Download
1 / 7
70 likes | 360 Views
Veľryby. Erika Kočišová IV.A. Väčšina veľrýb žije približne 40 rokov, avšak niektoré sa môžu dožiť aj 90 rokov. Vážia okolo 170 ton a bežne dosahujú dĺžku 25 metrov.
E N D
Veľryby Erika Kočišová IV.A
Väčšina veľrýb žije približne 40 rokov, avšak niektoré sa môžu dožiť aj 90 rokov. • Vážia okolo 170 ton a bežne dosahujú dĺžku 25 metrov. • O veľrybách koluje množstvo mylných predstáv. Jednou z najbežnejších je tvrdenie, že veľryby sú ryby. V skutočnosti však ide o cicavce. Pred viac než 50 miliónmi rokov žili na súši, boli pokryté srsťou, mali ušné lalôčky a chodili po štyroch.
Prvotní zástupcovia veľrýb spred viac než 50 miliónov rokov boli suchozemské zvieratá, výzorom pripomínajúce dnešné vlky. Ich príslušnosť ku veľrybám bola odhalená najmä na základe modifikácií ucha a stavbe zubov. O niekoľko miliónov rokov neskôr sa vyskytovala už predstavujúca obojživelné živočíchy väčšieho vzrastu, výzorom skôr podobné krokodílom. Nešlo len o sladkovodné živočíchy. Analýza zubov ukázala, že slané vody im neboli cudzie. Potom čo veľryby stratili srsť, potrebovali nejakým iným spôsobom ochrániť svoje telo pred chladom. Pomoc prišla vo forme tuku. Tučná vrstva medzi kožou a telom poskytuje veľrybám dostatočnú ochranu. Zároveň slúži aj ako núdzová zásoba energie. U niektorých veľrýb môže byť vrstva tuku aj hrubšia ako 30 cm. Z tuku veľrýb sa vyrába vosk na sviečky. Počas tejto doby veľryby stratili vlastnosti potrebné pre suchozemský život a získali nové schopnosti dôležité pre život v mori. Zadné končatiny sa vytratili, ich telo sa zúžilo a získalo hydrodynamický tvar, čo im umožnilo pohybovať sa vo vode omnoho elegantnejšie a efektívnejšie. Z rovnakého dôvodu zmizla väčšina ich kožuchu, čo znížilo odpor ich veľkého tela vo vode.
Dýchanie, zrak a sluch Keďže veľryby patria medzi cicavce, potrebujú ku svojmu životu dýchať vzduch. Kvôli tomu potrebujú vyplávať na hladinu, vydýchnuť oxid uhličitý a nadýchnuť sa čerstvého vzduchu. Prirodzene nemôžu dýchať pod vodou, takže keď sa potopia, tak svalový sťah uzavrie dýchacie otvory, ktoré zostanú uzavreté, pokiaľ sa znovu nevynoria na hladinu. Keď nozdry otvoria, tak vyfúknu teplý vzduch. Malé oči majú veľryby posadené vzadu na každej strane ich obrovitej hlavy. Oči pokrývajú mazľavé slzy, ktoré ich chránia pred soľou. Veľryby majú dobrý zrak nad aj pod hladinou. Veľryby používajú zvuk podobne ako netopiere. Vysielajú zvuk, ktorý sa odrazí od objektu a vráti sa k nim. Z toho dokážu rozpoznať veľkosť, tvar, povrchové vlastnosti a pohyb objektu aj vzdialenosť od objektu. Vďaka tejto vlastnosti sú veľryby schopné vyhľadať, prenasledovať a chytiť rýchle plávajúcu obeť v absolútnej tme. Je to tak vyvinutá vlastnosť, že pomocou nej dokážu rozlíšiť potencionálnu obeť od lode.
Potrava Čo sa týka potravy a stravovania vôbec, môžeme veľryby rozdeliť na dve skupiny. Na bezkosticovce, tie ktoré majú množstvo zubov, ktoré používajú na chytanie rýb, hlavonožcov a iných morských zvierat. Svoju potravu nežuvajú, jednoducho ju celú zhltnú. Oproti tomu kosticovce vôbec nemajú zuby, namiesto toho majú rohovinové pláty, ktoré visia z hornej čeľusti. Tieto pláty fungujú ako velikánske filtre, ktoré oddeľujú malé živočíchy od morskej vody.
Rozmnožovanie Niektoré druhy veľrýb, vrátane vráskavcov, sa rozmnožujú v zimnom období. Sťahujú sa zo svojich letných krmovísk v polárnych moriach do tropických vôd , kde sa rodia mláďatá. Pri rozmnožovaní sa vráskavce ozrutné navzájom hladia plutvami a hľadia si do tváre. Mláďa vráskavca ozrutného sa narodí po 11 mesiacoch. Matka vyzdvihne novorodenca na hladinu, aby sa prvýkrát nadýchol, prevalí ho na stranu a svalmi vytlačí prvýkrát mlieko mláďatku do papuľky. Mlieko obsahuje dvakrát viac bielkovín ako materské mlieko človeka a je výživnejšie ako tučná smotana. Veľrybia matka svojmu potomkovi spieva, aby sa mláďatko cítilo „ako v postieľke“. Stalo sa, že ak mláďatko predčasne zomrelo, samica ho nosila, až kým sa na jej chrbte nerozpadlo...
