný ústavnoprávny princíp trhového hospodárstva – fungujúci mechanizmus tvorby cien

  • decentralizované vlastníctvo výrobných prostriedkov


Model nemeck ho trhov ho hospod rstva
Model nemeckého trhového hospodárstva rôznych kritérií

  • princípy:

  • hospodársky poriadok je založený na slobode a súťaži

  • súťaž sa orientuje na zisk

  • obmedzené ekonomické funkcie štátu

  • ekonomická samostatnosť a zodpovednosť podnikateľov

  • voľná tvorba cien a stabilita peňažného obehu

  • ochrana a podpora súkromného vlastníctva

  • konkurencia bez monopolov, dodržiavanie protimonopolnej politiky

  • tvorba podnikového sociálneho poriadku

  • vyrovnávanie príjmov obyvateľstva v záujme odstránenia nezdravých rozdielov v príjmoch a vlastníctve

  • sociálna bytová výstavba

  • umožnenie sociálnych možností vzostupu jednotlivcov

  • tvorba sociálneho poistenia

  • stanovenie minimálnej mzdy a zabrzpečenie príjmov podľa voľného základu mzdovej tarify


T t ako garant formovania trhov ho konkuren n ho prostredia
štát ako garant formovania trhového konkurenčného prostredia

  • ústavné zabezpečenie sociálneho princípu v ekonomike (znaky: sloboda a nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, voľná konkurencia, odmietanie monopolov,voľná tvorba cien)

  • štát utvára pre hospodárstvo základný zákonný rámec, prijíma zákony a dbá o ich dodržanie


Ekonomick etika pod a michaela novaka
Ekonomická etika podľa Michaela Novaka prostredia

  • filozofia tzv. demokratického kapitalizmu - komplexný pohľad na ekonomiku, vzťah ekonomiky, etiky a náboženstva

  • každý človek prichádza na svet s poslaním tvoriť

  • ak je suma individuálnej tvorivosti v štáte väčšia než individuálnej spotreby, potom bohatstvo štátu rastie

  • podstata bohatstva štátov spočíva v tvorivosti ľudí

  • zdroje bohatstva nespočívajú primárne v prírodných zdrojoch

  • pôvod bohatstva nie je materiálny, spočíva v myslení ľudí, v ich zvykoch a kultúre


Ekonomick etika pod a michaela novaka1
Ekonomická etika podľa Michaela Novaka prostredia

  • štáty, ktorých bohatstvo má pôvod v mysliach ľudí, patria medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce

  • naproti tomu štáty, ktorých bohatstvo pochádza primárne z prírodných zdrojov, musia čeliť poklesu cien nerastných surovín

  • primát ducha platí aj v ekonomike

  • ekonomická aktivita nie je morálne neutrálna, občania musia mať zvládnuté určité cnosti

  • kľúčom k ekonomickému rozvoju je morálka

  • systém každej krajiny by mal byť taký, aby podporoval cnosti politického občianstva a ekonomickej aktivity jednotlivca

  • tým, že sa jednotlivec stáva bohatším, bohatne celá spoločenská vrstva

  • podnikanie ako nová morálna cnosť


Ekonomick rozvoj zdola nahor
Ekonomický rozvoj zdola nahor? prostredia

  • zdrojom tvorivosti je každý človek

  • potrebné je podporovať slobodu každého človeka

  • potreba budovať také sociálne inštitúcie a štruktúry, ktoré dajú priestor schopnostiam ľudí od najnižšej úrovne

  • tvorivosť si vyžaduje vlastníctvo

  • súkromné vlastníctvo je motiváciou presahujúcou celé generácie

  • bez vlastníctva (na ktoré má každý občan právo) by bola obmedzená sloboda občanov konať

  • súkromné vlastníctvo ako sociálny systém slúži spoločnému dobru lepšie, než hocaký iný systém


Odpor ania pre uskuto nenie fungovania ekonomiky najm podnikania zdola nahor
odporúčania pre uskutočnenie fungovania ekonomiky, najmä podnikania zdola nahor:

  • potreba maximalizovať osobné vlastníctvo občanov, predovšetkým vlastníctvo domov, zamestnaneckých akcií, malých podnikov

  • podpora ekonomicko- právnych štruktúr tak, aby smerovali ústretovo k občanovi (cenová prístupnosť registrácií malých podnikov, časová nenáročnosť a jednoduchosť systému)

  • pružnejšie fungovanie bankového systému (napr. sprístupnenie úverov nemajetným)

  • prispôsobenie zákonov na ochranu patentov a vlastníckych práv

  • podpora súkromného školstva

  • podpora vzdelávania obyvateľstva prostredníctvom súkromných i verejných informácií

  • zabezpečenie motivácie


Princ py ekonomiky a tovn ctva v zariaden soci lnej ekonomiky
Princípy ekonomiky a účtovníctva podnikania zdola nahor:v zariadení sociálnej ekonomiky

  • každé zariadenie poskytujúce sociálne, alebo charitatívne služby sa musí správať ako ekonomický subjekt

  • účtovníctvo- zachytáva v peňažnom vyjadrení priebeh všetkých hospodárskych javov sústavne a nepretržite

  • hospodárenie s finančnými prostriedkami z rôznych zdrojov podľa príslušných zákonných noriem

  • účtovníctvo sa vedie za účtovnú jednotku ako celok


Povinnosti tovnej jednotky
povinnosti účtovnej jednotky podnikania zdola nahor:

  • dokladať účtovné prípady účtovnými dokladmi (prípadne inými nosičmi dát podľa zákona)

  • vykonávať účtovné zápisy v účtovných knihách

  • inventarizovať majetok a záväzky (fyzická a dokladová inventúra)

  • zostavovať účtovnú závierku


Bilancia akt va a pas va zariadenia
Bilancia , aktíva a pasíva zariadenia podnikania zdola nahor:

  • aktíva

  • majetok sledovaný v účtovníctve

  • pasíva

  • majetok sledovaný z hľadiska zdrojov krytia

  • súvaha

  • je prehľadnou a usporiadanou formou hodnotového (peňažného) porovnania majetku a záväzkov a zistenia vlastného imania (vlastného kapitálu) v účtovnej forme k určitému dňu.

  • zostavuje sa k poslednému dňu účtovného obdobia


Akt va
Aktíva podnikania zdola nahor:

  • aktíva (assets)

  • rôzne druhy a formy majetku

  • veci, ktoré majú hodnotu

  • sú schopné prispieť na zabezpečenie prevádzky

  • členenie

  • (investičný- obežný; hmotný – nehmotný - finančné investície-zásoby- pohľadávky- cenné papiere- peniaze;)

  • pasíva (liabilities)

  • pravá časť súvahy

  • zdroje majetku, alebo nároky na aktíva, čiže zdroje financovania aktív, t.j. cudzie a vlastné zdroje

  • vyjadrujú odkiaľ zdroje pochádzajú

  • celkové zdroje = vlastné zdroje + cudzie zdroje


Pas va
Pasíva podnikania zdola nahor:

  • V účtovníctve vyjadruje pravú stranu súvahy, vyjadrujúcu zdroje majetku alebo nároky na aktíva.

  • vlastné zdroje:

  • základné imanie

  • kapitálové fondy

  • v rozpočtových organizáciách sa zisk nevytvára

  • cudzie zdroje:

  • dlhodobé záväzky

  • krátkodobé záväzky

  • rezervy


Akt va1
Aktíva podnikania zdola nahor:


Ekonomick ukazovatele rentability likvidity produktivity a in
Ekonomické ukazovatele rentability, likvidity, produktivity a iné

  • Prehľad ukazovateľov súvisiacich s

    hodnotením ekonomickej situácie zariadenia/ inštitúcie

  • rentabilita vlastného kapitálu

  • rentabilita tržieb

  • nákladová rentabilita

  • obrat celkových aktív

  • celková likvidita


Preh ad ukazovate ov
Prehľad ukazovateľov produktivity a iné

  • miera zadlženosti

  • miera finančnej samostatnosti

  • celková zadlženosť

  • produktivita práce

  • bežné aktíva

  • bežné pasíva

  • úvery spolu

  • výnosy úhrnom

  • náklady úhrnom

  • zisk pred zdanením


Tovn ctvo a v kazy
Účtovníctvo a výkazy produktivity a iné

  • 4 základné funkcie účtovníctva

    1,registračná, čiže dokumentačná funkcia

    2,informačná funkcia

    3,kontrolná funkcia

    4,ekonomická funkcia ( v záujme hospodárneho vynakladania, nákupu majetku a pod.)


Povinnosti tovn ch jednotiek
Povinnosti účtovných jednotiek produktivity a iné

  • jednoduché účtovníctvo

    • peňažný denník

    • kniha pohľadávok a záväzkov

    • pomocné knihy o ostatných zložkách majetku a o záväzkoch

  • podvojné účtovníctvo

    • denník

    • hlavná kniha

    • knihy analytickej evidencie


N le itosti tovn ch dokladov
Náležitosti účtovných dokladov produktivity a iné

1, označenie účtovného dokladu

2, opis obsahu účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov

3, peňažnú sumu, alebo údaj o množstve a cene

4, dátum vyhotovenia účtovného dokladu

5, dátum uskutočnenia účtovného prípadu

6, podpisy osoby zodpovednej za účtovný prípad a osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie


Tovn osnova
Účtovná osnova produktivity a iné

  • Účtovná osnova pre rozpočtové a príspevkové organizácie má predpísanú účtovnú osnovu

    0 – Investičný majetok

    1 – Zásoby

    2 – Vzťahy k rozpočtu

    3 – Zúčtovacie vzťahy

    4 – Náklady rozpočtových organizácií

    5 – Náklady rozpočtových organizácií vynaložené na hospodársku činnosť a náklady príspevkových organizácií

    6 - Výnosy z hospodárskej činnosti rozpočtových organizácií a z činnosti príspevkových organizácií

    9 – Fondy, hospodársky výsledok a dlhodobé úvery a pôžičky a rezervy, závierkové a podsúvahové účty


Tovn v kazy
Účtovné výkazy produktivity a iné

  • súvaha

  • výsledovka ( v rozpočtových organizáciách ide o výkaz o plnení príjmov a výdavkov)

  • výkaz Fondy

  • ročný výkaz o investičnom majetku


Akujem za pozornos kontakt feketeovak@yahoo com

Ďakujem za pozornosť produktivity a inéKontakt: [email protected]


ad