1 / 27

EKONOMICKÉ DOPADY PRIJÍMANÝCH OPATRENÍ NA VYPÚŠT’ANIE EMISIÍ Jiří BALAJKA, ECOSYS Bratislava, SR

EKONOMICKÉ DOPADY PRIJÍMANÝCH OPATRENÍ NA VYPÚŠT’ANIE EMISIÍ Jiří BALAJKA, ECOSYS Bratislava, SR ecosys @orangemail.sk. ZZL TZL,SO2,NOx, NMVOC,NH3,PM10,PM2.5 Dopad legislatívy na EL po roku 2018. Hlavné problémy prevádzkovateľov stacionárnych zdrojov emisií.

merrill-bean
Download Presentation

EKONOMICKÉ DOPADY PRIJÍMANÝCH OPATRENÍ NA VYPÚŠT’ANIE EMISIÍ Jiří BALAJKA, ECOSYS Bratislava, SR

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. EKONOMICKÉ DOPADY PRIJÍMANÝCH OPATRENÍ NA VYPÚŠT’ANIE EMISIÍ Jiří BALAJKA, ECOSYS Bratislava, SR ecosys@orangemail.sk

  2. ZZL TZL,SO2,NOx, NMVOC,NH3,PM10,PM2.5 Dopad legislatívy na EL po roku 2018 Hlavné problémy prevádzkovateľov stacionárnych zdrojov emisií Nové pravidla pre obchodovanie s emisnými povoleniami po roku 2012 • Emisné stropy pre rok 2020: Zaistiť čo najvýhodnejšiu pozíciu pre SR – úloha MŽP • Predaj emisií: AAU a ETS aukčný predaj –aká bude úloha MŽP a MF? • Klimaticko energetický balíček – spolupráce- MŽP a MH Hlavné problémy štátnej správy

  3. Výber opatrení a technológií • V súlade s prijatou politikou • Použitie rovnakých podkladov ako IIASA pri návrhu ES – dáta z GAINS a PRIME • Analýza riešení a dopadov • Dosiahneme požadované emisné stropy? • Aké budú náklady s tým spojené? • Ako sa prejaví ETS po roku 2012? • Ako sa prejavia opatrenia v rámci KEB na emisie GHG ? • Modelovanie projekcií • Uplatnenie prístupu bottom-up t.j. dáta z databáze NEIS • Použitie modelu MESSAGE • Implementácie PAM , KEB

  4. Dopad legislatívy Uplatnené technológie na dosiahnutie EL SO2 a NOx

  5. Príklad reálnej teplárne • Prevádzka v roku 2003- spaľovanie lignitu a ZP • Prevádzka v roku 2008 – spaľovanie HU, ZP a biomasy • Prevádzka v roku 2020 po ekologizácii zdroja: Mokrá vypierka SO2 Úprava spaľovania pre zníženie emisií NOx • Ako sa prejaví postup ekologizácie?? Pri uplatnení biomasy • zmení palivové náklady • Zníži sa tvorba SO2 a tým aj poplatky za emisie • Zníži sa náklady na aukčný nákup povoleniek CO2 Pri ekologizácii zdroja • Investičné a prevádzkové náklady implementovaných technológií • Zníži sa tvorba SO2 a NOX ale aj TZL a tým aj poplatky za emisie

  6. Nákladové krivky pre zníženie emisií SO2 a NOx, základ rok 2008 Dôležité je porovnanie s externými nákladmi

  7. PROGNÓZY EMISIÍ A EMISNÉ STROPY Z hľadiska emisných stropov, sú relevantné prognózy SO2, NOx a PM2.5. Boli spracované nasledovné scenáre: Scenár BAU – bez opatrení systém bussines as usual BAU, nemení sa štruktúra spotreby palív, neuplatňujú sa nové EL Scenár WEM1 – scenár s prijatými opatreniami –vplyv ETS, uplatnenie technológii na zníženie SO2, NOx a TZL za účelom dosiahnutia EL po roku 2015 Scenár WEM2 – opatrenia  Klimaticko Energetického Balíčka -KEB a Akčného Plánu MH na zvýšenie podielu OZE pri výrobe elektriny a tepla –AP MH.

  8. Projekcie emisií SO2

  9. Projekcie emisií NOx

  10. Projekcie emisií PM2.5

  11. Porovnanie emisií podľa sektorov s emisnými stropmi pre rok 2020

  12. Dosiahnutie stropu SO2 pre rok 2020 sa dosiahne už plánovanými akciami v rámci systémovej energetiky • Ďalšie zníženie emisií SO2 sa dosiahne  uplatnením technológii odsírenia v rámci verejných a priemyslových zdrojoch tepla a to zvýši túto rezervu oproti navrhnutému stropu. • V prípade NOx sa modelované emisie stropu tesne približujú a je zrejmé, že ako opatrenia v rámci systémovej energetiky, tak aj verejných a závodných zdrojov tepla nezaistia dosiahnutie tohto stropu.  SR by mala preto požadovať jeho vyššiu hodnotu. • Absolútne nereálne je dosiahnutie stropu PM2.5 kde len sektor spaľovania v domácnostiach vysoko prevyšuje túto úroveň, pričom tieto zdroje nie sú ošetrené žiadnymi regulačnými požiadavkami napr. v podobe emisných limitov. Aj tu je potrebné požadovať prehodnotenie návrhu emisného stropu.

  13. PRAVIDLA ETS PO ROKU 2012 • Pre výrobu elektrickej energie bude alikvotná časť emisií CO2 predmetom aukčného nákupu • U zdrojov na dodávku tepla, zahrnutých do NAP-u sa po roku 2012 počíta so znížením kvóty medzi rokmi 2013 – 2020 na úrovni 80 - 30% úrovni emisií minulého obdobia. Pritom agregovaný emisný faktor (benchmarking) sa prerátal na úroveň spaľovania plynu • Pre zdroje, ktorých energia slúžia pre priemyslovú výrobu sa znovu uvažuje s prideľovaním emisných povolení.

  14. Príklad pre výhrevňu spaľujúcu uhlie

  15. Príklad pre verejnú tepláreň spaľujúcu uhlie

  16. Príklad pre závodný energetický zdroj

  17. Analýza dopadu obchodovania s emisnými povoleniami CO2 CO2 emisie v rámci obchodovania s povolenkami u energetických zdrojov zaradených do NAP II a NAP III

  18. PROGNÓZY EMISIÍ GHG Boli spracované prognózy agregovaných emisií skleníkových plynov pre obdobie do roku 2030 a to: WOM – scenár bez opatrení t.j. bussines as usual BAU, kedy sa nemenila štruktúra spotreby palív WEM1 – scenár ETS, kde sa prejavil vplyv ETS a to na pridávanie BM do spaľovania uhlia WEM2 – scenár OZE, kde sa prejavili opatrenia v rámci AP MH zamerané na zvýšenie podielu OZE WEM3 – scenár KSE, kde sa prejavili opatrenia na zníženie KSE WAM - scenár s ďalšími opatreniami, kde sa uplatnení najmodernejšia technológia spaľovania uhlia IGCC s ukladaním CO2.

  19. Priebeh scenárov GHG

  20. Citlivostná analýza na nákupnú cenu biomasy 5.2 €//GJ cena podľa URSO

  21. Citlivostná analýza na investičné náklady kotla na BM Hodnota 452 €/kWt použitá v základných scenároch

  22. Ďakujem za pozornosť

More Related