1 / 8

pr. č. 7 Martin Heidegger

pr. č. 7 Martin Heidegger. diela: 1927 - Bytie a čas 1929 – Kant a problém metafyziky 1930 - Čo je matafyzika ? 1943 - O bytostnom určení pravdy 1944 – Výklady k Holderlinovi 1950 - Holzwege 1954 - Prednášky a štúdie 1961 - Nietzsche. Martin Heidegger (1889 - 1976 ).

ilyssa
Download Presentation

pr. č. 7 Martin Heidegger

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. pr. č. 7 Martin Heidegger

  2. diela: 1927 - Bytie a čas 1929 – Kant a problém metafyziky 1930 - Čo je matafyzika ? 1943 - O bytostnom určení pravdy 1944 – Výklady k Holderlinovi 1950 - Holzwege 1954 - Prednášky a štúdie 1961 - Nietzsche Martin Heidegger (1889 - 1976 ) fenomenológia existencializmus hermeneutika fundamentálna ontológia

  3. Martin Heidegger_problém fenomenológie Husserl vedomie je sféra absolútnych daností - fenomenológia - ako popis intencionality v reflex. postoji - popis oblasti čistých zážitkov – nutných, podstatných a všeobecných štruktúr ABSOLÚTNEHO VEDOMIA k veciam samým Heidegger vedomie však nie je fenomén ale konštrukcia novovekej filozofie (Descartes) ! - na tom Husserl buduje celú stavbu toho, čo je vedomie, ale sa nepýta: "Ako vedomie je?"– bytie vedomia fenomenológia nerieši, ale by mala pretože odlišuje vedomie ako iné bytie ako je bytie vecí, ktoré sa vedomiu ukazujú fenomenológia stavia hrad na piesku pretože sa zabudla pýtať: Čo znamená byť? a Ako je to s bytím vedomia, ktoré je intencionalitou?

  4. Martin Heidegger_otázka bytia_1 JA SÁM – to je to, čo je pôvodné bytie je vždy MOJE BYTIE, bytiu vždy už nejako rozumiem inak by som naň nemohol pýtať AKÉ JE BYTIE TOHO, KTO JE SCHOPNÝ SA NA BYTIE PÝTAŤ?(už mu teda rozumie) nemožno odpovedať na otázku "čo je bytie?" iba "ako je bytie?" Pýtanie sa na bytie jestvujúcna (zmysel bytia) je spôsob bytia toho jestvujúcna, ktoré túto otázku kladie tu-bytie (Dasein, česky "pobyt") jestvujúcno, ktoré rozumie bytiu

  5. Martin Heidegger_otázka bytia_2 tu-bytie (Dasein) jestvujúcno ktoré rozumie bytiu ako? existencia– spôsob tu-bytia ktorému nie je ľahostajné ako je– je interesované na svojom bytí všetko, čo robím - je ukotvené v mojom záujme o bytie - robím ABY ... - existuje len súcno, kt. je človek (x veci, pojmy) ukazuje do súvislostí prírody/kultúry každá vec je vždy v súvislosti poukazov a - svet – je táto súvislosť ako celok vo svojej štruktúre bytie iného - toho, čo nie je existenciou – ku mne prichádza zo sveta – je vždy zjavné vo svetle sveta - vec - je tu aby ... (na niečo, k niečomu) ~ služba má nejaký význam (niečo s ňou môžem) je zjavná vďaka týmto možnostiam. To s čím sa stretávam je odhalené z možností mojej existencie, vďaka tomu je svet svetom. SVET JE TU VŽDY SPOLU S EXISTENCIOU tu-bytie je dnu-vo-svete-bytie (In der Welt sein) - súvis medzi svetom a interesom existencie - k bytiu vecí patrí dnu-vo-svete-bytie (vnútrosvetskosť) - svet je existenciál teoretický postoj je až sekundárny

  6. Martin Heidegger_ontologická diferencia Svet, ako podmienka rozumenia jestvujúcnam, nemôže byť sám jestvujúcnom! Ja ako existujúci - transcendujem jestvujúcno v celku - vzťahujem sa k tomu, čo nie je jestvujúce - vzťahujem sa k bytiu! vďaka tejto transcendencii viem o rozdiele medzi bytím a jestvujúcnom. Heidegger vo svojej fundamentálnej ontológii - kladie základy skúmania bytia, skúma existenciu vďaka ktorej o bytí vieme – analyzuje bytie tu-bytia. → centrálny termín starosť (záujem tu-bytia na svojom bytí) - ontologická diferencia - namiesto totožnosti (tradič. metafyzika) – diferencia.

  7. Martin Heidegger_starosť starosť(Sorge)– štruktúra: - I. naladenie - nedištancovaná jasnosť o nás a našom postavení k celku máme jasno o svojej situácii– o tom čo som si nezvolil a do čoho som vrhnutýa čo musím/nemusím prijať. - II. rozumenie - rozumenie možnostiam, ktoré ma zo sveta oslovujú (musím im rozumieť aby som sa ich mohol chopiť/vyhnúť sa im). K rozumeniu patria možnosti, ktoré si rozvrhujem. - III. reč - ~výklad, artilulácia toho, čomu rozumiem, s čím sa stretávam. - toto je však stále len úroveň existencie k sebe neprecitnutej, vo vzťahu k veciam, - človek rozptýlený v obstarávaní žije mimo seba, existencia je naladená existencia autentická vs. neautentická existencia navzájom spolu súvisia, jedno nemôže byť bez ostatných som ustavične sa realizujúce bytie je už existenciou

  8. Martin Heidegger_čas starosť má časovú štruktúru III. reč - moment prítomnosti II. rozumenie - moment budúcnosti I. naladenie moment minulosti zmysel bytia súvisí s problémom času existencia ako sme ju popisovali je necelá celok existencie – dovršuje smrť existencia je celá, keď prijme svoju konečnosť - smrť patrí k bytiu pobytu, smrť je fenoménom existencie. Pretože má starosť časovú povahu – je schopná prekročiť prítomné – predbehnúť sa k svojej vlastnej smrti a takto byť celostne. - neautentická existencia pred sebou uteká, uteká pred svojou celosťou, zakrýva svoju konečnosť. autentická vs neautentická existencia líšia sa vzťahom pobytu k svojmu bytiu nie štruktúrou starosti. 3 základné momenty starosti: svedomie, úzkosť, zodpovednosť

More Related