DODRŽIAVANIE DRUŽSTEVNÝCH ZÁSAD MEDZINÁRODNÉHO DRUŽSTEVNÉHO ZVÄZU V DRUŽSTEVNEJ LEGISLATÍ...
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 23

DODRŽIAVANIE DRUŽSTEVNÝCH ZÁSAD MEDZINÁRODNÉHO DRUŽSTEVNÉHO ZVÄZU V DRUŽSTEVNEJ LEGISLATÍVE SR PowerPoint PPT Presentation


  • 88 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

DODRŽIAVANIE DRUŽSTEVNÝCH ZÁSAD MEDZINÁRODNÉHO DRUŽSTEVNÉHO ZVÄZU V DRUŽSTEVNEJ LEGISLATÍVE SR A UPLATNENIE ZÁSAD V PRÁVE AKCIOVÝCH SPOLOČNOSTÍ. Súťažná práca Law Lioness. Družstvá v medzinárodnom kontexte. Vytvorenie vnútorného trhu  odstránenie bariér  nové možnosti podnikania

Download Presentation

DODRŽIAVANIE DRUŽSTEVNÝCH ZÁSAD MEDZINÁRODNÉHO DRUŽSTEVNÉHO ZVÄZU V DRUŽSTEVNEJ LEGISLATÍVE SR

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Dodr iavanie dru stevn ch z sad medzin rodn ho dru stevn ho zv zu v dru stevnej legislat ve sr

DODRŽIAVANIE DRUŽSTEVNÝCH ZÁSAD MEDZINÁRODNÉHO DRUŽSTEVNÉHO ZVÄZU V DRUŽSTEVNEJ LEGISLATÍVE SR

A UPLATNENIE ZÁSAD V PRÁVE AKCIOVÝCH SPOLOČNOSTÍ

Súťažná práca LawLioness


Dru stv v medzin rodnom kontexte

Družstvá v medzinárodnom kontexte

  • Vytvorenie vnútorného trhu  odstránenie bariér  nové možnosti podnikania

    Myšlienka posilnenia postavenia družstiev EÚ:

  • nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 o stanovách európskeho družstva (SCE

  • Prijatie štatútu „ európskeho družstva“

  • zákon č. 91/2007 Z.z. o európskom družstve – vykonávací predpis k nariadeniu, upravuje otázky neupravené v nariadení,

  • Novela Obchodného zákonníka (začlenenie do slovenského práva nové europske formy podnikania)

  • smernica č. 2003/73/ES, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskeho družstva

  • Prijatie Odporúčania pre Propagáciu družstiev (Medzinárodná organizácie práce -2002)

  • Podpora EU  fondy


Dodr iavanie dru stevn ch z sad medzin rodn ho dru stevn ho zv zu v dru stevnej legislat ve sr

Medzinárodný družstevný zväz

  • je celosvetovou zastrešujúcou medzisektorovou organizáciou, združujúcou národné a niektoré sektorové družstevné asociácie.

  • ide o mimovládnu a nezávislú organizáciu so sídlom v Ženeve.

  • Prezidentkou je od novembra 2009 pani Pauline Green (predstaviteľka britského družstevného sektoru).


Dodr iavanie dru stevn ch z sad medzin rodn ho dru stevn ho zv zu v dru stevnej legislat ve sr

  • Medzinárodná konferencia práce ( InternationalLabourConference, ILO) prijala v júni 2002 v Ženeve odporúčanie č. 193 o podpore družstiev. V článku I. uvádza „ podpora a posilňovanie identity družstiev by sa mali aktivizovať na základe“ družstevných hodnôt a družstevných zásad.

  • Družstevné hodnoty sú: svojpomoc, samostatná zodpovednosť, demokracia, rovnoprávnosť, rovnosť a spolupatričnosť ako aj etické hodnoty čestnosti, otvorenosti, sociálnej zodpovednosti a starostlivosti o iných.

    Družstvá uvádzajú svoje hodnoty do praxe prostredníctvom týchto zásad:

  • 1. Dobrovoľné a otvorené členstvo

  • 2. Demokratická kontrola členov

  • 3. Ekonomická účasť členov

  • 4. Autonómia a nezávislosť

  • 5. Vzdelávanie ,odborná príprav a informovanosť

  • 6. Spolupráca medzi družstvami

  • 7. Záujem o spoločenstvo


1 dobrovo n a otvoren lenstvo

1. Dobrovoľné a otvorené členstvo

  • družstvá sú dobrovoľné organizácie

  • sú otvorené všetkým osobám schopným používať ich služby a ochotným akceptovať zodpovednosť členskej základne bez rodovej, socialnej, rasovej, politickej a náboženskej diskriminácii

  • podstata družstevníctva sa týka tak vzniku družstva a členstva v ňom, ako aj v istom zmysle aktivity členov a činnosti družstva je odrazom tejto zásady.

  • Členom družstva sa môže stať každý bez akejkoľvek diskriminácií, pričom nikoho nemožno k členstvu nútiť.

  • znamená dynamiku, čo sa týka nasadenia zamestnancov: v skutočnosti rozdiel medzi zamestnancami-nečlenov a zamestnanci-členmi družstva sa neustále vyvíja smerom k rastúcej integrácii nečlenov do členskej štruktúry

Par. 227 ods. 1 Obch.zákonníka:

„Členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby, ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku.“


1 z sada dru stvo vs a s

1. Zásada: Družstvo vs. A.S.

Akciová spoločnosť:

- spoločníkom akciovej spoločnosti (akcionárom) sa môže stať každý, kto na základe výzvy na upísanie

akcií nadobudol minimálne jednu akciu,

-k upísaniu akcie dochádza zápisom do listiny upisovateľov alebo doručením písomného prejavu vôle upisovateľa

-upisovateľa sú povinný splácať upísané akcie v lehotách ustanovených v listine upisovateľov.

Aspoň 30% menovitej hodnoty upísaných akcií sú však upisovatelia povinný splatiť pred ustanovujúcim valným zhromaždením

§ 176 a ObchZ.:

„Zápisom akciovej spoločnosti do obchodného registra nadobúda upisovateľ akcií práva

akcionára ako spoločníka akciovej spoločnosti zodpovedajúce akciám, ktoré upísal.“

Družstvo:

§ 221 ods 1. Obch.Z:

„Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.“

§ 227 ods.1 ObchZ.:

„Členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby. Ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa stať členom fyzická osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla n15 rokov svojho veku“

§ 223 ods.4 prvá veta Obch.z:

„Podmienkou vzniku členstva je splatenie členského vkladu určeného stanovami (členský vklad).“

§ 223 ods. 7 prvá veta:

„Člen je povinný splatiť členský vklad presahujúci vstupný vklad do troch rokov, ak stanovy neurčia

kratšiu lehotu.“


2 demokratick riadenie dru stva jeho lenmi

2.Demokratické riadenie družstva jeho členmi

  • Družstvá sú demokratické organizácie kontrolované svojimi členmi, ktorí sa aktívne podieľajú na plánovaní ich stratégií a rozhodnutí.

  • Muži a ženy ktorý vykonávajú svoju činnosť ako zvolení zástupcovia zodpovedajú členskej základni

  • primárne členovia družstiev majú rovnaké hlasovacie práva (jeden člen – jeden hlas) a družstvá na dalších úrovniach sú taktiež organizované demokratickým spôsobom

  • Družstevná demokracia uplatňuje sa ako prostriedok spoluúčasti na riešení spoločných otázok družstva. -znamená dodržiavanie pravidiel, z ktorých vyplýva charakter organizácie družstva.

  • Sú to tieto pravidlá:

  • voliteľnosť družstevných orgánov a ich zodpovednosť členskej základni, najmä členskej schôdzi

  • pravidelné skladanie účtov zo svojej činnosti družstevnými orgánmi volenými členskou schôdzou

  • právo odvolať funkcionárov, ktorí sklamali dôveru voličov, aj pred uplynutím funkčného obdobia

  • slobodné a všestranné prerokúvanie všetkých dôležitých otázok najmä na spoločnom zasadaní

  • právo preverovať a kontrolovať činnosť orgánov a funkcionárov družstva

  • povinnosť orgánov a funkcionárov družstva oboznamovať s činnosťou družstva jej členov

  • právo kritizovať nedostatky v činnosti družstva, jeho orgánov a funkcionárov

  • Družstevná demokracia nie je teda len etickou zásadou, ale má – ako z uvedeného vyplýva – bezprostredný právny, ako aj ekonomický a politický dosah

  • Roelants uvádza: "Jedným z hlavných znakov odvodených od tohto princípu je skutočnosť, že členom družstva, ktorí investovali viac finančných prostriedkov ako ostatní členovia, nie je udelený viac ako jeden hlas.


2 z sada dru stvo vs a s

2. Zásada: Družstvo vs. A.S.

Akciová spoločnosť:

§ 180 ods.1. ObchZ.:

„Akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na

ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných

spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia,a uplatňovať na nom návrhy.

Počet hlasov akcionárov sa určuje pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k výške zákadného

imania. Spôsob hlasovania určujú stanovy.“

180 ods. 3 Obch.Z.:

„Predstavenstvo je povinné každému akcionárovi poskytnúť na požiadanie na valnom zhromaždení úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia.“

Družstvo:

§ 240 ods. 1 ObchZ.:

„Pri hlasovaní má každý člen jeden hlas, pokiaľ stanovy neurčujú inak.“

§ 239 ods. 3.:

„Členská schôdza sa musí zvolať ak o to požiada písomne aspoň jedna tretina všetkých členov družstva,

kontrolná komisia, ako aj v dalších prípadoch, ak tak určujú stanovy.“

Špeciálny orgán na kontrolu- Kontrolná komisia:

§ 244 ods. 1 ObchZ.:

„ Kontrolná komisia je oprávnená kontrolovať všetku činnosť družstva a prerokúva sťažnosti jeho členov.“


3 ekonomick as lenov

3. Ekonomická účasť členov

  • členovia prispievajú rovnakým dielom demokratickou kontrolou ku kapitálu svojho družstva

  • aspoň časť z toho kapitálu je zvyčajne spoločným vlastníctvom družstva

  • členovia zvyčajne dostávajú obmedzené kompenzácie za kapitál upísaný ako podmienka členstva

  • členovia použijú zisky na niektorý alebo všetky z nasledujúcich účelov:

    -rozvoj svojho družstva s možnosťou vytvorenia rezerv, pričom aspoň časť z nich by mala byť nedeliteľná,

    -benefity pre členov proporčne k ich transakciám vo vzťahu k družstvu

    -podpora dalších aktív schválených členskou základňou

    Právna úprava:

    Paragraf 223 ods1. Obch. Zákonníka:

    „ Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva.“

    Par. 223 ods.2 :

    „Členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak.“

    Par. 223 ods. 3:

    „Stanovy určujú výšku základného imania družstva, ktoré sa zapisuje do obchodného registra .Zapisované imanie musí byť najmenej 1 250 €

    Par. 223 ods. 4 prvá veta:

    „Podmienkou vzniku členstva je splatenie členského vkladu určeného stanovami.“


3 z sada dru stvo vs a s

3. Zásada: Družstvo vs. A.S.

Družstvo:

§ 223 ods.1 Obch.Z.“

„základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva“

§ 223 ods.2:

„Členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak.“

§ 223 ods.3:

„Stanovy určujú výšku základného imania družstva ktoré sa zapisuje do obchodného registra. Zapisované základné imanie musí byť najmenej 1 250 €.“

Zisky dostávajú členovia v pomere k ich obchodu s družstvom a rezervy a imanie sa udržiavajú pokope, nie sú určené na rozdelenie a sú venované záujmom členov.

Akciová spoločnosť:

§ 162 ods. 3 Obch.Z.:

„Hodnota zákadného imania spoločnosti musí byť aspoň 25 000 €.“

§ 178 ods 1 prvá veta Obch.Z:

„Akcionár má právo na podiel zo zisku (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie.“


4 auton mia a nez vislos

4. Autonómia a nezávislosť

  • Družstvá sú nezávislé, svojpomocné organizácie kontrolované svojimi členmi.

  • Ak uzatvárajú dohodu s inými organizáciami, vrátane vládnych, alebo zvyšujú kapitál z externých zdrojov, uskutočňujú to za podmienok zaručujúcich demokratickú kontrolu svojich členov a zachovania si družstevnej autonómie.

  • Pojem družstva vymedzil Medzinárodný družstevný zväz (ICA) – a uznávajú ho viaceré medzinárodné inštitúcie (OSN, MOP, EÚ) – ako „autonómne združenie osôb, ktoré sa dobrovoľne spojili, aby uspokojili hospodárske, sociálne a kultúrne potreby a ašpirácie vytvorením podniku v spoločnom vlastníctve a s demokratickým riadením“


4 z sada dru stvo vs a s

4. Zásada: Družstvo vs. A.S.

  • Akciová spoločnosť:

  • pri vykonávaní svojej činnosti JE nezávislá od tretích subjektov, svoju činnosť vykonáva prostredníctvom svojich orgánov ktorými sú Valné zhromaždenie, Predstavenstvo a Dozorná rada

  • Akcionári sú viazaní len rozhodnutiami Valného zhromaždenia.

  • § 180 odsek 1 :

  • „Akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom

  • informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločenstva a uplatňovať na ňom návrhy“

  • § 191 odsek 1:

  • „Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorí riadi jej činnosť a koná v jej mene.“

Družstvo:

  • Družstvo je pri vykonávaný nezávislé a svoju činnosť vykonáva prostredníctvom svojich orgánov ktorými sú: Členská schôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia a ďalšie orgány podľa stanov

  • Členovia družstva sú viazaný len uzneseniami členskej schôdze ktoré následne plní predstavenstvo.

    § 238 ods. 1:

    „Do orgánov družstva môžu byť volení len členovia družstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi družstva.“

    Členská schôdza ktorá je upravená v § 239 je najvyšším orgánom družstva a do jej pôsobnosti patrí rozhodovanie o najdôležitejších záležitostiach družstva ( napr. volí a odvoláva členov predstavenstva, kontrolnej komisie,..)

    § 243 ods. 1:

    „ Predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré tento zákon

    alebo stanovy nevyhradili inému orgánu“


5 vzdel vanie odborn pr prava a informovanos

5. Vzdelávanie, odborná príprava a informovanosť

Družstvá poskytujú:

  • vzdelávanie a odbornú prípravu pre svojich členov, volených zástupcov, manažérov a zamestnancov, aby títo efektívne prispeli k rozvoju svojich družstiev.

  • informujú verejnosť – zvlášť mladých a mienkotvorných ľudí – o podstate a prínose družstevníctva.

  • Napr. Družstevná únia SR, Medzinárodný družstevný zväz


6 princ p spolupr ca medzi dru stvami

6. princíp: Spolupráca medzi družstvami

  • Družstvá poskytujú služby svojim členom čo najefektívnejšie a posilňujú družstevné hnutie spoluprácou prostredníctvom miestnych, národných, regionálnych a medzinárodných štruktúr.

  • napr. Družstevná únia SR, medzinárodný družstevný zväz

    Družstevné zväzy v SR sa združujú do Družstevnejúnie SR (ďalej DÚ SR), ktorá bola založená 1.1.1993ako vrcholový koordinačný orgán zastupujúci záujmya podporujúci rozvoj družstevného hnutia v Slovenskejrepublike.


6 z sada dru stvo vs a s

6. Zásada: Družstvo vs. A.S.

Družstvo:

Družstvá sa môžu za účelom spolupráce alebo za iným účelom zlučovať, vyplýva to aj z :

§ 256 odsek 2:

„Pri zlúčení družstva s iným družstvom imanie zlučovaného družstva a členstvo prechádzajú na

preberajúce družstvo ku dňu výmazu zlučovaného družstva z obchodného registra.“

Zlučovanie na nadnárodnej úrovni: Družstevná únia, Medzinárodný zväz

Akciová spoločnosť:

Akciové spoločnosti sa môžu za účelom spolupráce združovať, v praxi je to však len výnimočne, v Obchodnom zákonníku spolupráca upravená nie je , ale nie je ani vylúčená

Upravené je iba zlúčenie akciových spoločností.

O schválení zmluvy o zlúčení spoločností rozhodujú na návrh predstavenstiev valné zhromaždenia zanikajúcich spoločností.

Určitá limitácia pri spolupráca AS je upravená v protimonopolnom zákone na základe ktorého spoločnosti

sa môžu družovať a spolupracovať až pokiaľ nevytvoria monopol--to je zakázané.


7 z ujem o spolo enstvo

7. Záujem o spoločenstvo

  • Družstvá vyvíjajú činnosť v prospech udržateľného rozvoja svojich spoločenstiev

  • prostredníctvom stratégií schválených svojimi členmi.

  • Družstvá

  • Družstváfungujú v záujme/záujmoch svojich členov ktorí sú súčastne užívateľmi a nie sú ovládaný záujmami vonkajších investorov

  • Všetky družstvá konajú v ekonomickom záujme/záujmoch svojich členov, zatiaľ čo niektorí z nich sa najviac venujú činnostiam na dosahovanie sociálnych alebo enviromentálnych cieľov v záujme ich členov a v záujme širšej komunity

  • Zákl. účel: § 221 odsek 1:

  • „Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iých potrieb svojich členov“

  • Na rozdiel od akciovej spoločnosti tu nie je primárny účel iba podnikanie.

  • AS:

  • hlavným účelom je podnikanie, dosiahnutie čo najväčšieho zisku


Uplatnenie z sad dru stevn ho pr va v pr ve akciov ch spolo nost

Uplatnenie zásad družstevného práva v práve akciových spoločností

  • V právnom poriadku Slovenskej republiky sú podrobnosti o právnom postavení družstva upravené v § 221 až § 260 Obchodného zákonníka.

  • Podobnosť družstva a akciovej spoločnosti je evidentná. Vyplýva to aj z § 260 Obchodného zákonníka, ktorý ustanovuje použitie všeobecných ustanovení o obchodných spoločnostiach, pokiaľ Hlava II, druhá časť Obchodného zákonníka ktorá upravuje problematiku družstiev, neustanovuje inak. Možno povedať, že ide o vzťah subsidiarity.

  • Od 1. apríla 2007 je účinný zákon č. 91/2007 Z. z. o európskom družstve.

  • Uvedeným zákonom sa do slovenskej legislatívy inkorporovalo Nariadenie rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva, ak ide o družstvo, ktoré má sídlo na území SR.

  • Podľa bulletinu PRO BONO viaceré členské štáty EÚ „svoju vnútroštátnu úpravu formulujú prevažne tak, že družstvo, na rozdiel od úpravy platnej v SR, považujú za formu obchodnej spoločnosti, rovnocennú s ostatnými obchodnými spoločnosťami, ako je napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným či akciová spoločnosť. Charakterom má právna úprava blízko právnej úprave akciovej spoločnosti“.

  • Významným medzníkom približovania družstiev kapitálovým spoločnostiam bolo schválenie novely č. 264/1995 Z. z. Peter Baco pri tej príležitosti v NR SR uviedol „ Existujúce družstvá (...) sa stali skôr združeniami kapitálovými, ako združeniami majetkovými, a teda opodstatnene sú bližšie k akciovým spoločnostiam ako k pôvodnej myšlienke družstevníctva“.


Probl m

Problém

  • Problém ⇒ Napriek tomu že právna úprava družstiev a zakotvenie družstevných zásad v rámci legislatívy jednotlivých krajín je rôznorodá, niekoľké družstevné organizácie so sídlom väčšinou v EU prehlásili, že štátna legislatíva nepredstavuje významnú prekážku pre ich aktivity v rámci ich vlastných krajín.

  • Bez ohľadu na rozdiely v zákonoch, prioritou nie je robiť návrhy na harmonizáciu štátnej družstevnej legislatívy.


N vrh

Návrh

  • ⇒ skupina expertov na spoločenské právo na najvyššej úrovni s mandátom od Európskej komisie argumentovala, že družstevné organizácie by sa mali :

  • ujať iniciatívy

  • vyvinúť model družstevných zákonov ako prostriedku pre iniciáciu postupnej aproximácie štátnych zákonov, ktorými sa riadia družstvá

    Hoci zákony riadiace družstvá sa rôznia v prístupoch a zakladajú sa na odlišných tradíciách, vo všeobecnosti rešpektujú definíciu družstva, hodnoty a princípy stanovené v „Prehlásení o Identite družstva“ ktoré prijala Medzinárodná aliancia družstiev v roku 1995.

    Štátne legislatívy pri navrhovaní nových zákonov, ktoré majú riadiť družstvá, by mali vychádzať z definície, hodnôt a princípov družstva.

    V tomto kontexte sa od členských štátov požaduje, aby boli dostatočne flexibilné, a aby umožnili družstvám efektívne a za rovnakých podmienok konkurovať iným formám podnikania.


Rie enie

Riešenie

  • Družstvá nepotrebujú prednostné zaobchádzanie, ale legislatívu, ktorá vytvorí akčné pole

    na vyššej úrovni v tom zmysle, že družstvá budú môcť konať bez obmedzení, ktoré sa zakladajú na

    rôznych cieľoch štátnej politiky, ale ktorým iné formy spoločností, s ktorými družstvá súťažia v rámci

    modernej trhovej ekonomiky, nepodliehajú.

    ⇒Dobre navrhnutá legislatíva môže pomôcť prekonať aj niektoré z obmedzení obsiahnutých

    v družstevnej forme, ako napr. nedostatočný prístup k investičnému kapitálu.

    ⇒Družstvám by sa mohlo povoliť vydávať neužívateľské investorské podiely, ktoré by boli obchodovateľné a nesúce úrok, pod podmienkou, že účasť neužívateľských akcionárov by bola obmedzená, aby sa zaistilo, že družstevný charakter spoločnosti nie je ohrozený.


Dodr iavanie dru stevn ch z sad medzin rodn ho dru stevn ho zv zu v dru stevnej legislat ve sr

Problémy z pohľadu predsedov družstiev v SR


Dodr iavanie dru stevn ch z sad medzin rodn ho dru stevn ho zv zu v dru stevnej legislat ve sr

Riešenie z pohľadu predsedov družstiev


Z ver

Záver

  • Družstvá majú silnú tradíciu už od priemyselnej revolúcie v devätnástom storočí.

  • Dnes Komisia uznáva, že bohatosť rôznorodosti podnikateľských foriem je dôležitým prvkom v ekonomike EÚ. Sú to moderné a dynamické podniky s vysokým potenciálom.

  • Družstvá predstavujú 83% holandskej poľnohospodárskej výroby, 50% francúzskej, 37% cyperských bankových služieb, 35% fínskeho potravinárskeho priemyslu, 21% španielskej zdravotníckej starostlivosti a 60% švédskeho lesníctva.

  • Komisia preto bude podporovať efektívnu propagáciu a rozvoj družstevného podnikania v EÚ a kandidátskych krajinách. Rozvoj družstevného podnikania zostáva prevážne v oblasti kompetencie Členských štátov a kandidátskych krajín.

  • Na základe tohto hodnotenia bude prijaté rozhodnutie o príslušných budúcich iniciatívach.


  • Login