1 / 21

VYSOKOŠKOLSKÁ PRÍPRAVA UČITEĽOV V KONTEXTE TRANSFORMAČNÝCH PROCESOV

VYSOKOŠKOLSKÁ PRÍPRAVA UČITEĽOV V KONTEXTE TRANSFORMAČNÝCH PROCESOV. Prof. PhDr. Gabriela Petrová, CSc. CieĽ projektu.

kreeli
Download Presentation

VYSOKOŠKOLSKÁ PRÍPRAVA UČITEĽOV V KONTEXTE TRANSFORMAČNÝCH PROCESOV

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. VYSOKOŠKOLSKÁ PRÍPRAVA UČITEĽOV V KONTEXTE TRANSFORMAČNÝCH PROCESOV Prof. PhDr. Gabriela Petrová, CSc.

  2. CieĽprojektu • Cieľom projektu bolo, na základe analýzy poznatkov o súčasnom stave prípravy študentov učiteľstva na výkon učiteľského povolania, vytvoriť návrh koncepcie vysokoškolského vzdelávania učiteľov, ktorý akceptuje nové potreby edukačnej praxe, bude akceptovateľný väčšinou vysokých škôl pripravujúcich učiteľov a bude mať časovú perspektívu vzhľadom na meniace sa edukačné podmienky a spoločenské smerovanie.

  3. Východiská návrhov koncepčných riešení vo vysokoškolskom vzdelávaní • Identifikácia problémov vysokoškolského vzdelávania • Zahraničné prístupy k skúmanej problematike

  4. Platy učiteľov vo vzťahu k platom iných pracovníkom s univerzitným vzdelaním

  5. Profesijné oblasti s veľkou mierou významu z hľadiska hodnotenia učiteľov

  6. Identifikácia problémov vysokoškolského vzdelávania učiteľov • Nedostatočná kvalita pregraduálneho vzdelávania učiteľov; • Zvyšujúce sa požiadavky na kompetencie budúcich učiteľov; • Nejasný profil absolventa a s tým súvisiaci opis študijného odboru; • Autonómnym rozhodovaním univerzít vznikli v učiteľstve študijné programy, ktoré nevyhovujú žiadnej kvalifikácii v praxi; • Štúdium nerešpektuje na seba nadväzujúce fázy rozvoja učiteľskej profesionality; • Problém štruktúrovaného štúdia (neuplatniteľnosť bakalárov učiteľov na trhu práce) ; • Nedostatočné prepojenie profesijnej praktickej orientácie s akademickou;

  7. Návrh koncepčných riešení vo vysokoškolskom vzdelávaní • Zmeny v sústave študijných odborov • Zmeny v štruktúre štúdia • Zmeny v obsahu vzdelávania

  8. Zmeny v sústave študijných odborov • 1. Výchova a vzdelávanie • 1.1 Učiteľstvo, vychovávateľstvo a pedagogické vedy • 1.1.1 UČITEĽSTVO PREDMETOV A ODBOROVÁ DIDAKTIKA • 1.1.2 MAJSTER ODBORNEJ VÝCHOVY • 1.1.3 Pedagogika • 1.1.4 Predškolská a elementárna pedagogika • 1.1.5 Špeciálna pedagogika • 1.1.6 Liečebná pedagogika • 1.1.7 Logopédia • 1.1.8 Andragogika

  9. Zmeny v štruktúre štúdiaSúčasný model

  10. Zmeny v štruktúre štúdiaSúčasný model

  11. 1.1.1 Učiteľstvo predmetov a odborová didaktika(návrh štruktúry odboru a variantov modulov v možných cestách realizácie)

  12. Cesty, ktorými je možné dosiahnuť kvalifikáciu • spojený prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia v štandardnej dĺžke štúdia 5 rokov s dvomi predmetovými špecializáciami, • spojený prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia s dĺžkou 4 až 5 rokov s jednou predmetovou špecializáciou s možnosťou uplatnenia pre stupne vzdelávania ISCED 0-3, resp. príprava učiteľov odborných predmetov, • druhý stupeň vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 2 roky s jednou predmetovou špecializáciou (po ukončení 1. alebo 2. stupňa štúdia v neučiteľskom/príbuznom odbore), • druhý stupeň vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky pre dve predmetové špecializácie (pre uchádzačov, ktorí ukončili prvostupňové štúdium medziodborového študijného programu) • druhý stupeň vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky s jednou predmetovou špecializáciou (ISCED 0-3) po ukončení neučiteľského študijného programu v odbore 1.1 • tretí stupeň vysokoškolského štúdia (PhD.) so štandardnou dĺžkou štúdia 3 (4) roky v dennej forme štúdia a 5 rokov v externej forme štúdia.

  13. Magisterské päťročné štúdium s dvomi predmetovými špecializáciami, spojený prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia v štandardnej dĺžke štúdia 5 rokov

  14. Magisterské štúdium s jednou predmetovou špecializáciou, spojený prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia s dĺžkou 4 až 5 rokov s možnosťou uplatnenia pre stupne vzdelávania ISCED 0-3, resp. príprava učiteľov odborných predmetov

  15. Magisterské dvojročné štúdium, druhý stupeň vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 2 roky s jednou predmetovou špecializáciou (po ukončení 1. alebo 2. stupňa štúdia v neučiteľskom/príbuznom odbore)Pozn.: Uvedená modulová štruktúra súčasne tvorí obsahový základ doplňujúceho pedagogického štúdia v zmysle Zákona 317/2009 Z.z.

  16. Magisterské štúdium s dvomi predmetovými špecializáciami, druhý stupeň vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky pre dve predmetové špecializácie (pre uchádzačov, ktorí ukončili prvostupňové štúdium medziodborového študijného programu)

  17. Magisterské trojročné štúdium, druhý stupeň vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky s jednou predmetovou špecializáciou (ISCED 0-3) po ukončení neučiteľského študijného programu v odbore 1.1 Pozn.: Uvedená modulová štruktúra súčasne tvorí obsahový základ rozširujúceho štúdiao ďalšiu predmetovú špecializáciu v zmysle Zákona č 317/2009 Z.z.

  18. Študijné programy v odbore MAJSTER ODBORNEJ VÝCHOVY navrhujeme pre prvý stupeň vysokoškolského štúdia (Bc.) so štandardnou dĺžkou 3 roky (pre uchádzačov s maturitou a výučným listom). • Modulová schéma výstavby programov v odbore MOV - bakalárske trojročné štúdium pre absolventov SOŠ s výučným listom a maturitou

  19. Zmeny v obsahu vzdelávania • ŠP vytvárať podľa vedecky zdôvodnenej koncepcie učiteľského štúdia, podľa medzinárodne uznávaných požiadaviek na profesijné učiteľské spôsobilosti a podľa fáz rozvoja učiteľskej profesionality: • dodržiavať proporcionalitu štruktúry ŠP, • etablovať ako prípravu na učiteľskú profesiu, kde sa integrovane prelína odborovo-predmetový modul, pedagogicko-psychologický a sociálno-vedný modul, odborovo-didaktický modul a učiteľské praxe, • odborovo - predmetový modul vytvárať s ohľadom na kurikulum štátnych vzdelávacích programov • posilniť praktickú prípravu a zabezpečiť nadväzujúcu gradáciu učiteľských praxí

  20. Reforma učiteľského vzdelávania • zmeniť sústavu študijných odborov v zmysle logiky edukačných vied a vedeckých východísk teórie učiteľskej profesie, • zaviesť spojené magisterské štúdium 1. a 2. stupňa VŠ štúdia, ktoré umožní realizovať súbežnú a integrovanú teoretickú odborovú, pedagogicko-psychologickú, odborovo-didaktickú a profesijne-praktickú prípravu podľa fáz utvárajúcej sa učiteľskej profesionality, integrovať do prípravy nové požiadavky reformy školstva a môže posilniť status profesie i zvýšenie záujmu o učiteľské štúdium, • spojený variant učiteľského štúdia považovať za základný a žiaduci pre zvýšenie kvality učiteľstva primárneho a sekundárneho vzdelávania, štruktúrovanú prípravu ponechať ako alternatívny variant, napr. pre získanie kvalifikácie absolventov príbuzných odborov, ktorí sa uchádzajú o učiteľstvo, pre učiteľstvo preprimárneho vzdelávania a pod., • upraviť opisy učiteľských ŠO v zmysle profesionalizácie učiteľskej profesie, požiadaviek štandardov učiteľskej profesie a požiadaviek reformy regionálneho školstva s dôrazom na posilnenie učiteľskej praxe, • na VŠ uskutočniť vnútornú prestavbu štúdia v zmysle odbornej vedeckej a profesijnej koncepcie výstavby učiteľského štúdia a postupného uvoľnenia úzkej špecializácie absolventa ako prípravy na prechod na prípravu pre vyučovanie širších vzdelávacích oblastí.

  21. Ďakujem za pozornosť Prof. PhDr. Gabriela Petrová, CSc.

More Related