MTM

1. MTM MTM (Methods Time Measurement)je metóda analýzy ľudskej práce, navrhovania pracovných postupov a určenia spotreby času na uskutočnenie potrebných operácií pomocou vopred určených časov na základné pohyby, z ktorých sa skladá každá ručná práca.

2. Zakladatelia systému MTM sú Američania Maynard, Stegemerten a Schwab. Jeho vznik sa datuje rokom 1948. V metóde MTM je skúmaný vplyv pracovných pohybov na čas trvania pracovného procesu. Tvorcovia MTM systému vymedzili 8 základných pohybov prstov a rúk, 2 pohyby očí (dve funkcie pohľadu) a 9 pohybov nôh a trupu. Je to teda 19 základných pohybov, s ktorými sa pracuje pri každej pracovnej štúdii. Pomocou týchto základných pohybov môžeme konštruovať akúkoľvek operáciu a charakterizovať akúkoľvek vykonávanú pracovnú činnosť.

3. Základné pohyby rúk a prstov Symbol 1. siahnutie (reach) R 2. prenesenie (move) M 3. uchopenie (grasp) G 4. otočenie (turn) T 5. umiestnenie - zostavenie (position) P 6. pustenie predmetu (release load) RL 7. oddelenie, uvoľnenie (disengage) D 8. tlačenie, tlak (apply, pressure) AP

4. Pohyby očí 9. pohyb oka (eye travel time) ET 10. zaostrenie zraku (eye focus) EF

5. Pohyby nôh a trupu 11. pohyby chodidla (foot motion) FM 12. pohyby nohy (leg motion) LM 13. úkrok do strany (sidestep) SS 14. ohnutie sa, zohnutie sa, kľaknutie na jedno koleno (bend, stoop, knee on one knee) KOK 15. kľaknutie na obe kolená (knee on floor-both kneen) KBK 16. sadnúť si (sit) SIT 17. postaveniezo sedu (stand from sitting position) STD 18. otáčanie tela, trupu (turn body) TB 19. chôdza (walk) W

6. Skutočnosť, že každú prácu robotníka vieme popísať pomocou 19 základných pohybov umožňuje charakterizovať prácu z časového hľadiska. Systém MTM stanovil na základe veľmi podrobného skúmania pracovných činností štandardné časy (časové hodnoty) pre jednotlivé základné pohyby. Takto stanovené časové hodnoty umožňujú na poznané pracovné operácie (vykonávané alebo len pripravované) vypracovať bez časomerania podrobné výkonové normy.

7. Pri pozorovaní práce tvorcovia systému zistili, že práca sa skladá z troch základných premenných: - z pracovnej metódy, - z pracovnej intenzity, - zpracovnej zručnosti, a to tak, že najväčší vplyv na čas má pracovná metóda, pretože intenzita práce (rozumej pracovná rýchlosť - tempo) a zručnosť dosiahli úrovne, kedy sa nedá očakávať ďalší podstatný vzostup.

8. Pracovná metóda sa dá zlepšiť i v okamihu, kedy sa zdá byť najdokonalejšou. Na základe týchto úvah vytvorila metóda MTM pre štúdium pracovných metód vlastnú tzv. „methods Engineering“, ktorej oficiálna definícia znie: „Methods Engineering“ je taký postup, ktorý podrobne rozoberá uskutočnenie pracovného procesu. K dosiahnutiu najlepšieho spôsobu práce zaisťuje jeho správne uskutočnenie, vylúči každý zbytočný pohyb, vypracuje jednotný spôsob práce, určí jednotné pracovné nástroje a stanoví jednotné pracovné podmienky. Robotník je školený tak, aby dodržoval spôsob práce uznaný za najlepší. Následne sa vypočíta normovaný čas, v priebehu ktorého môže normálny robotník prácu uskutočniť.

9. Za normálny výkon považuje MTM súčet normálnej intenzity a normálnej zručnosti. Po dobu jedného roku skúmalo 175 časomeračov eventuálne odchýlky, pričom zistili: zručnosť môže kolísať v rozmedzí 78 až 115 %, a intenzita môže kolísať v rozmedzí 83 až 130 %. Podľa MTM je najvyšší dosiahnuteľný stupeň výkonu (plnenie normy) u vynikajúceho jednotlivca 145 %. Vyšší výkon nie je výsledkom zručnosti a intenzity, ale dôsledkom lepšej, než predpísanej metódy. To však nie je možné, pretože robotník má predpísanú najlepšiu pracovnú metódu.

10. MTM vypracovala nasledovné definície: „Normálny výkon je výkon, ktorý je od robotníka očakávaný ako protihodnota za poskytnutú mzdu“. „Normálna intenzita je namáhanie, ktoré môže vydržať robotník normálnej telesnej konštrukcie plynule bez toho, že by odčerpával svoje rezervné sily“. „Normálna zručnosť je zručnosť robotníka, ktorý dostatočne dlho vykonával rovnakú prácu, takže ju môževykonávať bez zbytočného váhania a bez zbytočného uvažovania, bez toho, aby sa dopustil chyby“.

11. TMU sekundy minúty hodiny 1 1 0,036 0,0006 0,00001 2 27,8 1 - - 3 1 666,7 - 1 - 4 100 000 - - 1 Za základ časovej jednotky MTM bola zvolená 0,00001 hodiny a označila sa TMU (Time Measurement Unit). V týchto jednotkách sú udávané časové štandardy pre jednotlivé pohyby a podmienky ich vykonávania v tabuľkách MTM. K prepočtu jednotiek TMU na sekundy, minúty a hodiny môžeme použiť nasledujúcu tabuľku.TabuľkaZávislosť medzi TMU a bežnými časovými jednotkami

12. Rozbor pohybu SIAHNUTIE – R Siahnutie je základný pohyb, ktorý sa používa vtedy, ak je hlavným účelom presunutie ruky na určité miesto alebo do určitej polohy. Siahnuť sa môže len rukou alebo prstami. Iný pohyb ako napr. pohyb nohy na pedál sa už neklasifikuje ako siahnutie.

13. Premenné činitele pohybu siahnuť sú: a) vzdialenosť (dĺžka pohybu) b) podmienky vykonania pohybu c) typ pohybu siahnutia.

14. a) Vzdialenosť sa meria medzi začiatočným bodom pohybu a konečným bodom po ukončení pohybu. Ako meracie body vzdialenosti je stanovený koreň ukazováka ruky pred pohybom a po skončení pohybu. Vzdialenosť sa meria po balistickej dráhe, ktorú opisuje bod 1 po siahnutí do bodu 2. Pri meraní krátkych pohybov, ktoré sa uskutočňujú prstami, sa meria poloha prsta pred začatím a po ukončení pohybu.

15. b) Podmienky vykonania pohybu Rozoznávame 5 rozdielnych podmienok vykonania pohybu siahnutie (A-E). Podmienky A. Siahnutie k predmetu v pevnej polohe alebo po predmete v druhej ruke. Siahnutie „A“ má najlepšie podmienky a vyžaduje menší čas než iný pohyb. Sem patria pohyby siahnutia na určité miesto, na ktoré si už pracovník zvykol svojimi pohybmi. V opačnom prípade sa musí pohyb posudzovať ako prípad B.

16. Vzdialenosť vyčnievajúceho predmetu držiaceho v jednej ruke, na ktorý siaha druhá ruka, ak je menšia ako 7,5 cm posudzuje sa ako prípad „A“. Ak ruka siaha na predmet vzdialenejší ako 7,5 cm od ruky, posudzuje sa to ako prípad „B“. Pri ostrejšej zmene smeru pohybu siahnutie ako 90° sa berie do úvahy čas ako pre prípad B.

17. Podmienky B. Siahnutie po jednotlivo ležiacom predmete, ktorého poloha sa môže prípad od prípadu líšiť (napr. siahnutie za voľne položeným pracovným náradím). Tento pohyb už vyžaduje pozornejšiu kontrolu človekom. Podmienky C. Siahnutie za predmetom zmiešaným s rovnakými alebo približnými predmetmi tak, že je ho potrebné vybrať (napr. siahnutie za skrutkou v zásobníku) Skupina predmetov, po ktorých siahame, nesmie obsahovať také množstvo rôznych súčastí, ktoré by znemožnili nájsť správnu súčiastku. V tom prípade by sa nejednalo o pohyb siahnutie zahrnutý v tabuľkách MTM, ale o hľadanie. Predmety musia byť viditeľné.

18. Siahnutie za skrutkou v zásobníku – symbol R 40 C

19. Podmienky D. Siahnutie k predmetu, ktorý je veľmi malý alebo musí byť presne a opatrne uchopený (napr. siahnutie pre jednotlivú ihlu). Ako malý predmet sa rozumie predmet, ktorého strany sú menšie ako 3 x 3 mm alebo priemer je do 3 mm. Siahnutie k predmetu, ktorý je veľmi malý, alebo musí byť presne a opatrne uchopený – R 20 D

20. Podmienky E. Reflexný pohyb, čo je premiestnenie ruky do neurčitej polohy, či už za účelom získania rovnováhy alebo prispôsobenia k ďalšiemu pohybu, alebo aby sa ruka dostala z pracovnej oblasti. Pohyb prípadu „E“ sa vyskytuje často pri práci oboch rúk, keď jedna ruka ukutočňuje časovo rozhodujúci pohyb a druhá ruka siaha do počiatočnej polohy.

21. c) Typy pohybov - zohľadňuje sa, či pri siahnutí dochádza k zrýchleniu alebo spomaleniu ruky. To znamená, do akej miery je alebo nie je ruka na začiatku pohybu siahnutia, alebo na konci pohybu siahnutia už v pohybe. Rozoznávame 3 pohybové typy: Typ I. Pohyb siahnutia so zrýchľujúcou a spomaľujúcou fázou. Ruka na začiatku ani na konci siahnutia nie je v pohybe. Siahnutie má zrýchľujúcu i spomaľujúcu fázu. Závislosť rýchlosti a času pohybu siahnutia typu I.

22. Typ II. Na začiatku pohybu chýba zrýchlenie, t.j. ruka na začiatku siahnutia je už v pohybe, alebo na konci pohybu chýba spomalenie, t.j. ruka je na konci siahnutia v pohybe. Závislosť rýchlosti a času pohybu siahnutia typu II a. Závislosť rýchlosti a času pohybu siahnutia typu II b.

23. Typ III. Pri pohybe siahnutia chýba zrýchlenie i spomalenie pohybu, t. j. ruka na začiatku i na konci siahnutia je v pohybe. Tento prípad sa vyskytuje len veľmi zriedka. Závislosť rýchlosti a času pohybu siahnutia typu III.

24. Rozbor pohybu UCHOPENIE - G Uchopenie je základný pohyb, ktorý vykonávajú prsty alebo ruka za cieľom získania kontroly nad jedným alebo viacerými predmetmi. Premenný činiteľ pohybu uchopenia je: a) Typ uchopenia b) Poloha predmetu a) Typ uchopenia - G 1 - Uchopenie zovretím prstov- G 1A Pohyb sa skladá z jedného pohybu prstov alebo ruky na predmet ľahko dosiahnuteľný, samostatne ležiaci.

25. Podmienkou pre klasifikovanie pohybu uchopenie G 1A je, že dve dĺžky alebo priemer obopínaného predmetu musia byť väčšie ako 3 mm. G 1B Uchopenie veľmi malého predmetu alebo predmetu, ktorý leží plocho na rovine, ktorého dĺžky hrán, priemer alebo výška môže byť najviac 3 mm. V porovnaní s G 1A je nutný dodatočný pohyb prstov. G 1C Uchopenie približne okrúhleho predmetu, pričom toto uchopenie je sťažené prekážkami z boku alebo zospodu. Uchopenie zovretím prstov – G 1 A

26. Uchopenie sťažené prekážkami z boku alebo zo spodu – G 1C

27. G 2 Prehmatnutie v jednej ruke - tento pohyb sa používa pri preberaní predmetu v jednej ruke bez toho, že by sa nad predmetom stratila kontrola. G 3 Odovzdanie predmetu z jednej ruky do druhej - odovzdanie predmetu spočíva v tom, že jedna ruka preberá kontrolu nad predmetom, zatiaľ čo druhá ruka túto odovzdáva. G 4 Vyberací hmat - uchopenie predmetu zmiešaného s inými - tento pohyb sa používa na uchopenie predmetu zmiešaného s inými predmetmi, napr. zo zásobníka. Predmety sú obyčajne rovnakého druhu. G 5 Uchopenie dotykom - tento úkon vzniká, keď sa prst alebo ruka dotkne predmetu. Uchopenie dotykom nevyžaduje žiadny čas.