ÚVOD DO REGIONÁLNEJ GEGRAFIE

1. ÚVOD DO REGIONÁLNEJ GEGRAFIE

2. 1. PARADIGMA • Charakteristika pojmu • Kategórie paradigiem • Teória vedeckých revolúcií • Superparadigma • Alternatívne superparadigmy

3. Pojem paradigma • z gréckeho „paradeigma“ • všeobecne: vzor, model, ukážka • veda: vývoj obsahu pojmu • Starovek: • pozadie zmyslami vnímateľných vecí (Platón) • slovná metóda vytvárania záverov (Aristoteles) • 20. stor: • vzor, štandard, podľa ktorého sa posudzuje skúsenosť (Wittgenstein)

4. Súčasné vnímanie: • S. T. Kuhn: koncepciu dynamiky vedeckého poznania • Nie plynulé procesy, ale revolučné zmeny • 2 základné etapy vývoja: • Etapa normálnej vedy (dominuje jedna paradigma) • Kritická etapa (viacero súperiacich paradigiem) • Paradigma podľa Kuhna: „celok všetkých základných ponímaní týkajúcich sa predmetu a metód, ktoré ovládajú vednú disciplínu v určitom čase“

5. 3 kategórie paradigiem • Margaret Mastermann(ová) (1970) • M. E. Harvey a B. P. Holly (1981) • Kategórie podľa Mastermannovej: • 1. Metaparadigma: najširšia oblasť zhody, svetonázoru, v danej vednej disciplíne. Má tri hlavné funkcie: • definuje, čo je a čo nie je objektom štúdia vednej disciplíny • vedca smeruje kde hľadať a kde nehľadať možné objekty štúdia c) vedcovi ukazuje aký objav, resp. aký výsledok bádania môže očakávať

6. 2. sociologická paradigma: možno ju považovať za univerzálne akceptované konkrétne vedecké poznanie • 3. konštrukčná paradigma: je najužšie chápanie paradigmy; rôzne všeobecne uznávané vedecké nástroje, klasické vedecké práce, učebnice, a pod. • Vzťah jednotlivých kategórií k filozofii, teórii a empírii v smere 1 – 2 – 3

7. Teória vedeckých revolúcií • Thomas Samuel Kuhn: Štruktúra vedeckých revolúcii (1962) • vyvracia predpoklad, podľa ktorého sa veda vyvíja plynulým hromadením poznatkov poznávaním absolútnych právd • poukazuje na to, že celkový smer výskumu vo vede je úzko spojený s jej znalostnou úrovňou a dokonca sociálnym kontextom. Toto vedie ku skokovému vývoju poznatkov, výsledkom čoho môže byť až zásadný obrat v danej vedeckej disciplíne – vedecká revolúcia • Pôvodom fyzik, vychádza z prírodovedného poznania

8. Normálna veda: • obdobie, kedy výskum v určitej vednej disciplíne výrazne determinuje uznávaná paradigma • s prehlbujúcim sa poznaním vo vede sa však hromadia otázky, na ktoré veda pod vplyvom dominujúcej paradigmy nedokáže odpovedať • normálna veda tak často potláča inovatívne fundamentálne fakty, pretože tie vyvracajú základné predpoklady paradigmy (resp. vedy pod vplyvom paradigmy)

9. Anomália: • hromadenie potláčaných faktov a nezodpovedaných otázok spôsobuje, že paradigma postupne prestáva uspokojujúco riešiť problémy a tradíciu vedeckej praxe narúša anomália - s prehlbovaním poznatkov vednej disciplíny nastáva akumulácia anomálií, čo vedie k vzniku nových teórií, a často aj k zmene filozofického pohľadu na svet

10. Kríza: • neúspech pôvodnej paradigmy pod vplyvom hromadiacich sa anomálií je vedeckou komunitou vnímaný ako kríza • Vedecká revolúcia: • odpoveďou na krízu je vedecká revolúcia, ktorá vedie k vedeckému pokroku a nahradeniu starej paradigmy novou • ak sa nástroje poskytované novou paradigmou osvedčujú, veda napreduje neobjavujú sa (spočiatku) anomálie, možno opäť hovoriť o štádiu normálnej vedy

11. V súlade s vnímaním Kuhna (1962, 1970) môžu byť jednotlivé vedné disciplíny pod vplyvom odlišných paradigiem. Tie sú však spravidla súčasťou superparadigmy

12. cvičenie • vlastnými slovami definujte paradigmu • uveďte tri príklady na javy, ktoré v súčasnej paradigme vedú k vzniku anomálie, resp. krízy vo vede (v rôznych vedných disciplínach) • uveďte analogický príklad z histórie

13. Superparadigma • je svetonázorom spoločnosti, civilizačnou paradigmou; • celkovým pohľadom na svet a jeho základné prvky ako čas, priestor, hmota, existencia, inteligencia, človek, poznanie, morálka a iné hodnoty; • mení sa s rastom poznania a hodnotovými posunmi v spoločnosti; • v súčasnosti prebiehajúca zmena superparadigmy

14. karteziánsko – newtonovský mechanistický svetonázor • mechanistické videnie sveta (vesmír, človek- ako stroje) • hmota zložená z pevných tvrdých nedeliteľných čiastočiek – atómov • lineárne prebiehajúci čas • predpokladalo sa, že poznanie (racionálne analytické poznanie) je neohraničené • sekularizácia • individualizácia • komercionalizácia • konzumizmus

15. Krízy posledných desaťročí, zasahujúce nielen • životné prostredie (ekologické krízy), ale aj • kultúru (kríza hodnôt, kríza morálky), • sociálne a politické prostredie (kríza vzťahov, politické krízy- v zmysle postavenie menšín, demokracia ako teror väčšiny) či • ekonomiku (hospodárske krízy), naznačujú potrebu zmeny náhľadu na svet =>

16. objavujú sa úvahy o nástupe ekologickej či holistickej (berúcej na zreteľ všetky vlastnosti, súčasti a okolnosti systému) superparadigme. • v rámci jej nástupu možno už dnes pozorovať rast významu a potreby: • spolupráce, začlenenia v spoločnosti • celostnosti, komplexnosti • spirituality, súladu medzi telesnom a duchovnom • zodpovednosti a tolerancie

17. Alternatívne superparadigmy • poskytujú alternatívu k všeobecne uznávanej superparadigme • Ide napr. o: • kresťanský pohľad na svet • úcta k životu a celému stvoreniu, dôstojnosť človeka, tradičné hodnoty, sociálna spravodlivosť; • islamský pohľad na svet • odmietanie konzumizmu, spôsobu života západnej spoločnosti