Estetika – discíplína a jej predmet

1. Estetika – discíplína a jej predmet

2. história disciplíny 1735 "veda o tom ako sú veci poznávané za pomoci zmyslov" (a science of how things are to be known by means of the senses) "logika nižších kognitívnych schopností, filozofia pôvabu a múz, nižšia gnozeológia umenie krásne myslieť, umenie analogické rozumu" (“logic of the lower cognitive faculty, the philosophy of the graces and the muses, lower gnoseology, the art of thinking beautifully, the art of the analog of reason") 1750 "Estetika (teória slobodných umení, nižšia gnozeológia, umenie krásne myslieť, umenie analogické rozumu) je veda o zmyslovom poznávaní." ("Aesthetics (the theory of the liberal arts, lower gnoseology, the art of thinking beautifully, the art of the analog of reason) is the science of sensitive cognition") čo bolo rámcom takejto definície? 1) - vzťah k prírodným vedám a ich predmetu, teda epistemológii (gnozeológii) 2) - definícia moderného systému umení, ktorú ma "na svedomí" osvietenstvo (poézia, maľba, hudba) Kristeler, Belting 3) - sloboda imaginácie (?) Guyer, P.

3. 1) vzťah estetiky k prírodným vedám 1. čo sa deje v 1/2 18. st. prírodné vedy estetika ustupuje ontologická fundácia krásy, keď umenie bolo skôr hraničným prípadom, výnimkou (rétorika, poetika - naučiteľné vzorce na efekt, pravidlá, normy, recepty vychádzajúce z normatívnych teórií ... krása kozmu). umenie je podľa Baumgartena prejavom aj nástrojom zmyslového poznávania a teda stojí v centre pozornosti E. ako vedy o vnímaní, či zmyslovom poznávaní. príroda chápaná – nie ako niečo živé, ale len mechanizmus, poznateľný rozumom a ovládnuteľný technikou.

4. 2) moderný systém umení až osvietenstvo vytvorilo skupinu "krásnych umení", pretože sa predpokladalo, že majú spoločnú podstatu. - predtým tzv. slobodné umenia (Septem Artes Liberales) • Trivium – • tri slovné odbory: • gramatika, • rétorika, • dialektika; • Quadrivium – • štyri číselné odbory: • aritmetika, • geometria, • astronómia, • hudba. maľba, sochárstvo, architektúra spojené s hmotou boli považované za služobné umenia (Artes Vulgares) – a boli tak mimo teoretickej reflexie umenia.

5. objekt subjekt diagram vnímanie, zmysl. poznávanie - vzťah medzi subjektom a objektom Teória napodobnenia (mimézis) - umenie imituje prírodu, preberá jej modely - symbolické osvojenie prírodného prostredia a jeho poznanie obrazom, slovom - podľa Aristotela umenie alebo a) dopĺňa prírodu v tom čo nestihla vytvoriť, alebo ju b) napodobňuje(Fyzika 199a, 15) vďaka osamostatneniu vedy a techniky mizne a) a zmenám v spoločnosti spôsobenými vedou a technikou sa nakoniec kritizuje aj b) (romantizmus) Teória expresie model vysvetľujúci umenie z vnútra umelca. Zdrojom um. tvorby je vnútro umelca, v jeho pocitoch, sebareflexii, ... - ošiaľ, mánia, ... - génius s vystupňovanou fantáziou, obrazotvornosťou, talentom ... invencia, inovácia - skutočnosť sa nereprodukuje, ale vytvára – 3) sloboda imaginácie

6. Tatarkiewicz, W. (1985): Dejiny estetiky. Staroveká estetika. Bratislava : Tatran. V úvode k prvému dielu hovorí T. o štyroch "podvojnostiach" estetiky: 1. veda o kráse – veda o umení ... teória krásy a teória umenia 2. veda skúmajúca objekty - veda skúmajúca zážitky problém objektivity (krásne objekty a umenie) a subjektivity (estetické zážitky) objekt vs človek tvorí umenie - vníma / hodnotí umenie ako jednotlivec (psychológia) - ako kolektív (sociológia) 3.opisy (deskripcia) – predpisy (normatívnosť) "tvrdenia esetiky sú čiastočne výrazom poznania a čiastočne prejavom vkusu" (s. 16) otázky teórie alebo politiky? 4.zisťovanie faktov – vysvetľovanie faktov (5.) dospieť k najvšeobecnejším tvrdeniam – postihnúť jednotlivosti problémy umenia všeobecne – problémy jednotlivých umení "Jedným z podstatných dejinných javov je, ako sa pojem umenia a pojem krásy postupne navzájom zbližovali, ako sa skúmanie krásy nahrádzalo skúmaním estetických zážitkov, ako do estetiky prenikali psychologické a sociologické motívy, ako opisy vytláčali predpisy a vysvetlenia dopĺňali fakty." (17.)

7. vzťah k príbuzným disciplínam Teória umenia: Alebo inak Veda o umení. Disciplína zaoberajúca sa umením, v jeho celku. To znamená od autora, cez technológiu až po inštalovanie a divákov. Skúma všetko, čo súvisí s umením. Dejiny umenia: Historická disciplína, skúmajúca umelecké diela ako historické fakty a vysvetľujúca vzájomné vzťahy týchto faktov v čase a v historickom kontexte. Filozofia umenia: Filozofická disciplína skúmajúca umenie ako filozofický problém. Rieši vzťah filozofie a umenia. Systematicky skúma umenie z hľadiska problémov filozofie a naopak. Používa sa skôr v anglicky hovoriacich krajinách.

8. metodologické východiská: 1. dejinný prístup (antika → súčasnosť, chronológia najdôležitejších postáv, diel, smerov (pragmatizmus, expresivizmus, empiricizmus, formalizmus, ...)) 2. systematický prístup 2.1 základné kategórie a problémy (reprezentácia, mimézis, definícia umenia, expresia, vnímanie, poznanie, ...) 2.2 estetické problémy základných druhov umení (literatúra, vizuálne umenia, hudba, architektúra, ...) (Graham, G. (2000): Filosofie umění. Brno : Barrister and Principal.) 3. ďalšie smery a prístupy v estetike (interdisciplinarita) (sociológia, psychológia, etika, feminizmus, ...)

9. metodologické východiská: 1. dejinný prístup (antika → súčasnosť, chronológia najdôležitejších postáv, diel, smerov (pragmatizmus, expresivizmus, empiricizmus, formalizmus, ...)) 2. systematický prístup 2.1 základné kategórie a problémy (reprezentácia, mimézis, definícia umenia, expresia, vnímanie, poznanie, ...) 2.2 estetické problémy základných druhov umení (literatúra, vizuálne umenia, hudba, architektúra, ...) (Graham, G. (2000): Filosofie umění. Brno : Barrister and Principal.) 3. ďalšie smery a prístupy v estetike (interdisciplinarita) (sociológia, psychológia, etika, feminizmus, ...)

10. plán prednášok: 1. úvod do estetiky, 2. problém definície umenia 3. umelecké dielo 4. reprezentácia 5. expresia 6. interpretácia umeleckého diela 7. estetická / umelecká skúsenosť 8. hodnota, hodnotenie umeleckého diela 9. médium ako problém 10. umenie a poznanie 11. umenie a politika 12. krása a vznešené

11. literatúra: • Perniola, M. (2000): Úvod. In: Estetika 20. století. Praha : Karolinum, s. 7 – 9. • Belting, H. (2000): Konec dějin umění. Praha : Mladá fronta. • Schneider, N. (2002): Úvod. In: Dejiny estetiky od osvietenstva po postmodernu. Bratislava : Kalligram, s. 11 - 28. • Tatarkiewicz, W. (1985): Úvod. In: Dejiny estetiky. Staroveká estetika. Bratislava : Tatran, s. 15 - 17.