Úrazové poistenie a invalidita

1. Úrazové poistenie a invalidita konferencia dňa 10. 9. 2014

2. Dávkové vzťahy pri odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania

3. Základná charakteristika Úrazové poistenie a dôchodkové poistenie (v rámci neho krytá sociálna udalosť invalidity) sú (vecne a inštitucionálne) začlenené do jedného celku – systému sociálneho poistenia. Oba podsystémy sa čiastočne prekrývajú a ingereujú v prípade sociálnej udalosti – dlhodobej pracovnej neschopnosti (invalidity) zapríčinenej. V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti systém úrazového poistenia ingereuje so systémom nemocenského poistenia. V dôsledku tejto vecnej prepojenosti je systém úrazového poistenia voči dôchodkovému systému (rovnako nemocenskému poisteniu) nadstavbovým systémom.

4. Základná charakteristika Tieto strety úrazového poistenia s uvedenými systémami vyvolávajú okrem posilňovania sociálnej ochrany jednotlivca aj negatívne konflikty / situácie (napr. ?).

5. Úrazová renta –dávková schéma • 80 % denného vymeriavacieho základu („DVZ“) • určenie % poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca (min. 41%) versus vymedzenie invalidity ako % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť voči zdravému jednotlivcovi. Uvedené systémové vymedzenia na účely priznania úrazovej renty a invalidného dôchodku sú významné vzhľadom na „krátenie“ sumy úrazovej renty o sumu priznaného invalidného dôchodku (pričom dávkové schémy u oboch dávok sú odlišné) • koeficient 30,4167=prepočítaný počet dní na jeden kalendárny mesiac

6. pokles pracovnej schopnosti (vyvolaný PÚ alebo ChzP) vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, t. j. činnosť, ktorá je charakterizovaná dosiahnutou (aktuálnou) odbornosťou využívanou poškodeným pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti pri plnení pracovných úloh (dôsledná individualizácia pracovných schopností !) • pokles schopnosti vykonávať („akúkoľvek“)zárobkovú činnosť voči zdravému jednotlivcovi je určovaný podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia zapríčiňujúceho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

7. Na účely určenia tohto druhu poklesu je možné jeho zvýšenie max. o 10% bodov najmä vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie, pracovné skúsenosti či rekvalifikáciu (odporúčania zákonodarcu uvedené § 71 ods. 4 až 6 Zákona o sociálnom poistení....pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje (okrem najzávažnejšieho zdravotného postihnutia) ..., pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie).

8. Úrazová renta „konzumáciu“ profesijného poklesu pracovnej schopnosti všeobecným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nepovažujeme za systémovo správnu (napr. môže nastať situácia PÚ poberateľa invalidného dôchodku bez nároku na výplatu úrazovej renty). Tento prístup by bol akceptovateľný za predpokladu zmeny definície invalidity („pri porovnaní so zdravou osobou s podobným vzdelaním a odbornými skúsenosťami“ (Holandsko či Rakúsko)). Súčasné riešenie súbehu úrazovej renty a invalidného dôchodku nie je správne aj vzhľadom na ďalšie výpočtové parametre oboch dávok (POMB; ODP) a aj s ohľadom na príspevky na starobné poistenie platené Sociálnou poisťovňou za poberateľov úrazovej renty.,

9. Úrazová renta • možné riešenie: jednotná definícia pracovnej neschopnosti (napr. Holandsko, Rumunsko) alebo čiastkové riešenie ponechania krátenia sumy úrazovej renty len pre prípad invalidity vyvolanej PÚ alebo ChzP (napr. Taliansko), • otázka opodstatnenosti organizácie separátnej lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia a dôchodkového poistenia, • náhradový (kompenzačný) pomer úrazovej renty podľa ZoSP a podľa EZSZ (aplikujúc úroveň sociálneho zabezpečenia požadovanú rev. ESCH),

10. Úrazová renta - podporné obdobie úrazovej renty limitované dovŕšením dôchodkového veku alebo priznaním predčasného starobného dôchodku. Podporné obdobie je tak v rozpore s požiadavkou zakotvenou v čl. 38 Dohovoru MOP č. 102 a rovnako aj Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia -výmeru sumy úrazovej renty významne ovplyvňuje určená miera zavinenia poškodeného. Nakoľko je táto miera zavinenia objektivizovaná ? - valorizačný mechanizmus a jeho prvky

11. Úrazová renta • viaceré zahraničné právne úpravy dávkových schém obsahujú niekoľké percentuálne pásma poklesu pracovnej schopnosti (Rakúsko; osobitne stanovené pásma vo Francúzsku; Nemecko; Maďarsko) • súbehy s inými druhmi dávok vo väčšine štátov nie sú postihované, vrátane príjmu zo zárobkovej činnosti (Španielsko hodnotí charakter zárobkovej činnosti). Francúzsko limituje súbeh renty a invalidného dôchodku na úroveň 80% príjmu dosahovaného v čase vzniku PÚ. Nemecko rieši súbeh s dôchodkom zastavením výplaty dôchodku, ak suma oboch dávok presiahne vymeriavací základ úrazovej renty. ČR bez obmedzení.

12. Úrazová renta Dánsko aplikuje krátenie úrazovej renty pri súbehu s národným dôchodkom. Fínsko aplikuje krátenie dávok pri ich súbehu s úrazovou rentou. Taliansko rieši súbeh s invalidným dôchodkom, ktorého suma je vyššia ako suma úrazovej renty v prospech tejto renty. Švédsko aplikuje krátenie s dávkami, ktoré svojím účelom kompenzujú stratu príjmu. • viaceré zahraničné právne úpravy zakotvujú klasifikáciu plnej a čiastočnej pracovnej neschopnosti

13. Úrazová renta Zaujímavosť: Fínska právna úprava na účely preukázania pracovnej neschopnosti vyžaduje okrem min. 10% poklesu pracovnej schopnosti aj min. 5% pokles ročného príjmu