1 / 32

Genealógia

Martin Bartoš. Genealógia. - lat. genus = rod gr . logos = slovo.

joele
Download Presentation

Genealógia

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Martin Bartoš Genealógia

  2. - lat. genus = rod gr. logos = slovo Genealógia je historická veda, predmetom skúmania ktorej sú rody – sledy spríbuznených osôb, vzťahy medzi nimi a súvislosti, ktoré z týchto vzťahov vyplývajú. Týmto slovom sa označuje aj zachytený vývoj rodu – genealogické schémy, výtvarne spracované rodostromy, rodinno-historické práce (štúdie či monografie). Označuje sa takto aj metóda genealogického výskumu založená na štúdiu rodokmeňa určitého jedinca.

  3. Dejiny genealógie • - Podľa nemeckého historika JohannaChristophaGatterera (1727-1799) je „genealógia staršia ako história“, pretože oveľa skôr, ako ľudia začali písomne zaznamenávať dejiny, zaoberali sa otázkami vzniku vesmíru a sveta, pôvodom božstiev i seba samých . • Popri mysticko-mytologických východiskách druhým veľkým zdrojom genealogických konštrukcií boli svedectvá o konkrétnych príbuzenských vzťahoch privilegovaných vrstiev formujúcich sa triednych spoločností. Nástupnícke právo bolo potrebné oddávna doložiť. To spôsobilo, že so zárodkami genealógií sa stretávame už v staroveku.

  4. Starovek • - K najstarším známym „popisovačom“ príbuzenských vzťahov patrili Indovia. • Na základe biblických prikázaní už od 6. stor. pred n.l. zostavovali svoje rodokmene aj Židia • V antickom Grécku popredný občania odvodzovali svoj pôvod od bohov, polobohov a hrdinov a ich rodokmene siahali do dôb trójskej vojny. • Rimania svojich predkov spočiatku neheroizovali. Oceňovali ich osobné výkony, náboženské, štátne a vojenské zásluhy. Cudzinci nemali dlho prístup medzi plnoprávnych občanov, keď sa však medzi nich dostali, vadilo im, že sa nemôžu honosiť významnými predkami, preto sa už v tomto období rodokmene aj falšovali. Napokon sa aj tu udomácnila móda odvodzovať svoj pôvod od mýtických predkov.

  5. Genealógia v stredoveku a ranom novoveku • Stredoveké genealógie spravidla slúžili na obranu dynastie a ospravedlnenie uzurpácie trónu. Boli zbraňou v rukách najmocnejších. • Germáni si oddávna zakladali na pokrvnosti. Už v 5. – 6. stor. sa na nimi spravovaných územiach objavujú tzv. Ahnenproben – dôkazy predkov. • Od raného stredoveku sa takéto záznamy objavovali v kláštorných kronikách. Ich autori sa podrobne zaoberali pôvodom zakladateľa a kláštorných otcov. • Od 12. stor. tvorcovia tzv. kroník sveta sa pokúšali o popis a neskôr aj o vyobrazenie jednotlivých panovníckych línií. Spomínali najmä významnejších členov rodu, ostatných len okrajovo. Ostatné privilegované rody vo svojich genealógiách radi poukazovali na svoje príbuzenstvo s vládnucou dynastiou. • Renesancia priniesla niekoľko nových momentov. Genealógie sa začali vyčleňovať z kontextu historických prác, naďalej však len zriedka odkazovali na pramene. Požiadavka na ich hodnovernosť bola na jednom z posledných miest.

  6. Rodokmeň Welfovcov z r. 1070

  7. Od 16. stor. rastú tendencie prezentovať sa výtvarne spracovanými genealógiami. • 17. stor. prinieslo prvé vedecké práce. Ich autori dôslednejšie vychádzali z prameňov, častejšie ich aj uvádzali v poznámkach. • 18. stor. sa považuje za dobu rozmachu (šľachtickej) genealógie. Vznikajú prvé encyklopédie a lexikóny, ktoré si už všímajú aj nižšiu šľachtu. • 19. stor., hlavne jeho druhá polovica, priniesla novú vlnu genealogických výskumov, k čomu prispel najmä vznik genealogických a heraldických spolkov.

  8. Genealógia v Uhorsku • Prechod od tradovaných k zaznamenaným genealógiám na území Uhorska možno sledovať od 2. pol. 12. stor., kedy bola spísaná prvá uhorská kronika „Gesta Hungarorum“ od anonymného notára kráľa Bela III. • Neskoršie záznamy o príbuzenských vzťahoch privilegovaných vrstiev súviseli najmä s dokazovaním nároku na majetok. Tieto donačné, reambulačné a iné listiny často uvádzali predkov vtedajších majiteľov. • Od 15. stor. sa v našom prostredí stretávame so zobrazeniami genealógií v rôznych rukopisných formách. • V 16. stor. vznikajú prvé rodové kroniky. Šľachta sa v tomto období dožadovala nezávislosti na panovníkovi a podielu na moci, čo odôvodňovala zásluhami svojich predkov. Demonštrovala ich všetkými dostupnými prostriedkami. Najveľkolepejšími z nich boli rodové galérie

  9. Tlačený rodokmeň Jagelovcov (pol. 16. stor.)

  10. Rodokmeň Langovcov slúžiaci ako doklad pri investigácii

  11. Genealogické schémy • Vývod • Zachytávajú priamych predkov jednotlivca (probanta). • Počet predkov v jednotlivých generáciách sa dá vyrátať podľa vzorca: n = generácia, 1. generácia je sám probant 10 generácia = 512 predkov cca. pred 250 rokmi 20 generácia = 524 288 predkov cca. pred 500 rokmi 30 generácia = 536 870 912 predkov cca. pred 750 rokmi 40 generácia = 549 755 813 888 predkov cca. 1000 rokov dozadu - Počet predkov je však ďaleko menší – dochádza k tzv. úbytku predkov

  12. Nemecká próba: - záznam o predkoch z otcovej strany do 5. generácie, z matkinej strany do 4. generácie

  13. Talianska próba: - Uvádzajú sa predkovia do generácie starých rodičov, potom pri starých otcoch ich otcovia a starí otcovia, pri starých mamách ešte aj prastarí otcovia.

  14. Uhorská a sedmohradská próba: • Mala 3 varianty, všetky zachádzali až do 7. generácie: • a) V prvej uvádzal probant mužských predkov z otcovej aj matkinej strany.

  15. b) Druhý typ bol nesúmerný. V otcovej línii bolo potrebné dokázať aj šľachtický pôvod manželiek.

  16. c) Najjednoduchší variant. V mužskej línii sa dokazoval šľachtický pôvod mužov, v ženskej línii postačovalo dokázať šľachtický pôvod matky.

  17. Rozrod • Rozrod zachytáva všetkých potomkov jedného rodičovského páru – mužských i ženských, vrátane nemanželských. • Zostavovanie je náročné a v praxi sa s ním takmer nestretávame. • Aj v tomto type zobrazenia dochádza k analogickému javu k strate predkov. Hovorí sa mu úbytok potomkov.

  18. Rodokmeň • Je to druh rozrodu, ktorý eviduje len nositeľov rovnakého priezviska. Dcéry a ich manželia sa v ňom uvádzajú, ale ich potomkovia už nie. • Pri ich zostavovaní sa uplatňovalo právne, nie biologické hľadisko. • Hoci ide len o jeden z druhov postupností, jeho názov zľudovel a zvyknú sa ním, hoci nepresne, označovať všetky druhy postupností.

  19. Záznam krstu:

  20. Záznam sobáša:

  21. Záznam pohrebu:

  22. Symboly: * Narodenie ≈ Krst ∞ Sobáš ○I○ Rozvod † Úmrtie *† Úmrtie v deň narodenia †* Mŕtvo narodené dieťa Padol v boji NN. (nomennescio) – neznáme meno

  23. Skutočné korene • Pri štúdiu rodov, nech už sa dostaneme do akejkoľvek hĺbky, by sme nemali zabúdať na jednu podstatnú vec: hoci ich dejiny začínajú prvým záznamom, rody sa vyvíjali podstatne dlhšie. • Je potrebné si uvedomiť, že sledujeme len posledných pár storočí, preto z tohto hľadiska niet zakladateľov rodov, niet rodov starých a nových (aj keď z genealogického hľadiska to je možné tvrdiť) • Všetky rody siahajú ku koreňom človeka ako biologického druhu. • Vedci zistili, že jadro európskej populácie tvoria potomkovia desiatich praotcov, ktorí sem prišli v troch vlnách pred 40-tisíc, 12-tisíc a asi 4-tisíc rokmi. Predpokladá sa tiež, že Európania sú potomkami siedmich žien, ktoré prišli do Európy za uplynulých 45 000 rokov.

More Related