Božena slančíková - Timrava HRDINOVIA

1. Božena slančíková - TimravaHRDINOVIA Vypracoval: Peter Kokoruďa Trieda: 4.A Dňa: 17.11.2011

2. Božena Slančíková - Timrava • narodila sa v 1876 zomrela v 1951 • vyššie vzdelanie nemala, iba rok navštevovala dievčenskú školu v  Banskej Bystrici a nikdy sa ani nevydala • patrila do realizmu • umelecké meno Timrava si vybrala podľa studničky za Polichnom • ona a jej súrodenci vydávali vlastný časopis Halúzka boli 11 • písala poviedky zo života vidieckej inteligencie a z dedinského prostredia. • pre jej poviedky je charakteristický ironický, satirický tón a otvorenosť

3. Tvoroba: • Z ĽUDOVÉHO ŽIVOTA:-OndroKarman-Na Jurkovej svadbe • PANSKÁ SPOLOČNOSŤ = KARTY A ZÁBAVA-Tak je darmo-Ťažké položenie-Bál-Pozde-Skúsenosť • DEDINSKÉ POVIEDKY-Na jednom dvore-Mocnár-U Kanátov-Ťapákovci-Marino súženie-Skon Paľa Ročku-Márnosť všetko

4. PO PREVRATE:-Skon Paľa Ročku-Všetko za národ  -Dve doby-Záplava • VOJNA:-V čas vojny-Hrdinovia • VYSŤAHOVALECTVO: -Tá zem vábna – zobrazuje problém vysťahovalcov, odchádzali s nádejou do vysnívanej Ameriky

5. HRDINOVIA • psychologická novela s protivojnovou tematikou • názov je ironický zosmiešňuje tu ,,hrdinstvo“ vyšších spol. vrstiev môžeme ho chápať dvojako:1.  hrdinovia – ako tisíce mužov, kt. odišli bojovať2. ironicky – notár Baláň vyprevádza mužov z dediny na vojnu, ale keď príde rad na neho, správa sa zbabelo

6. príbeh je rámcovaný 2 udalosťami: 1. začiatok - vyhlásenie vojny2. záver - príchod poštárky, kt. prináša z frontu listy • základ kompozíciu tvoria 2 rozdielne názory na vojnu. Vyššia spoločenská vrstva prijíma vojnu s nadšením, chudobní v nej vidia vnútené zlo. •  skladá sa z 12 kapitol, pričom druhá kapitola bola cenzurovaná • autorka poukazuje na nezmyselnosť vojny, odpor a protest proti nej, vojna narúša vzťahy, rozbíja rodiny a zbavuje ľud súcitu

7. Postavy a charakteristiky • Notár LaciBaláň - je predstaviteľom pomaďarčenej inteligencie. Slovami je veľký vlastenec, oduševnený za vojnu z ktorej sa teší. Je sebavedomý, nadradený chválenkár, ktorý sa tvári ako smelý človek, ale v skutočnosti je táraj, pokrytec a zbabelec. Vojnu oslavuje, lebo sám na ňu ísť nemusí, vníma ju ako niečo veľkolepé. Ľudia pre neho nič neznamenajú • Podnotár Štefan Širický - je svojský mladý muž, tajomný, kľudný. O svojom politickom zmýšľaní a o sebe hovoril veľmi málo. Nedal sa rozhádzať, bol pokojný, skeptický, neoduševnený za vojnu, lebo vedel čo znamená pre ľud. Stál na strane obyčajných ľudí. Vojnu vnímal ako boj jedného Slovanského národu proti druhému a nechce byť bratovrahom, ľudský život pre neho veľa znamenal. Narukoval lebo mu to kázala občianska povinnosť, robí sanitára a zomrel pri záchrane nepriateľského vojaka • LízaMalinská - bola učiteľka v materskej škole. Bola rozmaznaná, panovačná  a trucovitá krásavica. Koketná, udržuje si odstup od Širického, aby zvýšila jeho záujem. Je detinská a precitlivená, keď nie je po jej.

8. Zuza Pekovka - štíhla, pekná žena. Vydala sa za Paľa Peku, ktorého žiadna nechcela, lebo mal hrb. Bola sirota. Zatrpkla láskou a stala sa nenávistnou. Nenávidí Ďura a keď príde oznámenie o jeho smrti teší sa. • Anča Matvejovie - najkrajšia a najbohatšia dievka v dedine. Zaľúbila sa do sluhu Ďura. Rodičia sa v nej videli a nebránili jej. Bola vždy veselá.

9. Obsah • Dedinu zobudil bubeník, ktorý oznamoval začiatok vojny a priniesol povolávací rozkaz. Ľudia sa rozišli a autorka prináša reakcie rôznych rodín na správu o vojne. Napr.: LízaMalinská sa sťažuje, že ju zobudili. U Matvejákou smútia. Tiež prináša reakcie dedinskej buržoázie. Dej nesie príbeh lásky medzi Širickým a Lízou, ktorý sa najprv stretávali na večerných prechádzkach. Ale neskôr, keď Širický počul ako Líza hovorí o ľude jeho vzťah ochladol. Hoci sa Líza s ním prišla rozlúčiť aj proti vôli svojej matky už mu nestihla povedať, že ho ľúbi, lebo jej to matka prekazila. Autorka prináša obraz z krčmy, kde sa chodili zabávať mládenci pred odchodom na vojnu a tiež vykresľuje spoločnosť, ktorá sa zišla u Štepku a rozprávala sa o vojne. Keď prišiel do dediny ďalší povolávací rozkaz a je povolaný aj Baláň, autorka pekne vykresľuje jeho charakter prostredníctvom reakcie. Baláň začal strachom slabnúť a chorľavieť a v deň odobierky sa prihovorí vojenskému lekárovi - dobrému priateľovi a je ochotný aj podplácať, len aby nemusel ísť na vojnu. Okamžite po tom ako mu oznámia, že na vojnu  nie je súci je opäť silný a povzbudzuje iných do vojny so slovami, že aj on by sa rád bil sa svoj národ, ale že jeho tam nechcú.

10. Rozbor Diela • rozprávací a opisný slohový postup • využíva dialógy, monológy, hovorové a nárečové slová • „A čože, keď i bude tá vojna,“ povie pekný chlap, s lícami ani ruže červenými. „Pôjdeme, nabijeme nepriateľa a koniec veci!“ To je prístavok Matvejovie, najkrajší chlap v dedine.„Jaj, čo len vravíš! Veď je vojna a nie vojenčina!“ povedia mu s výčitkou ženy.„Čo i,“ nato on mece hlavou pyšne. „Ja sa nebojím!“„No, inak ty budeš vravieť, keď pôjdeš, keď sa budeš musieť rozlúčiť s mladou ženou… Bože, i náš Mišo pôjde!“

11. Ukážka z diela • Čo deň svitne, to nové bôle. Ženy v čiernom rúchu ani neprestávajú s nárekom. Oči napuchnuté u každej. Ani tá robota nejde tak, ako by mala ísť . Každej myseľ len ta letí, kam odišli mužovia alebo synovia. A každý deň donesie nové strachy, neistoty a chýry o padnutí toho alebo onoho. Ten alebo onen je dokaličený, jedného roztrhol granát, druhému hlavu odtrhlo, inému ruky alebo nohy, a plačú , náreku a kviľbe potom už nieto konca-kraja.