1 / 32

Pedagogika a jej vedný profil

Pedagogika a jej vedný profil. Vývin pedagogiky Pedagogika – definícia, predmet, funkcie Pedagogické vedné disciplíny Postavenie pedagogiky medzi vedami Základné pedagogické kategórie Výchova a jej limity. Pôvod výrazu pedagogika. Antické Grécko:

lela
Download Presentation

Pedagogika a jej vedný profil

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Pedagogika a jej vedný profil Vývin pedagogiky Pedagogika – definícia, predmet, funkcie Pedagogické vedné disciplíny Postavenie pedagogiky medzi vedami Základné pedagogické kategórie Výchova a jej limity

  2. Pôvod výrazu pedagogika Antické Grécko: • paidagógos= otrok, ktorý sa staral o syna svojho pána a odprevádzal ho do školy (pais = chlapec, agóge = vedenie niekoho)  neskoršie latinské označenie paedagogus - aj učiteľ a vychovávateľ  väčšina indoeurópskych jazykov • pedagogika - označenie vedy o výchove – 18. storočie

  3. Vývin pedagogiky • pred vznikom pg ako modernej vedy (do 19. stor.) je pg súčasťou filozofie – chápaná ako umenie • do 17. stor. orientácia pedagogiky na ciele • 17. stor. – didaktické hnutie (J.A. Komenský) • deskriptívne štádium, pg pestovaná ako praktická veda (technológia procesov výchovy a vzdelávania) bez vedeckej a inštitucionálnej základne • 19. stor. – pg - veda, opierajúca sa o empíriu a spolupracujúca s inými vedami (J. F. Herbart – považovaný za zakladateľa pg ako samostatnej disciplíny)

  4. prelom 19. a 20. stor. – rozvoj prírodných vied  tendencie zvedečťovať pedagogiku (experimentálna pedagogika, pedológia)  kvantitatívne orientovaná veda • súčasnosť – 2 základné trendy (modely): 1) orientácia na kvantitatívny výskum (sledovanie intenzity, množstva, kauzality...) = scientistický, nadväzujú na scientisticko – pozitivistický model 2) orientácia na kvalitatívny výskum (klasifikácia významu, charakterizovanie prípadov, modelov) – niekedyoznačovaný ako humanistický

  5. Definície pedagogiky • Pedagogika – veda o výchove, ktorá skúma výchovu ako jeden zo sociálnych fenoménov (Baďuríková a kol.,2001, s. 16) • Pedagogika - veda o výchove a vzdelaní (Vališová, Kasíková a kol., 2007) • Pedagogika - veda (teória a výskum), predmetom ktorej sú procesy obsahujúce intencionálne učenie (Průcha, 1997, s.73)

  6. Argumenty, spochybňujúce jej existenciu: rieši predovšetkým otázky praxe  je skôr umením rozmanitosť výchovných javov opiera sa o príbuzné vedné disciplíny  neostáva jej čo riešiť Aké atribúty charakterizujú vedu (Průcha,1997, s.41):  jasne vymedzený predmet skúmania a jeho teória  výskum a jeho metodológia  infraštruktúra a podporné inštitúcie pre fungovanie vedy  tieto atribúty pedagogika má Je pedagogika samostatná vedná disciplína?

  7. Má byť pedagogika vedou normatívnou alebo empiricky popisnou? • Pg ako normatívna veda (tradičná pg) • predmetom záujmu nie je len popis a porozumenie výchovným javom – určuje aj, aké majú byť (určuje ideály, ciele, vzory, prostriedky...)  má aj regulatívnu funkciu • Pg ako empiricky popisná veda veda vysvetľujúca, orientovaná na výklad, popis, porozumenie výchovným javom Moderná pg – veda o edukačnej realite, ktorú pomocou svojej teórie a výskumu identifikuje, popisuje, analyzuje a objasňuje (Průcha, 1997, s. 42)

  8. Predmet pedagogiky 1)Javy, ktoré organicky patria k výchove a neskúma ich žiadny iný odbor • vymedzovanie cieľovvýchovy a spôsoby ich konkretizácie v obsahu edukácie • procesuálne otázkyvýchovných javov (formy, postupy, interakcie), t.j. rozpracovanie jednotlivých etáp a ich nadväznosť) • organizačno – inštitucionalizačné podmienkyvýchovy (školský systém, rozvrh hodín, vyučovacia hodina...) 2)Javy, ktoré bezprostredne súvisia s fenoménom výchovy a sú predmetom skúmania aj iných vied o človeku (napr. psychosomatické vlastnosti žiakov, spoločenské podmienky výchovy...)

  9. Funkcie pedagogiky • Poznávacia • Praktická • Prognostická

  10. Pedagogické disciplíny (nejednotná klasifikácia) • Všeobecná p. – všeobecné základy p., základné otázky výchovy, vedoslovie, ciele výchovy... • Metodológia p. – metódy skúmania ped. javov a procesov, spôsoby získavania poznatkov • Dejiny p. – štúdium vývinu pedagogických ideí, názorov, koncepcií, výchovno-vzdelávacích inštitúcií a organizácií, legislatívy a riadenia škôl • Porovnávacia (komparatívna) p. – analýza vých.-vzdel. systémov v rôznych krajinách, postihnutie všeobecných rysov a tendencií vo vyučovaní a výchove vo svete

  11. Didaktika(teória vyučovania) – skúma podstatu vyučovania, analyzuje ciele, obsah, proces vyučovania, vyuč. zásady, organizačné formy, metódy  základ pre odborové didaktiky (špeciálne didaktiky jednotlivých učebných predmetov) • Teória výchovy – analýza vyučovacích činností z hľadiska formovania rôznych stránok osobnosti (mravnej, estetickej, pracovnej, polytechnickej, telesnej, svetonázorovej, náboženskej) • Pedagogická diagnostika – skúmanie javov a výsledkov činností žiakov, umožňuje odhaľovať dosiahnutú úroveň žiakov, ich poruchy a problémy  základ pre hodnotenie

  12. Špeciálna pedagogika(v minulosti nápravná p., liečebná p.) – zaoberá sa teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jedincov vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodov postihnutia vrodenými či získanými nedostatkami duševnými a telesnými • Pg mentálne postihnutých (psychopédia) • Pg zrakovo postihnutých (tyflopédia) • Pg sluchovo postihnutých (surdopédia) • Pg telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (somatopédia...) • Pg detí s narušenou komunikačnou schopnosťou (logopédia) • Pg psychosociálne narušených • Pg detí s viacnásobným postihnutím • Pg detí s poruchou učenia • Pg detí s poruchami správania (etopédia) • Pg výnimočne nadaných a talentovaných

  13. Vzťah pedagogiky k iným vedám: Pedagogika = humanitná veda, veda o človeku, sociálna veda • Filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonitostiach vývinu prírody, spoločnosti a myslenia) - Gnozeológia (teória poznania)  teoretický základ pre metodológiu p. a didaktiku  - Logika (veda o zákonoch správneho myslenia)  význam pre metodológiu  - Axiológia (veda o hodnotách), Etika (teória morálky)  odraz vo výchovných cieľoch, mravnej či etickej výchove 

  14. Psychológia – analyzuje psychickú stránku rozvoja osobnosti  pomáha poznávať objekt výchovy a adekvátne aplikovať zámerné vplyvy na žiaka • Sociológia – veda o zákonitostiach vývoja spoločnosti  výchova = sociálny jav  • Historické vedy - dejiny politiky, kultúry, filozofických ideí, dejiny pg  základ pre pochopenie výchovných javov, pre prognózovanie • Biológia - poznatky o dieťati  zdravotné, hygienické normy, význam pre špeciálnu pg • Väčšina disciplín všeobecného aj odborného vzdelania  odborové didaktiky

  15. Základné pedagogické kategórie • veda  nutnosť presnej terminológie (komunikácia vo vede, interpretácia a vedecké vysvetľovanie..) • problém pg. – hovorové výrazy

  16. Výchova - definícia poznačená terminologickým dualizmom - rozlišovanie pojmov výchova a vzdelanie historicky podmienené Educatio – (vychovávanie, výchova..)  formovanie morálky, charakteru, týka sa správania k druhým ľuďom a k sebe  výsledkom je vychovanie Eruditio – (vzdelávanie, učenie, vedomosti...)  vštepovanie, osvojovanie si základov kultúry – vedomostí, faktov.. zručností  výsledkom je vzdelanie

  17. Výchova v širšom zmysle - zámerné pôsobenie na rozvoj osobnosti (Jůva a Jůva, 1994, s. 27) - zahŕňa všetky stránky formovania osobnosti (etická, rozumová, estetická, pracovná, telesná) - zahŕňa výchovu + vzdelávanie - má podobu výchovných situácií B) Výchova v užšom zmysle - formovanie správania, postojov, presvedčenia  mravných, povahových, charakterových vlastností človeka  eticko – normatívna činnosť

  18. Edukácia, edukačný proces (pôvod – anglofónne krajiny) – „stredový“ termín, významovo neutrálny = výchova + vzdelávanie

  19. Dôležité znaky výchovy: • je nevyhnutnou sociálnou skutočnosťou • chápaná pozitívne – ako proces zdokonaľovania • inštitucionalizovaná (uskutočňuje sa v škole, v rodine....) • intencionálna (zámerná, cieľavedomá) – výchova nie je náhodná

  20. Socializácia Výchova Vzťah socializácie a výchovy: Socializácia – proces, prostredníctvom ktorého sa indivíduum postupne začleňuje do spoločnosti - zahrnuje všetky náhodné i zámerné procesy, ktoré pôsobia na utváranie osobnosti Výchova - špecifický druh socializácie - navodzuje a riadi zámerné zmeny a procesy v osobnosti

  21. Učenie sa = predpoklad každej edukatívnej aktivity - zmena navodená v jednotlivcovi vplyvom jeho skúsenosti (Slavin, 1991) - rozvojová zmena v znalostiach, v schopnostiach, v postojoch a v iných osobných vlastnostiach jednotlivca.. (aktivita žiaka) • Učenie (niekoho) = uľahčovanie, aktivovanie, motivovanie, ovplyvňovanie alebo usmerňovanie dejov učenia sa (aktivita učiteľa...) Základné oblasti učenia: • kognitívnaoblasť vzdelávania • afektívna oblasť výchovy • psychomotorickáoblasť výcviku

  22. Vedomosti - súbor osvojených vedomostí, zručností, návykov, ktoré sú nadobudnuté vzdelávaním • Zručnosti (dovednosti) - schopnosti človeka vykonávať určité činnosti • Návyky - zautomatizované vykonávanie určitej činnosti • Zvyky – osvojené a upevnené tendencie v určitom čase vykonávať určitú činnosť • Vyučovanie - forma cieľavedomého a systematického vzdelávania a výchovy detí, mládeže a dospelých (Kasíková, 2007, s. 121)

  23. Výchova a jej limity - problém determinácie vývinu človeka (biol. faktory či vplyv prostredia vrátane výchovy?)Krajné prístupy k riešeniu otázky determinácie vývinu Biologická determinácia endogénne činitelevývinu (vychádzajú z organizmu) Sociálna determinácia  exogénne činitelevývinu (pôsobia na človeka z vonkajšieho prostredia)  Konvergentné, interakčné, syntetické, dialektické teórie vývinu

  24. Biologická determináciaendogénne činitelevývinu (vychádzajú z organizmu) - dedičnosť, činnosť a vlastnosti nervovej sústavy, činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním, rast organizmu, zretie, celkový a momentálny telesný stav, biologické potreby, pudy 

  25. Nativistické teórie: • rozhodujúca úloha dedičnosti F. Galton –“Dedičný génius“ 1869 - štúdium významných osobností H.H.Goddard– štúdium rodokmeňa rodiny „Kallikak“ (USA) hereditárna determinácia delikvencie (podobne Mednik) A.Gessel– predstaviteľ rastovej teórie – vývin vníma ako rast – tj. biologický jav S.Freud – vývin ovplyvňujú premeny pudovej energie -

  26. Ďalšie biologizujúce teórie: napr. Lombrosova teória o rodenom zločincovi (príčiny vidí v dedičných predpokladoch, ktoré sa prejavujú aj v somatických znakoch človeka) typológia E. Kretschmera (napr. „atletik“ – epileptoidný typ - inklinuje k násilnej a „asthenik“ k záludnej trestnej činnosti) typológiaW.H. Scheldona

  27. Environmentalistické,empirické teórie:(rozhodujúca úloha vonkajšieho prostredia  význam výchovy) = komplex činiteľov - prírodné prostredie, materiálne a kultúrne podmienky, v ktorých človek žije, ľudia, ktorí ho obklopujú (t.j. rodina, škola, masmédiá...)

  28. Environmentalistické, empirické teórie: J. Locke – človek sa rodí ako „tabula rasa“ C.A.Helvetius– výchova je všemocná J.B.Watson - odmieta myšlienku dedičnosti, schopností a nadania B.F.Skinner– každé správanie je determinované predovšetkým podnetmi z prostredia

  29. štúdium monozygotnych a dizygotných dvojčiat, vývoj genetiky  Konvergentné, interakčné, syntetické, dialektické teórie vývinu W. Stern– vlohy sú len možnosti, ktoré potrebujú doplnenie aby sa stali skutočnosťou (teória dvoch faktorov) L.S. Vygotskij J. Piaget – vývin sa uskutočňuje v interakcii činnosti dieťaťa a vnímaných javov z prostredia

  30.  v súčasnosti prevládajúci názor: • genotyp určuje len základný smer vývinu, jeho možnosti a snáď limity  prostredie a výchova môžu významne ovplyvniť správanie a postoje jedinca Na základe výskumov možno tvrdiť že: 1. senzorický a motorický systém je hereditárne najviac podmienený 2. kognitívny a afektívny systém je hereditárne čiastočne podmienený 3. štýlovo-hodnotový systém je najmenej hereditárne podmienený (t.j. postoje, názory, hodnotová orientácia...)

  31. Literatúra: BAĎURÍKOVÁ, Z. a kol. 2001. Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, 253 s. ISBN – 80 – 223 1536 2 PRŮCHA, J. 1997. Moderní pedagogika. Praha: Portál, 1997, 495 s. ISBN 80-7178-170-3 VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. a kol. 2011. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2011, 456 s. ISBN 978-80-247-3357-9 ZELINA, M. 2004. Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN,2004, 231 s. ISBN 80-10-00456-1

More Related