Rozhodovanie rozhodovac proces
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 45

ROZHODOVANIE – rozhodovací proces PowerPoint PPT Presentation


  • 57 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

ROZHODOVANIE – rozhodovací proces. Charakteristika a druhy rozhodovacích procesov a rozhodnutí obsah, hlavné znaky a prvky rozhodovania klasifikácia a druhy rozhodovacích procesov a rozhodnutí fázy rozhodovacieho procesu postupy rozhodovania metódy rozhodovania - empirické

Download Presentation

ROZHODOVANIE – rozhodovací proces

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Rozhodovanie rozhodovac proces

ROZHODOVANIE – rozhodovací proces

Charakteristika a druhy rozhodovacích procesov a rozhodnutí

obsah, hlavné znaky a prvky rozhodovania

klasifikácia a druhy rozhodovacích procesov a rozhodnutí

fázy rozhodovacieho procesu

postupy rozhodovania

metódy rozhodovania - empirické

- matematicko-štatistické

- heuristické


Obsah hlavn znaky a prvky rozhodovania

Obsah, hlavné znaky a prvky rozhodovania

Hlavnou podmienkou kvality manažmentu (riadenia) je kvalita

rozhodovacieho procesu. Platí to najmä o rozhodovaní v etape

plánovania, teda ešte pred začatím transformácie riadeného

objektu.

Rozhodovanie pred začatím transformácie riadeného

objektu musí byť v istej proporcii s rozhodovaním v priebehu

realizácie transformácie –

táto proporcia zodpovedá miere neistoty budúceho vývoja

riadeného objektu.

Budúci vývoj riadeného objektu sa má určovať vopred

plánovaním,ale nie za cenu nedostatočného zohľadnenia

miery neistoty tohto vývoja, to by sa stratil význam plánu ako

nástroja manažmentu.

Je potrebné posilniť vedeckosť plánovania.


Rozhodovanie rozhodovac proces

Každý riadiaci pracovník– manažér, v ľubovoľnej sfére

  • pripravuje a prijíma rozhodnutia

  • organizuje a kontroluje ich splnenie.

    Manažéri prijímajú rozhodnutia,

  • opierajú sa pri tom o skúsenosti, vedomosti o danom probléme

  • a väčšinou na prijímanie kvalitných rozhodnutí potrebujú aj špeciálnu prípravu.

    Ak sa prijímajú opakujúce sa rozhodnutia v analogických situáciách,

    príprava nie je potrebná.

    Čoraz väčšia komplexnosť a zložitosť problémov rozhodovania

    a rast jeho významu majú za následok rozvojteórie rozhodovania


Rozhodovanie rozhodovac proces

Teória rozhodovania sa zaoberá

  • opisom rozhodovacích situácií

  • spôsobom rozhodovania (deskriptívna teória rozhodovania)

  • pravidlami, ako možno a treba rozhodovať v rôznych situáciách, aby rozhodnutie bolo racionálne (normatívna teória rozhodovania)

    Rozpracovaním metód a postupov rozhodovania sa

    vytvára pre rozhodovateľa vedecký základ na

    prijímanie a realizáciu rozhodnutí.


Rozhodovanie rozhodovac proces

Subjektom každého rozhodovania,ako myšlienkovo-

psychologického aktu je človek – aj keď rozhodnutie zdanlivo

robí človekom naprogramovaný počítač.

Rozhodovanie je nevyhnutným momentom vôľového konania

pri výbere cieľa činnosti a spôsobov jeho dosiahnutia.

Rozhodovania a rozhodnutia v sociálnych systémoch sú

dvojakého druhu:

  • tie, ktoré sa bezprostredne týkajú iných ľudí (ľudia - ľudia)

  • a súvisiace so vzťahom ľudí k prírode, k veciam (ľudia – veci; ľudia – príroda)

    V literatúre je mnoho definícií rozhodovania a rozhodnutí.

    Niekto ho stotožňuje s riadením, iní ho chápu len ako jeho

    jednu časť.

    Hovorí sa o rozhodovaní v širšom a užšom zmysle slova.


Rozhodovanie rozhodovac proces

Rozhodovanie je činnosť, ktorá

  • určuje a analyzuje problém ako predmet riešenia

  • určuje možné varianty riešenia

  • a podľa určitého kritéria vyberá najvhodnejší spôsob riešenia problému

    Rozhodovanie tvorí časť, a nie celý proces

    riadenia a zahŕňa prípravu i výber rozhodnutia.


Rozhodovanie rozhodovac proces

z technicko-intelektuálnej stránky sú pre rozhodovanie

charakteristické tieto znaky:

  • existuje možnosť výberu, ten kto rozhoduje má niekoľko variant možného správania;

  • výber riešenia je vedomý, zakladá sa na myšlienkovom procese, nie je to inštinktívny akt;

  • výber je cieľavedomý, zameraný na jeden či viac cieľov

  • výber riešenia sa robí podľa kritérií, čomu zodpovedá aj výber prostriedkov na dosiahnutie cieľa;

  • výber sa končí konaním, to znamená že rozhodnutie vyvoláva reťaz cieľavedomých činností, smerujú k jeho uskutočneniu a vedú k výsledkom


Rozhodovanie rozhodovac proces

Základné prvky rozhodovania - v každom

rozhodovacom procese existujú isté prvky

ako:

  • problém a cieľ rozhodovania,

  • subjekt rozhodovania,

  • rozhodovacia stratégia,

  • podmienky rozhodovania.


Rozhodovanie rozhodovac proces

Rozhodovanie je nutné preto, lebo

existuje

  • problém a

  • cieľ, ktorý treba dosiahnuť.


Rozhodovanie rozhodovac proces

Subjektami rozhodovania sú ľudia.

Osobitné miesto má rozhodovateľ, t.j. ten,

kto riadi priebeh celého rozhodovacieho procesu,

prípadne sa zúčastňuje aj niektorých ďalších fáz,

primárne je však jeho povinnosťou urobiť

vlastné rozhodnutie, t.j. zvoliť jedno z riešení.

Môže to byť jednotlivec, alebo kolektív

s potrebnou rozhodovacou právomocou.


Rozhodovanie rozhodovac proces

Rozhodovacia stratégia sa prejaví vo

zvolenom variante riešenia z viacerých možných

riešení.

Má zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa


Rozhodovanie rozhodovac proces

Podmienky rozhodovaniapredstavujú súbor

faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie.

Sú to:

  • vlastnosti subjektu rozhodovania

    (odborná spôsobilosť, právomoc atď.),

  • vybavenosť informáciami a možnosti ich získať,

  • používané metódy rozhodovania,

  • zdroje organizácie, napr. finančné zdroje,

  • stav riadeného systému a okolia a pod.


Klasifik cia a druhy rozhodovac ch procesov a rozhodnut

Klasifikácia a druhy rozhodovacích procesov a rozhodnutí

Klasifikácia rozhodovacích procesov a

rozhodnutí

prispieva k lepšiemu pochopeniu ich rozmanitosti,

objasňuje niektoré ich dôležité stránky,

pomáha k ich presnejšej formulácii v konkrétnych

podmienkach.


Rozhodovanie rozhodovac proces

Rozhodovania a rozhodnutia môžeme

členiť podľa týchto dôležitých hľadísk:

  • podmienky rozhodovania podľa informovanosti rozhodovacieho subjektu

  • postup (program) rozhodovania

  • závažnosť (význam a dosah) a zložitosť rozhodovacích problémov

  • subjekt rozhodovania

  • metódy používané pri rozhodovaní


Rozhodovanie rozhodovac proces

Dôležité je rozlišovanie rozhodovacích procesov podľa -

  • podmienok rozhodovania z hľadiska informovanosti rozhodovacieho subjektu.

    Na rozhodovanie musíme mať informácie o 3 základných

    skutočnostiach (prvkoch):

  • alternatíva (stratégia) t.j. opisy možných volieb pri rozhodovaní;

  • stavy okolia, t.j. súbor navzájom sa vylučujúcich situácií (vonkajších vplyvov), ktoré môžu nastať a ovplyvniť problém;

  • úžitkovosť, t.j. výsledky alternatív pri jednotlivých stavoch okolia vyjadrené hodnotou úžitkovosti.


Rozhodovanie rozhodovac proces

Podľa miery informovanostisa rozoznávajú trojaké

podmienky rozhodovania – istota, neistota, riziko a

neurčitosť

a teda existujú 3 základné typy, spôsoby

rozhodovania:

  • rozhodovanie v podmienkach istoty

  • rozhodovanie v podmienkach neistoty

  • rozhodovanie v podmienkach neurčitosti


Rozhodovanie rozhodovac proces

Rozhodovanie v podmienkach istoty

vychádza z koncepcie plnej informovanosti a racionálneho správania

sa rozhodovateľa, je to deterministické rozhodovanie.

Pri rozhodovaní v podmienkach istoty sa predpokladá, že

ten, kto rozhoduje pozná všetky 3 skutočnosti

  • všetky alternatívy,

  • ich dôsledky

  • ako aj stav okolia

    Pri istote, môže nastať len 1 stav okolia, vieme, ktorý nastane na 100%.

    Rozhodovateľ musí zvoliť alternatívu s najväčšou hodnotou úžitkovosti –

    považuje sa to za nerealistické, v realite ide len o predpokladanú istotu.

    Aj keď v riadiacej praxi sa vyskytujú aj rozhodovania robené v podmienkach

    istoty, či predpokladanej istoty.

    Väčšina doteraz používaných exaktných metód, založených na

    matematických modeloch vychádza z podmienok istoty.


Rozhodovanie rozhodovac proces

Rozhodovanie v podmienkach neistoty

sú známe

  • alternatívy

  • ich úžitkovosť pri jednotlivých stavoch okolia

    Nie je známe ,ktorý z týchto stavov nastane, čo vnáša riziko do

    rozhodovania.

    Vychádza sa však z toho, že je známa, alebo sa dá odhadnúť

    pravdepodobnosťvýskytu jednotlivých stavov okolia.

    Značnú časť rozhodovacích procesov tvorí rozhodovanie za neistoty.

    Teória rozhodovania sa zdokonalila používaním teórie

    pravdepodobnosti – umožňuje racionálne rozhodovať aj

    v podmienkach neúplnej informovanosti.


Rozhodovanie rozhodovac proces

Rozhodovanie v podmienkach neurčitosti

– neznamená úplnú neznalosť.

Známe sú

  • možné alternatívy

  • a ich výsledky v jednotlivých stavoch okolia.

    Neurčitosťje v tom, že nepoznáme pravdepodobnosť výskytu

    možných stavov okolia a ani ich nemôžeme odhadnúť.

    Nastáva situácia, kedy nevieme určiť dôsledky zvoleného

    riešenia ani na základe pravdepodobnostných charakteristík -

    je to označované aj ako „čiastočná neistota“

    Veľkú časť rozhodovacích procesov tvoria rozhodnutia za neistoty.

    Toto sú najobtiažnejšie rozhodovania na hranici racionálnosti.


Rozhodovanie rozhodovac proces

2. Podľa postupu (programu) rozhodovania

sa rozoznávajú:

  • programové rozhodovania a rozhodnutia

  • neprogramové rozhodovania a rozhodnutia

    Programom sa rozumie jednoznačne určený postup

    riešenia nejakej úlohy.

    Ak je známy postup, program rozhodnutia,

    zvyčajne vedie k jedinému programovému rozhodnutiu.

    Programové rozhodnutia, ktorých program bol

    vypracovaný, sú rutinné, opakovateľné, typické pre

    manažérov na nižších organizačných jednotkách.


Rozhodovanie rozhodovac proces

Neprogramové rozhodnutieje riešenie nového

rozhodovacieho problému, aký doposiaľ nebol

riešený , jedinečný, nie je ešte vyjadrený presným

modelom postupu, na jeho riešenie ešte neexistuje

štandardný postup, jeho riešenie si žiada veľkú

tvorivosť, využitie skúseností, prehľadu aj intuície

rozhodovateľa.

Dnes je vysoký záujem o heuristické programy –

neobvyklé riešenia problémov.


Rozhodovanie rozhodovac proces

Zaujímavá je otázka vzájomného vzťahu programových a

neprogramových rozhodnutí na jednej strane a

algoritmizovateľnými a nealgoritmizovateľnými

rozhodnutiami na strane druhej.

Algoritmus – je špecifická forma programu.

Algoritmus vedie vždy k rovnakému výsledku, čo o programe

všeobecne neplatí.


Rozhodovanie rozhodovac proces

obrázok 1 Typy problémov, druhy rozhodnutí

(programované a neprogramované) a stupeň manažmentu v organizácii


Rozhodovanie rozhodovac proces

obrázok 1

Typy problémov, druhy rozhodnutí

(programované a neprogramované) a stupeň manažmentu v organizácii


Rozhodovanie rozhodovac proces

3.Podľa významu rozhodovacích

procesov

(to súvisí s dôsledkami pre organizáciu ako celok,

s časom, ktorý predchádza rozhodnutiu i časom realizácie

rozhodnutia) členíme rozhodovanie a rozhodnutia na:

  • strategické (koncepčné)

  • taktické

  • operatívne


Rozhodovanie rozhodovac proces

Stratégia je formulácia cieľov a postupov, pomocou

ktorých sa majú ciele dosiahnuť.

Patria sem najdôležitejšie rozhodnutia, týkajúce sa

organizácie ako celku.

Najdôležitejším strategickým rozhodovacím procesom je

rozhodovanie o jej cieľoch.

Strategické rozhodovanie má

  • upraviť vzťahy organizácie k jej okoliu z pohľadu zásobovania, výroby, odbytu a finančného hospodárenia,

  • robí to na dlhšie obdobie vopred, keď ešte nie sú známe všetky okolnosti, za ktorých bude prebiehať budúci vývoj.

    Je to jedinečné, neopakovateľné rozhodnutie, v podmienkach čiastočnej

    neistoty a je sprevádzané rizikom možného neúspechu. Právomoc meniť

    strategické zásady riadenia organizácie je výsadou vrcholového

    manažmentu, nie je delegovateľná na nižšie stupne riadenia.


Rozhodovanie rozhodovac proces

Taktika organizácie je umenie používať prostriedky,

ktoré sú k dispozícii na dosiahnutie čo najlepšieho výsledku

  • pri realizácii zvolenej stratégie.

    Každú stratégiu možno dosiahnuť rôznymi taktikami. Na rozdiel

    odstrategického rozhodovania, kde ide o to, aby sa

    zvolil taký spôsob riešenia, ktorý bude viesť kdlhodobej

    ekonomickej efektívnosti,

    taktické rozhodovaniedbá na účinnosť prostriedkov v danej

    etapedosahovania určeného cieľa organizácie. Ide najmä o

  • riešenie súčasnej alebo blízkej situácie,

  • obmedzuje sa ním miera neistoty,

  • znižuje riziko prijímaných rozhodnutí a

  • vytvára sa možnosť prenosu právomocí a kompetencií na nižšie stupne riadenia.

    Sú to rozhodnutia rutinné, opakované v kratšom časovom

    intervale.


Rozhodovanie rozhodovac proces

Operatívne rozhodnutiasú bežné, každodenné, s krátkym

dosahom, sú orientované na plnenie taktických rozhodnutí.

TOK OPERATÍVNEHO ROZHODOVANIA JE NEPRETRŽITÝ.

Operatívne sa rozhoduje o operatívnych cieľoch – o časovom

rozvrhu výroby, o časovej a priestorovej štruktúre výroby, prijatí a

odmietnutí obchodných akcií.

Operatívne problémy vznikajú spontánne, spotrebujú väčšinu energie

organizácie.


Rozhodovanie rozhodovac proces

4. Podľa subjektu rozhodovania

poznáme rozhodovanie

  • individuálne,

  • kolektívne

    používajú sa v praxi oba spôsoby podľa podmienok

    Individuálne rozhodovanieje vhodné vtedy, ak treba rozhodnúť

    rýchlo, a nie je to náročné, zložité, namieste je individuálna

    zodpovednosť – nebezpečenstvom je subjektivizmus.

    Kolektívne rozhodovanie ak je problém náročný, zložitý.

    Ide o rozhodovanie v koncepčných otázkach, kde je nutné

    kolektívne posúdenie – v niektorých právnych formách sa na tento

    účel tvoria kolektívne orgány – napr. v akciových spoločnostiach.

    Problémom môže byť zosúladenie individuálnych preferenčných

    alternatív členov kolektívneho orgánu, zabezpečiť zodpovednosť.


Rozhodovanie rozhodovac proces

Iné hľadiská klasifikácie rozhodnutí – napr. členenie

podľa:

  • časového horizontu – dlhodobé, strednodobé, krátkodobé;

  • stupňa opakovateľnosti situácie - jedinečné, viac-menej opakovateľné;

  • stupňa prácnosti – jednoduché a zložité;

  • použitých podkladov – informácií – na subjektívne a objektívne;

  • organizačného stupňa – rozhodnutia vrcholového, stredného a najnižšieho manažmentu;

  • rozsahu, komplexnosti rozhodnutia – komplexné a čiastkové;

  • vzťahu k systému – vonkajšie a vnútorné;

  • záväznosti – záväzne a nezáväzné;

  • formy - písomné a ústne atď.


2 f zy rozhodovacieho procesu rozhodovac proces pod a asov ho priebehu

2. Fázy rozhodovacieho procesu - rozhodovací proces podľa časového priebehu

rozhodovací procesje prúdom transformácie informácií, je to rad činností,

fáz, ich uskutočnením vznikne efektívne rozhodnutie.

Členenie rozhodovacích procesov na fázy, kroky – používa sa rôzne členenie,

počet, druhy fáz; podmieňuje to aj to, že sa veľmi rôznia podmienky

uskutočňovania. rozhodnutí.

Rozhodovanie môžeme rozdeliť na 3 skupiny fáz –

  • identifikačno - analytická, znamená skúmanie systému a okolia za účelom objavenia, formulácie a zdôvodnenia problému aj cieľa jeho riešenia;

  • návrhová – ide o zber a analýzu informácií, zhodnotenie situácie – určenie diagnózy, hľadanie riešenia – rôznych variantov aj ich očakávaných prínosov

  • výberová - rozhodovacia – ide o výber, odôvodnenie a formuláciu najlepšieho variantu rozhodnutia pripravenho na uvdenie do života.


Proces rozhodovania pod a asov ho priebehu

proces rozhodovania podľa časového priebehu

identifikovanie a definovanie

problému

KOREKCIA

o

vypracovanie variantných riešení

zhodnotenie variantných riešení

KOREKCIA

podmienky

určitosti

podmienky rizika

podmienky

neurčitosti

voľba riešenia

KOREKCIA

realizácia

rozhodnutia

zhodnotenie a kontrola

výsledku


Rozhodovanie rozhodovac proces

1. a 2. fáza predstavujú prípravu, 3. najdôležitejšia predstavuje konečné

rozhodnutie;

Niektoré operácie rozhodovacieho procesu nemusí robiť

rozhodovateľ - môže ich zveriť svojim podriadeným, on iba v

hlavných črtách určuje metodiku prác a základné znaky

jednotlivých variantov riešenia.

Rozhodovateľ robí najdôležitejšiu fázu - výber jednej

z alternatív. Ak by aj túto právomoc delegoval na

podriadených aj tak zostáva zodpovedný za kvalitu

rozhodnutia.


3 postupy a met dy rozhodovania

3. Postupy a metódy rozhodovania

Spôsoby riešenia problémov - príprava a prijatie

rozhodnutia

  • ak vznikne nový problém, vedúci sa musí presvedčiť, či

    ho môže riešiť na základe existujúcich skúseností, ak áno

    rozhodne na ich základe, je to najčastejšia prax v rozhodovaní;

  • niektoré problémy však nie sú natoľko rutinné, opakujúce

    sa a ak sa aj napriek tomu rozhodnú takto spontánne - silou

    zvyku, môže to viesť ku ignorovaniu procesu prípravy

    rozhodnutia; to isté sa môže stať aj keď má vedúci málo

    času, je preťažený, bežnými otázkami riadenia, ktoré vyžadujú

    rýchle rozhodnutia, ale aj keď precení vlastné skúsenosti.


Rozhodovanie rozhodovac proces

Dôkladná príprava rozhodnutia je náročný proces, náročný na čas a náklady, pri

zložitejších rozhodnutiach je potrebný viac-menej zložitý prípravný proces, sú na to

vypracované špeciálne metódy prípravy rozhodnutí - tieto zohľadňujú

komplexnosť, zložitosť, dôležitosť riešených problémov i čas potrebný na ich

rozhodnutie .

Schéma

prístupy rozhodovateľa k rozhodovaniu podľa toho v akom rozsahu sa rozhodovateľ

spolieha na intuíciu, či fakty, logiku, ...

impulzívny

subjektívny

rozumový

logický

racionálny

rozsah v akom sa rozhodovateľ

spolieha na intuíciu

rozsah v akom sa rozhodovateľ

spolieha na fakty a logiku

emócia

intuícia

zdravý rozum

odvodená logika

vedecká analýza


Rozhodovanie rozhodovac proces

Základom každého rozhodnutia je určitá predstava, založená na

informáciách, viac či menej úplných, na cieľoch a predpokladoch a

na kritériách, ktoré tvoria základ pre hodnotenie výsledku.

Predstava nám umožní analyzovať situáciu - riešiť problém a úlohy,

určiť cesty riešenia - odhadnúť očakávané výsledky.

Nestačí rozhodovať len na základe predstáv 1 človeka - vedúceho,

jeden nemôže obsiahnuť všetky súvislosti.

Je potrebné objektivizovať predstavy a na ich základe

objektivizovať rozhodovanie zvýšiť jeho spoľahlivosť.

Intuíciu a skúsenosti vedúceho štrukturovať problém, je potrebné

doplniť špeciálnymi metódami objektivizujúcimi predstavy

vedúceho.

Najdôležitejšia úloha v procese rozhodovania je HODNOTENIE

ALTERNATÍV ROZHODOVANIA.


Rozhodovanie rozhodovac proces

Klasická forma odôvodnenia ekonomických rozhodnutí je

  • výpočet efektívnosti -kvantitatívny pomer nákladov a výsledkov v hodnotovom vyjadrení; - nedostatočne prihliada na 2 dôležité okolnosti, ktoré sa týkajú dlhodobých rozhodnutí.

  • neberie do úvahy hierarchiu cieľov rozhodovania teda to, že ciele jedného rozhodnutia môžu byť vzájomne závislé, mať heterogénny vzťah a konkurovaťsi.

  • nemá na zreteli existenciu kvantitatívnych cieľov a stupeň rizika pri realizácii cieľov.

    Pri výpočte efektívnosti sa predpokladá, že od samého začiatku existujú

    kritériá rozhodovania určené kvantitatívne a presne kvantifikovateľné.


Rozhodovanie rozhodovac proces

  • metóda odhadu - sa spolu s výpočtom efektívnosti používa čoraz viac. Teda ide o spojenie presného výpočtu so subjektívnym odhadom. O problém odhadu ide vtedy ak sa zvažujú, porovnávajú prednosti a nedostatky rôznych variantov na základe určitých, veľa krát heterogénnych kritérií a o určenie poradia týchto variantov.

  • tradičná forma odhadu - intuitívna

  • odohráva sa takpovediac „v hlave“na základe objektívnej informácie;

  • prednosťou je, že intuitívne správanie sa vyvíja počas mnohých rokov.

  • nedostatok - intuícia sa vyvíja počas mnohých rokov.

  • nedostatok - intuícia sa ťažko kontroluje,

  • vedie k subjektívnym odhadom a rozhodnutiam, hlavne vtedy, ak v kolektíve nie je rozvinutá výmena názorov,

  • bežná v praxi.


Rozhodovanie rozhodovac proces

  • odhad na základe jasne stanovených kritérií - uvádzajú sa rôzne varianty rozhodnutia im zodpovedajúce prednosti a nedostatky, tieto sa potom intuitívne zvažujú podľa stanovených kritérií. preferencie možno stanoviť číselne.

    Metódy odhadu majú niekoľko etáp:

  • voľba formulácie rozhodovacieho problému,

  • výber osôb pre odhad,

  • pomocou dotazovania účastníkov sa určia kritériá a alternatívy riešenia,

  • vlastný odhad,

  • na záver porovnanie variantov na základe všetkých kritérií + určenie prednostných variant.


Met dy rozhodovania

Metódy rozhodovania

Základom „technológie“ prijímania rozhodnutí sú

metódy rozhodovania.

Delíme ich do týchto hlavných skupín:

1.empirické

2.matematicko-štatistické

3.ostatné,ktorých základom sú heuristické metódy.


1 empirick met dy rozhodovania

1.Empirické metódy rozhodovania

V rámci empirického rozhodovania rozoznávame:

1.    1. tradičné metódy, a to : a)empiricko-intuitívne

b)empiricko-analytické

2.   2. expertné metódy

1. tradičné metódy

a)empiricko-intuitívne rozhodovanie sa opiera o skúsenosť a intuíciu rozhodovateľa . Skúsenosť sa získava prostredníctvom „skúšok a omylov“ čo je nákladné a zdĺhavé. Používa sa najčastejšie a kvalita závisí od kvalifikcie a okamžitej dispozície rozhodovateľa.

b) empiricko-analytické rozhodovanie sa opiera nielen o skúsenosť a intuíciu ale aj o informácie získané na základe analýzy. (sú to údaje z účtovníctva, štatistiky a pod.)


Rozhodovanie rozhodovac proces

2.2. expertné metódy

Pri expertných metódach vyjadrujú experti svoje subjektívne predstavy a názory,

ktoré su spravidla kvalifikované a opierajú sa o skúsenosť. Možno ich rozdeliť do

dvoch skupín :

a)expertné metódy spočívajúce na princípe dotazovania-anketárne dotazovanie,metóda DELPHI singulárne dotazovanie... (problém sa rozloží na prvky, ktoré sa kladú expertom a na záver sa odpovede zhodnotia tak aby sa našlo vhodné riešenia)

b)expertné metódy spočívajúce na princípe kolektívneho vybavovania myšlienok-brainstorming, metóda synetics. (vlastné názory expertov)

Najznámejšie metódy: metóda brainstorming,

delfská metóda a

metóda synetics.


2 matematicko tatistick met dy rozhodovania

2.Matematicko – štatistické metódy rozhodovania

Zásadným rozdielom exaktného rozhodovania v porovnaní s empirickým je formalizácia rozhodovacieho procesu v podobe modelu skúmaného systému s kvantitatívnym vyjadrením vzťahov jeho prvkov, čo umožňuje matematické algoritmické riešenie problému.

  • exaktné metódy rozhodovania v praxi sa osvedčujú najmä v opakovaných situáciách,

  • vyžaduje sa kvantitatívne vyjadrenie medzi prvkami modelu,

  • nie su dobre využiteľné na riešenie zložitých, jedinečných problémov, v ktorých prevládajú kvalitatívne faktory - tu sú málo efektívne.

  • vychádzajú z poznatkov klasickej matematiky a štatistiky,

  • poznatkov operačného výskumu (operačnej analýzy)


Rozhodovanie rozhodovac proces

Exaktné metódy pri rozhodovaní môžeme rozdeliť do

troch skupín.

Sú to:

1. metódy matematickej štatistiky,

2. metódy matematickej analýzy a lineárnej algebry,

3. metódy operačnej analýzy.


3 heuristick modely v rozhodovan

3. Heuristické modely v rozhodovaní

Na základe výskumov vytvorených modelov správania sa a myslenia

človeka vyplynulo, že existujú dva druhy úloh:

a)úlohy algoritmické -(využívajú sa v opakujúcich sa situáciach )

b)úlohy neúplne štrukturované - (sú tie, pri ktorých nie sú presne vymedzené východiskové dáta , ako aj cieľ a prostriedky na jeho dosiahnutie. Tu pôsobí faktor náhodnosti a riešenie je pravdepodobnostné. Tieto úlohy je možné riešiť iba tak, že pre daný typ problému sa vytvorí zjednodušujúci model.)


  • Login