1 / 48

Digitálne knižnice budúcnosti - nové smery výskumného programu

Digitálne knižnice budúcnosti - nové smery výskumného programu. Doc. PhDr. Soňa Makulová, Ph.D., Katedra knižničnej a informačnej vedy FiF UK EL&T, s.r.o. O čom budeme hovoriť?. Definovanie pojmu digitálna knižnica Vlastnosti digitálnej knižnice Digitálna knižnica v informačnom priestore

Download Presentation

Digitálne knižnice budúcnosti - nové smery výskumného programu

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Digitálne knižnice budúcnosti - nové smery výskumného programu Doc. PhDr. Soňa Makulová, Ph.D., Katedra knižničnej a informačnej vedy FiF UK EL&T, s.r.o.

  2. O čom budeme hovoriť? • Definovanie pojmu digitálna knižnica • Vlastnosti digitálnej knižnice • Digitálna knižnicav informačnom priestore • Výskum v oblasti digitálnych knižníc a nové smery výskumných programov

  3. Definovanie pojmu digitálna knižnica • v januári 2003 sa termín digital library vo vyhľadávacom nástroji Google vyskytoval v 115 000 záznamoch (termín digital library ako fráza v titule dokumentu) • Stephen Harter sa už v roku 1996 sťažoval na množstvo zdrojov venovaných digitálnym knižniciam (v AltaViste to bolo 20 000 záznamov) • chápanie pojmu digitálna knižnica sa vyvíja priebežne s vývojom informačných technológií, pričom problém komplikuje nejednotné chápanie pojmu odborníkmi z rôznych vedných disciplín

  4. Definovanie pojmu digitálna knižnica Na základe analýzy definícií 8 autorov môžeme charakterizovať digitálne knižnice nasledovne: • digitálna knižnica nie je jedna entita, ale predstavuje súbor viacerých knižníc (Makulová 1997, Bartošek 2001), • pre digitálnu knižnicu nie je kľúčová digitalizácia fyzického materiálu, ale organizácia elektronickej zbierky za účelom lepšieho prístupu (Bartošek 2001), • informačné zdroje, ktoré tvoria digitálnu knižnicu sú heterogénne, dynamické a multimediálne (Bartošek 2001, DELOS 2001, Šušol 1998), • digitálne knižnice sú organizácie, ktoré sprístupňujú zdroje (vrátane špecializovaného personálu) umožňujúce vykonávať výber, štuktúrovanie a sprístupnenie digitálnych dokumentov (Waters 1998, Tkačíková 1999)·

  5. Definovanie pojmu digitálna knižnica • realizácia digitálnej knižnice vyžaduje technológie pre prepájanie rôznych informačných komponentov (Makulová 1997, Bartošek 2001, Šušol 1998) , • prepojenie pre používateľa je transparentné (Makulová 1997, Bartošek 2001), • cieľom digitálnej knižnice je zabezpečiť pre používateľov jednotný prístup k digitálnym informáciám bez ohľadu na ich formu, formát, spôsob a miesto uloženia (Bartošek 2001, DELOS 2001, Waters 1998, Makulová 1997, Šušol 1998), • pre digitálne knižnice sú typické bohaté informačné potreby, definované používateľské prostredie, motivovaní používatelia, orientácia na úlohy, viacjazyčný prístup, spolupráca, orientácia podľa odborov a pod. (DELOS 2001),

  6. Definovanie pojmu digitálna knižnica • digitálne knižnice by nemali slúžiť iba ako prostriedok prístupu k informáciám, ale tiež podporovať nové metódy intelektuálnej práce (Soergel 2002, DELOS 2001), • digitálne knižnice by nemali poskytovať služby iba individuálnym používateľom, ale tiež podporovať spoluprácu medzi rôznymi komunitami a slúžiť množine komunít používateľov (Waters 1998, Tkačíková 1999, Soergel 2002), • digitálne knižnice by nemali poskytovať iba služby v oblasti vedy, výskumu a výchovy ale musia podporovať tiež prax v medicíne, práve, obchode, vo vláde a pod. (Soergel 2002).

  7. Analyzovaná literatúra • DELOS brainstorming report. 2001. San Cassiano, Alta Badia, Italy, June 2001, ERCIM-02-W02. Dostupné na internete: <http://delos-noe.iei.pi.cnr.it/activities/researchforum/Brainstorming/brainstorming-report.pdf>. (cit. 2003 - 01 -31). • Harter, S. P. 1996. What is a Digital Library? Definitions, Content, and Issues. In: KOLISS DL '96: International Conference on Digital Libraries and Information Services for the 21st Century, September 10-13, 1996, Seoul, Korea. Dostupné na internete: http://php.indiana.edu/~harter/korea-paper.htm. (cit. 2003 - 01 -31). • Makulová, Soňa. 1997. Teória a prax budovania digitálnych knižníc. In: Automatizace knihovnických procesů 1997. Praha : SKIP, 1997, s. 43-54. • Soergel, Dagobert. 2002. A Framework for Digital Library Research. Broadening the Vision. D-Lib Magazine, 8, 2002, č. 12. Dostupné na internete: http://www.dlib.org/dlib/december02/soergel/12soergel.html (cit. 2003 - 01 -31).

  8. Analyzovaná literatúra • Šušol, Jaroslav. 1998. Definovanie pojmu elektronická knižnica v kontexte elektronických komunikačných aktivít. In: Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského : Knižničná a informačná veda, 17. Bratislava : Univerzita Komenského, 1998, s. 23-36. • TKAČÍKOVÁ, Daniela. (1999) Když se řekne digitální knihovna ... Ikaros [online]. 1999, č. 8. /cit. 2003 - 01 - 22/. Dostupné na internete : http://ikaros.ff.cuni.cz/ikaros/1999/c08/usti/usti_tkacikova.htm. (cit. 2003 - 01 -31). • Bartošek, Miroslav. 2001. Digitální knihovny. In DATAKON 2001, Proceedings of the Annual Database Conference. Bratislava : Slovenská technická univerzita, 2001, s. 99-138. • Waters, D.J. 1988. What are digital libraries? CLIR Issues, July/August 1998. Dostupné na internete: http://www.clir.org/pubs/issues/issues04.html (cit. 2003 - 01 -31).

  9. Vlastnosti digitálnej knižnice • Do akej miery by mali mať digitálne knižnice vlastnosti tradičnej knižnice? • Je zrejmé, že digitálne knižnice majú celý rad funkcií, ktoré by sme nenašli v tradičných knižniciach, ale na druhej strane, digitálne knižnice postrádajú mnohé funkcie tradičnej knižnice. • V nasledujúcej tabuľke sú porovnané vlastnosti digitálnej knižnice pri najužšom chápaní, ktoré je založené na tradičnej knižnici až po najvoľnejšie chápanie digitálnej knižnice v prostredí internetu • Harter, S. P. 1996. What is a Digital Library? Definitions, Content, and Issues. In: KOLISS DL '96: International Conference on Digital Libraries and Information Services for the 21st Century, September 10-13, 1996, Seoul, Korea. Dostupné na internete: http://php.indiana.edu/~harter/korea-paper.htm. (cit. 2003 - 01 -31).

  10. Digitálna knižnica v informačnom priestore

  11. Výskum v oblasti digitálnych knižníc • Myšlienku digitálnej knižnice v praxi implementuje veľa projektov. Mnohé sú riešené na globálnej úrovni, národnej úrovni, prípadne reprezentujú skupinu knižníc, riešia digitalizáciu určitej skupiny dokumentov a pod. • Výskum v oblasti digitálnych knižníc potrebujenovú víziu, nové myšlienky a podnety, ktoré môžu vychádzať z úspešných realizovaných projektov, ale aj z ďalších výskumov realizovaných v rámci informačných a telekomunikačných technológií.

  12. Zásady pre nové smery výskumu • Výskum v oblasti digitálnych knižníc sa doteraz sústreďoval väčšinou iba na poskytovanie služieb v oblasti vedy, výskumu a výchovy. Ak chceme, aby digitálne knižnice slúžili celej spoločnosti a bol vytvorený zodpovedajúci obchodný model služieb, digitálne knižnice musia podporovať tiež prax v medicíne, práve, obchode, vo vláde a pod. • Digitálne knižnice by už nemali slúžiť iba ako prostriedok prístupu k informáciám, ale tiež podporovať nové metódy intelektuálnej práce. • Digitálne knižnice by nemali poskytovať služby iba individuálnym používateľom, ale tiež podporovať spoluprácu medzi rôznymi komunitami a slúžiť množine komunít používateľov.

  13. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Digitálne knižnice musia integrovať prístup k dokumentom zároveň aj s prístupom k nástrojom umožňujúcimspracovať tieto dokumenty. • Bude potrebné vyvinúť množstvo nástrojov, od techník spracovania prirodzeného jazyka (automatický preklad, extrakcia a sumarizácia informácií, automatické rozpoznávanie reči) až po vedecké a matematické výpočty a modelovanie, vizualizáciu a pod. • Sú už digitálne knižnice, ktoré to umožňujú, ako napr. Digimorph Digital Library poskytuje 2D a 3D vizuálne techniky na skúmanie vnútornej a vonkajšej štruktúry žijúcich zvierat. • Projekt Perseus umožňuje prístup k historickým obrázkom a mapám Londýna ako aj k virtuálnej realite umožňujúcej skúmať tieto objekty a pod.

  14. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Digitálne knižnice by mali podporovať vytváranie individuálnych alebo komunitných informačných priestorov • Digitálne knižnice by už nemali poskytovať iba prístup k digitalizovaným informačným zdrojom, ale podporovať tvorbu informačného priestoru prostredníctvom procesu selekcie, anotácie, prispievania a spolupráce. • Anotácia umožňuje vytvárať nové štruktúry, ako napríklad spojenia medzi objektami, používatelia by mali mať možnosť dodávať nové objekty, obrázky a pod. • Anotácie by mohli byť buď súkromné, verejné, alebo dostupné iba určitej skupine používateľov a pod. Ak napríklad používateľ prevezme určitú časť práce alebo obrázku ako citáciu, systém by mal vytvoriť správne spojenie. Príkladom môže byť projekt CYCLADES.

  15. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Digitálne knižnice potrebujú sémantickú štruktúru • Fond klasických tradičných knižníc je organizovaný a klasifikovaný podľa určitej klasifikačnej schémy, čo uľahčuje prístup a vyhľadávanie informačných zdrojov. • Aj digitálne knižnice by mali mať konceptuálnu štruktúru pre jednotlivé oblasti poznania vrátane štandardov metaprvkov. • Štandardizačné aktivity v oblasti metaúdajov na webe priniesli už pozitívne výsledky. Prostredie internetu umožnilo vznik rôznych skupín zaoberajúcich sa tvorbou štandardov pre metaúdaje. • K tým, ktoré sa metaúdajmi zaoberajú všeobecne, môžeme zaradiť Dublin Core iniciatívu a činnosť W3C konzorcia.

  16. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Digitálne knižnice potrebujú štruktúru umožňujúcu výkonnú navigáciu a vyhľadávanie • Dôraz by sa mal klásť na zlepšovanie možností navigovania a vyhľadávania medzi rôznymi digitálnymi knižnicami, podporu kontextuálnej navigácie a pod. • Digitálne knižnice by mali podporovať krížové vyhľadávanie z viacerých databáz • Cieľom by malo umožniť používateľovi skúmať predmet záujmu z viacerých hľadísk.

  17. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Používateľský interfejs digitálnych knižníc by malpodporovať rôzne metódy práce s digitálnymi knižnicami • Súvisia s tým aj problémy personalizácie a prispôsobovania interfejsu poznatkovej báze používateľa. • Pri navrhovaní digitálnych knižníc a používateľského interfejsu sa neberie do úvahy správanie používateľa pri vyhľadávaní informácií a rôzne skupiny používateľov.

  18. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Používatelia by mali mať k dispozícii kvalitné nástroje na tvorbu a využívanie sémanticky bohatých digitálnych knižníc • K jedným z takýchto nástrojov patrí napríklad Greenstone Digital Library Software. Ide o software, ktorý sa dá stiahnuť na adrese http://www.greenstone.org/english/download.html. • Uvedený softvér sa zatiaľ koncentruje iba na splnenie úloh tradičných knižníc, ako budovanie zbierok, vyhľadávanie a prezentácia informácií. Ešte neobsahuje funkcie umožňujúce spoluprácu pri vytváraní zbierok, anotovanie a pod. • K užitočným funkciám takéhoto sofvéru by mali patriť možnosť tvorby dokumentov poskytnutím šablón pre dokumenty, možnosť digitalizácie (OCR, konverzia z PDF do textu, automatické rozpoznávanie jazyka a pod.), automatizovaná selekcia obsahu, anotovanie dokumentov, automatizované vytváranie spojení, vytváranie citácií, metaprvkov, sémantickej štruktúry a pod.

  19. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Pri návrhu digitálnych knižníc by sa mali brať do úvahy výskumy správania používateľov • Často sa pri návrhu digitálnych knižníc preceňuje technický aspekt a zabúda sa na používateľský aspekt. • Na to, aby sme navrhli dobrú digitálnu knižnicu potrebujeme vedieť, kto ju bude používať, na čo ju bude používať, v akom prostredí sa bude používať a aké máme k dispozícii nástroje na jej tvorbu. Jednoducho povedané, návrh digitálnej knižnice by mal byť používateľsky orientovaný. • Budovanie digitálnej knižnice neznamená iba digitalizáciu informačných prameňov do strojom čitateľnej formy, ale predstavuje tvorbu celej organizácie zariadení, ľudí, ako aj kultúry v rámci ktorej ľudia získavajú informácie. • Už v roku 1995 na základe Digital Libraries Initiative Project v USA bolo zorganizované metodologické fórum zamerané na používateľsky orientovaný návrh digitálnej knižnice a zdôraznená nutnosť výskumu v tejto oblasti.

  20. Prípadová štúdia International Children´s Digital Library • The International Children's Digital Library je 5 ročný projekt, ktorý sa tvorí s pomocou The Internet Archive, The University of Maryland's Human-Computer Interaction Lab a je podporovaný Library of Congress, NSF, IMLS, Kahle/Austin Foundation, Adobe Systems Inc., Markle Foundation a Octavo. • Ide o interdisciplinárny výskum, kde výskumníci z oblasti počítačovej vedy, knižničnej a informačnej vedy, výchovy, umenia a psychológie spolupracujú spolu s deťmi pri návrhu ich knižnice • Najpodnetnejšie nápady pre jej návrh získali priamo od detí, ktorý im boli v projekte partnermi. • V súčasnosti sa tam nachádza 192 kníh 27 kultúr v 15 jazykoch.

  21. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Hodnotenie digitálnych knižníc by malo brať do úvahy nové funkcie digitálnych knižníc • Hodnotenie digitálnych knižníc predstavuje významnú oblasť výskumu. • Digitálne knižnice sa môžu skúmať z viacerých pohľadov. Môžu predstavovať nové formy informačných institúcií, vyhľadávacie systémy multimediálnych informácií alebo informačné systémy podporujúce vytváranie, využívanie a vyhľadávanie digitálneho obsahu. • V rámci DELOSu existuje pracovné fórum pre hodnotenie knižníc DL Evaluation forum, ktoré navrhuje hodnotiť digitálne knižnice na základe 4 hlavných kritérií: údaje/zbierka, systém/technológie, používatelia a využívanie. • MetaLibrary DELOS Working group 2.1.

  22. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Právne/organizačné problémy informačného prístupu a problémy ochrany autorských práv • Súčasné technológie už umožňujú riešiť problémy informačného prístupu pre definované skupiny používateľov ako aj problémy platby za sprístupnené informácie.

  23. Nové smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc Digitálne knižnice potrebujú zodpovedajúci obchodný model • V súčasnosti poskytuje väčšina tradičných knižníc bezplatné služby. Podobne je to aj s digitálnymi knižnicami, ktoré vznikali ako nadstavba tradičných knižníc. Je zrejmé, že bude potrebné zvoliť zodpovedajúci obchodný model, ktorý umožní digitálnym knižniciam sprístupňovať informačné zdroje za poplatky. • Existujú obchodné modely tradičných databázových centier ako aj ďalších content providerov. • O dôležitosti stanovenia obchodného modelu svedčí aj fakt, že v rámci projektu The European Library sa rieši aj tématická skupina Business plans and models. Čiastočné výsledky boli prezentované na konferencii The European Library (TEL) - The Gate to Europe's Knowledge v dňoch 29. - 30. apríla 2002 v Nemecku.

  24. Priority výskumu • Budovanie informačných zbierok • Prístup k informačným zbierkam a jednoduchá navigácia • Práca s netradičnými objektami v rámci zbierok • Práca s viacjazyčnými a multikulturálnymi zbierkami • Uchovávanie a ochrana informačných zbierok

  25. Priority výskumu • Budovanie informačných zbierok • Prístup k informačným zbierkam a jednoduchá navigácia • Práca s netradičnými objektami v rámci zbierok • Práca s viacjazyčnými a multikulturálnymi zbierkami • Uchovávanie a ochrana informačných zbierok

  26. Priority výskumu Z hľadiska používateľov je cieľom digitálnych knižnícpodporovať takú interakciu používateľov s digitálnymi knižnicami, aby získali požadovanú informáciu najlepším používateľsky prívetivým spôsobom. Na splnenie týchto priorít by sa mal výskum orientovať na nasledovný okruh problémov: • Tvorba používateľských interfejsov • Vizualizácia informácií • Viacjazyčná a viackultúrna interakcia • Možnosti personalizácie a úpravy podľa priania používateľov • Možnosti spolupráce • Univerzálny prístup a pod.

  27. Vízia digitálnej knižnice Uvedené smery výskumy by mali pomôcť naplniť víziubudúcej digitálnej knižnice, ktorú môžeme sformulovať nasledovne: • Digitálne knižnice by mali umožniť každému občanovi prístup k univerzu ľudského poznania v hociktorom čase z každého miesta našej planéty používateľsky prívetivým, ale aj efektívnym spôsobom. • Digitálne knižnice by mali pomôcť prekonať vzdialenostné, jazykové a kultúrne bariéry a prístup k nim by mal byť umožnený prostredníctvom rôznych zariadení prístupu k internetu.

More Related