Rise up with me against the organisation of misery pablo neruda
Download
1 / 33

‘Rise up with me against the organisation of misery’ (Pablo Neruda) - PowerPoint PPT Presentation


  • 181 Views
  • Uploaded on

‘Rise up with me against the organisation of misery’ (Pablo Neruda). Strategic Review of Health Inequalities in England post-2010. SPRAVODLIVÁ SPOLOČNOSŤ – ZDRAVÝ ŽIVOT

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about ' ‘Rise up with me against the organisation of misery’ (Pablo Neruda)' - hovan


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

Strategic Review of Health Inequalities in England post-2010

SPRAVODLIVÁ SPOLOČNOSŤ – ZDRAVÝ ŽIVOT

- nezávislý medicínsky (epidemiologický) výskum, za účelom rozpracovania stratégií založených na dôkazoch, s cieľom zníženia nerovnosti v zdraví

- stratégia zahŕňa politiku vlády a intervencie založené na ovplyvnení sociálnych determi-nánt zdravia.



Vy socioekonomick status znamen zdrav ivot
vyšší socioekonomický status znamená zdravší život post-2010

  • Ľudia s vyššou socioeknomickou pozí-ciou v spoločnosti, majú viac príležitostí viesť plnohodnotný život.

  • Existuje priama úmera vo vzťahu k lepšej úrovni zdravia.

  • Závažným ukazovateľom sociálneho sta-tusu je vzdelanie.


Marmot review
MARMOT REVIEW post-2010

  • Zámerom je poskytnutie väčšiemu počtu ľudí životné šance, ktorými v súčasnosti reálne disponuje menší počet ľudí.

  • Cieľom je zníženie počtu sociálnych disabilít (disability z hľadiska sociálnej role), v nadväznosti na lepšie du-ševné zdravie.

  • Ustálenie trvalo udržateľných komunít a sociálnej kohé-zie.

  • Sociálna kohézia spoločnosti je predpokladom a žia-ducim prostredím pre rozvoj telesného a duševného zdravia a základným predpokladom pre spoločensky a ekonomicky produktívny život jedinca.


Ideol gia zalo en na d kazoch
„ideológia založená na dôkazoch“ post-2010

  • Tvrdíme, že pokiaľ sú nerovnosti v zdraví odstrániteľné racionálnymi nástrojmi, sú nespravodlivé

  • majú byť predmetom legálnej sociálnej spravodlivosti.

    (Professor Sir Michael Marmot)


Rovnos v zdrav 1
ROVNOSŤ V ZDRAVÍ (1) post-2010

  • je predmetom sociálnej spravodlivosti

  • Poukázanie na nerovnosť v zdraví je pred-metom férového konštatovania pravdy.

  • Riešenie zdravotných nerovností, znamená riešenie sociálnych nerovností.

  • Redukcia nerovností v zdraví je predmetom spravodlivosti z hľadiska ľudskosti, ako aj z hľadiska legálnej spravodlivosti.


Rovnos v zdrav 2
ROVNOSŤ V ZDRAVÍ (2) post-2010

  • Predčasné úmrtia, ako výsledok nerovností v zdraví znamenajú milióny rokov ľudského života, ak prepočí-tavame rok zdravého, plnohodnotného života človeka vo vzťahu k populácii.

  • Nepopierateľne existuje sociálny gradient v zdraví - čím nižší je sociálny status jedinca, tým horšie zdravotné východiská a dôsledky pre jedinca má.

  • Opatrenia by sa mali zamerať na zníženie sociálneho gradientu v zdraví.


Rovnos v zdrav 3
ROVNOSŤ V ZDRAVÍ (3) post-2010

  • Je isté, že nerovnosti v zdraví vyplývajú zo sociálnych nerovností, preto je potrebné intervenovať cez všetky sociálne determinanty zdravia.

  • Nie je prijateľné, aby intervencia bola zameraná len na najviac znevýhodnenú skupinu!

  • Na to, aby sa redukovala strmosť sociálneho gradientu (vyrovnávali sa rozdiely na jednotlivých jeho úrovniach), je nutné pôsobiť na všetkých jeho úrovniach s inten-zitou opatrení odstupňovanou podľa úrovne znevýhod-nenia.

  • Nazývame to proporcionálny univerzalizmus


Rovnos v zdrav 4
ROVNOSŤ V ZDRAVÍ (4) post-2010

  • Ekonomický rast nie je najdôležitejší ako miera úspešnosti krajiny.

  • Spravodlivá distribúcia zdravia pre všetkých, rozvoj ľudskosti a stabilita spoločenského vý-voja sú dôležitejšie sociálne ciele.

  • Redukcia sociálnych nerovností a riešenie enviromentálnych otázok (ohrozenie kli-matickými zmenami), musí byť súbežné.


Centr lna amb cia marmot review 1
Centrálna ambícia post-2010Marmot Review (1)

  • vytvoriť podmienky, aby jedinci mohli vo väčšej miere nadobudnúť kontrolu nad svojim životom

  • bezpochyby je tu priama závislosť na čistom príjme domácnosti z hľadiska schopnosti jednotlivca ma-nažovať samostatne svoj vlastný život v čo najvyš-šej miere nezávislosti, paralelne so schopnosťou aktívne sa podieľať na manažmente lokálnej, pra-covnej, alebo záujmovej komunity.


Centr lna amb cia marmot review 2
Centrálna ambícia post-2010Marmot Review (2)

  • vytvoriť predpoklady pre priaznivú distribú-ciu podmienok, v ktorých sa jedinec narodí, vyrastá, žije, pracuje a starne v rámci spo-ločnosti

  • viac možností aktívne ovplyvňovať svoje zdra-vie a životný štýl, ako aj životný štýl svojich blízkych a komunity, ktorej je jednotlivec sú-časťou.


Centr lna amb cia marmot review 3
Centrálna ambícia post-2010Marmot Review (3)

  • vytvoriť predpoklady pre podnecujúcu spo-ločnosť, ktorá je schopná maximalizovať potenciál jednotlivca a komunít, ako nevyh-nutný predpoklad „blahobytu“ budúcnosti.

    Základnou podmienkou je sociálna spravodlivosť.


Soci lna spravodlivos 1
SOCIÁLNA SPRAVODLIVOSŤ (1) post-2010

  • Sociálne a ekonomické rozdiely v zdravot-nom stave jedinca reflektujú sociálne a eko-nomické nerovnosti v spoločnosti.

  • Nerovnosti v zdraví, preventabilné racionálny-mi nástrojmi národohospodárskej a sociálnej politiky sú nespravodlivé.

  • Diskusia o tom, ako zmenšiť sociálne rozdiely v spoločnosti je diskusiou, akú spoločnosť ľudia chcú.


Soci lna spravodlivos 2
SOCIÁLNA SPRAVODLIVOSŤ (2) post-2010

  • Na redukciu nerovností v zdraví nie je po-trebná separátna zdravotnícka agenda, ale intervencia naprieč celou spoločnosťou.

  • Nerovnosti v zdraví nie je možné považovať za otázku šťastia, genetickej výbavy jednotivca, zlého životného štýlu, nezdravého správania, alebo ťažkosťami z hľadiska dostupnosti zdravotnej starostlivosti.


Soci lna spravodlivos 3
SOCIÁLNA SPRAVODLIVOSŤ (3) post-2010

  • materiálne podmienky života jedinca

  • sociálne prostredie (sociálny systém – štát)

  • psychosociálne faktory a správanie

  • biologické faktory

    v ich vzájomnej interakcii, v prostredí politi-ckého, socioekonomického a kultúrneho vývoja spoločnosti, nazývame

    sociálne determinanty zdravia


Soci lne determinanty zdravia 1 pr iny pr in
Sociálne determinanty zdravia (1) post-2010„PRÍČINY PRÍČIN“

  • Sociálne determianaty zdravia sú považované za príčiny príčin.

  • Rozlišujeme aj determinanty zdravia dané:

  • 1/ geneticky a konštitučne

  • 2/ individuálnym životným štýlom jedinca

  • 3/ životným prostredím (globálny ekosystém a regionálne prírodné prostredie, pracovné pro-stredie, domácnosť – hygiena a bývanie)

  • Determinanty zdravia sú názvoslovne roz-delené, ale principiálne nie sú deliteľné!


Soci lne determinanty zdravia 2 pr iny pr in
Sociálne determinanty zdravia (2) post-2010„PRÍČINY PRÍČIN“


Soci lne determinanty zdravia 3 pr iny pr in
Sociálne determinanty zdravia (3) post-2010„PRÍČINY PRÍČIN“

  • Predkladaný model hlavných determinánt zdravia zvýrazňuje kľúčové faktory určujúce zdravie populácie.

  • Existujú „vrstvy“ vplyvu na zdravie, ktoré môžu byť modifikované z hľadiska zlepšenia zdravia.

  • sociálna spravodlivosť, materiálna, psychosociálna a politická podpora je nevyhnutná.


Soci lne determinanty zdravia 4 pr iny pr in
Sociálne determinanty zdravia (4) post-2010„PRÍČINY PRÍČIN“

  • sú určované základnými drivermi: nerovnosťou moci, peňazí a zdrojov.

  • Nerovnosť v zdraví existuje v príčinnom vzťahu k socioekonomickým nerovnostiam, ako výsled-ku pôsobenia sociálnych determinánt zdravia, vyúsťujúceho do neslobody (nevoľníctva) jedno-tlivca participovať každý rovnakou mierou na spoločenských benefitoch


Soci lne determinanty zdravia 5 pr iny pr in
Sociálne determinanty zdravia (5) post-2010„PRÍČINY PRÍČIN“

  • Nerovnosti v zdraví nie sú z tohto pohľadu nezmeniteľné ako nevyhnutný stav spoloč-nosti, ale môžu a majú byť signifikantne redukované!

  • Intervencia na úrovni jednotlivých sociálnych determinánt zdravia a na jednotlivých úrovniach sociálneho gradientu, vyžaduje logicky partici-páciu celej spoločnosti, od úrovne národných vlád, cez tretí a súkromný sektor, až na komu-nitnej úrovni


Soci lne determinanty zdravia 6 pr iny pr in
Sociálne determinanty zdravia (6) post-2010„PRÍČINY PRÍČIN“

  • Nerovnosti prítomné, respektíve postihujúce rodinu v danej spoločnosti (populácii) pred narodením jedinca, zakladajú predpoklad horšieho zdravia a iných východísk s nega-tívnym vplyvom na zdravie, sprevádzajúcich jedinca počas celého života.

  • môžu byť v rozhodujúcej miere redukované práve na úrovni vzdelávania a prípravy na povolanie


Soci lne determinanty zdravia 7 pr iny pr in
Sociálne determinanty zdravia (7) post-2010„PRÍČINY PRÍČIN“

  • spoločnosť tvorená zdravými a udržateľnými komunitami, v prostredí férového sociálneho systému a zdravých pracovných podmienok, dáva odôvodnený predpoklad, že celospolo-čenské benefity sú za hranicou bezprostred-ných benefitov jedinca vyplývajúcich z redukcie jeho konkrétneho znevýhodnenia

  • redukcia nerovností v zdraví znamená zní-ženie spotreby sociálneho zabezpečenia z verejných zdrojov.


Soci lne determinanty zdravia 8 pr iny pr in
Sociálne determinanty zdravia (8) post-2010„PRÍČINY PRÍČIN“


Proporcion lny univerzalizmus 1
PROPORCIONÁLNY UNIVERZALIZMUS (1) post-2010

intervencia na úrovni sociálneho gradientu

- Dôsledky sociálneho gradientu sú pre zdravie v spoločnosti veľmi hlboké.

- Zvádza to zamerať sa výučne na najviac znevýhodnené komunity, ale čo sa stane potom s tými, čo sú nad dnom, alebo nad mediánom socioekonomického znevý-hodnenia?


Proporcion lny univerzalizmus 2
PROPORCIONÁLNY UNIVERZALIZMUS (2) post-2010

intervencia na úrovni sociálneho gradientu

- zdravotné znevýhodnenie populácie na nižšej úrovni sociálneho gradientu je vždy väčšie v porovnaní s populáciou na vyššej socioekono-mickej pozícii.

- Celá spoločnosť musí byť zahrnutá do rie-šenia sociálneho gradientu v záujme spra-vodlivejších podmienok z hľadiska zdravia pre všetkých.


Proporcion lny univerzalizmus 3
PROPORCIONÁLNY UNIVERZALIZMUS (3) post-2010

intervencia na úrovni sociálneho gradientu

  • Cieľom nie je úplné odstránenie sociálneho gra-dientu, ale zníženie zdravotného znevýhod-nenia medzi jednotlivými úrovňami socioekono-mického statusu v spoločnosti.

  • Intervencia musí rešpektovať proporcionál-ny univerzalizmus – všetci sme odkázaní na pomoc z hľadiska dosiahnutia individuálneho maxima.


Za hranicou hospod rskeho rastu k trvalo udr ate nej spolo nosti 1
Za hranicou hospodárskeho rastu, post-2010k trvalo udržateľnej spoločnosti (1)

Je čas posunúť sa v myslení

V súlade s odporučeniami Commisson on the Measurement of Economic Performance and Social Progress (chaired by Stiglitz,J.), konštatujeme, že

rozhodujúcou mierou blahobytu spoločnosti nie je z hľadiska budúcnosti hospodársky rast, ale úroveň zabezpečenia sociálnej spravodlivosti a súvisiacej rovnosti v zdraví.


Za hranicou hospod rskeho rastu k trvalo udr ate nej spolo nosti 2
Za hranicou hospodárskeho rastu, post-2010k trvalo udržateľnej spoločnosti (2)

  • Hospodárska kríza súčasnosti je v tomto kontexte príležitosťou „začať robiť veci inak“.

  • Kreácia udržateľnej budúcnosti znamená v tomto kontexte zabezpečenie enviromentálnych faktorov.

  • Keďže klimatické zmeny majú bezprostredne najhorší efekt na najchudobnejšiu časť popu-lácie, riešením sú intervencie kompatibilné so zameraním na redukciu nerovností v zdraví.


Za hranicou hospod rskeho rastu k trvalo udr ate nej spolo nosti 3
Za hranicou hospodárskeho rastu, post-2010k trvalo udržateľnej spoločnosti (3)

  • Ide o rozvoj udržateľných lokálnych komunít

  • udržateľnú produkciu potravín

  • a zníženie produkcie skleníkových plynov (doprava, bývanie).

  • Pokusy obnoviť tradičné parametre hospo-dárskeho rastu, zatiaľ čo sa znížia verejné výdaje na zdravotnosociálne zabezpečenie, bez zabezpečenia redukcie nerovností v zdraví, a bez ohľadu na enviromentálne faktory, budú neúspešné.


Za hranicou hospod rskeho rastu k trvalo udr ate nej spolo nosti 4
Za hranicou hospodárskeho rastu, post-2010k trvalo udržateľnej spoločnosti (4)

  • Ak niekto bude tvrdiť, že doporučenia Marmot Review si nemôže spoločnosť v súčasnej eko-nomickej situácii dovoliť, treba namietať, že nie je možne dovoliť si neurobiť nič, pretože potom by bola cena z hľadiska straty ľudskosti, ako aj z hľadiska peňazí privysoká.

  • Budúcnosť našich detí závisí na našej od-vahe uprednostniť sociálne spravodlivejšiu spoločnosť pred fikciou „nekonečného hospodárskeho rastu“.


Za hranicou hospod rskeho rastu k trvalo udr ate nej spolo nosti 5
Za hranicou hospodárskeho rastu, post-2010k trvalo udržateľnej spoločnosti (5)

Nota bene :

Musíme hovoriť o právach detí, včítane nepočatých detí, pretože počatím dieťaťa musíme vedieť jeho práva efektívne zabezpečiť a realizovať!


ad