1 / 41

Metódy sociálnej práce so skupinou a komunitou

Metódy sociálnej práce so skupinou a komunitou. Prednášajúci: Doc. PhDr. Tibor Loran, PhD. ► Predmet Metódy SP so skupinou a komunitou je 6 kreditovým štátnicovým predmetom. ► Získanie 6 kreditov je determinované vykonaním skúšky a to ústnou formou. Sylabus predmetu (tézy na skúšku).

Download Presentation

Metódy sociálnej práce so skupinou a komunitou

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Metódy sociálnej práce so skupinou a komunitou Prednášajúci: Doc. PhDr. Tibor Loran, PhD.

  2. ► Predmet Metódy SP so skupinou a komunitou je 6 kreditovým štátnicovým predmetom. ► Získanie 6 kreditov je determinované vykonaním skúšky a to ústnou formou.

  3. Sylabus predmetu (tézy na skúšku) 1.Terminologické vymedzenie vybraných poj- mov 2.Metodika sociálnej práce 2.1 Pojem metodika, metóda 2.2 Základné metódy sociálnej práce 2.2.1Metódy SP so skupinou 2.2.2Metódy SP s komunitou

  4. Odporúčaná literatúra pre samoštúdium TOKÁROVÁ, A. a kol. 2003. Sociálna práca. Prešov: PU:FF, 2003, 572 s. ISBN 80-968367-5- 7. SLOVÁK, P., VEREŠ, M. 2007. Metódy sociálnej práce II. Bratislava: VŠZ a SP sv. Alžbety, 2007, 120 s. ISBN 969449-0-8. BALOGOVÁ, B., GERKA, M., ALEŠ, P. 2002. Úvod do sociálnej práce pre sociálnu a chari- tatívnu službu. Prešov: PU, 2002, 75 s.

  5. 1.Terminologické vymedzenie vybraných pojmov Sociálna práca – je spoločenskou vednou dis- ciplínou a oblasťou praktických činností, kto- rých cieľom je: • odhaľovanie, • vysvetľovanie, • zmierňovanie a riešenie sociálnych problé- mov jednotlivcov, skupín a komunít.

  6. Exklúzia – chápeme ňou stav, ktorý sa explicit- ne prejavuje v tom, že určitá časť jednotlivcov, skupín až komunít sú proti svojej vôli prinútení existovať mimo hlavného spoločenského prú- du a existenčne žiť v segregovanej podobe v extravilánových častiach obcí a miest bez civi- lizačnej infraštruktúry a prístupu k štandard- ným službám. Dôsledkom existencie v exklúzii je chudoba, bieda, pologramotnosť, analfabe- tizmus, marginalizácia...

  7. Marginalizácia – je stav sociálno – ekonomickej degradovanosti klienta. Degradácia – pokles, úpadok, znehodnotenie. Chudoba – označuje osoby, skupiny osôb, kto- rých materiálne, kultúrne a sociálne zdroje sú natoľko obmedzené, že ich vylučujú z minimál- ne akceptovaného spôsobu života. Dôležitým korelátorom chudoby je práve to, ako možnos- ti na trhu práce u klienta ovplyvňujú jeho legi-

  8. tímne zdroje príjmov, najvyššiu mieru jeho ekonomickej samostatnosti a sebarealizáciu. Bieda – je stavom životnej existencie pod hranicou uznanej chudoby.

  9. Inklúzia – proces, prostredníctvom ktorého má- me zabezpečovať, aby tí, ktorí sa už ocitli v chudobe, biede, exklúzii a marginalizácii, im boli ponúknuté príležitosti na inklúziu do žiadu- cich štruktúr spoločnosti. V kontexte s tým im umožniť získať nevyhnutné zdroje na to, aby mohli plne participovať na ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote obce, mesta, VÚC, spoločnosti.

  10. 2.Metodika sociálnej práce2.1 Pojem metodika, metóda ► Pod pojmom metodika v najširšom zmysle slova chápeme náuku o metódach sociálnej práce, súhrn pracovných postupov a pracov- ných spôsobov. To znamená, že teoretické poznatky SP ako vedného odboru sa aplikujú do sociálnej praxe aj prostredníctvom metód SP s jednotlivcom, skupinou a komunitou. Po- tom v najširšom zmysle slova pojem metóda definujeme ako verifikovaný sled postupných

  11. krokov, prostredníctvom ktorých sa sociálny klient pod facilitátorským vedením príslušného sociálneho pracovníka usiluje o dosiahnutie spoločne intencionálne stanoveného cieľa v procesnom riešení konkrétneho problému jednotlivca, skupiny, komunity (klienta). V už- šom zmysle slova ide o postup ako analyzo- vať a riešiť sociálny problém klienta.

  12. 2.2 Základné metódy sociálnej práce Teoretické poznatky SP sa aplikujú do praxe prostredníctvom metód SP. V rámci aplikácie je dôležité poznanie znakov SP, ktorými sú: ● funkcie a ciele (mali by byť v koherencii s funkciami spoločnosti), ● motivácia klientov ku zmene (prevláda nad direktívou, či represiou), ● k transformácii nedôjde za krátky čas.

  13. Poznanie týchto troch znakov vedie k to- mu, aby sme vždy, smerom k objektu nášho pôsobenia, volili tie najvhodnejšie metódy SP. A tie volíme na základe zhromaždených údajov o celom probléme klienta. Potom za aktívnej participácie klienta navrhujeme plán riešenia jeho problému, resp. možné alternatívy inter- vencií SP a klienta. Z toho vyplýva niekoľko etáp SP s klientom. Ide o tieto:

  14. Etapa prvého kontaktu s klientom – oboz- námenie sa s klientom, vypočutie si kliento- vej identifikácie podstaty jeho problému, vyt- vorenie administratívneho spisu SP s klientom. 2. Etapa sociálnej diagnostiky a navrhovania alternatív riešenia problému a použitia mož- ných intervencií. 3. Etapa sociálnej intervencie – priamy zásah SP do riešenia podstaty problému klienta za je- ho aktívnej participácie.

  15. 4. Etapa záverečná – doplňovanie získaných poznatkov do dokumentácie, uvažovanie o ďalších možných intervenciách v prospech klienta. Všetky štyri etapy vyjadrujú, na akej úrovni pracujeme s klientom. Ak pracujeme s jedným klientom, tak túto SP označujeme ako mikro- úrovňová sociálna práca. Ak pracujeme so

  16. skupinou, tak túto SP označujeme ako prácu vykonávanú na mezoúrovni a ak pracujeme s komunitou, tak túto označujeme ako sociálnu prácu vykonávanú na makroúrovni. Všetky tri úrovne práce s klientom sú difúzne a môžu byť realizované súčasne.

  17. Dnes v sociálnej práci používame metódy, ktoré z hľadiska ich vnútorných charakteris- tík môžeme na základe určitých kritérií rozdeliť do skupín: ► Na základe kritéria, a to časového hľadiska, delíme metódy SP na klasické metodické pos- tupy a modernémetodické postupy.

  18. Medzi klasické metódy SP zaraďujeme: ● sociálna práca s jednotlivcom, ● sociálna práca so skupinou, ● sociálna práca s komunitou. Medzi moderné metódy SP zaraďujeme: ● sociálny manažment, ● sociálne projektovanie, ● sociálne plánovanie.

  19. ► Na základe kritéria, a to demografického hľa- diska, delíme metódy SP podľa veku, pohlavia, príslušnosti k etniku. Podľa veku môžeme ho- voriť o SP s deťmi, SP s mládežou, SP s dospe- lou populáciou...Podľa pohlavia môžeme hovo- riť o SP so ženami a o SP s mužmi. Na základe príslušnosti k etniku ide o SP s etnickými sku- nami, ako napr. s Rómami, Maďarmi, atď.

  20. ► Na základe kritéria, a to statusové hľadisko klienta v spoločnosti, môžeme hovoriť o me- tódach SP: ● SP so zamestnanými, ● SP s bezdomovcami, ● SP s migrantmi, ● SP s etnickými minoritami, ● SP s exkludovanými osobami, atď.

  21. ► Na základe kritéria, a to miesta výkonu rea- lizácie praktickej sociálnej práce, hovoríme o metodických postupoch, ktoré ovplyvňujú náš spôsob práce s klientom, jej organizáciu a sprevádzajúce aktivity. K základným skupinám metodických postupov patrí: terénna sociálna práca, sociálna inštitucionálna práca, komunit- ná sociálna práca, ambulantná SP.

  22. ► Na základe kritéria, ktorým je príjmové hľa- disko soc. pracovníka, hovoríme o SP ako o profesionálnej, alebo dobrovoľnej. Kritérium je tu teda to, či soc. pracovník za výkon SP poberá mzdu, alebo ju vykonáva bez mzdového ohodnotenia. ► Na základe kritéria, a to druhu činnosti hovoríme o SP, ktorú ovplyvňujú najmä naše konkrétne činnostné aktivity. Patria sem napr.:

  23. sociálne služby, sociálne poradenstvo, sociál- na prevencia, sociálno - právna ochrana, peni- tenciárna a postpenitenciárna starostlivosť, supervízia, dávky, poistenie, negociácia, me- diácia, náhradná rodinná starostlivosť, atď.

  24. 2.2.1 Metódy SP so skupinou ► Je nepochybné, že každý človek sa v priebe- hu svojho života stáva členom rôznych skupín. Človek je najskôr len členom rodiny, neskôr sa stáva členom iných skupín – rovesníckych, školských, záujmových, pracovných, atď. To znamená, že v priebehu svojho života zvyčajne človek patrí k viacerým skupinám súčasne. Existovať v skupine znamená pre človeka na- pĺňať potrebu prijímania, vzájomnosti, tole- rancie, rešpektovania. Vo všeobecnosti za skupinu považujeme súhrn 2 a viac osôb, kto-

  25. ré majú spoločné ciele, normy, záujmy a sú v určitom ohľade vo svojich rolách, úlohách, činnostiach od seba zázávislé. ► SP so skupinou zaraďujeme medzi klasické metódy SP. Jej cieľom je úspešná socializácia alebo integrácia skupiny, ktorá potrebuje dosiahnutie prijateľného vzťahu medzi sociál- nym prostredím a neadaptovanými osobami. Teda ide o snahu vytvoriť priaznivé sociálne podmienky pre životnú existenciu človeka v

  26. konkrétnom prostredí. Takto jednotlivcovi, prostredníctvom skupinových aktivít, zabezpe- čujeme istotu, podporu, pomoc, uznanie. ► Vzhľadom na uvedený cieľ SP so skupinou, metódu SP so skupinou môžeme teda pova- žovať ako spôsob rozvoja osobnosti, pri ktorej skupina predstavuje jej hlavný nástroj.

  27. ► SP so skupinou bola oficiálne zaradená medzi hlavné metódy SP v roku 1935 na Národnej konferencii sociálnej práce, ktorá zároveň pre metódu SP so skupinou stanovila nasledovné subciele SP: • Pomáhať členom skupiny tak, aby sa nauči- li aktívne sa zúčastňovať na živote skupiny. Prostredníctvom toho rozvíjali vlastné chá- panie problémovej situácie a posilňovali svoju

  28. občiansku zodpovednosť tak, aby sa začali zaujímať o sociálne dianie v spoločnosti. • Prostredníctvom rozvoja skupiny prispieť k rozvoju individuálnych potenciálov jednotli- vých členov a k obohateniu ich života. • Zabraňovať sociálnej dysfunkcii (narušeniu, odchylnosti) u členov skupiny. • Poskytovať pomoc a oporu jednotlivcom, ktorí žijú v dysfunkčných sociálnych vzťahoch,

  29. alebo tým, ktorí to potrebujú vzhľadom na svo- ju sociálnu situáciu (exklúziu, chudobu, biedu, dlhodobú nezamestnanosť, atď.). ► Napriek tomu, že skupina tvorí celok, soc. pracovník by nemal zabúdať na individuálne prejavy a potreby jej jednotlivých členov. ► Rovnako ako v prípade práce s jednotliv- com, tak aj v prípade práce so skupinou hovo- ríme o 4 etapách práce s ňou:

  30. 1.Etapa kreovania skupiny – v tejto etape spra- covávame primárne informácie o jednotlivých členoch skupiny a vyberáme najvhodnejšie metódy práce s ňou. Zároveň zisťujeme sa- motný princíp vzťahov medzi členmi a moti- váciu u nich pre zotrvanie v skupine. 2.Etapa formovania skupiny – dochádza k voľ- be vodcu skupiny, k tlaku na očakávané sprá- vanie a následné hierarchické usporiadanie

  31. pomerov v skupine. V závere tejto etapy už jed- notlivci môžu pociťovať podporu na základe interpersonálneho pôsobenia. Zároveň sa vyt- vára vlastná skupinová identita, ktorá však môže prerásť k výraznému presadzovaniu in- dividuálnych záujmov. 3.Etapa vnútornej diferenciácie a konfliktov – prejavuje sa vyhranenými konfliktnými situá- ciami potrebnými na vyčistenie atmosféry v

  32. skupine. Po upokojení často nastáva zlep- šenie fungovania skupiny a k dosahovaniu jej cieľov. 4.Etapa ukončenia práce so skupinou – v tejto etape zhodnotíme celkovú prácu, rekapitulu- jeme vytýčené ciele a ich napĺňanie a splnenie.

  33. Funkcie sociálneho pracovníka v skupine Sociálny pracovník vykonáva vo svojej odbor- nej činnosti v skupine množstvo funkcií, ktoré sa vzájomne prelínajú. Najčastejšie ide o tieto funkcie v skupine: • Poskytovateľ služieb alebo opatrovateľ – pomáha klientom skupiny v ich dennom živote tam, kde vzhľadom na postihnutie, chorobu alebo inej neschopnosti sami nezvládajú vyko- návať dôležité činnosti.

  34. B) Sprostredkovateľ služieb – pomáha klien- tom získať kontakt s potrebnými zariadeniami, prípadne inými zdrojmi odbornej pomoci. C) Učiteľ sociálnej adaptácie – napomáha klientom modifikovať ich správanie tak, aby mohli účinnejšie riešiť svoje problémy. D) Poradca alebo terapeut – pomáha klientom získať náhľad na ich postoje, pocity a spôsoby

  35. jednania, so zámerom napomôcť ich osob- nostnému rastu alebo adaptabilnejšiemu jed- naniu (chápe sa ako psychosociálna diagnos- tika a poradenstvo soc. pracov. v skupine). E)Prípadový manažér – soc. pracov. sa usiluje o zabezpečenie, koordináciu, vhodný výber a súvislé poskytovanie kontinuálnych služieb, najmä u klientely s väčším množstvom sociál- nych a zdravotných potrieb (prípadová diag-

  36. nostika, plánovanie služieb alebo terapie, nad- väzovanie väzieb s iným poskytovateľom soc. služieb, pravidelné sledovanie poskytovaných služieb a obhajovanie záujmov klienta). F)Manažér pracovnej náplne – plánuje načaso- vanie a dávkovanie intervencie, sleduje kvalitu poskytovaných služieb a priebežne spracúva informácie.

  37. G)Personálny manažér – ide o zabezpečovanie výcviku a výuky, samoštúdia, konzultácií a riadenie ďalších pracovníkov skupiny. ► Častou formou skupinovej SP je napr. sku- pinová terapia (s využitím psychoterapeutic- kých techník), socioterapia, svojpomocné sku- piny, linka dôvery, atď. Psychoterapiou chá- peme liečbu psychologickými prostriedkami,

  38. ako liečebný postup, v ktorom sa odstraňujú poruchy a obnovuje sa stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody. Socioterapiou chápeme odstraňovanie narušenej rovnováhy medzi prostredím a jedincom. Teda ide činnosť soc. pracovníka zameranú na obnovovanie, zlepšenie a ozdravenie určitého sociálneho stavu. Základnou zložkou psychoterapie je skupinový rozhovor (diskusné skupinové se- denie).

  39. 2.2.3 Metódy SP s komunitou ► Komunita – spoločenstvo, je sociálny útvar charakterizovaný vonkajšími a vnútornými znakmi na dvoch úrovniach: 1.väzby medzi členmi v komunite, 2.väzby medzi členmi v širšom prostredí. Čiže ide o sociálnu štruktúru, ktorá je funkčne integ- rovaná do širšej spoločnosti, má vlastný spô- sob života, kultúru a tradície (existujú aj komu- nity, ktoré nie sú funkčne inkluzované).

  40. ►SP s komunitou chápeme ako metódu SP, ktorá pomáha ľuďom žijúcim na určitom územ- nom celku pri riešení konkrétnych životných situácií. ► Strategickým cieľom SP s komunitou je vyt- vorenie siete vzájomnej pomoci, zapojenie dobrovoľníkov a posilnenie susedskej pomoci. ► Práca s komunitou je zároveň aj práca so skupinami a jednotlivcami, ktorí danú komuni-

  41. tu tvoria. Preto sociálny pracovník využíva aj metódu individuálnej a skupinovej práce. ►Potreba sociálnej práce s komunitou vzniká v prípadoch patologickej poruchy v spoločnos- ti (sociálna diskriminácia konkrétnej komunity, znevýhodnenie komunity, vznik a návrat sociálnopatologických javov, atď.) a v prípade spoločensky žiaduceho ovplyvňovania kultúr- nej, politickej, hygienickej úrovne komunity.

More Related