Niekedy ani netušíme, čo všetko môže byť ukryté na prvý pohľad v ošumelých a nezaujíma...
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 10

Ďakujem za pozornosť! PowerPoint PPT Presentation


  • 66 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

Niekedy ani netušíme, čo všetko môže byť ukryté na prvý pohľad v ošumelých a nezaujímavých zväzkoch papiera.

Download Presentation

Ďakujem za pozornosť!

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Akujem za pozornos

Niekedy ani netušíme, čo všetko môže byť ukryté na prvý pohľad v ošumelých a nezaujímavých zväzkoch papiera.


Akujem za pozornos

„Kde to len môže byť,“ prehrabávala som sa v pivnici medzi starými vecami. No nikde som nemohla nájsť to, čo som hľadala. Ako som sa tak hrabala všetkými možnými krabicami, našla som akýsi zažltnutý zväzok papierov. Nebolo to ničím zaujímavé, no predsa som neodolala a pozrela som sa doň. Začala som čítať:13.4.1845Sneh už zmizol. Nie je to veľmi potešujúca správa. Aj keď už nebudem von až tak mrznúť a za každým rohom sa vyhýbať guľovým strelám . Teraz budem musieť ísť na pole. Zas sa začína každoročný kolotoč práce . Teraz musím ísť na pole. Zem sa už oteplila, takže sa môže siať. Och to bude zas roboty. Nie žeby cez zimu nebolo, no predsa jej bolo menej ako teraz. Och, už zas musím ísť. Ide sa pracovať ...


Akujem za pozornos

13.4.1845Konečne doma ! Dnes to bolo strašné. Najskôr sme museli všetko prekopať, a ak tam bola nejaká burina tak ju vyzbierať. A potom prišlo na rad sadenie. Dnes sme sadili zemiaky . Och to bolo zas roboty. Pochádzam z bohatšej rodiny, ktorá má viac polí . Neviem, či je to šťastie alebo nešťastie. Určite z každého to má kúsok. Zemiaky sme museli po jednom dávať do zeme a museli sme to robiť perfektne, inak ma otec vyhrešil. Trvalo nám to celý deň. Teraz je už neskoro večer a je veľká tma. Musím sa ísť vyspať...Ďalšie dni totiž budeme sadiť zemiaky aj na ostatná polia.


Akujem za pozornos

16.5.1845Smutné, že až teraz sem znova píšem. No inokedy nebolo času. Stále sme museli niečo robiť. Keď sme nesadili zemiaky, tak sme museli sadiť raž, pšenicu a  jačmeň, ďalej kapustu, mrkvu petržlen a inú zeleninu, a ešte sme sadili aj ďatelinu .Bol to namáhavý mesiac a ešte len bude. No všetko má svoju zápornú aj kladnú stránku. Toto je tá záporná . Tá kladná je, že sa dá šantiť na poli, hrať sa so zvieratkami a chodiť na dedinské tancovačky.


Akujem za pozornos

9.6.1845Zas toľko práce... Takto predsa nemôžem žiť celý život! Veď budem strhaná jak ten náš chudák koník. Ktovie, či sa to niekedy zmení. Ale doba ide dopredu, tak v to treba pevne veriť. A treba dúfať, že sa to podarí ešte za môjho života. Tento mesiac sa začalo s okopávaním zemiakov a oslobodzovaním všetkého nasiateho od buriny. Je to strašne piplavá robota , no treba ju urobiť dôkladne, aby bola dobrá úroda. V týchto nemožných šatách, čo nosíme sa niekedy až nemožne zle pracuje...A strašne z toho bolia kríže...Och, už je tu ocko, musím ísť variť. No, aj keď neviem, či s mojimi kulinárskymi schopnosťami neskončia pri chlebe s masťou a cibuľou .


Akujem za pozornos

  • 19.7.1845Dnešný deň sme upratovali izby až kým neboli také čisté, že tam nebolo ani zrnko prachu. Musím povedať, že toto je ešte únavnejšie ako pracovanie na poli. Zajtra má prísť na návštevu naša rodina, a k tomu je sviatok. Má prísť aj moja malá sesternica. Je strašne zlatá , už sa na ňu teším. Pôjdeme do kostola na sviatočnú omšu a budeme mať aj sviatočný obed. Na obed bude mäso, ktoré máme len málokedy.. konečne som sa ho dočkala. Zajtra ideme robiť so senom. Prednedávnom sme to všetko pokosili a párkrát som bola seno obracať. Teraz je krásne zlatisté, tak sa musí pozbierať. Zas ma bude bolieť chrbát....


Akujem za pozornos

20.8.1845Och, august , august. Potešujúca to správa, že už to tak rýchlo ubehlo. Teraz som sa vrátila zo žatvy. Bolo to namáhavé, ako vždy, no svojím spôsobom aj zábavné. Hlavne tá vôňa bola úplne skvelá. Nemohla som sa jej nabažiť. Na tejto robote sa mi páči to, že je ňou natoľko každý zaujatý , že mňa si takmer nevšíma a môžem premýšľať. Dnes som premýšľala nad tým, aké šaty si obliecť na tancovačku. Aj keď nemám moc veľký výber, dalo mi to zabrať. No aj tak stále neviem, čo a ako. Musím sa spýtať mojich súrodencov, oni mi určite pomôžu. A musím sa ich spýtať hneď ! Zajtra je tá tancovačka a ja chcem vyzerať výborne.


Akujem za pozornos

5.9.1845Ach, konečne je skoro po všetkom. Tento mesiac zbožňujem. Milujem, keď padajú listy zo stromov...aj keď hrabať ich nie je nič príjemné . Teraz pred chvíľkou som sa vrátila zo zberu jabĺk . Predtým som zbierala mrkvu, petržlen a inú zeleninu. Museli sme všetko vybrať a uskladniť. Samozrejme, boli sme aj kopať zemiaky. Ešte máme zopár polí, no musíme si švihnúť. Tento mesiac musíme stihnúť zozbierať celú úrodu, a potom polia pohnojiť hnojom. Juj, to bude zas roboty, a k tomu aj smradľavej. No ďalšie pozitívum je, že si budem môcť zajazdiť na koni. Teraz sa idem vyspať. Zajtra ma čaká ďalšie pole a ďalšie ovocné stromy.


Akujem za pozornos

  • 16.10.1845Áno, áno, áno ! Konečne napadol sneh. Aj keď len troška, no aj to sa počíta. Musím uznať tá biela prikrývka má niečo do seba. Hlavne, keď to znamená vyslobodenie od roboty. Aj keď sa neskončila úplne, aspoň už nie je taká namáhavá ako doteraz. Teraz si budem môcť užívať viac voľna . Zopár mesiacov voľno a potom budem zas zapriahnutá ako nejaká krava. No to nevadí . Musím sa s tým zmieriť, inak to nejde...No teraz sa už môžem tešiť na....Zápisky chýbali. Bolo to zaujímavé čítanie, aj keď nie až tak moc. No dozvedela som sa veľa o tom, aký ťažký mali ľudia život. No jedno som jej závidela. To ako mohla jazdiť na koni. No tú prácu som jej vážne nezávidela. No aspoň sa vedela tešiť z maličkostí , čo my už nedokážeme....


Akujem za pozornos

Ďakujem za pozornosť!

Vypracovala : Zuzana Pilarčíková

Zdroje : rozprávanie starých rodičov

internet


  • Login