Hudobn klasicizmus
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 11

Hudobný klasicizmus PowerPoint PPT Presentation


  • 119 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

Hudobný klasicizmus.

Download Presentation

Hudobný klasicizmus

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Hudobn klasicizmus

Hudobný klasicizmus


Hudobn klasicizmus

  • Klasicizmus je umelecký sloh, ktorý sa v hudbe prejavoval približne v rokoch 1730-1820. Hoci za koniec baroka je považovaná až smrť J. S. Bacha (1750), je nutné si uvedomiť, že bol v svojej dobe považovaný za nemoderného, pretože sa obdobie jeho vrcholnej tvorby prekrýva s tzv. galantným štýlom (v iných umeleckých odvetviach nazývané tiež rokoko) a najmä nastupujúca mladá generácia hudobníkov prinášala nový štýl hudby, ktorý sa dá charakterizovať ako

  • 1: zjednodušenie barokovej prezdobenosti a komplikovanosti a

  • 2: ustálenie pravidiel (týkajúcich sa viacerých oblastí v hudbe).


Konkr tne znaky hudobn ho klasicizmu

Konkrétne znaky hudobného klasicizmu:

  • Reforma opery: 1: Ch. W. Gluck- zrovnoprávnenie hudobnej a dramatickej zložky opery. (V baroku začala značne prevažovať hudobná virtuozita nad  hereckou zložkou.)2: G. B. Pergolessi- vznik komickej opery (opera buffa). (V baroku prevažovali antické námety- drámy a tragédie)

  • Oratórium začalo používať aj svetské námety- napr. J. Haydn- Štvoro ročných období. V baroku bolo oratórium typickou chrámovou skladbou. Neskôr  si zachovalo iba vonkajšie znaky- viacčasťové vokálno-inštrumentálne dielo bez dramatickej zložky.

  • Hromadné používanie klavíra- jeho predchodca bolo čembalo, ale neumožňovalo postupnú dynamiku. Bol to tiež klávesový nástroj, ale fungoval na princípe brnkacieho nástroja (klavír- úderový).

  • Zavedenie postupnej dynamiky- teda crescendo a desrescendo. Predtým sa uplatňovala tzv. terasovitá dynamika (skoková), teda náhle zmeny sily zvuku. Táto zmena sa začala uplatňovať v Mannheimskej škole (J. V. Stamic). 


Hudobn klasicizmus

  • Ustálenie zloženia orchestra- zvyčajne 30-40 členov. Základ tvoriili sláčikové a drevené dychové nástroje. Z plechových len trúbky a lesné rohy, z bicích len kotly. L. van Beethoven (prechod k romantizmu) rozšíril orchester o nové nástroje a zvýšil počet členov. V baroku sa hudobné nástroje presne neurčovali- obsadenie bolo vždy podľa toho, akí hudobníci boli k dispozícii.

  • Povýšenie komornej hudby na koncertnú úroveň- najmä sláčikové kvarteto (1+2 husle, viola, violončelo) a dychové kvinteto (priečna flauta, hoboj, klarinet, lesný roh, fagot). Predtým boli komorné skupiny používané prevažne v domácom, alebo amatérskom muzicírovaní.

  • Nadvláda homofónie- jedna vedúca melódia sprevádzaná akordmi prevažne založenými na hlavných harm. funkciách (T, S, D), prípadne s prechodmi do príbuzných tónin (Paralelená, Rovnomenná, Dominantá, Subdominantná). Melódia (prevažne sviežeho charakteru a zreteľného členenia (motív, fráza, veta)) je hlavným nositeľom obsahu skladby.


Typick hudobn formy

TYPICKÉ HUDOBNÉ FORMY

  • Symfónia- Orchestrálna skladba. Vznikla z talianskej sinfonie. V Mannheimskej škole zavedené pravidlá: 4 časti- Rýchla, Pomalá, Tanečná, Rýchla. V iných oblastiach sa ešte dlho komponovali trojčasťové symfónie podľa barokovej schémy R-P-R.  

  • Sonáta- Skladba pre sólový nástroj, najčastejšie klavír, alebo husle so sprievodom klavíra (ale aj violončelo, hoboj a iné). Pravidlo 3 častí: Expozícia- Rozvedenie- Repríza, pričom expozícia je založená na dvoch navzájom kontrastných (charakter, tónina, tempo) melódiach- témach, v rozvedení sa jedna, alebo obidve témy spracúvajú a v repríze sa zopakuje expozícia, avšak bez kontrastu. V baroku nebol určený počet častí (hoci často bývali tri), takisto existovali sonáty pre rôzny počet sólových nástrojov, napr. triová sonáta- 2 nástroje + BC.

  • Cyklická sonátová forma- rozsiahla (prevažne klavírna) skladba. Má rovnaké časti, ako symfónia. Samotná sonáta tvorí jej prvú časť.


Hudobn klasicizmus

  • Sólový koncert- vznikol z barokového concerta grossa. Skladba pre sólový nástroj (najčastejšie husle, klavír, trúbka, violončelo) so sprievodom orchestra. 

  • Rondo- Cyklická skladba založená na opakovanom viac násobnom návrate hlavnej myšlienky- témy po jej striedaní s charakterovo odlišnými časťami- kupletmi.

  • Variácie- Viacčasťová skladba založená na (zvyčajne) úvodnom predvedení témy, jej následnom viacnásobnom predvedení v zmenenej podobe (variácie- tempo, tónina, rytmus, presun melódie do iného hlasu, ....) a záverečnom zopakovaní pôvodnej témy. 

  • Divertimento, Serenáda - voľnejšie (bez prísnych pravidiel, nie pomalšie) formy.


Hlavn predstavitelia

Hlavní predstavitelia

Joseph Haydn

(1732-1809)- rakúsky skladateľ

kapelník kniežaťa Esterházyho, typický predstaviteľ klasicistickej symfónie

zakladateľ sláčikového kvarteta nového štýlu (ako koncertné zoskupenie)

podnikol aj dve umelecké cesty do Anglicka, počas jednej z nich ho na jeho vlastné odporúčanie zastupoval Jan Nepomuk Hummel ( rodák z Bratislavy, ktorého kvality sa dnes iba objavujú)

  • Tvorba

  • 104 symfónií ( Londýnska, Oxfordská, S úderom na kotly)

  •  83 sláčikových kvartet

  •  Iné komorné a vokálno- inštrumentálne skladby

  • (Oratóriá: 4 ročné obdobia, 7 slov Vykupiteľových na kríži (a hudbu z neho aj ako sláč. kvarteto))


Hudobn klasicizmus

WolfgangAmadeusMozart

27. 1. 1756 Salzburg – 5. 12. 1791 Viedeň

rakúsky skladateľ, klavírny virtuóz, jeden z najväčších hudobných géniov  

v štyroch rokoch hrál na klavíri, v šiestich písal svoje prvé skladby a učil sa hrať na husle

v detstve s otcom cestoval po Európe, spoločne so sestrou vystupovali ako zázračné deti

bol veľmi obľúbený v Prahe, pre Prahu zložil operu Don Giovani, ktorú pri premiére dokonca sám dirigoval

zomrel mladý, mal 35 rokov, ale stačil zložiť viac ako 600 skladieb

  • DIELO

  • opery ( Čarovná flauta, Figarova svadba, Don Giovani, ... ) 

  • serenáda Malá nočná hudba

  • koncerty pre klavír, husle, flautu

  • zádušná omša Requiem

  • cirkevné skladby

  • árie, piesne


Hudobn klasicizmus

LudwigvanBeethoven

  • 9 symfónií (najmä Eroica, Osudová, Pastorálna) 5 klavírnych koncertov

  • Husľový koncert D-durop. 61, 1806

  • Trojkoncert pre klavír, husle a violončelo C-durop. 56, 1804-1805

  • Opera (Fidelio resp. Leonóra), op. 72. Pre túto operu napísal štyri rôzne ouvertúry (tri ouvertúry Leonóra a jednu ouvertúru Fidelio) 1804-1814

  • Hudba k dráme „Egmont“ op. 84, 1809-1810

  • Balety


Klasicizmus na slovensku

Klasicizmus na Slovensku

  • Hlavným centrom bola Bratislava. Vytvárajú sa tu kapely: 40 členná kapela Alberta Tešinského, Erdédyho kapela, Grassalkovičova kapela (svetská), Baťányovská kapela (arcibiskupská kapela)

  • Vznikali súkromné operné spoločnosti, obľúbený bol amaterizmus, kapely sa rozpadali a ich členovia potom zakladali kapely po celom SR, hrali sa diela od majstrov viedenských, českých.

  • Komponovali sa symfónie, sonáty, koncerty, divertimentá, opery, melodrámy, duchovné diela.


Hudobn klasicizmus

  • Anton Zimmermann pôsobil u Baťányho, tvoril duchovné diela.

  • Juraj Družecký trubkár, pôsobil u Grassalkoviča.

  • Jozef Chudý u Erdédyho

  • Ján Batka – mestský archivár

  • HeinrichClein, František Riegler

  • Ján NepumukHummel – narodil sa v BA, tvoril symfónie, klavírne diela, Rondá.

  • Ján Matejovič, Heinrich Jozef Schenn.

  • Cirkevná tvorba sa tvorila v kláštoroch - organisti: Eugen Jančík, Ľudovít Skalník.

  • JohannMatthiasSperger bol vrcholný klasik, kontrabasista, napísal 32 symfónií.


  • Login