Slovenčina naša

1. Slovenčina naša

2. Ó, mojej matky reč je krásota, je milota, je rozkoš, láska svätá, je, vidím, cítim, celok života, môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá a moja odev, ktorej neviem ceny. P.O.Hviezdoslav

3. Keď bol Konštantín v Benátkach, vrhli sa naňho biskupi a kňazi a mnísi ako havrany na sokola a hovorili: „Človeče, povedz nám, prečo si utvoril Slovienom písmená? My poznáme len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky a latinský.“ Odpovedal im Konštantín: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Či slnko nesvieti tak isto na všetkých? Tak akože sa nehanbíte len tri jazyky spomínať a nariadiť, aby ostatné národy boli slepé a hluché?“ (Zo Života Konštantínovho)

4. Jozef Ignác Bajza Sám seba označil za prvého, kto „ke knihám slováckým led lámal”. Vo svojej tvorbe venoval veľký priestor úvahám o osude „zrozenej reči Slovákuv” a aj všetky svoje diela napísal po slovensky, i keď s jeho typickými pravopisnými a jazykovými zvláštnosťami, predovšetkým s početnými českými prvkami. Svoju predstavu slovenského jazyka však prezentoval len v literárnych textoch bez toho, aby ju teoreticky odôvodnil. Bernolákovci ju odmietali akceptovať a ich vzájomné spory sú známe ako tzv. bernolákovské polemiky.

5. Bajzova slovenčina: Bajza nepoužil žiadne z nárečí na vytvorenie slovenčiny, rozhodol sa pre svoj vlastný viac-menej náhodný a umelý systém, ovplyvnený češtinou, jeho vlastnou hovorovou slovenčinou a viacerými ďalšími jazykmi - moravský, poľský, chorvátsky, rusnácky. Používal g namiesto j, w namiesto v. Ako prvý sa pokúsil o kodifikáciu slovenského jazyka. Jeho gramatika však nebola akceptovaná. Týmto jazykom píše Bajza svoje epigramy a prvý slovenský román - René mládenca príhody a skúsenosti z roku 1783.

6. Anton Bernolák • r.1787 - uzákoňuje ako prvý spisovnú slovenčinu • na základe kultúrnej západoslovenčiny, lebo v tom • období bola kultúrnym centrom Slovenska Trnava; • r.1787 - Jazykovedno kritická rozprava • o slovenských písmenách – jazykovedné • dielo • r.1790 - Slovenská gramatika - prvé pravidlá • spisovnej slovenčiny

7. Bernolákova slovenčina: - ponecháva len i, í; - mäkkosť ď, ť, ň, ľ sa vždy označuje mäkčeňom; - píšu sa veľké písmená pri podstatných menách; - namiesto dvojhlások dlhé á, é, ú - odstraňuje z písma české litery ĕ, ů, ř - predložky s, z sa píšu podľa výslovnosti; - hláska j sa píše ako g, cudzie q, x ako kw, ks; - používa sa skupina šč; - vznikajú nové slová (Bláznomluvec, Celosrdečnosť, Každoďeňňíček-diár, Dwochbog-súboj,Abecedňík).

8. Moge drobné Ďeťi na Kamenci seďá, kalnú Wodu pigú, drobní Písek geďá. (ukážka bernolákovčiny)

9. Ľudovít Štúr r.1843 kodifikuje spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia Základné jazykovedné diela: r.1846Náuka reči slovenskej r.1846 Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí

10. Štúrova slovenčina: - každej fonéme v písme zodpovedá príslušná graféma = fonologický pravopis; - všade sa píše i, í; - rozdiel medzi d, t, n – ď, ť, ň sa vždy vyznačuje; - nemá ľ, má len l; - dvojhláska ô sa rozpisuje ako uo; - dvojhlásky ia, ie sa píšu ako ja, je; - nemá ä; - nemá iu, má len ú; - vznikajú nové slová (budovňík-architekt, cestovňík-cestujúci, všemeno-zámeno, podstavňík-podmet, peň slova-koreň slova, viďjekoreč-nárečie ).

11. K mišljenke tejto, k vizdvihnuťú Slovenčini za reč spisovnú a tak k samotvornjemu životu Slovenskjemu, ťali a razili nám cestu znameňití náš Bernolák a jeho nasledovňíci: Fándli, úprimní Ottmayer, vzňešení, ňeunaveňe pracovití a obetuvaví Hamuljak a naposledok ten čo zo všetkích nás najlepšje prežiu starí, dávno zahaslí vek náš, a terajšje naše časi, náš spevní, hlboko- dojímaví Hollí... Ľudovít Štúr (roku 1845)

12. Slovenčina dnes: Najvýraznejšie rozdiely sú v hláskosloví, skloňovaní, výslovnosti a v klasifikácii hlások a rozdelení slovných druhov. Súčasná slovenčina obsahuje hlásky é, ó, ä, ľ, y a za dvojhlásky sa považujú len ia, ie, iu, ô, pričom sa zmenil aj ich pravopis. Klasifikácia hlások je dnes tiež odlišná. Tvary v skloňovaní sa taktiež pozmenili. Súčasná slovenčina má aj odlišné vzory ohybných slovných druhov. Výslovnosť v súčasnosti nie je stopercentne fonologická. V jazyku sa nachádza viac hlások ako písmen, preto sa niektoré tie isté písmená čítajú v odlišných situáciách odlišne. Základnou a najznámejšou kodifikačnou príručkou spisovnej slovenčiny sú Pravidlá slovenského pravopisu.

13. Nadovšetko miluj rodný jazyk, svoju reč. Je zamat a je meč. Nevhodný dotyk nech ju nepokazí. M.Válek

14. Ale reč ľudská nie je plané semä Je rovná chlebu, živí nás Ján Kostra

15. Autor: Mgr. Daniela Vystrčilová ZŠ, Škultétyho, Topoľčany Šablónka: Elena Maninová Zdroj: www.google.sk www.wikipedia.sk www.osobnosti.sk