Ekol gia vodn ch organizmov protista 3 ro ekol gia
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 49

Ekológia vodných organizmov - Protista 3. roč. ekológia PowerPoint PPT Presentation


  • 157 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

Ekológia vodných organizmov - Protista 3. roč. ekológia. RNDr. Eva Tirjaková CSc. B1 - 414. Náplň prednášky:. Základný systém, prehľad voľne žijúcich skupín jednobunkovcov, skupiny významné z hydrobiologického hľadiska – indikačné skupiny

Download Presentation

Ekológia vodných organizmov - Protista 3. roč. ekológia

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Ekol gia vodn ch organizmov protista 3 ro ekol gia

Ekológia vodných organizmov - Protista3. roč. ekológia

RNDr. Eva Tirjaková CSc.

B1 - 414


N pl predn ky

Náplň prednášky:

  • Základný systém, prehľad voľne žijúcich skupín jednobunkovcov, skupiny významné z hydrobiologického hľadiska – indikačné skupiny

  • Základná charakteristika skupín hydrobiontov – determinačné znaky

  • Charakteristika vedúcich druhov, významných z praktického hľadiska (indikátory saprobity).


Literat ra

Literatúra

  • Berger, Foissner, Kohmann, 1997: Bestimmung und Ökologie der Mikrosaprobien nach DIN 38410. G. Fischer. 291s.

  • 2. Bitušík, Tirjaková, Stašilov, 1997: Návody na cvičenia zo zoológie (Bezstavovce I.). Tech. Univ vo Zvolene.134.

  • Tirjaková 2007: Protista

  • Baláži, Tirjaková 2003: Hydrobiologický determinačný atlas


Protista preh ad kme ov

PROTISTA – prehľad kmeňov

kmeň: MICROSPORA

  • kmeň: ASCETOSPORA

  • kmeň: CHLOROPHYTA (Volvocida, Prasimonada)

  • kmeň: CHOANOFLAGELLATA

  • Skupina: Tetramastigota kmeň: RETORTAMONADA

  • kmeň: DIPLOMONADA

  • kmeň: AXOSTYLATA (Oxymonadida, Parabasalea - Trichomonadida, Hypermastigida)

  • Skupina: Euglenozoa kmeň: EUGLENIDA (Euglenidea, Hemimastigophorea)

  • kmeň: KINETOPLASTIDA (Bodonida, Trypanosomatida)

  • kmeň: PSEUDOCILIATEA

  • Skupina: Chromista kmeň: STRAMENOPYLA (HETEROKONTA)

  • kmeň: CRYPTOMONADA

  • kmeň: PRYMNESIOMONADA

  • kmeň: OPALINATA

  • Skupina: Sarcodina kmeň: ARCHAMOEBAE (Pelomyxa)

  • kmeň: HETEROLOBOSEA

  • kmeň: MYCETOZOEA

  • kmeň: RHIZOPODA (Amoebida, Arcelida)

  • kmeň: ACTINOPODA (Acantharia, Radiolaria, Heliozoa)

  • kmeň: GRANULORETICULOSEA (Foraminifera)

  • Skupina: Alveolata kmeň: DINOPHLAGELLATA

  • kmeň: APICOMPLEXA

  • kmeň: CILIOPHORA


Syst m protozoa

Kmeň: Sarcomastigophora

Podkmeň: Mastigophora

Trieda: Phytomastigophorea

Trieda: Zoomastigophorea

Podkmeň: Opalinata

Podkmeň: Sarcodina

nadtrieda: Rhizopoda

nadtrieda : Actinopoda

Kmeň: Labyrinthomorpha

Kmeň:Apicomplexa

Trieda: Gregarina

Trieda: Coccidia

Trieda: Hematozoea

Trieda: Perkinsusoea

Kmeň: Microspora

Kmeň: Ascetospora

Kmeň: Myxozoa

Kmeň: Hemimastigophora

Kmeň: Pseudociliatea

Kmeň: Ciliophora

Trieda: Karyorelictea

Trieda: Spirotrichea

Trieda: Litostomea

Trieda: Protostomea

Trieda: Phyllopharyngea

Trieda: Nassophorea

Trieda: Oligohymenophora

Trieda: Colpodea

Systém - Protozoa


Saprobiologick lenenie tokov

Saprobiologické členenie tokov

  • katarobita (pramenné oblasti)

  • oligosaprobita (čistá voda)

  • beta – mesosaprobita (klimax našich vôd)

  • beta – alfa mezosaprobita

  • alfamezosaprobita (znečistená)

  • alfa až polysaprobita

  • polysaprobita (veľmi silne značistená)

  • eusaprobita


Preh ad indika n ch skup n protista a ich vyu vanie

Prehľad indikačných skupín Protista a ich využívanie

  • Mastigophora – auto- heterotrofné, požierači baktérií, osmo a saprotrofné, silne organic. znečistené vody – dominantné, masové. Ťažkosti v determinácii – masové indikátory (postačuje určenie do rodu)

  • Sarcodina – bentos, široko rozšírené, potravné spektrum široké, ťažkosti s determináciou → (málo využívané ako indikátory)

  • Ciliophora – planktón, bentos, masovo v silne organic. znečistených vodách, široké potravné spektrum (najmä baktérie) → samočistiace procesy, výborné indikátory (znečistenie, kyslík, sírovodík ...)

  • Chromista (Bacilariophycae) - Primárni producenti + indik. význam

    Determinácia všetkých skupín in vivo – fixovaný materiál je neurčitelný (len overenie, potvrdenie) s výnimkou rozsievok


Sarcodina

Sarcodina


Z kladn charakteristika skup n a v znamn ch druhov sarcodina

Základná charakteristika skupín a významných druhov - Sarcodina

  • Homokaryotické

  • Veľkosť do 5 mm

  • Pohyb – prevažne pseudopódie

  • Výživa – baktérie, herbivorné, omnivorné

  • Rozmnožovanie – binárne delenie

  • Nahé, schránkaté (väčš. 1 tvor)-idiozómy xenozómy


Z hydrobiologick ho h adiska v znamn skupiny sarcodina

Z hydrobiologického hľadiska významné skupiny Sarcodina

  • Amoebida (viac ako 300 druhov)

  • Testacea (-lobosida,-filosida)-1600 druhov

  • Heliozoa – 110 druhov výlučne limnických

  • Foraminifera – len morské – 4000 recentných druhov

  • Radiolaria – len morské


Determina m znaky sarcodina

Determinačmé znaky Sarcodina

Veľkosť, tvar

Pseudopodie – typ, tvar

Forma – mono-, polypodiálna

Uroid (prít., tvar)

Schránka (tvar, štruktúra)

Jadrá (počet, tvar)

Druhové určenie (spôsob mitózy)


Sarcodina gymnamoebia

Sarcodina - Gymnamoebia

Amoeba proteus (Pallas, 1766)

Veľ. 200 - 800m, väčš. okolo 400m. Tvar polypodiálny, zriedkavo monopodiálny. Uroid lalokovitý s výbežkom. Pulz. vakuola väčš. na zadnom konci, veľká, často výrazná. Cytoplazma s mnohými, často výraznými kryštálmi.

Rozšírená celoročne v detrite stojatých a pomaly tečúcich vôd aj na riasach v planktóne aj v pitnej a úžitkovej vode v povlakoch. Kozmopolit. Potrava bičíkovce, nálevníky aj rozsievky – mŕtve organizmy nežerie.


Sarcodina testacealobosia

Sarcodina - Testacealobosia

Difflugia spp.

Je druhovo najbohatší rod Testacea. Určovanie je založené na:

stavba schránky (zrnká piesku, schránky diatóm a pod.)

predĺžená alebo oválna, na priečnom reze okrúhla alebo elipsovitá

otvor schránky terminálny

lem okolo otvoru (ak je vyvinutý) nikdy nie je vyhrnutý

pseudopódie prstovité, nezašpicatené, bez anastomóz

veľkosť schránok 65 – 85 (D. lucida) alebo 150 - 400m (D. acuminata) ale sú známe i väčšia a menšie.

Ekológia – vyskytuje sa v rozličných málo až silne zaťažených vodách a v terestrických biotopoch. Široko rozšírené celoročne v nárastoch a v detrite stojatých a pomaly tečúcich vôd. Veľké Difflúgie sú charakteristické pre profundál oligotrofných jazier, malé žijú hlavne v nárastoch (perifyton). Niektoré druhy vykazujú závislosť od obsahu humusu v sedimentoch.

potrava – baktérie, hýfy húb, riasy, iné Testacea a diatomy.


Sarcodina testaceafilosia

Sarcodina - Testaceafilosia

Euglypha spp.

schránky bezfarebné, stavané vždy z platničiek väčšinou širších ako dlhších

otvor schránky terminálny

pseudopódie prstovité, zašpicatené

Veľkosť: 20-50m (E. rotunda) resp. 135-170 (E. aspera). Tvar schránok vajcovitý až elipsovitý, mnohé druhy laterálne silno sploštené, často s ostňami. Ekológia podob. ako Difflugia, často sa vyskytujú spoločne.


Sarcodina heliozoa

Actinophrys sol (Müller, 1773)

Slncovky veľ. 20-90m, väčš 40-50. Axopodie 1-2x dlhšie ako telo. Tvar okrúhly, slncovitý. Periférna cytoplazma silne vakuolizovaná. Jadro 1 – centrálne.

Ekológia: celoročne rozšírená v detrite stojatých a tečúcich vôd, často početná. Masový výskyt v teplých mesiacoch roka v jemnom detrite medzi vodnými rastlinami. Aj v planktóne jazier a tečúcich vôd. Tvorí cysty takže sa vysk. aj v periodických mlákach. Kozmopolit. Výživa – riasy, bičíkovce, nálevníky, testacea, vírniky. Pri požieraní často tvorí spoločenstvá. Častá je plazmogamia (splývanie).

Sarcodina - Heliozoa


Sarcodina heliozoa1

Sarcodina - Heliozoa

Actinosphaerium eichhorni (Ehrenberg, 1840)

Veľ. 200-300 výnimočne 2600m. Axopódie len zriedkavo dlhšie ako telo. Tvar okrúhly, axopódie končia voľne v plazme. 20-500 jadier. Pulrujúca vakuola malá, vzhľadom na vakuolizovanú plazmu, málo zretelná.

Ekológia, celoročne široko rozšírená v rôznych typoch vôd i rašeliniská, dendrotelmy, planktón, bentos. Potrava – riasy, nahé meňavky, nálevníky, vírniky, malé kôrovce. Sú citlivé na kolísanie pH a O2.


Sarcodina caryoblastea

Sarcodina - Caryoblastea

Pelomyxa palustris Greeff, 1874

Veľ. 1-5mm. Tvar väčšinou cylindrický, monopodiálny, zadný koniec (uroid) s jemnými výrastkami.Jadrá u veľkých exemplárov veľmi početné viac ako 1000 a asi 2-12m veľké, čerstvo encystované – len 4-8 jadier. Kontraktilná vakuola chýba . V cytoplazme 3 typy symbiotických baktérií. Bičíky 10-15 veľké, nepohyblivé. Od všetkých ostatných veľkých meňaviek (Chaos) sa odlišuje absenciou pulzujúcej vakuoly.

Ekológia: fakultatívne anaerobná, široko rozšírená, často početná. V sedimente stojatých a pomaly tečúcich vôd , masovo premnožená v hnijúcom bahne, hnijúcom lístí apod.. žerie riasy sinice a mŕtvy rastlinný a živočíšny materiál.


Mastigophora

Mastigophora


Z kladn charakteristika skup n a v znamn ch druhov mastigophora

Základná charakteristika skupín a významných druhov - Mastigophora

  • Homokaryotické

  • Pohyb – bičíky

  • Veľkosť 3-200um

  • Rozmnožovanie (pozĺžne delenie....)

  • Výživa auto- , heterotrofná

  • Rozšírené masovo najmä v bentose ale aj planktóne


Determina n znaky mastigophora

Determinačné znaky Mastigophora

Veľkosť, tvar

Metabolia tela

Bičíky (počet, tvar, mastigonemy, pohyblivosť

Spôsoby pohybu

Prívesky tela

Schránky

Zásobné látky


Mastigophora diplomonadida

Mastigophora - Diplomonadida

  • Hexamita spp .

  • – obligatórne anaeróby, veľký význam v saprobiologickom hodnotení – indikátory poly resp. metasaprobity.

  • V praxi stačí ich určenie do rodu. Veľ. 10-35m, pod krycím sklíčkom rýchle deformujú. Tvar 2x rotačne symetrický (všetky organely zdvojené). Cytoplazma bezfarebná s malými, silne svetlolomnými telieskami. 8 bičíkov v 2 subapikálnych skupinách. Nemajú mitochondrie.

  • Celoročne rozšírené, často početné (15 000) v organicky silne zaťažených anaeróbnych limnických, morských i terestrických biotopoch. Masovo v hypolimnione, v čistých aerobnych habitatoch výskyt obmedzený. Kozmopolity.

  • Žerú prevažne baktérie, príležitostne malé bičíkovce.


Mastigophora diplomonadida1

Mastigophora - Diplomonadida

  • Trepomonas spp.

  • Podobné rozšírenie a ekológia ako Hexamita podobne i Trigonomonas spp.


Mastigophora kinetoplastida

Mastigophora - Kinetoplastida

  • Bodo saltansEhrenberg, 1831

  • Veľ. 4-12 väčš. 5-9m. Slabo matabolický. Jadro oválne, pulz. Vakuola subterminálna. Cytoplazma bezfarebná. Bičíky – plávajúci asi asi ako dĺžka tela, vlečný dvojnásobne dlhý. Charakteristický trhaný pohyb.

  • Celoročne rozšírený a veľmi početný (12 000/ml) v silne zaťažených vodách, zvlášť kde chýbajú nálevníky. Väčšinou pelagický. Najpočetnejší na plôškach hnijúceho bahna, Vytvára cysty, živí sa baktériami.


Mastigophora euglenozoa

Mastigophora - Euglenozoa

Anisonema acinus Dujardin, 1841

Veľ. 24-40m. Tvar vajcovitý alebo zrnovitý, ľahko sploštený, dorzálne preliačený, ventrálne s jasnou ryhou. Jadro oválne až elipsovité, centrálne, pulzujúca vakuola v prednej časti. Cytoplazma bezfarebná. 2 bičíky vychádzajúce zo zreteľného vaku – plávajúci ako dĺžka tela, vlečný 2,5 – 4x ako dĺžka tela.

Ekológia: celoročne rozšírený v bentose stojatých a tečúcich vôd. Často i pelagicky. Kozmopolit, živí sa riasami.


Mastigophora euglenozoa1

Mastigophora - Euglenozoa

Peranema trichophorum (Ehrenberg, 1830)

Veľ. 40-70 m. Silne metabolický, tvar väčš. cylindrický, vpredu zúžený, vzadu široko zaokrúhlený. Pelikula špirálne rýhovaná. Jadro oválne, centrálne. Pulz. vakuola vpredu pri bičíkovom vaku. Bičíky vychádzajú z 1 dobre vidileľného miesta (bičíkový vak). Plávací bičík je veľmi výrazný, hrubý 1-1,5x dĺžky tela. Vlečný bičík je ťažko pozorovatelný. Pri pohybe sa telo silno deformuje.

Ekológia: celoročne rozšírený v bentose stojatých a znečistených tečúcich vôd. Často sa vyskytuje s Euglénami, ktoré požiera. Netvorí cysty. Kozmopolit. Živí sa baktériami, hýfami húb, bičíkovcami.


Mastigophora chromista

Mastigophora - Chromista

Chilomonas paramecium– skupina

Rod Chilomonas zahŕňa asi 20 druhov, ktoré sa dajú ťažko rozlíšiť. Najčastejšie druhy Ch. paramecium, Ch. isignis, Ch. oblonga Sládeček považuje za indikátory alfa mezosaprobity a v praxi sa označujú ako Ch. paramecium skupina (bez rozlíšenia).

Veľ. 20-40m. Predný koniec priečne zrezaný, zadný zaokrúhlený a mierne vytočený na chrbtovú stranu. Jadro oválne asi v strede. Pulz. vakuola dorzálne na pred. konci.Cytoplazma s nápadnými leukoplastami – svetlolomné. 2 bičíky, subapikálne, kratšie ako telo.

Ekológia: celoročne široko rozšírené často početné v stojatých vodách s hnijúcimi rastlinnými zvyškami. Čiastočne aj v jazernom a riečnom planktóne. Často masové v starých nálevoch. Vyživuje sa len rozpustenými organickými látkami.


Mastigophora chromista1

Mastigophora - Chromista

Anthophysa vegetans (Müller, 1786)

Veľkosť buniek 3-10, veľ. kolónií i viac ako 1mm. Tvar buniek vretenovitý, kvapkovitý. Zad. koniec väčš. zašpicatený. Jadro okrúhle asi v strede tela. 2 bičíky, 1 silne skrátený. Kolónie približne guľovité asi 30m veľké pozostávajú asi zo 60 buniek, ktoré sedia na samostatnom stvole.

Ekol.: celoročne rozšírené – hlavne v letných mesiacoch v bentose stojatých a tečúcich vôd. Aj v litorále a planktóne veľkých riek. Živí sa baktériami.


Ciliophora

Ciliophora


Z kladn charakteristika skup n a v znamn ch druhov ciliophora

Základná charakteristika skupín a významných druhov - Ciliophora

  • Najvyššie organizované

  • Jadrový dualizmus

  • Cílie, cirry, membrány, membranelly

  • Pelikula, kortex (Alveolata)

  • Priečne delenie, konjugácia

  • Jednotlivo žijúce, kolónie

  • Široko rozšírené všade


Determina m znaky ciliophora

Determinačmé znaky Ciliophora

  • Tvar, veľkosť

  • Brvy – lokalizácia (infraciliatúra)

  • Cytostóm – poloha, pomocné zariadenia

  • Schránka, pancier, stopka

  • Pulzujúce vakuoly (poloha, počet)

  • Makronukleus – tvar, mikronukleus – počet

  • Extruzómy

  • Subpelikulárne štruktúry

  • Spôsob pohybu


Ciliophora determina n znaky

Ciliophora – determinačné znaky


Ciliophora hypotrichia

Ciliophora – Hypotrichia

  • Široko zastúpená skupina

  • Diferenciácia cirrov (pohyb)

  • bentos


Ciliophora spirotrichea

Ciliophora - Spirotrichea

  • Caenomorpha spp.

  • Druhy rodu Caenomorpha sú obligátne anaeróby. Pre prax stačí určenie do rodu – indikačná skupina poly – eusaprobita.

  • Veľ. 60-200m, predný koniec zvonovitý, zadný zúžený, špirálne stočený s jedným alebo viacerými ostňami. Ma – rôzny, pre determináciu nie je dôležitý. Pulzujúca vakuola na zadnom konci pri báze ostňov. Obrvenie redukované.

  • Ekológia: široko rozšírené, často početné v kontaktnej zóne vôd, kde dochádza k rozkladu a odčerpaniu O2 a vyvíjaniu H2S. Výživa – baktérie.


Ciliophora spirotrichea1

Ciliophora - Spirotrichea

Metopus spp. senzu lato (skupina)

Podobne ako Caenomorpha – obligátny anaerób. Pre prax stačí určenie do rodu. K typickým druhom tohto rodu zaraďujeme do telto skupiny i rody Bothrostoma a Brachonella.

Veľ. 50-300m, štíhlo až široko elipsovitý, s nápadne vytočenou prednou časťou. Ma oválny, pulzujúca vakuola na zadnom konci. Obrvenie po celom tele.

Ekológia: široko rozšírený, často početný v hnijúcom bahne a v iných biotopoch, kde sa vytvárajú anaeróbne podmienky (nemajú mitochondrie ale hydrosómy a symbiotické baktérie). V stojatých a tečúcich vodách často početné do širokých vrstiev bahna. Potrava – baktérie, malé bičíkovce, riasy a detrit.


Ciliophora spirotrichea2

Ciliophora- Spirotrichea

Spirostomum spp.

Tvar cigaretovitý, červovitý pohyb, indikátory silne zaťažených vôd – anaeróby, H2S, potrava baktérie, bičíkovce

Spirostomum ambiguum

najväčší – 1-4mm. Ma pátričkovitý, AZM končí v poslednej tretine tela.

Spirostomum minus

menší 300-800m, veľmi flexibilný, kontraktílny. Ma – pátričkovitý, AZM siaha max. do 1/3 dĺžky tela.

Spirostomum teres

veľ. 150 - 600m, max. 800. Ma elipsovitý


Ciliophora spirotrichea3

Ciliophora- Spirotrichea

Stentor spp.

Silne kontraktílne, v rozvinutom stave tvar trichtárovitý, rôznofarebné – hnedé, zelené, modré. Dočasne prisadajú na podklad, niektoré tvoria schránky (slizovité). Väčšinou celoročne rozšírené v bentose a perifytóne ale aj v planktóne stojatých a pomaly tečúcich vôd. Stentor coeruleus (Pallas, 1766)

Veľ. 1-2mm(max 4 mm). Ma-pátričkovitý, pulz. vakuola na ľavom okraji hore. Farba modro – zelená. Schránky netvorí. Omnovor, celoročne rozšírený ( baktérie, riasy, meňavky, nálevníky, vírniky aj kanibal)

Stentor muelleri Ehrenberg, 1831

veľ. variabilná do 3mm, väčš. 500 - 1000m. Ma – pátričkovitý, bez symbiotických baktérií, bezfarebný.

Stentor polymorphus (Mueller, 1773)

do 2 mm, ma – pátričkovitý, obsahuje zoochlorelly – z toho zelené zafarbenie (plazma bezfarebná). Schránky netvorí. Rozšírený hlavne na vodných rastlinách. Potrava autotrofné bičíkovce a nálevníky.


Ciliophora hypotrichida

Ciliophora - Hypotrichida

Aspidisca spp.

25 - 50m, tvar oválny s výraznou AZM a cirrami. Rozlíšenie druhov na základe chrbtovej strany

cicada – mnoho rebier

lynceus – chrbtová strana hladká bez rebier

turrita – s jedným nápadným výbežkom

Ekológia: euryekné, všetky typy vôd od premeňov až po znečistené vody (v detrite a nárastoch) v planktóne zriedkavá


Ciliophora hypotrichida1

Ciliophora-Hypotrichida

Euplotes affinis

Veľ. 40-70 m, elipsovitý tvar, na chrbtovej strane s výraznými rebrami (5-7). Celoročne rozšírený, často početný v detrite a nárastoch. Kozmopolit, omnivor.

Euplotes patella

90 - 120m, na konci tela rozstrapkané kaudálne cirry. Široko rozšírený v detrite a v nárastoch (zriedkavo planktón) mezosapróbnych vôd. Omnivor.


Ciliophora spirotrichea stichotrichia

Ciliophora – Spirotrichea (Stichotrichia)

Stylonychia mytilus komplex

zahŕňa 2 ťažko rozlíšiteľné druhy. Veľ. 90-350m. Ma – 2 elipsovité, obrvenie výrazné, nápadné sú 3 predĺžené kaudálne cirry. Celoročne rozšírený (maximá skoro na jar a na jeseň). Omnivor.


Ciliophora spirotrichea stichotrichia1

Ciliophora - Spirotrichea (Stichotrichia)

Tachysoma pellionellum(Műller, 1773)

55-100m, veľmi flexibilná, mierne kontraktilná, 2Ma, medzi nimi 1 Mi. Pulzujúca vakuola asi v strede. Nápadné dorzálne cirry, charakteristické obrvenie i pohyb. V prednej i zadnej časti často tukové kôpky.

Ekológia: celoročne rozšírená , často početná v nárastoch a detrite limnických biotopov. Hlavne pri vysokom zaťažení do silným vývinom diatóm – tam sú najpočetnejšie z nálevníkov. Potrava- baktérie, sinice, diatomy, zelené riasy.


Ciliophora spirotrichea oligotrichida

Ciliophora – Spirotrichea (Oligotrichida)

Halteria grandinella

20-40m, oválny až elipsovitý tvar. Obrvenie redukované, nápadné sú skákavé cirry v 4 skupinách v ekvatoriálnej rovine. Pohyb skákavý.

Ekológia: celoročne rozšírená hlavne v planktóne stojatých vôd, zriedkavo v nárastoch a bentose. Potrava – baktérie.


Ciliophora litostomea

Ciliophora- Litostomea

Dileptus margaritifer(Ehrenberg, 1833)

250-600m. Veľmi flexibilný, nekontraktilný, tvar vretenovitý s výrazným chobotom, na jeho báze – ústny otvor. Ma – početné guľovité, ťažko pozorovateľné. Pulz. vakuoly v rade na chrbtovej strane.

Ekológia: celoročne rozšírený ale málo početný v detrite medzi riasami a vod. rastlinami stojatých a pomaly tečúcich vôd a zriedkavo v pelagiály. Dravec – žerie bičíkovce, meňavky, nálevníky, vírniky, ploskulice, Oligochaeta ale tiež baktérie a diatomy.


Ciliophora litostomea1

Ciliophora- Litostomea

Homalozoon vermiculare (Stokes, 1887)

150-1500m, veľká regeneračná schopnosť.Veľmi flexibilný, veľmi kontraktílny. Ma – 13-70 okrúhkych segmentov, pulz. vakuoly v línii na chrbtovej strane. Charakteristické extruzómy sústredené v oblasti ústneho lemu.

Ekológia: celoročne rozšírený, zriedkavo početný v stojatých a pomaly tečúcich vodách, väčšinou v detrite lentických zón, zriedkavo v nárastoch a neustóne. Nevytvára cysty. Dravec – nálevníky, vírniky, menej baktérie a riasy (za 24 hod. zožerie 4-5 črievičiek, generačný čas 24 hod.)


Ciliophora litostomea2

Ciliophora- Litostomea

Lacrymaria olor (Műller, 1786)

300-500m, krk sa môže natiahnuť až do 1200m. Veľmi flexibilný, silne kontraktilný. 2Ma, medzi nimi 1Mi. 2 pulzujúce vakuoly v typickej polohe.

Ekológia: celoročne rozšírený, zriedkavo početný v detrite medzi riasami, zriedkavo v planktóne. Najviac na jeseň v studených mesiacoch zriedkavá. Dravec – iné prvoky, zriedkavo riasy a detrit.


Ciliophora litostomea3

Ciliophora- Litostomea

Litonotus cygnus(Műller, 1773)

200-300m (do 500), veľmi flexibilný, výrazne kontraktílny. Tvar lancetovitý s výrazným vytiahnuteľným krkom. Ma 2 s 1 Mi. Pulz. vakuola subterminálna. Vzadu zašpicatený, bez extruzómov.

Celoročne, často početný (viac ako 1000/ml)v detrite a v nárastoch, zriedkavo planktón. Žeria nálevníky.


Ciliophora protostomea

Coleps spp.

Nálevník s pancierikom – rozlišovací znak, doštičky na pancieri, kaudálne brvy a ostne na konci tela. Ústa terminálne, veľ. do 100m. Coleps hirtus, spetai, amphacanthus, nolandi.

Celoročne rozšírené s vysokou abundanciou 100 000/ml. Všežrevce – najmä hynúce prvoky – hyena. Generačný čas okolo 24 hod.

Ciliophora - Protostomea


Ciliophora oligohymenophora nassophorea

Ciliophora- Oligohymenophora, Nassophorea

Colpidium colpoda (Losana, 1829)

Celoročne rozšírený – masovo v silne organicky zaťažených vodách. Netvorí cysty.

Podobne: Dexiostoma cympyllum, Glaucoma scintillans, Tetrahymena pyriformis, Paramecium aurelia, caudatum, putrinum


Ciliophora oligohymenophora

Ciliophora- Oligohymenophora

Cyclidium spp.

Malé skackavé druhy do 30m s výraznou plachtičkou a jasným obrvením. Celoročne rozšírené, často početné a premnožené v silne zaťažených vodách. Žerie baktérie. C. glaucoma, C. heptarichum


Ciliophora oligoh

Ciliophora- Oligoh.

Peritrichia

na stopke s kontraktilným vláknom alebo bez, mnohé tvoria kolónie – veľký význam pre samočistiace procesy – veľká kapacita filtrácie baktérií – často tvoria makroskopické povlaky.

Vorticellas vláknom, Zoothamnium – kolónia sa sťahuje naraz – vlákna pospájané, Carchesium – jedince v kolónii sa sťahujú samostatne, Epistillis – bez kontraktilného vlákna v stopke – sťahujú sa len jedince, nie stopky.


  • Login